Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, May 16, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/180/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8613205134
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8613205134.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov

JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. C. Koleka vo veci žalobkyne W. I., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XX/XX,
N., zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sov. Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník,
proti žalovanej G., s.r.o. so sídlom G. č. XX, J., zastúpenej JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou
so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, o ochranu spotrebiteľa, o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Svidník č.k. 7C 301/2013 - 111 z 20.10.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo
výške 100,32 eur, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný na účet právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka,
advokáta v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zastavil konanie v časti zaplatenia bezdôvodného
obohatenia prevyšujúceho sumu 459 eur. Zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 459 eur v lehote do
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Určil, že zmluvná podmienka v úverovej zmluve uzavretej medzi
účastníkmi dňa 25.3.2010 č. XXXXXXXXX v časti 2/3 poplatku zahrňujúceho náklady na vypracovanie
a uzavretie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s týmto spojenou je neprijateľná. Žalovanú

zaviazalzaplatiťžalobkyniprimeranéfinančnézadosťučinenievovýške28eurdo3dníodprávoplatnosti
rozsudku. Žalovanú zaviazal zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 510,01 eur ako trovy
právneho zastúpenia a účet právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka v lehote do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú vopred
pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy. Úver poskytnutý žalobcom túto

charakteristiku spĺňa. Žalovaná v predmete svojej činnosti na poskytovaní úverov a tvrdenie žalovanej,
že úver bol žalobkyni poskytnutý za účelom výkonu povolania, v konaní nebolo preukázané. Žalobkyňa
v čase uzavretia zmluvy bola starobnou dôchodkyňou a úver potrebovala na uspokojenie základných
životných potrieb ako je jedlo, drevo, zaplatenie nájmu a pod.. Žalovaná bola od uzavretia zmluvy
dňa 5.3.2010 v postavení dodávateľa a žalobkyňa v postavení spotrebiteľa, preto uvedený právny
vzťah je v režime spotrebiteľského práva. V prvom sa súd prvého stupňa vyporiadaval s námietkou
nedostatku podmienky konania z dôvodu právoplatne rozsúdenej veci s ohľadom na rozsudok stáleho

rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., č.k. SR XXXXX/XX z 25.2.2011.
Žalovaná v konaní nepreukázala, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná. Žalobkyni
sa takýmto postupom žalovanej zhoršilo jej postavenie, pričom sama nemala žiaden dotaz na obsah
listiny. Podľa Občianskeho zákonníka neprijateľná je podmienka, ktorá vyžaduje v rámci dojednanejrozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.
A takéto neprijateľnú podmienky sú upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Zmluva o úvere
vo ťahu k samotnej zmluve neobsahuje konečnú splatnosť, ročnú úrokovú sadzbu, výšku, počet a

termín splátok istiny úrokov a iných poplatkov, RPMN, priemernú hodnotu RMN, a preto takýto úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaná poskytla
žalobkyni úver vo výške 300 eur a žalobkyňa dosiaľ žalovanej uhradila 759 eur. Keďže je úver bezúročný
a bez poplatkov došlo na strane žalovanej k bezdôvodnému obohateniu vo výške 469 eur, ako rozdiel
medzi poskytnutou výškou úveru a skutočne zaplateným úverom zo strany žalovanej. Pre úplnosť bolo

dodané, že 1/3 poplatku predstavuje dohodnutý úrok, čo je 96 eur. Podľa internetovej kalkulačky výpočet
ročného úroku a RPMN pri výške úveru 300 eur, úroku 96 eur a dobe splácania 12 mesiacov činila ročná
úroková miera 32% a RPMN 70,63 eur. Pritom podľa údajov Národnej banky Slovenska bola priemerná
úroková miera obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch ročne 6,10 %. Výška úrokov 32 % ročne
päťkrát prekračuje priemernú úrokovú mieru obchodných bánk. Výška takto dohodnutého ročného úroku
úveru je absolútne neplatná pre rozpor s dobrými mravmi a zakladá právo na vydanie bezdôvodného

