Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, June 6, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 43Sp/45/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200960
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2015200960.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave samosudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci navrhovateľa:

POHOTOVOSŤ,s.r.o.,sídlomPribinova25,81109Bratislava,IČO:35807598,protiodporcovi:Okresný
úrad Trnava, katastrálny odbor, Vajanského 2, 917 01 Trnava, za účasti: S. M., nar. XX.X.XXXX, bytom
O. XXX/XX, XXX XX O., o preskúmanie rozhodnutia odporcu číslo: V 887/15-02 zo dňa 4.6.2015, t a k t o

r o z h o d o l :

Krajský súd napadnuté rozhodnutie odporcu Okresného úradu Trnava, katastrálneho odboru číslo: V
887/15-02 zo dňa 4.6.2015 podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. z r u š u j e a vec mu vracia na
ďalšie konanie.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 35 eur za zaplatený súdny
poplatok za návrh.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok za podanie návrhu vo výške 35 eur na účet tunajšieho
súdu do troch dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Účastníkovi konania S. M. súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporcu č. V 887/15-02 zo dňa 4.6.2015 bol zamietnutý návrh navrhovateľa

na povolenie vkladu záložného práva v zmysle § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv v platnom znení (ďalej len „katastrálny zákon“).
Odporca svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že predložená zmluva o zriadení záložného práva nespĺňa
podmienky na vklad podľa § 31 ods. 1, 3 Katastrálneho zákona z dôvodu, že dohoda o splnomocnení
uzatvorená medzi dlžníkom a ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci, so sídlom Bratislava,
Povraznícka 18 dňa 9.12.2013 je neplatná. Odporca v odôvodnení uviedol, že dohoda o splnomocnení
je napísaná na vopred pripravenom tlačive s textom Dohody o splnomocnení s vopred predtlačeným

názvomsplnomocnenca,bolodlžníkovizjavnepredloženémandatáromveriteľa,akoajostatnéokolnosti
uzavretia tejto dohody o splnomocnení (neprítomnosť druhej zmluvnej strany pri podpise na vopred
vyhotovené tlačivo - dohody o splnomocnení ) nasvedčujú tomu, že dlžník ako splnomocniteľ nemal
možnosť prejaviť slobodnú vôľu pri „výbere“ splnomocnenca, ktorý by mal hájiť jeho záujmy, ale podpísal
dohodu o splnomocnení, ktorú mu predložil veriteľ na štandardnom formulári, pričom je dôvodné
pochybovať o tom, či dlžník mal možnosť ovplyvniť jej obsah. Ďalej bolo v rozhodnutí konštatované, že
samotná skutočnosť, že veriteľ, resp. jeho mandatár takýmto tlačivom disponoval a predložil ho dlžníkovi

pri podpise zmluvy o úvere by naznačovala, že splnomocnenec (ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci) uskutočňuje a napĺňa záujmy záložného veriteľa a nie záložcu. Takéto splnomocnenie
spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech záložcu. Zastupovanie osobou,
ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného, sú v rozpore s § 22 ods. 2 Obč. zákonníka aprávne úkony urobené takýmito osobami sú absolútne neplatné, bez ohľadu na skutočnosť, či o tom
účastníci právneho úkonu vedeli. Nakoľko odporca dospel k záveru, že predmetná záložná zmluva je v
dôsledku neplatnosti zastúpenia neplatná, návrh na vklad zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ opravný prostriedok, v ktorom žiadal napadnuté rozhodnutie
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Navrhovateľ v opravnom prostriedku uviedol, že predmetná dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne,
v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného
právnehoúkonu.Záložcasavzmysleriadneuzavretejdohodyosplnomocnenísámrozhodolzabezpečiť
svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere a preto udelil ProHelp - združeniu
občianskoprávnejpomociplnomocenstvonauzatvoreniezáložnejzmluvy,akoajnavšetkyprávneúkony

súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy, čím splnomocnencovi vzniklo právo nakladať s
nehnuteľnosťou v mene záložcu - splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú
priamo záložcovi. Nesúhlasil s tvrdením odporkyne, že navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude
oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť, kto ho bude zastupovať. Ďalej
poukázal na to, že odporkyňa pri vydaní napadnutého rozhodnutia nepostupovala v súlade so zásadou

spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci. Zdôraznil, že rozpor v záujmoch musí reálne existovať a
nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu, pričom je zrejmé, že predložené plnomocenstvo je
samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým
od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Záverom uviedol, že odporkyňa nezistila spoľahlivo skutkový
stav veci, riadne sa neoboznámila s predkladaným návrhom a znením jednotlivých príloh, následne

nesprávne zistila skutkový stav a predmetné plnomocenstvo nesprávne právne posúdila.

