Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, May 5, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/125/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014201270
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7014201270.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu

JUDr. Judity Jurákovej a JUDr. Mareka Kotoru v právnej veci žalobcu: J. T., Q..: XX.XX.XXXX, U. Š.
XX, J., právne zastúpený: JUDr. Radoslav Soták, advokát, so sídlom Námestie slobody 3, Michalovce,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica,
v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 218835/2014 zo dňa 18.08.2014, takto

r o z h o d o l :

Podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 218835/2014 zo
dňa 18.08.2014, ako aj rozhodnutie Colného úradu Michalovce č. 1095331/1/116542/2014 zo dňa
07.04.2014 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi priznáva právo na náhradu trov konania v celkovej sume 410,90 Eur, titulom trov právneho
zastúpenia vo výške 340,90 Eur a náhrady súdneho poplatku v sume 70,- Eur, ktoré je žalovaný povinný
zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu do 10 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Žalobou zo dňa 20.10.2014, doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.10.2014, sa žalobca prostredníctvom
svojho právneho zástupcu domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 218835/2014

zo dňa 18.08.2014. Predmetným rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a napadnuté
rozhodnutie Colného úradu Michalovce č. 1095331/1/116542/2014 zo dňa 07.04.2014, ktorým bol
žalobcovi podľa ust. § 229 ods. 1 zákona č. 180/1996 Z. z. Colný zákon v znení neskorších predpisov
vymeraný úrok z omeškania v celkovej výške 6.125,34 Eur, potvrdil. Suma colného dlhu v celkovej výške
2.911,52 Eur, pozostávajúca z cla vo výške 942,88 Eur, dovoznej prirážky vo výške 496,25 Eur a z DPH
vo výške 1.472,39 Eur, ktorá mu bola oznámená výmerom č. 92/98 zo dňa 03.03.1998, nebola zaplatená
v zákonnej lehote do dňa 16.03.1998, ale až dňa 13.01.2010.

V odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa žalobca navrhol zrušiť rozhodnutie
Colného úradu Michalovce č. 1095331/1/116542/2014 zo dňa 07.04.2014. Odvolacie námietky žalobcu
proti rozhodnutiu Colného úradu Michalovce o vyrubení úroku z omeškania pritom korešpondujú so
žalobnými námietkami proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného.

Ku skutočnostiam uvádzaným žalobcom v jeho odvolaní, ako aj k ostatným skutočnostiam zisteným
oboznámením sa s predloženým administratívnym spisom, uviedol žalovaný nasledovné:Vzniknutý colný dlh bol žalobca ako dlžník povinný zaplatiť podľa ust. § 221 ods. 1 zákona č. 180/1996 Z.
z. v lehote do 10 kalendárnych dní odo dňa doručenia výmeru č. 92/98, t. j. do 16.03.1998. Keďže dlžná

suma bola v plnej výške uhradená až dňa 13.01.2010 pri výkone exekúcie, nastala právna skutočnosť
zakladajúca vymeranie úrokov z omeškania v zmysle ust. § 229 ods. 1 písm. a/ zákona č. 180/1996 Z.
z. platného v čase vzniku colného dlhu. V zmysle vyššie cit. ustanovenia je úrok z omeškania súčasťou
dlžnej sumy, avšak to neznamená, že má úplne zhodný právny režim ako platí v prípade colného dlhu.
V danom prípade je však potrebné zohľadniť skutkové aj právne odlišnosti medzi právnym inštitútom

colného dlhu a právnym inštitútom úroku z omeškania.

Podľa názoru žalovaného úrok z omeškania môže byť vymeraný až v čase, kedy je možné jeho
výšku správne určiť, teda v čase, keď došlo k úplnému zaplateniu dlžnej sumy dovoznej platby. Až po
oneskorenom zaplatení dlžnej sumy je presne známa doba omeškania a všetky ostatné skutočnosti

nevyhnutné pre výpočet a správne určenie úroku z omeškania. Dlžná suma dovozných platieb bola
žalobcom zaplatená v rámci exekúcie v plnej výške až dňa 13.01.2010, čo znamená, že až dňa
13.01.2010 boli colnému úradu známe všetky skutočnosti (doba omeškania, výška úrokových sadzieb)
potrebné pre správne určenie výšky úroku z omeškania podľa ust. § 229 ods. 1 písm. a/ zákona č.
180/1996 Z. z..