obohatenia z dôvodu neplatného právneho úkonu. Pokiaľ ide o námietku premlčania časti nároku
na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorú vzniesla žalovaná, túto súd prvého stupňa považoval za
nedôvodnú. Na uvedenú vec je potrebné aplikovať desaťročnú premlčaciu dobu podľa § 107 ods. 2 OZ,
ktorá sa vzťahu na úmyselné bezdôvodné obohatenie. Žalovaná ako nebankový subjekt má dlhodobo
v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov a teda jej povinnosťou bolo poznať a dodržiavať

právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. V čase uzatvárania zmluvy o úvere platila
právna úprava vyžadujúca okrem iného uvádzať RPMN, ktorá umožnila spotrebiteľom zorientovať sa v
ponukách rôznych finančných inštitúcii. Žalovaná dlhodobo a masovo požaduje plnenie z neprijateľných
zmluvných podmienok, čo je súdu prvého stupňa známe z jeho vlastnej činnosti. Podľa úverovej
zmluvy poplatok v celkovej výške 288 eur za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy predstavuje 95,99 %

úveru. Podľa čl. 12 Všeobecných podmienok úveru 1/3 poplatku predstavuje dohodnutý úrok 96 eur a
zvyšné 3/3, 192 eur zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy o úvere. Podľa názoru súdu
prvého stupňa požadovanie úhrady administratívneho poplatku je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
pretože žalovaná za takýto poplatok neposkytla reálne plnenie a naviac je neurčitý aj jeho predmet,
nakoľko zo zmluvy nie je možné zistiť o aké administratívne plnenia sa jedná. Je totiž nevyhnutné,

aby sa pri poplatkoch zo spotrebiteľského úveru platilo nimi skutočne poskytnuté plnenie spotrebiteľovi
v jeho záujme. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe
č.k. AZ 17 U 192/2010, z ktorého vyplýva záver, že poplatky za spracovanie spotrebiteľského úveru
poškodzujú spotrebiteľov a vystavujú ich neprijateľným vedľajším dojednaniam. Preverenie úverovej
spoľahlivosti a výšky úrokovej miery, ktorými banka odôvodnila vyrubenie poplatku za spracovanie

poskytnutého úveru Vrchný krajinský súd odmietol a uzavrel, že uvedenú činnosť vykonáva banka
vo vlastnom ekonomickom záujme minimalizovať nevymožiteľnosť vlastných pohľadávok. Predpokladá
sa zo strany spotrebiteľa dôvodne, že banka mu poradenstvo a informácie o poskytnutí úveru urobí
zadarmo. V tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok súdu odvolacieho súdu, Krajského súdu v Prešove
18Co 109/2011. Z uvedených dôvodov súd vyhovel žalobe, určil za neprijateľnú zmluvnú podmienku

v úverovej zmluve uzavretú medzi účastníkmi konania, ktorá v časti 2/3 poplatku zahŕňa náklady na
vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere ako neprijateľnú. Potom súd vyhodnotil odplatu vo výške
288 eur za poskytnutý úver ako neprimeranú a neplatnú a táto suma pre súd prvého stupňa bola
aj primeraným finančným zadosťučinením, pretože je spravodlivé, aby odreagovacia funkcia tohto
satisfakčného prostriedku mala základ práve v ujme, ktorá jej hrozila a ktorej sa žalobkyňa úspešne aj

ubránila.

Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Považoval za nesprávny

postup súdu prvého stupňa to, že ignoroval rozsudok rozhodcovského súdu a to, že jeho platnosť možno
napadnúť len v lehote a z dôvodov taxatívne uvedených v § 40 zákona č. 244/2002 Zb.. Žalovaný
podotýkal, že súd prvého stupňa ho v konaní nevyzval na predloženie rozhodcovskej doložky a nebol
vyzvaní ani, aby sa k nej vyjadril. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove
7Cob 43/2010 a Krajského súdu v Bratislave 8Co 437/2013. Pokiaľ išlo o vydanie bezdôvodného

