Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 14, 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/17/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716200407
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5716200407.1

Rozhodnutie

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu Orange
Slovensko, a.s., so sídlom 82 108 Bratislava, Metodova 8, IČO: 35 697 270, právne zastúpeného Bobák,
Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, ul. Dr. Vl. Clementisa 10, IČO: 35
855 673 proti žalovanému P. W., N.. XX. XX. XXXX, A. V., Q. K. XXXX/XX v konaní o zaplatenie 369,02
€ s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť 164,05 € spolu s 5,15 % úrokom z omeškania ročne od 11. 7.
2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 18. 01. 2016 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia
sumy 369,02 € spolu s 5,15 % úrokom z omeškania ročne za obdobie od 11. 07. 2014 do zaplatenia
a náhrady trov konania.

Žalovanú istinu uplatňoval ako súčet sumy 164,05 € titulom neuhradenej ceny poskytnutých

telekomunikačných služieb a sumu 204,97 € titulom náhrady škody, ktorá vznikla žalobcovi za
odpredaný mobilný telefón, zariadenie Huawei E3131 vo výške 43,85, HTC Desire X white vo výške
161,12 €. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou telekomunikačného zariadenia
a jeho akciovou cenou, čiže predstavuje škodu žalobcovu, ktorú žalovaný spôsobil tým, že získal
telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej a to tak, že podpisom dodatku ku
zmluvám, ktoré uzavrel so žalobcom, sa zaviazal používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti,

a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby, a platiť
riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Žalovaný si pri tom bol vedomý, že telekomunikačné zariadenie
je mu predávané za cenu uvedenú v dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou,
čiže trhovou cenou a poskytnutou zľavou a to len z toho dôvodu, že sa zaviazal užívať služby po dobu
dohodnutú. Pri výpočte skutočne spôsobenej škody žalobca zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré
uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného,

pritom za zariadenie Huawei E3131 bola poskytnutá zľava 71 € a za ďalšie zariadenie HTC Desire
X white bola poskytnutá zľava 249 €. Šlo o dodatky k zmluvám č. A6738777 a č. A6791387, ktorých
súčasťou boli aj všeobecné obchodné podmienky žalobcu. Okrem týchto dvoch zmlúv žalovaný so
žalobcom uzavrel aj ďalšiu zmluvu o elektronických komunikáciách č. B0956574.

Žalobca ďalej uviedol, že žalovaného pokusom o pokonávku vyzval na zaplatenie dlhu, kedy tak

žalovaný neurobil po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie, uvedený v pokuse o pokonávku a dostal sa
do omeškania dňom 11. 07. 2014.V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril hoci mu bola doručená riadne a včas do vlastných rúk aj s prílohami.

Vzhľadom na skutočnosť, že medzi účastníkmi konania šlo o tzv. drobný spor podľa ust. § 200ea O. s.
p. súd v zmysle ust. § 115a ods. 2 O. s. p. a § 156 ods. 3 O. s. p. vyhlásil dňa 14. 04. 2016 verejne
rozsudok bez nariadenia pojednávania.

Pri svojej rozhodovacej činnosti súd vychádzal z listinných dôkazov, ktoré žalobca pripojil do súdneho
spisu.

Súd mal nepochybne preukázané, že žalobca ako dodávateľ telekomunikačných služieb, uzavrel so
žalovaným zmluvu o pripojení v roku 2006 č. B0956574 a ďalej 12. 11. 2013 zmluvu o poskytovaní

verejných služieb č. A6738777, a potom dňa 05. 02. 2013 zmluvu o poskytovaní verejných služieb č.
A6791387. Posledné dve zmluvy uzavreté v roku 2013 obsahovali dodatky, na základe ktorých boli
žalovanému poskytnuté telekomunikačné zariadenia uvedené v žalobe a žalovaný sa zaviazal zotrvať
v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu 24 mesiacov.

Služby poskytované na základe týchto zmlúv potom žalobca žalovanému vyúčtoval faktúrou č.
5238803370 zročnou 24. 02. 2014 v sume 43,72 €, faktúrou č. 5238852271 zročnou 24. 02. 2014 v
sume 61,07 €, faktúrou č. 5238806987 zročnou 24. 02. 2014 v sume 71,68 €, faktúrou č. 5242603844
zročnou 25. 03. 2014 v sume 8,99 €, faktúrou č. 5242693195 zročnou 25. 03. 2014 v sume 22,10 €,
faktúrou č. 5242610644 zročnou 25. 03. 2014 v sume 38,15 €, faktúrou č. 5246333132 zročnou 24. 04.

2014 v sume 13,80 €.