Krajský súd v Trnave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 a § 246a ods. 2 a 3 O.s.p.) po

zistení,žeopravnýprostriedokpodalaoprávnenáosobavčas,prejednalvecnanariadenompojednávaní
(§ 250q ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že opravný prostriedok nie je dôvodný, pretože preskúmavané
rozhodnutie je vecne správne.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.

Podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom

rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov (§ 250l
ods. 1 O.s.p.).

Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ uzavrel dňa 9.12.2013 ako veriteľ zmluvu o úvere
č. 209000179 s dlžníkom S. M.. Dlžník sa zaviazal splácať veriteľovi požičanú sumu v pravidelných

mesačných splátkach. Na zabezpečenie záväzku vyplývajúceho z poskytnutého úveru uzatvorila S.
M. ako záložca v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci s navrhovateľom zmluvu
o zriadení záložného práva č. 763/2014-ŠTE zo dňa 29.12.2014, predmetom ktorej bolo zriadenie
záložného práva k nehnuteľnostiam špecifikovaných v samotnej zmluve o zriadení záložného práva,
ktorých je záložca, resp. zúčastnená osoba výlučným vlastníkom.

Keďže predmetom záložného práva bola nehnuteľnosť, podal navrhovateľ návrh na vklad zmluvy o
zriadení záložného práva do katastra nehnuteľností. Návrh podaný dňa 17.2.2015 odporca napadnutým
rozhodnutím zamietol.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR je Slovenská republika právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom
právneho štátu je právna istota a spravodlivosť (pozri nálezy Ústavného súdu SR napr. I. ÚS 17/99, I.
ÚS 54/02).Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu
a spôsobom, ktoré ustanoví zákon.

Z citovaných ustanovení Ústavy SR vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva
na úvahu či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon. Preto je povinnosťou každého
orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas.

Zákon č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v

znení neskorších predpisov (ďalej len "katastrálny zákon") v ustanovení § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k
nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv
k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri.

Podľa § 1 ods. 1 katastrálneho zákona kataster nehnuteľností (ďalej len "kataster") je geometrické
určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a

to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, práve zodpovedajúcom vecnému bremenu
a o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva a o iných právach a povinnostiach z vecného
bremena, ak boli zriadené ako vecné práva k nehnuteľnostiam, ako aj o právach vyplývajúcich zo
správy majetku štátu, zo strany majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných
právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej 5 rokov (ďalej len "právo k

nehnuteľnosti").

Kataster slúži ako aj informačný systém, najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na daňové účely
a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností, najmä pozemkov, na ochranu poľnohospodárskeho
pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu, na tvorbu a ochranu životného prostredia, na ochranu

nerastného bohatstva, na ochranu národných kultúrnych pamiatok a ostatných kultúrnych pamiatok
ako aj chránených území a prírodných výtvorov a budovanie ďalších informačných systémov o
nehnuteľnostiach (§ 2 katastrálneho zákona).

V zmysle § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa alebo

zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 16 ods. 2 prvá veta katastrálneho zákona správa katastra vykonáva štátnu správu na úseku
katastra v územnom obvode okresu.

Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

V zmysle § 28 ods. 2 citovaného zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia
sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa odseku 3 § 28 citovaného zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného
rozhodnutia správy katastra o jeho povolení.

V zmysle § 29 citovaného zákona vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného
rozhodnutia správy katastra.

Podľa § 30 ods. 1 katastrálneho zákona účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho
úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti.

Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania (§ 30 ods. 2 katastrálneho zákona).

V zmysle § 30 ods. 3 katastrálneho zákona návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje:
a) meno (obchodné meno, názov) a miesto trvalého pobytu (sídlo) účastníka konania,b) označenie správy katastra, ktorej je návrh adresovaný,
c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k
nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov, označia

sa všetky právne úkony,
d) číslo listu vlastníctva a názov katastrálneho územia, ak je právo k nehnuteľnosti, ktoré má byť vkladom
dotknuté, zapísané v katastri,
e) určenie dňa, ku ktorému majú vzniknúť právne účinky vkladu pri prevode majetku štátu na iné osoby
podľa osobitného predpisu.

