Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 12, 2014

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 4C/82/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812209540
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Chmelanová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2014:3812209540.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Ľubicou Chmelanovou v právnej veci navrhovateľov: 1. Mgr. A. X.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom F., T. P. XX, občan SR, 2. O. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., P. XX, 3. P.. U. Q.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom O., S. 5, občan SR, 4. H.. B. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., J. O. XX, občan
SR, 5. G.. U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., F., občan SR, 6. S. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., O. XX,
občanSR,7.G..F.W.,nar.XX.XX.XXXX,bytomA.P.nadQ.,F.XX,navrhovateliav1.-7.radezastúpení
P.. X. Moravčíkovou, advokátkou so sídlom W., P. XX proti odporcom: 1. B. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom
F. č. XXX, občan SR, 2. P.. P. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., F. 3, občan SR, odporcovia v 1. a v 2.
rade zastúpení U.. B. D., advokátom so sídlom F., W. 5, 7 o určenie neplatnosti závetu takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovatelia v 1. - 7. rade sú p o v i n n í nahradiť spoločne a nerozdielne odporcom v 1. a 2. rade
oprávneným spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 1.376,26 eur do troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia návrhom podaným dňa 01.06.2012 žiadali rozhodnúť, že závet poručiteľky G. M., rod. W.,
nar. XX.XX.XXXX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX, spísaný vo forme notárskej zápisnice dňa 07.04.2011 v
Domove dôchodcov v Prievidzi pred notárkou JUDr. Emíliou Vallovou sp. zn. N 36/2011, NZ 12618/2011,

NCRza 1893/2011, je neplatný. Súčasne žiadali zaviazať odporcov k náhrade trov konania. Návrh
odôvodnili tým, že ich teta E. M. zomrela dňa XX.XX.XXXX. Dedičské konanie po nej prebieha na
Notárskom úrade JUDr. Ľubici Rexovej, notárky ako súdnej komisárky pod sp. zn. 14D/988/2011.
Navrhovatelia sa dozvedeli, že poručiteľka - E. M. zanechala závet spísaný vo forme notárskej zápisnice
dňa 07.04.2011 v Domove dôchodcov v Prievidzi pred notárkou JUDr. Emíliou Vallovou pod sp. zn. N
36/2011, NZ 12618/2011, NCRza 1893/2011. Závet spísaný formou notárskej zápisnice dňa 07.04.2011
považujú navrhovatelia za absolútne neplatný. Odporkyne, najmä odporkyňa v 1. rade v poslednom

období života poručiteľky, ešte za života jej nebohého manžela a brata odporkyne v 1. rade X M., ktorý
zomrel XX.XX.XXXX, začali udržiavať s poručiteľkou veľmi intenzívne kontakty. Oboch manželov a po
smrti U. M. poručiteľku často v Domove dôchodcov v Prievidzi navštevovali. Priamo od poručiteľky vedia,
že ich predovšetkým odporkyňa v 1. rade rôznym spôsobom presviedčala a nútila, aby svoj majetok
prepísali na ňu, jej súrodencov a ďalších členov ujovej rodiny. Závetu spísaného formou notárskej
zápisnicedňa07.04.2011predchádzalidvapokusyodporcovozabezpečenieprechodumajetkunaseba
a svojich príbuzných. Prvý závet spísala poručiteľka na základe psychického donútenia odporkyne v 1.

rade v čase spisovania i ujovho závetu dňa 08.12.2010 a to tak, že poručiteľka vlastnoručne napísala
to, čo jej odporkyňa v 1. rade nadiktovala. Pre lepšiu čitateľnosť bol následne daný závet prepísaný
manželom poručiteľky U. M. s tým, že poručiteľka ho vlastnoručne podpísala. Rovnaký postup bol i pri
spisovaní závetu uja navrhovateľov U. M.. Ten napísal presne to, čo mu odporkyňa v 1. rade nadiktovala.Neplatnosť predmetného závetu v mene poručiteľky navrhovatelia namietali na pojednávaní konanom
na notárskom úrade JUDr. Bibiány Burianovej v Prievidzi v dedičskej veci po nebohom U. M., sp. zn.
XXD/XX/XXXX. Druhý závet spísali odporkyne už priamo strojom (alebo na počítači) a v T. dôchodcov

hľadali svedkov, ktorí by jeho vierohodnosť potvrdili. Nakoľko zamestnankyne zariadenia svoju účasť na
danom právnom úkone striktne odmietli, za svedka bol použitý telesne postihnutý dôchodca zo susednej
izby. Vzhľadom na okolnosti, za ktorých boli predchádzajúce závety poručiteľky spísané, rovnako tak
pozadie ich spisovania, majú navrhovatelia za to, že predmetný závet zo dňa 07.04.2011 nebol spísaný
na výslovné želanie poručiteľky. Nepredstavuje jej výslovnú, slobodnú a pochybnosti nevzbudzujúcu

vôľu. Teta navrhovateľov by zo svojej poslednej vôle nikdy nevynechala svoju vlastnú rodinu, nikdy by
neuprednostnila sestru svojho nebohého manžela a jeho ďalšiu príbuznú pred vlastnými synovcami a
neterami po svojich dvoch nebohých bratoch. Navrhovatelia sú presvedčení, že uvedenie navrhovateľov
v 1. až 3. rade ako závetných dedičov bol len zastieracím manévrom odporcov.