K námietkam účastníka konania, ako aj k ostatným skutočnostiam týkajúcim sa danej právnej veci
žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že samotná splatnosť úroku z omeškania
je viazaná na vydanie rozhodnutia, ktorým je tento úrok v zmysle § 229 ods. 1 písm. a/ zákona č.

180/1996Z.z.vymeranýaoznámenýdlžníkovi.Pretoakúrokzomeškaniajevzmysle§229ods.1písm.
a/zákonač.180/1996Z.z.súčasťoudlžnejsumyanasledujetakvprimeranomrozsahujejprávnyrežim,
je premlčanie práva vyberať a vymáhať úrok z omeškania v zmysle § 230 ods. 1 zákona č. 180/1996
Z. z. viazané na plynutie lehoty desiatich rokov od konca roku, v ktorom sa stal tento úrok z omeškania
splatným. Ako je zo spisového materiálu zrejmé, predmetný úrok z omeškania bol žalobcovi prvýkrát

vymeraný rozhodnutiami colného úradu č. 30253/2010-5335 zo dňa 30.11.2010, č. 28686/2010-5335 zo
dňa 11.11.2010 a č. 30/262/2010-5335 zo dňa 30.11.2010, ktoré však boli v odvolacom konaní zrušené
rozhodnutím Colného riaditeľstva SR č. 8601/201-1410 zo dňa 24.8.2011, pričom nové rozhodnutie
o vymeraní úroku z omeškania zo dňa 07.04.2014 bolo žalobcovi doručené dňa 15.04.2014. Podľa
názoru žalovaného je teda zrejmé, že desaťročná lehota na premlčanie práva vyberať a vymáhať úrok

z omeškania ešte neuplynula. Premlčacia lehota podľa ust. § 230 ods. 1 zákona č. 180/1996 Z. z, ak
ju vzťahujeme aj na úrok z omeškania, nezačala v danom prípade plynúť skôr ako po tom, čo mohol
byť úrok z omeškania riadne a v plnej výške vymeraný, teda po úplnom zaplatení dlžnej sumy dovoznej
platby. Samotná splatnosť nedoplatku podľa § 230 ods. 1 zákona č. 180/1996 Z. z., v danom prípade
úroku z omeškania, je jednoznačne viazaná na jeho vymeranie rozhodnutím príslušného správneho

orgánu, keďže až na základe takého rozhodnutia je dlžník povinný plniť a vymeraný nedoplatok sa tak
môže stať splatným.

V závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že v novom prejednaní veci

rešpektoval právny názor odvolacieho orgánu vyslovený v rozhodnutí č. 8601/2011-1410 zo dňa
24.08.2011.

II.

Včas podanou žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.10.2014, sa žalobca domáhal zrušenia
rozhodnutia žalovaného č. 218835/2014 zo dňa 18.08.2014 a vrátenia veci mu na ďalšie konanie. S
poukazom na ust. § 250c ods. 1 O.s.p. žalobca požiadal súd aj o odklad vykonateľnosti rozhodnutia,
ktorého zákonnosť je predmetom preskúmavania v tomto konaní.

Namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu,
atozdôvodurozporusovšeobecnezáväznýmiprávnymipredpismi.Nezákonnosťpodľanázoružalobcuspočíva v tom, že žalovaný nesprávne interpretoval ust. § 229 ods. 1 písm. a/ a ust. § 230 ods. 1 colného
zákona.

Žalobca v podanej žalobe vyjadril nesúhlas s právnym názorom žalovaného v napadnutom rozhodnutí
a zároveň je toho názoru, že pre clo, ako aj pre úrok z nezaplatenej sumy cla platí spoločne 10-ročná
premlčacia lehota uvedená v ust. § 229 ods. 1 písm. a/ colného zákona.