obohatenia finančné prostriedky, ktoré žalobca poukázal na účet žalovaného predstavujú dobrovoľné
plnenie, na ktoré bol zaviazaný vyššie špecifikovaným rozhodcovským rozsudkom. Potom takéto
plnenie nemožno považovať za bezdôvodné obohatenie podľa ust. § 451 OZ. V tejto súvislosti citoval
uznesenie Krajského súdu v Prešove 1Co 79/2011. Tiež razantne odmietol, že by z jeho strany došlo kbezdôvodnému obohateniu a pokiaľ sa aj domáhala takéhoto plnenia žalobkyňa v lehote podanej žaloby
už uplynula trojročná premlčacia objektívna lehota a nemožno súhlasiť s tým, žeby došlo k úmyselnému
bezdôvodnému obohateniu zo strany žalovaného, keďže nepoukázal na žiadne relevantné dôkazy ani

ustanovenia právnych predpisov. Tiež odmieta určenia neprijateľnej podmienky v zmluve ako odplatu za
administratívny poplatok za náklady na vypracovanie zmluvy. Podstatou spotrebiteľského práva nie je
a nemôže byť regulácia cien. Čl. 4 ods. 2 Smernice rady 93/13/EHS dáva žalovanému za pravdu. Tiež
poukázal na § 53 ods. 1 OZ a to, že činnosť žalovaného je činnosťou ekonomickou, ktorá v hospodárstve
Slovenskej republiky je postavená na princípoch trhovej ekonomiky, preto navrhol rozhodnutie súdu

prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Táto poukázala na nález Ústavného súdu SR sp.
zn. II. ÚS 499/2012 s tým, že ďalej z toho nálezu nevyplýva záver, žeby všeobecný súd nemohol
konštatovať neplatnosť alebo nulitnosť rozhodcovského rozsudku a rozhodcovskej zmluvy. Z toho

vyplýva práve opak. Ústavný súd v tomto rozhodnutí rieši inštitút dokazovania v exekučnom konaní a
len z hľadiska porovnania skutkového stavu zisteného v základnom a v exekučnom konaní používa
pojem „totožná vec“. Ústavný súd vôbec nerieši prekážku rozhodnutej veci ako podmienku konania,
ale konštatuje, že tým, že exekučné súdy nedali možnosť oprávnenému vyjadril sa k dôkaznej situácii,
na ktorej založili svoje rozhodnutie, bolo jeho znemožnené oprávnenie realizovať mu jeho právo

na prerokovanie v jeho prítomnosti a vyjadriť sa dokazovaniu. Rozhodcovská doložka obsiahnutá
v bode 15 zmluvy nespĺňa náležitosti písomnej formy. Poukázal tak na rozsudok Najvyššieho súdu
SR 3Cdo 146/2011, Krajského súdu v Bratislave 6Co 579/2013. Dojednanie v podobe rozhodcovskej
doložky v spotrebiteľskej zmluve možno s ústavou právneho hľadiska pripustiť iba za predpokladu, že
podmienky ustanovenia rozhodcu a dohodnuté podmienky procesného charakteru budú účastníkom

konania garantovať rovnaké zaobchádzanie, čo vo vzťahu k spotrebiteľovi znamená zvýšenú ochranu
slabšejstrany(rozhodnutieÚSČRII.2164/2010).Čosatýkavecisamej,spotrebiteľskáúverová zmluva
okrem neprijateľného administratívneho poplatku neobsahuje náležitosti uvedené v zákona č. 258/2001,
a to ročnú úrokovú sadzbu, RPMN, priemernú RPMN a preto je bezúročná a bez poplatkov. Čo sa
týka námietky premlčania poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove 3Co 89/2011 vo vzťahu k

administratívnym poplatkov, rozhodnutie rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-26/13 body 49 a 50
a tiež body 71 a 72 tohto rozhodnutia. Tiež vo vzťahu k poplatkom citoval rozhodnutie Krajského súdu v
Prešove 5Co 219/2013 a Okresného súdu v Prešove 11C 42/2012 vo vzťahu k tomu, že je neprijateľné,
aby poplatok závisel od výšky poskytnutého úveru. Preto žiadal rozhodnutie súdu prvého stupňa ako
vecne správne potvrdiť a priznať odmenu za jeden úkon právnej služby, a to 100,32 eur, pričom išlo o