Odporkyne v 1 a 2. rade s návrhom nesúhlasili, obe ho žiadali zamietnuť. Odporkyňa v 1. rade svoje

stanovisko zdôvodnila tým, že s poručiteľkou E. M. a jej manželom, jej bratom U. M. počas ich života
mala blízky a aj ľudský, pekný vzťah. Tendenčne zo strany navrhovateľov vyznievajú tvrdenia uvedené
v návrhu, že až v poslednom období života poručiteľky s ňou udržiavala veľmi intenzívne kontakty, čím
sa snažia vyvolať dojem, že jej návštevy, pomoc a opatera poručiteľky bola neúprimnou v snahe získať
dedičský podiel na jej majetku. Poručiteľka ako i jej manžel viackrát prejavili zhodné želanie zanechať po

sebe závet, čo vyplývalo aj zo skutočnosti, že ich manželstvo bolo bezdetné a zvyšná rodina pomerne
početná. Odmietla obvinenia navrhovateľov, že mala nejako pôsobiť, resp. ovplyvňovať poslednú vôľu
poručiteľky, ako i jej manžela vo svoj prospech, resp. inej osoby. V závete zo dňa 08.12.2010 nebola
spomenutá ako dedič. Spôsobilosť poručiteľky závet vlastnoručne podpísať sa radikálne zhoršila, jej
podpis nebol čitateľný, preto odporkyňa v 2. rade kontaktovala notárku JUDr. Emíliu Vallovú a prebrala s

ňou možnosť vyhotovenia závetu v takej forme a s takým obsahom, aby zodpovedal dikcii zákona. Ona
pri vyhotovovaní závetu formou notárskej zápisnice dňa 07.04.2011 nebola prítomná, ale poručiteľka jej
následne povedala, že je spokojná, že konečne je závet riadne vyhotovený a pri rozhovore s odporkyňou
v 2. rade jej bolo povedané, že spísanie závetu prebehlo podľa želania poručiteľky. Odporkyňa v 1. rade
má za to, že predmetný závet vyhotovený formou notárskej zápisnice dňa 07.04.2011 je po formálnej

ako i obsahovej stránke v súlade so zákonom, že tento závet v čase jeho vyhotovenia v plnom rozsahu
vyjadroval výslovnú, slobodnú a pochybnosti nevzbudzujúcu vôľu poručiteľky disponovať so svojím
majetkom pre prípad smrti s tým, že v tomto závete za prítomnosti viacerých nestranných osôb označila
slobodne okruh dedičov, ku ktorým mala pozitívny, resp. pocitový vzťah a že konečné znenie závetu
viac menej korešponduje s predchádzajúcimi pokusmi o zanechanie závetu. V čase, ktorý predchádzal

spisovaniu notárskej zápisnice dňa 07.04.2011, bola poručiteľka pri zmysloch, bola si vedomá dôsledkov
spísania závetu, prejavovala vôľu závet zanechať, ale nebola schopná závet ani vlastnoručne napísať,
ani ho podpísať, čoho dôkazom bol prepis závetu s dátumom 21.03.2011. O to viac bola prekvapená,
keď sa dozvedela, že ani nie za týždeň poručiteľka mala navrhovateľke v 1. rade vystaviť generálnu
plnú moc a túto generálnu plnú moc mala vlastnoručne podpísať a čo viac, mala sa podpísať aj do

knihy osvedčenia pravosti podpisov pred zamestnancom notárskeho úradu, čo s prihliadnutím na stav
poručiteľkyapredchádzajúcuneschopnosťvlastnoručnéhopodpisu,absolútnevylučujeatedanamieste
je podozrenie, či poručiteľke niekto s podpisom nepomohol, resp. či niekto podpis poručiteľky prípadne
nenahradil. Odporkyňa v 1. rade je toho názoru, že z pohľadu prejavu vôle je právne irelevantné,
či poručiteľka sa pokúšala vyhotoviť závet na viackrát, rozhodujúcou skutočnosťou je jej objektívna

spôsobilosť slobodne disponovať so svojím majetkom v čase zriadenia v poradí posledného platného
závetu, t.j. dňa 07.04.2011 a jej slobodný prejav vôle. Odporkyňa v 1. rade nemá informácie, že by
poručiteľka svoje rozhodnutie a prejav vôle zo dňa 07.04.2011 oľutovala, resp., že tento by sa pokúšala
meniť.