Podľa § 30 ods. 4 katastrálneho zákona prílohy k návrhu na vklad sú najmä:
a) zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v počte vyhotovení
podľa počtu účastníkov konania jej tri ďalšie vyhotovenia,
b) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti
nie je vpísané na liste vlastníctva,

c) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,
d) geometrický plán,
e) ocenenie nehnuteľností,
f) výpis z obchodného registra alebo z iného registra, ak je účastníkom konania právnická osoba,
g) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa

musí byť osvedčený podľa osobitných predpisov,
h) potvrdenie o zaplatení odvodu, ak nadobúdateľ má povinnosť zaplatiť odvod podľa osobitného
predpisu.

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä

oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy
vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať
s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené.

Podľa ods. 2 § 31 citovaného zákona pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na

skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 citovaného zákona ak sú podmienky na vklad splnené správa katastra vklad povolí;
inak návrh zamietne. Ak sú podmienky na vklad splnené len v časti návrhu a ak je to účelné, správa
katastra môže rozhodnúť len o časti návrhu.

Podľa § 31 ods. 6 citovaného zákona rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom jeho
vyznačenia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno podať opravný prostriedok.

Správa katastra doručí zmluvu s vyznačením rozhodnutia o povolení vkladu všetkým účastníkom
konania (§ 31 ods. 7 katastrálneho zákona).

V zmysle § 8 správa katastra doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým účastníkom konania. Proti
tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na správe katastra, ktorá rozhodnutie

vydala, v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak správa katastra podanému odvolaniu nevyhovie v
celom rozsahu, rozhodne o odvolaní súd.

Podľa § 36b ods. 2 vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. 79/1996 Z.z., ktorou sa

vykonáva zákon NR SR o katastri nehnuteľností a zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (zrušená 1.12.2009), pri skúmaní platnosti zmluvy sa
zisťuje, či právny úkon svojim obsahom alebo účelom neodporuje zákonom alebo či ho neobchádza
alebo či sa neprieči dobrým mravom a to najmä, či
a) účastník bol spôsobilý na právne úkony,

b) účastník nespôsobilý na právne úkony bol zastúpený zákonným zástupcom alebo iným zástupcom,
c) za právnickú osobu konal oprávnený zástupca,
d) zmluva, ktorej účastníkom je osoba, ktorá nemôže písať alebo čítať, bola uzavretá vo forme notárskej
zápisnice,e) v zmluve ide skutočne o písomné prejavy vôle osôb v nej uvedených s osobitným zreteľom na tých,
ktorých právo na jej základe zaniká alebo sa obmedzuje,
f) uzavretiu zmluvy účastníkov nie sú na prekážku okolnosti, ktoré bránia nakladaniu s nehnuteľnosťou,

a či k právnemu úkonu účastníka, ktorý je obmedzený pri disponovaní s nehnuteľnosťou, prípadne k
zmluve ako celku bol udelený potrebný súhlas.

Podľa § 41 ods. 2 katastrálneho zákona práva k tej istej nehnuteľnosti sa zapisujú v poradí, v akom sa
správe katastra doručili zmluvy, verejné listiny alebo iné listiny o vzniku, zmene alebo zániku práva k

nehnuteľnosti na zápis do katastra.

Krajský súd v Trnave v intenciách citovaných ustanovení katastrálneho zákona a vyhlášky preskúmal
napadnuté rozhodnutie odporcu a dospel k záveru, že odporca ako orgán verejnej moci v predmetnej
veci rozhodol v rozpore s ust. § 41 ods. 2 katastrálneho zákona, pretože vkladu č. V 887/15, ktorý bol

v danom prípade zamietnutý predchádza vklad č. V 6681/14 týkajúci sa taktiež S. M. a za tohto stavu
preto krajský súd rozhodnutie odporkyne podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. zrušil a vec jej vrátil na
ďalšie konanie.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.

a v konaní v celom rozsahu úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo výške 35 eur
za zaplatený súdny poplatok za návrh.

O povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok za konanie o opravnom prostriedku súd rozhodol v

zmysle § 5 ods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatkoch za výpis z registra
trestov a položky 10 písm. b/ sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnéodvolanievlehote15dníododňajehodoručeniacestoupodpísaného
súdu na Najvyšší súd SR.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.