spojené veci, jednak vec s neurčitou hodnotu a vec s hodnotou 921 eur. Čo sa týka 921 eur úspešná bola
žalobkyňa vo výške 747 eur a neúspešná vo výške 174 eur, čo v pomere úspech neúspech znamenal
1/3 úspechu a tak podľa § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Zb. z 32 eur, ktoré by prináležali za vyjadrenie
k odvolaniu žalovaného ako úkonu právnej služby 1/3 prestavovala 10,67 eur. Odmena spolu za jeden
úkon právnej služby predstavuje 10,67 eur + 64,54 eur, spolu 75,21 eur a 8,39 eur paušálna odmena

podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Zb. a 20 % DPH, čo je 16,72 eur podľa § 18 ods. 3 vyhlášky
č. 655/2004 Zb..

Odvolací súd prejednal rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených
v ust. § 212 ods. 1, 2 O.s.p., a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie

žalobcu nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Na
týchto okolnostiach tak skutkových, ani právnych sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

Z obsahu spisu je zrejme, že účastníci konania uzavreli zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX dňa 25.3.2010.
Predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 300 eur za poplatok 288 eur. Žalovaná
sa zaviazala uhradiť úver vrátane poplatku za jeho poskytnutie v celkovej výške 588 eur v 12-tich
mesačných splátkach po 49 eur. Z rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Bratislava
zistil, že žalovaná bola zaviazaná zaplatiť žalobcovi sumu 717,43 eur spolu so zmenkovým úrokom vo

výške 0,25 % denne zo sumy 646,33 eur od 24.11.2010 do zaplatenia a zákonným úrokom vo výške 6
% ročne zo sumy 646,33 eur od 29.11.2010. Dlžník uznal dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na
základetejtozmluvyakosvojdlhvočiveriteľovipodľačl.12Všeobecnýchpodmienokúveru.1/3poplatku
predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné 2/3 zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy oúvere spolu so všetkou administratívnou s tým spojených. Na základe toho žalobkyňa zaplatila celkovo
sumu 759 eur, teda nad rámec úveru 300 eur zaplatila 459 eur. Žalobkyňa tento úver potrebovala pre
domácnosť a v čase uzavretia zmluvy bola na starobnom dôchodku a manžel žalobkyne invalidnom

dôchodku. Spolu s príjmom 277 eur.
Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky konania, za
ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 3 ods. l Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho
zákonníka zákonom č. 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 1.4.2004 v piatej hlave začlenené ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993

o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 52 ods. l, ods.2, ods.3, ods.4 Občianskeho zákonníka / v znení platnom ku dňu uzatvorenia
úverovej zmluvy / spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide
o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto
zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky

individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak
dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa
nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred

uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa
bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia
pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo
opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú
práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za

škodu, umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak
spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to
neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu
uzavretúnadobuneurčitúbezprimeranejvýpovednejlehoty,h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetky

záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne
zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb
bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb
bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy
je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby

zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, 1) obmedzujú
prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa
práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo
úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť
spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku

voči dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia,
na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na
prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že
jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,

dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Podľa§54ods.l,ods.2Občianskehozákonníka,zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Špeciálna úprava spotrebiteľského úveruje obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z.z. / v znení platnom
ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy/. Tento právny predpis v § 2 písm. a) definuje spotrebiteľský
úver, ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo

forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Podľa § 2 písm. b/ tohto zákona
zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť náklady
spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1, ods.2 zákona č. 258/2001 Z. z. je veriteľom fyzická alebo právnická osoba poskytujúca

spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci a spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. l zákona č. 258/2001 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,
inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 2, ods. 3, ods. 4 zákona č. 258/2001 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak
ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a
identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu
spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na

spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia
vlastníckehoprávaktomutotovarualeboslužbespotrebiteľom,d)adresupredávajúceho,naktorejmôže
spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského
úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú
službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu

tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú
sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať
podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré
sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov, i) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa

spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a
ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery
nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do