Odporkyňa v 2. rade svoje stanovisko zdôvodnila tým, že navrhovatelia v podanom návrhu účelovo
vytvárajú dojem, že jej konanie a záujem o poručiteľku počas jej života, aj spolu s odporkyňou v 1.
rade, boli tendenčné a neúprimné s cieľom získať dedičský podiel, čo ona dôrazne popiera. Predmetný
závet poručiteľky i ona po formálnej ako i obsahovej stránke považuje za zákonný, riadne vykonateľný
a vyjadrujúci výlučnú a slobodnú vôľu poručiteľky o spôsobe nakladania s jej majetkom pre prípad smrti.

Poukázala na svoj vzťah k poručiteľke G. M., na jej poskytovanie pomoci poručiteľke i jej manželovi.
Na výslovné želanie poručiteľky oslovila notárku JUDr. Emíliu Vallovú, ktorú po porade a objasnení
situácie poručiteľky, ktorá nebola schopná závet ani vlastnoručne napísať, ani ho podpísať, požiadala o
vyhotovenie predmetného závetu formou notárskej zápisnice. I ona je toho názoru, že predmetný závetv čase jeho vyhotovenia v plnom rozsahu vyjadroval výslovnú, slobodnú a pochybnosti nevzbudzujúcu
vôľu poručiteľky disponovať so svojím majetkom pre prípad svojej smrti s tým, že v tomto závete za
prítomnosti viacerých nestranných osôb označila slobodne okruh dedičov, ku ktorým mala pozitívny,

resp. citový vzťah. I ona poukázala na to, že poručiteľka v čase spisovania závetu dňa 07.04.2011 bola
zdravotne spôsobilá na tento právny úkon, o čom svedčí aj skutočnosť, že s odstupom ani nie jedného
týždňa si navrhovateľka v 1. rade nechala poručiteľkou podpísať generálnu plnú moc, ktorá obsahovala
napríklad aj dispozíciu s finančnými prostriedkami. Pre odporkyňu v 2. rade je zaujímavé, ako je možné,
že ak poručiteľka nebola už dlhší čas spôsobilá sa samostatne podpísať, ako sa jej čitateľný podpis

objavil na predmetnej plnej moci a v knihe osvedčenia pravosti podpisov.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov U. M., Q. F., Q. M., P. P., H.. B.
T., U.. B. Q., B. L., oboznámením sa s notárskou zápisnicou zo dňa 07.04.2011, č. N 36/2011, NZ
12618/2011,NCRza1893/2011,listinouzodňa08.02.2010,generálnouplnoumocouzodňa13.04.2011,
Osvedčením o pravosti podpisu zo dňa 13.04.2011, výmenným listom - poukazom zo dňa 24.03.2011,

listinou zo dňa 08.12.2010, listom z 21.03.2011, výpisom z Osvedčovacej knihy Notárskeho úradu
JUDr. Eleonóry Kohajdovej, zápisnicou napísanou na NÚ v Prievidzi JUDr. Bibiány Burianovej zo dňa
10.08.2011, Dodatkom č. 3 k Zmluve o poskytovaní sociálnej služby, čestným vyhlásením zo dňa
17.02.2010, splnomocnením zo dňa 19.04.2010, listom zo dňa 18.07.2013, pohľadnicou s textom z
12.08.2011, komplexným posudkom ÚPSVaR v Prievidzi, OSVaR z 02.01.2009, rozhodnutím Mesta

Prievidza z 28.10.2009, čestným vyhlásením G.. X. X. zo dňa 14.03.2014, obsahom spisov sp. zn.
14D/55/2011, 14D/988/2011, na základe súd zistil tento skutkový stav:

Na tunajšom súde sa pod sp. zn. 14D/55/2011 vedie dedičské konanie po neb. W.i M., nar. XX.XX.XXXX
a zomrelom dňa 02.01.2011. Podľa zápisnice o predbežnom vyšetrení zo dňa 26.01.2011 bol U. M.