Následne citoval ustanovenia § 229 ods. 1 písm. a/ a § 230 ods. 1 colného zákona a uviedol, že v

danom prípade začala plynúť 10 ročná premlčacia lehota pre clo ako aj pre úrok z nezaplatenej sumy
cla spoločne dňa 01.01.1999 (pretože suma colného dlhu bola splatná dňa 16.03.1998) a nakoľko colný
úrad v lehote do 31.12.2008 právoplatne nevymeral úrok z omeškania z nezaplatenej sumy colného
dlhu a zároveň v tej istej lehote, t. j. do 31.12.2008 nevykonal úkon smerujúci k vybratiu a vymáhaniu
úroku z omeškania, je žalobca toho názoru, že premlčacia lehota vzťahujúca sa na právo colného úradu
vyberať a vymáhať nedoplatok sumy cla vrátane úroku z omeškania márne uplynula dňa 31.12.2008.

Žalobca ďalej namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia, nakoľko rozhodnutie žalovaného nevychádzalo
zo spoľahlivo zisteného stavu veci, čím je v rozpore s ust. § 3 ods. 1 a 4, § 46 a § 47 ods. 3 Správneho
poriadku.

Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca navrhol, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie
žalovaného a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

III.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 28.11.2014 navrhol žalobu zamietnuť, pričom dôvody uvedené v
tomto písomnom vyjadrení korešpondujú s odôvodnením napadnutého rozhodnutia žalovaného, keďže
námietky žalobcu sú totožné s tými vznesenými v odvolacom konaní.

IV.

KrajskýsúdvKošiciachvkonanípodľaust.§247anasl.O.s.p.beznariadeniapojednávania(zasplnenia

zákonných podmienok v zmysle ust. § 250f ods. 2 O.s.p.), po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
a oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa dospel k
záveru, že žaloba je dôvodná.

Podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba

tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd
preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (ust. § 247 ods. 1 O.s.p.).

Podľaust.§250iods.1vetaprváO.s.p.,jepripreskúmavanízákonnostirozhodnutiapresúdrozhodujúci

skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že Colný úrad Čierna nad Tisou, ako právny predchodca
Colného úradu Michalovce, (ďalej len „colný úrad“) prepustil žalobcovi ako dlžníkovi tovar - motorové

vozidlo zn. K. T. X,X, č. k. B., r. výroby XXXX, do navrhovaného colného režimu voľný obeh a zároveň
vymeral colný dlh v celkovej výške 10.647,- Sk. Colný úrad v rámci následnej kontroly zistil, že dlžníkom
deklarovaná cena tovaru, ktorá tvorila základ pre výpočet colného dlhu, nie je skutočne platenou cenou,
a preto pristúpil k novému určeniu colnej hodnoty. Colná hodnota určená colným úradom predstavovala
sumu 159.522,- Sk.

Súčasťouspisujetaktiežrozhodnutiecolnéhoúraduč.021/137/97zodňa08.10.1997,ktorýmcolnýúrad
rozhodol o dodatočnom vymeraní colného dlhu vo výške 82.947,- Sk pozostávajúceho zo sumy cla vo
výške 26.862, -Sk, zo sumy dovoznej prirážky vo výške 14.138,- Sk a z dane z pridanej hodnoty vo výške41.947,- Sk. Rozhodnutie colného úradu bolo žalobcovi doručené dňa 15.10.1997. Žalobca v postavení
dlžníka bol povinný sumu colného dlhu zaplatiť v zmysle ust. § 221 ods. 1 zákona č. 180/1996 Z. z.
Colného zákona, účinného v čase vzniku colného dlhu, v lehote do desiatich kalendárnych dní odo dňa

doručenia rozhodnutia o dodatočnom vymeraní colného dlhu, a to do 27.10.1997. Na základe odvolania
žalobcu Colné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 10598/97-1/186-5 zo dňa 18.12.1997 určil colnú hodnotu
predmetného motorového vozidla vo výške 167.647,- Sk, na základe čoho následne colný úrad vymeral
colný dlh vo výške 87.712,- Sk, t. ´j. 2.911,52 Eur, a to výmerom č. 92/98 zo dňa 03.03.1995, ktorý bol
dlžníkovi doručený dňa 06.03.1998. Žalobca bol povinný predmetný colný dlh zaplatiť v lehote 10 dní