15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za
príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, 1) veriteľom vyžadované ručenie alebo
poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté
do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob

výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na
spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku
za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov
nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zozmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o
spotrebiteľskomúvere,s)názovaadresupríslušnéhokontrolnéhoorgánupodľa§8ods.1.Prinesplnení
podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá
služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d)
až j), k) a 1), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Od spotrebiteľa nemôže veriteľ
požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností

ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde

úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 107 ods.l, ods.2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí

za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného, že žalobkyňa nie je spotrebiteľkou, so žalovaným
vstúpila do právneho vzťahu na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na
výkon povolania a nie na svoju súkromnú potrebu, vyhlásila, že súhlasí s obsahom zmluvy vrátane

Všeobecných podmienok poskytnutia úveru a nemá k nej žiadne výhrady, zaväzuje sa zmluvu
dodržiavať, že informácie poskytnuté žalovanému pred uzavretím zmluvy sú pravdivé, zmluvu uzavrela
slobodne, vážne, zrozumiteľne a nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok, čo potvrdzuje
svojim podpisom a v Dodatku k zmluve o úvere žalobkyňa vyhlasuje, že poskytnuté finančné prostriedky
použije na nákup výpočtovej techniky za účelom výkonu povolania, odvolací súd konštatuje, že súd

prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku správne uviedol, že v danom prípade pre posúdenie
zmluvného vzťahu účastníkov nebolo možné použiť zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,
keďže jeho aplikácia je vylúčená s poukazom na § 1 ods. 3 písm. l) tohto zákona.

Súd prvého stupňa správne posúdil zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania podľa ustanovenia §

497 Obchodného zákonníka, čo však neznamená nesprávny postup prvostupňového súdu, keď na danú
vec aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, pretože
v danom prípade ide nepochybne o spotrebiteľský právny vzťah.

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaného vo vzťahu k odplate za poskytnutie úveru, argumentujúc

tým, že nesie vyššie podnikateľské riziko a žalobkyňa nepreukázala, aká bola obvyklá odplata za úvery
poskytované inými subjektmi poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov, odvolací súd konštatuje, že
aj keď sa žalovaný snaží odplatu za poskytnutý úver obhájiť podmienkami, resp. okolnosťami, za ktorých
poskytuje úvery spotrebiteľom, odvolací súd konštatuje, že ani za situácie, že žalovaný poskytuje úvery
za podmienky znášania podnikateľského rizika, ide o riziko vyplývajúce priamo zo základných znakov

podnikania a zároveň žalovaný nemôže očakávať ochranu svojich nárokov, ktoré sú zjavne v rozpore
so zákonom, a ktorý sa musí uplatňovať' a rešpektovať' v rámci súkromnoprávnych vzťahov. Konanie
žalovaného v rozpore so zákonom a na ťarchu žalobkyne nemôže mat' iný výsledok, než ten, že súd
takéto právo neprizná.

Vo vzťahu k odplate za úvery poskytované inými subjektmi poskytujúcimi financovanie z vlastných
zdrojov, žalobkyňa podľa žaloby namietala, že administratívny poplatok za uzavretie zmluvy je
neprijateľný, predstavuje 2/3 z poplatku vo výške 240,- eur a žalovaný neposkytol reálne plnenie za
takýto poplatok, preto je podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľný.I odvolací súd zastáva názor, že požadovanie úhrady administratívneho poplatku je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, keďže dodávateľ požaduje od spotrebiteľa splnenie finančného záväzku za

plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a nie je v jeho záujme. Pri poplatkoch zo
spotrebiteľského úveru je nevyhnutné, aby sa nimi platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho
záujme.

Správne súd prvého stupňa vyhodnotil celú odplatu za poskytnutý úver ako neprimeranú a neplatnú.

Odplata za úver je rozhodujúcim kvalifikačným kritériom úverovej zmluvy a pokiaľ dohoda o odplate
je neplatná, úverová zmluva stráca svoje opodstatnenie. Preto bolo dôvodné žalobe žalobkyne o
neplatnosť celej úverovej zmluvy vyhovieť, a to nielen v časti týkajúcej sa úrokov a poplatkov.