v čase svojej smrti ženatý, jeho manželkou bola G. HXX.XX.XXXX.“10, ktorý je obsahovo totožný s
listinou zo dňa 08.12.2010, pripojenou na č.l. 5 súdneho spisu v tejto veci. Podľa tejto listiny vlastnoručne
napísanej, U. M. s uvedením svojho dátumu narodenia, miesta narodenia, bydliska, uvádza, že pri plnom
vedomí zanecháva svoj majetok, movitý i nemovitý majetok, nasledovne: „hodnotu pozostalého majetku,
ktorú po mojej smrti zostala, nech sa rozdelí rovnakým dielom medzi mojich pozostalých súrodencov,

rovnakým podielom pre každého súrodenca. To je môj posledná vôľa po mojej smrti, aby si môj pozostalý
majetok bol rovnakým podielom rozdelený medzi všetkých mojich súrodencov rovnakým podielom. To
je moja posledná vôľa napísaná dňa 08.12.2010.“ Listina obsahuje podpis a dodatok s označením P.S.:
„Vyhradzujem si právo pre moju sestru N. 20 % z hodnoty majetku.“ Na listine je uvedený svedok U. a
G.. Podľa zápisnice napísanej na Notárskom úrade v Prievidzi JUDr. Bibiány Burianovej dňa 10.08.2011

navrhovateľka v 1. rade v mene pozostalej manželky IM.prehlásila, že so závetom nesúhlasí, predložila
námietky voči spôsobilosti poručiteľa spísať závet a námietku proti platnosti závetu poručiteľa a to z
dôvodov, že celý závet nie je napísaný rukou závetcu, že na ňom sú dopisované slová od sestry pani
Kováčikovej, že nie je overený podpis závetcu na matrike alebo u notára, že nakoľko je závet spísaný
mesiac pred smrťou s ohľadom na jeho zdravotný stav, malo byť priložené k závetu lekárske potvrdenie,

že bol spôsobilý na právne úkony, v prípade, ak závet nebol napísaný vlastnou rukou, svedkovia úkonu
sú jeden z dedičov a pozostalá manželka, čo nemôže byť. Závet neuznala za platný. JUDr. Polčíková,
ako zástupca dedičov (okrem iného) aj odporkyne v 1. rade, namietla podpis A.na generálnej plnej moci
predloženej v dedičskej veci zo dňa 13.04.2011 s odôvodnením, že G. M. nemohla túto plnú moc
podpísať, nakoľko je v takom zdravotnom stave, že nemôže ani zdvihnúť lyžičku a najesť sa a nie ešte sa

podpísať. Dedičské konanie nie je skončené, vo veci nie je rozhodnuté. Podľa oznámenia Notárskeho
úradu JUDr. Bibiány Burianovej nemožno v konaní pokračovať, pokiaľ nebudú určení dedičia po nebohej
G. M.. Súd dodáva, že platnosť/neplatnosť listiny z 08.12.2010 napísanej U. M. dňa 08.12.2010, nie
je predmetom tohto konania.

Na tunajšom súde sa ďalej vedie dedičské konanie po nebohej G. M., nar. XX.XX.XXXX a zomrelej dňa
XX.XX.XXXX. Vo veci je dedičské konanie prerušené a to uznesením Okresného súdu Prievidza č.k.
14D/988/2011 - 27 zo dňa 12.04.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 10.05.2012 . Týmto uznesením
súčasne tunajší súd zaviazal zákonných dedičov - navrhovateľov v 1. až 7. rade, aby v lehote 30 dní od
právoplatnosti uznesenia podali na Okresnom súde Prievidza žalobu o určenie neplatnosti závetu. Podľa

zápisnice o predbežnom vyšetrení F.á zomrela ako vdova a ako bezdetná. Ako nástupcovia súrodencov
G. M. sú uvedení navrhovatelia v 1. až 7. rade.
Zvýsluchunavrhovateľkyv1.radebolozistené,ženavrhovateľkav1.radenepotvrdilafyzickédonútenie
odporkyne v 1. rade v súvislosti s predmetným závetom voči poručiteľke G. M.. Skutočnosť, či zo stranyodporkýň tu bolo vo vzťahu k poručiteľke G. M. v súvislosti s predmetným závetom psychické donútenie,
ponechala na súd. Poukázala na to, že G. M. je jej tetou a že teta nikdy nehovorila pred ňou alebo
pred inými osobami o závete a to ani v čase, keď žil jej manžel U. M.. Od obdobia, čo JF.ef M. a G. M.

uzavreli manželstvo, bývali v Prievidzi. I navrhovateľka v 1. rade býva v Prievidzi a jej vzťah k T. M., jej
ujovi a k G. M., jej tete, bol obdobný ako vzťah k matke a otcovi. Z tohto vzťahu vyvodzuje, že ak by tu
závet bol, bola by jej G. M. o tom povedala. G. M. jej však povedala o dvoch prípadoch uvedených v
návrhu a to v súvislosti so závetom z 08.12.2010. Podľa jej názoru listinu datovanú 08.12.2010 pripojenú
na č.l. 5 súdneho spisu a na č.l. 22 súdneho spisu písal U. M.. O týchto listinách nemala vedomosť