odo dňa doručenia výmeru č. 92/98, t. j. do dňa 16.03.1998. Deň 16.03.1998 je dňom splatnosti colného
dlhu a nasledujúci deň 17.03.1997 je dňom vzniku nedoplatku colného dlhu. Podľa účtovnej evidencie
colný dlh vo výške 87.712,- Sk (2.911,52 Eur) bol vymožený v rámci exekučného konania a pripísaný
na účet colného úradu dňa 13.01.2010 v plnej výške. Nezaplatením colného dlhu v lehote splatnosti, t.
j. do 16.03.1998, došlo teda k naplneniu podmienok pre vznik a vymeranie úroku z omeškania podľa
ust. § 229 ods. 1 písm. a/ colného zákona.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností colný úrad rozhodnutím č. 30253/2010 zo dňa 30.11.2010
a rozhodnutím č. 28686/2010-5335 zo dňa 11.11.2010 vymeral žalobcovi ku dňu 14.1.2010 úroky z
omeškania v celkovej výške 6.125,58 Eur z oneskorenej úhrady colného dlhu vo výške 2.911,52 Eur.
S rozhodnutiami colného úradu sa žalobca nestotožnil, a preto ich napadol včas podaným odvolaním.

Colné riaditeľstvo SR ako žalovaný správny orgán rozhodnutím č. 8601/2011-1410 zo dňa 24.08.2011
napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.

Následne colný úrad rozhodnutím č. 1095331/1116542/2014 zo dňa 07.04.2014 podľa ust. § 229 ods.
1 zákona č. 180/1996 Z. z. vymeral žalobcovi ako povinnému dlžníkovi úrok z omeškania vo výške

6.125,34 Eur. Finančné riaditeľstvo SR ako žalovaný správny orgán preskúmavaným rozhodnutím č.
2188835/2014 zo dňa 18.08.2014 odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie colného úradu zo dňa
07.04.2014 potvrdil.

Podľaust.§221ods.1zákonač.180/1996Z.z.Colnýzákonvplatnomznení(ďalejlen„colnýzákon“),ak

colný orgán nepovolil dlžníkovi odklad platenia sumy cla, je suma cla splatná do desiatich kalendárnych
dní odo dňa doručenia rozhodnutia colného orgánu. V prípade súhrnného zápisu v účtovných dokladoch,
za podmienok ustanovených v § 222, musí byť lehota splatnosti určená tak, aby nebola dlžníkovi
poskytnutá lehota dlhšia, ako keby mu bol odklad platby povolený.

Podľa ust. § 229 ods. 1 písm. a/ colného zákona, ak nebola suma cla zaplatená v určenej lehote, vymeria
colný orgán z nezaplatenej sumy cla úrok z omeškania, ktorý je súčasťou dlžnej sumy; úrok z omeškania
nesmie byť nižší ako úrok uvedený v § 225 ods. 3,

Podľa ust. § 230 ods. 1 colného zákona, právo vyberať a vymáhať nedoplatok sumy cla (ďalej len

"nedoplatok") sa premlčuje uplynutím desiatich rokov od konca roku, v ktorom sa stal nedoplatok
splatným.

Podľa ust. § 230 ods. 2 colného zákona, ak sa vykoná úkon, ktorý smeruje k vybratiu alebo k
vymáhaniunedoplatku,premlčacialehotasaprerušujeazačínaplynúťnovápremlčacialehotauplynutím

kalendárneho roku, v ktorom bol dlžníkovi tento úkon oznámený. Nedoplatky je však možné vymáhať
najneskôr do 20 rokov od konca roku, v ktorom sa stal nedoplatok splatným.

Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/57/2012 zo dňa 18.09.2013:
I. Povinnosť platiť úroky z omeškania, vyplývajúca z vedľajšieho (akcesorického) administratívneho

právneho vzťahu, nemôže trvať dlhšie, než trvá hlavný záväzok, pretože uplynutím premlčacej doby sa
právo premlčí ako celok.
II. Ak dôjde k premlčaniu colného dlhu, nemôže sa potom takýto právny následok uplynutia času
nevzťahovať i na úroky z omeškania, ak povinný subjekt vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k
úrokom z omeškania.