V konaní nebol produkovaný dôkaz preukazujúci, žeby bol žalovaný tieto faktúry v lehote ich zročnosti
alebo neskôr, a to na základe pokusu o pokonávku zo dňa 26. 06. 2014, žalobcovi do tam určenej lehoty,
čiže dňa 10. 07. 2014, zaplatil.

Majúc preukázané tieto skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že žaloba žalobcu je dôvodná len
čiastočne.

Súd nemal námietky k nároku žalobcu na zaplatenie sumy 164,05 €, ktorá suma predstavuje súčet

vyúčtovanejcenyposkytnutýchaneuhradenýchtelekomunikačnýchslužiebvmesiacochfebruáražapríl
roku 2014.

Nárok žalobcu na tieto plnenia nachádza oporu priamo v ustanoveniach zmlúv o elektronických
komunikáciách a je preukázaný aj vyššie uvádzanými faktúrami.

Žalovaný sa do omeškania s úhradou jednotlivých faktúr dostával vždy deň po zročnosti týchto faktúr, a
s celou sumou bol nepochybne v omeškaní k 11. 07. 2014, teda po tom, čo mu žalobca určil dodatočnú
lehotu na plnenie. Preto má žalobca nárok nie len na zaplatenie ceny poskytnutých služieb elektronickej
komunikácie, ale podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky

č. 87/1995 Z. z. aj na úrok z omeškania, ktorého výška je o 5 % bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Súd
preto žalobcovi priznal tak, ako žiadal a to v správnej sadzbe, aj nárok na úroky z omeškania.

Pokiaľ šlo o nárok žalobcu na zaplatenie ďalšej sumy, a totiž sumy 204,97 €, ktorú žalobca uplatňoval

vo výške škody, ktorá mu mala vzniknúť, tento nárok žalobcom preukázaný nebol.

Nárok na náhradu škody žalobca bližšie nezdôvodnil a ani ho nepreukázal.

Žalobca ani neprodukoval dôkazy preukazujúce, že došlo k porušeniu doby zmluvnej viazanosti a

navyše, ako sa táto skutočnosť podpísala v príčinnej súvislosti na škody, ktorú uplatňoval.

Škoda je zmenšenie majetkovej podstaty poškodeného v dôsledku protiprávneho konania škodcu.
Protiprávne konanie, vznik škody ako protiprávneho následku, musia byť v príčinnej súvislosti a vprípade, že ide o občianskoprávnu zodpovednosť predpokladanú ust. § 420 ods. 1 Obč. zák., na strane
škodcu musí existovať zavinenie vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti.

Žalobca podľa presvedčenia súdu neuniesol dôkazné bremeno, že mu škoda vôbec vznikla a, ak mu
vznikla, že mu vznikla v rozsahu v akom ho uplatňoval voči žalovanému.

Jesícepravdou,žežalobcaodpredaluvedenémobilnézariadeniesozľavou,neprodukovalvšakdôkazy,
do akej miery by sa mu poskytnutá zľava z kúpnej ceny tohto zariadenia vrátila v priebehu dodržania

doby zmluvnej viazanosti, ktorá bola podľa zmluvy dohodnutá na 24 mesiacov a súčasne, že v čase,
keď žalovaný porušoval svoje povinnosti vznikla žalobcovi v dôsledku porušenia tejto povinnosti škoda
práve v rozsahu, ktorý uplatňuje.

Žalobca totiž neprodukoval žiadny dôkaz preukazujúci, že by bol ukončil zmluvný vzťah so žalovaným
pred uplynutím doby zmluvnej viazanosti a ako sa ukončenie tohto zmluvného vzťahu podpísalo na

zmenšení jeho majetkovej podstaty. Skutočnosť, že žalobca sa rozhodol pri vstupe do zmluvného vzťahu
so žalovaným v snahe získať nového zákazníka, odpredať dohodnuté telekomunikačné zariadenie za
akciové ceny, nie je podľa presvedčenia súdu tou skutočnosťou, z ktorej žalobca môže bez ďalšieho
odvíjať svoj nárok na náhradu škody, nakoľko žalobca sa tak dobrovoľne rozhodol a so žalovaným si
dojednal kúpnu cenu za poskytnuté mobilné zariadenie v predmetnom dodatku k zmluve. Súdu navyše

vôbec nie je zjavný súvis medzi poskytnutou zľavou kúpnej ceny a tvrdením žalobcu, že mu mala
vzniknúť škoda práve takéhoto rozsahu.

Súd v časti kde žalobca uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 204,97 € žalobu ako nedôvodnú
vzhľadom na nepreukázanie tohto nároku čo do dôvodu a čo do výšky zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O. s. p.. Ani jeden z účastníkov nebol v konaní
plne úspešný preto súd rozhodol o trovách tak, že žiadny z nich proti tomu druhému nemá nárok na
náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať
výkonom rozhodnutia.