od G. M., teta jej tieto listiny nepredložila. Dozvedela sa o nich v súvislosti s dedičským konaním po
nebohom P.vi M.. V súvislosti so závetom U. M. z 08.12.2010 jej G. M. v januári 2011 za prítomnosti
svojho manžela (navrhovateľky v 1. rade) X. X. povedala, že tu bola P. z E. a chcela spísať s nimi závet,
žeG. napokon uja zlomila a ten závet napísal, že predtým písala závet ona, ujovi sa ale nepáčil, tak
ho prepísal.M.im diktovala, čo a ako tam treba napísať. Tieto slová jej povedala G. M. po smrti U. M..
Udalosť opísala ako svoj zážitok. O v poradí druhom závete vie od sestričky z Domova dôchodcov, ktorá

jej povedala, že odporkyne priniesli spísaný závet do Domova dôchodcov a že zháňali svedkov a keď
im sestrička povedala, že personál sa nemôže zúčastňovať takýchto úkonov, išli za susedom bývajúcim
v susednej bunke s IU.. O tejto udalosti sa dozvedela niekedy v marci 2011 a o tejto udalosti jej teta
G. M. nehovorila nič. Tvrdila, že G. M. jej nikdy nehovorila o svojej zamýšľanej vôli naložiť so svojím
majetkom pre prípad smrti. Konanie odporkýň by nazvala citovým nátlakom na G., pričom vychádza z

toho, ako videla G. M. rozrušenú po návštevách rodiny zo strany U. M.. G. M. totiž spomínala Q. M. a
odporkyňu v 2. rade v tom zmysle, že zase hovorili o majetku a že sa len o majetku rozpráva. O tom, že
pri návštevách odporkyne v 2. rade alebo Q. M. títo spomínali majetok, jej začala teta hovoriť od januára
2011. Podľa navrhovateľky v 1. rade sa zdravotný stav manželov M. začal zhoršovať tak, že si vyžadovali
zvýšenú starostlivosť a opateru, v priebehu roka 2010.F.l a rovnako tak i M. G.ová si do svojej smrti, do

konca svojho života, zachovali úplne rozumovú schopnosť. Podľa tvrdenia navrhovateľky v 1. rade sa
F. dokázala podpísať vlastnou rukou až do svojej smrti. Ak by bola sedela, udržala by pero, podpísať
by sa vedela. Preto navrhovateľka v 1. rade spochybnila, že sa G.odpísala na listinu zo dňa 21.03.2011
tak ako je na tejto listine uvedené. Poukázala na to, že generálnu plnú moc z 13.04.2011 podpísalaA.M.
vlastnou rukou, jej podpis je aj v osvedčovacej knihe pri dátume 13.04.2011. Túto generálnu plnú moc

pred podpisom prečítala pred G. M., s G. M. sa rozprávala i zamestnankyňa Notárskeho úradu S. G.
M. vykonala dva podpisy a to na generálnu plnú moc a do osvedčovacej knihy. Podpisovala tak, že ju
navrhovateľka v 1. rade posadila a sedela tak ako na stoličke. G. M. sa podpísala aj na pohľadnicu
určenú Q. F.. O spísaní závetu dňa 07.04.2011 jej XX.XX.XXXX.á do svojej smrti nepovedala nič. Pri
stretnutí, pri ktorom bola prítomná ona, jej manžel X. X., M. Q. im G. M. povedala, že tu bola notárka

so svojimi pomocníčkami, ale že ich ona vykázala, že chceli niečo podpísať a že ona nesúhlasila s tým,
čo tam bolo napísané. Viac o tejto udalosti nepovedala. Tieto slová S.j si navrhovateľka v 1. rade dala
do súvisu s predmetným závetom. Navrhovateľka v 1. rade nevedela uviesť, za akých okolností bol
spísaný závet do notárskej zápisnice dňa 07.04.2011.F.á nežiadala od nej žiadne jej údaje, napr. rodné
číslo a pod. Podľa tvrdenia navrhovateľky v 1. rade odporkyňa v 1. rade ako sestra U. si s manželmi

M.i často dopisovali, navštevovali sa a boli medzi nimi primerané súrodenecké vzťahy, dobré vzťahy.
Tieto kontakty podľa jej vedomostí boli intenzívnejšie od roku 2009, 2010, kedy rodina U. M. začala
spomínať majetok. Pred navrhovateľkou v 1. rade sa niekedy v roku 2009 M. vyjadrili tak, že polovica ich
majetku bude patriť ujovej rodine a polovica majetku tetinej rodine. O závete sa nehovorilo. V súvislosti
so schopnosťou G. M. písať a podpísať sa, navrhovateľka v 1. rade tvrdila, že ešte v apríli 2011 videla,

že s pomocou rehabilitačnej sestry G. M. chodila, dokázala prejsť k stolíku v izbe a najesť sa. Ak mala
splnené podmienky, teda „oči, papier, ruka“, bola G. M. schopná písať, dokázala sa v sede udržať. Ak
mohla sedieť, lyžičku udržala.