Rozhodujúcou skutočnosťou pri preskúmaní rozhodnutia žalovaného bolo posúdenie otázky premlčania
nároku na vyrubenie úrokov z omeškania z dôvodu nezaplatenia sumy colného dlhu vo výške 2.911,52Eur (87.712,- Sk) vymeraného na základe výmeru č. 92/98 za obdobie od 17.03.1998 až do úplného
zaplatenia dlhu, t. j. do 13.01.2010.

V uvedenej právnej veci súd považuje za potrebné uviesť, že úrok z omeškania má vo vzťahu k colnému
dlhu povahu akcesorického právneho inštitútu, čo znamená, že je priamo závislý na existencii colného
dlhu a vzniká iba v tom prípade, ak tento colný dlh nebol zaplatený v určenej lehote. Zatiaľ čo colný dlh
môže existovať bez úroku z omeškania, existencia úroku je vždy viazaná na skutočnosť, že vznikol a
bol vymeraný konkrétny colný dlh, ktorý však nebol v určenej lehote zaplatený.

Zo znenia ustanovenia § 229 ods. 1 písm. a/ colného zákona vyplýva, že ak nebola suma cla zaplatená v
určenej lehote, vymeria colný orgán z nezaplatenej sumy cla úrok z omeškania, ktorý je súčasťou dlžnej
sumy. Ako to vyplýva z obsahu pripojeného administratívneho spisu, žalobca bol povinný uhradiť colný
dlh do 16.03.1998, tento však uhradil až dňa 13.01.2010.

Podľa ust. § 230 ods. 1 colného zákona, právo vyberať a vymáhať nedoplatok sumy cla sa premlčuje
uplynutím desiatich rokov od konca roku, v ktorom sa stal nedoplatok splatným. Keďže však colný úrad
zostal v období od 17.03.1998 do 31.12.2008 nečinný a nevykonal žiadne úkony smerujúce k vybratiu
alebo vymáhaniu colného dlhu, uplynutím desiatich rokov došlo aj k uplynutiu premlčacej doby vo vzťahu
k úrokom z omeškania.

Ak dôjde k premlčaniu colného dlhu, nemôže sa potom takýto právny následok uplynutia času
nevzťahovať i na úroky z omeškania, ak povinný subjekt vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k
úrokom z omeškania.

V danom prípade colný úrad nevykonal žiadny úkon na vybratie alebo vymoženie nedoplatku v
desaťročnej premlčacej lehote, a preto jej uplynutím dňa 31.12.2008 už nemohlo dôjsť k vyrubeniu
úrokov z omeškania rozhodnutím Colného úradu Michalovce č. 1095331/1/116542/2014 zo dňa
07.04.2014. Námietka žalobcu týkajúca sa nesprávnej interpretácie ust. § 229 ods. 1 písm. a/ a § 230
ods. 1 colného zákona bola teda dôvodná.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové a práve závery súd podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. zrušil
rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní
úspech, priznal právo na náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku v
sume 70,- Eur a z trov právneho zastúpenia v zmysle ust. § 11 ods. 4 prvá veta vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v platnom znení v nasledovnom rozsahu: 1.) Prevzatie a príprava zastúpenia .... 134,00 Eur +
8,04 Eur, 2.) Podanie žaloby zo dňa 20.10.2014 .... 134,00 Eur + 8,04 Eur, 20 % DPH vo výške 56,82
Eur (zo sumy 284,08 Eur), t. j. spolu 340,90 Eur.

Súdom priznané trovy konania spolu predstavujú sumu 410,90 Eur (trovy právneho zastúpenia vo výške
340,90 Eur a zaplatený súdny poplatok vo výške 70,- Eur), ktorú je žalovaný povinný zaplatiť na účet
právneho zástupcu žalobcu, a to v lehote do 10 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s
ust. § 149 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p..

Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v platnom znení).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolaniemožnoodôvodniťlentým,ževkonanídošlokvadámuvedenýmv§221ods.1O.s.p.,konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.