Okolnosť, či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky v rozpore so zákonom, resp. v rozpore
so zásadou dobrých mravov, súd skúma skutočne aj bez námietky účastníka a v prípade ich zistenia

nepriznáva plnenia z nich požadované.

Vo vzťahu k námietke žalovaného, že súd prvého stupňa nesprávne poukázal na rozhodnutie Vrchného
krajinského súdu v Karlsruhe, pretože ide o rozhodnutie cudzieho štátu, ktoré je rozporné so slovenským
právom, odvolací súd konštatuje nedôvodnosť tejto odvolacej námietky. Bez ohľadu na to, či táto

námietka žalovaného je alebo nie je dôvodná, odvolací súd dáva žalovanému do pozornosti, že
rozhodnutia súdov nie sú formálnym prameňom práva, pretože tieto pôsobia iba vo vzťahu k účastníkom
v konkrétnom konaní. Rozhodnutia súdov môžu byť a sú tým prvkom, ktorý výraznou mierou prispieva
k jednotnému výkladu práva a predovšetkým k stabilite judikatúry, ako také však nemôžu byť výlučným
prameňom, o ktorý sa opiera rozhodnutie súdu.

Aj keď sa súd prvého stupňa v tejto konkrétnej veci odvolával na predmetný judikát, bez ohľadu na túto
okolnosť pri svojom rozhodovaní správne použil záväzné právne pravidlá vydané v štátom predpísanej a
uznanej forme (pramene vo formálnom zmysle), jeho rozhodnutie zodpovedá príslušným ustanoveniam
hmotného práva, neboli ním porušené procesné predpisy a je vecne správne.

K námietke žalovaného, že v danom prípade žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na určení
výšky svojho dlhu, keď mala možnosť využiť procesné inštitúty v rámci prebiehajúceho rozhodcovského
konania, podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku a pod., odvolací súd konštatuje, že s
uvedenou otázkou sa náležite vysporiadal súd prvého stupňa (str. 5, ods. 4 rozsudku) a odvolací súd

na takéto správne odôvodnenie len odkazuje.

Zároveň odvolací súd na doplnenie uvádza, že tak ako správne konštatoval prvostupňový súd,
rozhodcovské konanie prebehlo na základe neplatne „dojednanej“ rozhodcovskej doložky, a preto
rozhodcovské konanie nie je možné akceptovať ako legitímne konanie, majúce oporu v platnej dohode

účastníkov konania. Uvedené platí aj vo vzťahu k rozhodnutiu rozhodcovského súdu, ktoré je potrebné
za daných podmienok považovať za paakt.

Žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol žiadny taký relevantný dôvod, ktorý by bol spôsobilý
spochybniť správnosť záverov prvostupňového súdu, preto odvolací súd napadnutý rozsudok v súlade

s ustanovením § 219 Občianskeho súdneho poriadku ako vecne správny potvrdil.

Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 24 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa
mala úspech v odvolacom konaní a žalovaný nemal úspech v odvolacom konaní súd rozhodol v zmysle
zásady úspechu o priznaní trov odvolacieho konania v prospech žalobkyne. Tieto žalobkyňa uplatnila

za jeden úkon právnej služby, t.j. vyjadrenie k odvolaniu žalovaného. Žalovaný sa odvolal voči rozsudku,
ktorý obsahoval viacero výrokov, t.z. že išlo o výrok na plnenie, konkrétne sumy 459 eur a 288 eur a
potom určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky ako neoceniteľný predmet sporu ako vec s neurčitou
hodnotou. Za tento úkon právnej služby priznal 75,50 eur ( § 10 ods. 1, 11 ods. 1 a § 13 ods. 3 vyhl. č.
655/2004 Z.z) a k tomu priznal podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 režijný paušál 8,39 eur a 20 % DPH

podľa § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Zb.. Spolu tak trovy predstavovali sumu 100,32 eur.Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.