Z výsluchu navrhovateľky v 2. rade bolo zistené, že fyzické donútenie pri prejave vôle G. M. učiniť

predmetný závet tu nebolo, ale navrhovateľka v 2. rade nevylučuje psychické donútenie, čo vyvodzuje
z toho, že pri každej jej návšteve u G. M., bola G. M. z návštevy rodiny P. rozrušená a vyslovila sa tak,
že oni o inom inšom nehovoria, len o majetku. Takto sa vyjadrovala v čase, kedy bývala ešte v byte a
neskôr i v Domove dôchodcov v rokoch 2010, 2011. Vyjadrila sa tak, že ju takými otázkami zaťažujú. I
navrhovateľke v 2. rade po ujovej smrti G. M. povedala, že prišli za ňou s papiermi dve ženy a chceli

podpis a ona ich vykázala. Z tohto je navrhovateľka v 2. rade presvedčená, že tu určite nebola vôľa G.
M. učiniť závet. I navrhovateľka v 2. rade potvrdila, že písmo na listine pripojenej na č.l. 5 súdneho spisu
je písmom U. M.. Potvrdila, že G. M. do konca svojho života uvažovala rozumne, logicky. Ak chcela,
vedela sa podpísať. V apríli 2011 by dlhý text už nenapísala, ale podpis by vykonala. Navrhovateľka v2. rade nebola svedkom žiadneho psychického donútenia vo vzťahu k G. M. a k predmetnému závetu.
Pri svojich tvrdeniach vychádza z pozadia udalostí. Jej osoba nebola zainteresovaná pri žiadnom zo
závetov. O kontaktoch manželov M. s odporkyňou v 1. rade nevie. G. M. pred ňou spomínala matku

odporkyne v 2. rade, nespomína si, že by spomínala pred ňou odporkyňu v 2. rade. Pod osobami z
rodiny M., ktorí rozprávali len o majetku, mala G. M. na mysli Q. M., brata manžela G. M. a odporkyne
v 1. a v 2. rade.
Z výsluchu navrhovateľky v 3. rade Mgr. M. Q. bolo zistené, že manželia M. boli vo svojich veciach
dôkladní, detailní, chceli mať poriadok. Z toho usudzuje, že ak by sa M. rozhodli pre závet a išlo by o

tak dôležitú vec aj peniaze, je presvedčená, že by to riešili iným spôsobom, ako sa to preukazuje. U
M. musel mať každý papier presné znenie, musel byť dôkladne skoncipovaný, preto si myslí, že rukou
písané závety nie sú vyjadrením M.. Navyše manželia M. nikdy nehovorili o závete. Navrhovateľka v
1. rade bola pre M. dlhodobo ako dcérou, obaja jej maximálne dôverovali, navrhovateľka a jej manžel
boli u Hodálovcov na 1. mieste. Vzťah medzi nimi bol založený na dôvere. Z toho navrhovateľka v 3.
rade usudzuje, že ak by sa rozhodli M. napísať závet, neobišli by navrhovateľku v 1. rade a je manžela.

Obaja by o tom vedeli. Na základe poznatkov od ostatných súrodencov má za to, že G. M. v predmetnom
období vedela písať a podpisovať sa. Navrhovateľka v 3. rade nebola pri udalosti, kedy by G. M. pred
ňou písala alebo sa podpisovala. G. M. pred ňu nespomínala odporkyne v 1. a v 2. rade.

Z výsluchu navrhovateľky v 4. rade H.. B. U. bolo zistené, že je pre ňu ťažko posúdiť, z čoho usudzuje,

že tu nebola slobodná vôľa G. M. vo vzťahu k predmetnému závetu. V poslednom období bola s G.
M. málo, nikdy nehovorili spolu o závete. Navrhovateľka v 4. rade nevedela posúdiť schopnosť písať a
podpísať sa G. M.. Má informácie od odporkyne v 2. rade, že táto chodila za G. M., že sa o ňu starala
a navštevovala ju.

Z výsluchu navrhovateľa v 5. rade Ing. U. W. bolo zistené, že on v rokoch 2010, 2011 vôbec nebol za
manželmi M. a teda sa nevie vyjadriť k zdravotnému stavu G. M. a k jej schopnosti písať v tomto období.
Nemá vedomosť o nejakom nátlaku odporkýň vo vzťahu k vykonaniu predmetného závetu a nevie sa
ani vyjadriť k tvrdeniam o intenzívnejších kontaktoch odporkýň vo vzťahu k manželom M.. Nemá osobné
vedomosti o pokusoch o závet, ani o predmetnom závete.

Z výsluchu navrhovateľa v 6. rade S. W. bolo zistené, že sa k otázke, z čoho usudzuje, že tu bol
nedostatok prejavu slobodnej vôle G. M. vo vzťahu k predmetnému závetu, nevie vyjadriť. P. M.
navštevoval menej, naposledy ešte v byte na jeseň v roku 2009. Ku schopnosti IS.j písať a podpísať sa v
rokoch 2010, 2011, sa nevedel vyjadriť. S M. sa nerozprávali o návštevách odporkýň. Nemá vedomosť,

že by G. M. spísala závet pod fyzickým alebo psychickým tlakom.

Z výsluchu navrhovateľa v 7. rade bolo zistené, že nedostatok slobodnej vôle G. M. pri predmetnom
závete vyvodzuje z toho, že keď jeho matka telefonovala s G. M. po smrti U. M. pred Veľkou nocou,
tak sa jej G. M. sťažovala, že ju chodia otravovať z U. strany, že stále chcú majetok, peniaze. Tento

telefonát si vypočul, pretože bol daný hlasný odposluch. Navrhovateľ v 7. rade nemá osobné poznatky
o fyzickom donútení odporkýň v 1. a v 2. rade na G. M. v súvislosti s predmetným závetom, nevylučuje
však psychické donútenie a to s poukazom na hore uvedené. S manželmi M. sa o majetkoch nikdy
nerozprával. Naposledy videl G. M. koncom júna alebo začiatkom júla 2010. K jej schopnosti písať a
podpísať sa koncom decembra 2010 a v roku 2011 sa vyjadriť nevedel. Podľa neho IE. pri zmysloch

bola, pretože si s jeho matkou telefonovali približne do konca júna 2011 alebo do začiatku júla 2011.
Jeho matka mu nepovedala, že by G. M. jej hovorila o spísaní závetu. Osobné poznatky o kontaktoch
odporkýň v 1. a v 2. rade s manželmi G. nemá.

Odporkyňa v 1. rade vo svojom výsluchu uviedla, že žiadne fyzické donútenie na Irenu Hodálovú v

súvislosti s predmetným závetom nevyvíjala. Nevyvíjala ani žiadne psychické donútenie, žiadny nátlak,
žiadne vyhrážanie. Uviedla to nielen v súvislosti s predmetným závetom, ale aj v súvislosti s listinami
zo dňa 08.12.2010 a 21.03.2011. Zo strany jej osoby odmietla presviedčanie, ovplyvňovanie Ireny M. vo
vzťahu k týmto listinám a k predmetnému závetu. Pri spisovaní predmetnej notárskej zápisnice nebola
prítomná, jej osoba nebola nijakým spôsobom zainteresovaná na vybavovaní notárskej zápisnice a

závetu. Svedkyne úkonu pani T. a pani P. nepozná. V liste zo dňa 08.12.2010, rukou písanej a pripojenej
na č.l. 22 súdneho spisu uviedla, že keď povedala manželom M. v daný deň, že dlhší čas nepríde, lebo ju
čaká operačný zákrok, manželia M. sa na seba pozreli a povedali, že idú písať testament. U. M., jej brat
si sadol a začal písať, G. M. sediaca vo fotelke si pritiahla stolík, odporkyňa v 1. rade jej dala okuliarea G. M. sa pokúšala písať, ale nešlo to. Odporkyňa v 1. rade odmietla, že by diktovala manželom M.
obsah listín. Listinu datovanú 08.122010 a pripojenú na č.l. 5 súdneho spisu písal U. M. sám od seba.
Túto listinu písal sám, do jej obsahu odporkyňa v 1. rade nezasahovala. Potvrdila, že listinu podpísala

svojím priezviskomXX.XX.XXXX Podpísala ju až potom, čo bola celá listina napísaná, t.j. aj po časti
označenej P. S. Potvrdila, že podpis na tejto listine je podpisom U. M. a na listine G. M. je jej podpis.
Originál bol vyhotovený v jednom vyhotovení a ten odovzdala JUDr. Burianovej 21.03.2011. Tvrdila, že
keď jej navrhovateľka v 1. rade oznámila úmrtie U. M., povedala jej, že U. M. spísal závet, že závet
spísala aj G. M. a tieto závety má u seba a že obaja ju požiadali, aby tieto závety nikomu nedávala, len

notárovi. Tiež že jej povedali, aby o závetoch nikoho neinformovala. K listine z 08.12.2010 pripojenej na
č.l. 22 súdneho spisu uviedla, že G. M. v deň 08.12.2010 nedokázala písať, začala písať, ale bolo to
nezrozumiteľné. Listinu s pokusom o písanie zo strany G. M. odporkyňa v 1. rade zlikvidovala. Podľa
jej tvrdenia, keď G. M. videla, že jej to nejde, požiadala U. M., aby jej to napísal. Listinu pripojenú na
č.l. 22 súdneho spisu písal U. M.. Ani v tomto prípade odporkyňa v 1. rade neviedla U. M. k tomu, čo
má napísať. Obsah listiny mu diktovala G. M.. Listinu z 08.12.2010 W.M. podpísala vlastnou rukou. Bola

to G. ktorá prvá povedala, že ide napísať závet. Potom, čo manželia M. povedali, že idú napísať závet,
odporkyňa v 1. rade im poskytla papier i podložku. Potom, čo sa dozvedela od JUDr. Burianovej, že
záveXX.XX.XXXX.dálovej z 08.12.2010 je neplatný, povedala to G.na čo ona reagovala tak, že by bola
strašne rada, keby sa to dalo napísať znovu. Následne zavolala odporkyni v 2. rade a povedala jej,
že A. chce napísať testament a keď sa G.M.opýtala, v akom znení, odpovedala jej, že v takom istom

ako zo dňa XX.XX.XXXX. P. M. odporkyni v 1. rade nevysvetlili, prečo ju požiadali, aby závety nikomu
neukazovala a aby ich predložila v prípade ich smrti notárovi a aby nikomu o tom nehovorila. Listinu z
21.03.2012 napísala odporkyňa v 2. rade tak, že text opísala z originálu závetu G. M. z 08.12.2010. Po
vyhotovení závetu u odporkyne v 2. rade sa odporkyňa v 1. rade vrátila k G. M., G. M. chcela podpísať
listinu, aj sa začala podpisovať, ale neovládala svoje telo, neudržala sa v sede, zošuchla sa a vtedy

vznikoljejpodpisvpodobe,akojeuvedenýnalistinez21.03.2011.Následnelistinupodpísalaodporkyňa
v 1. rade a pán T. Q.. Odporkyňa v 1. rade tvrdila, že dňa 08.12.2010 bol zdravotný stav G. M. dobrý,
dňa 08.12.2010 pri spisovaní listín boli obaja manželia M. duševne zdraví, uvedomovali si, čo robia. G.
M. však 08.12.2010 podľa tvrdenia odporkyne v 1. rade nedokázala samostatne chodiť, len s pomocou
inej osoby. Od decembra 2010 do marca 2011 sa jej stav zhoršil. K dátumu 21.03.2011 už nedokázala

zdvihnúť telefón, ktorý mala pri ruke na nočnom stolíku. Odporkyňa v 1. rade zistila, že G. M. nie je
schopná písať a podpísať sa od decembra 2010. Odvtedy, čo manželia M. bývali v Domove dôchodcov,
chodila za nimi raz, dva krát v mesiaci. V čase od 08.12.2010 do 21.03.2011 za manželmi M. nebola.
Po 21.03.2011 bola odporkyňa v 1. rade za G. M. ešte koncom marca 2011, vtedy odporkyňa v 1. rade
videla na nej, že nie je schopná sama sa najesť. Odporkyňa v 1. rade poukázala na to, že medzi ňou a

manželmi F. boli veľmi dobré vzťahy, navštevovali sa a boli v kontakte. Manželov M. začala intenzívnejšie
navštevovať z dôvodu zhoršenia zdravotného vzťahu G. M., keď ju o to U. M. požiadal. S bratom P. M.
sa súrodenci radili ohľadom rodičovského majetku nachádzajúcom sa v obci O.. U. M. nedával najavo,
že by ho návštevy ohľadom rodičovského majetku obťažovali, i on chcel dať tieto záležitosti na poriadok.
Podľa tvrdenia odporkyne v 1. rade teda nehovorili s M. M. o majetku manželov M., ale o majetku po

rodičoch U. M. a jeho súrodencov. Ani G. M. jej nikdy nedala najavo slovne alebo správaním, že by bola
pre ňu návšteva odporkyne v 1. rade neželanou návštevou. Nestalo sa, že by za jej prítomnosti bola
rozrušená, rozčúlená, bledá, rovnako tak ani pri jej odchode. Odporkyňa v 1. rade je presvedčená, že
v predmetnom závete je obsiahnutá skutočná a slobodná vôľa G. M.. Asi na tretí deň po 07.04.2011 jej
G. M. telefonicky povedala, že je spokojná a že dúfa, že to bude všetko v poriadku, ten testament.

Z výsluchu odporkyne v 2. rade bolo zistené, že vylučuje fyzické, psychické donútenie, bezprávnu
vyhrážku, ovplyvňovanie vo vzťahu k manželomM. a k predmetnému závetu. Takéhoto konania sa
odporkyňa v 2. rade podľa jej tvrdenia nedopustila. Manželov U. označila za osoby, ktoré mali vlastnú
vôľu a tú prejavovali. Z jej strany nebol žiaden záujem, aby s ich vôľou manipulovala. Považuje za

klamstvo tvrdenie, že intenzívne vzťahy s manželmi U.i začala mať v posledných dvoch rokoch pred
ich smrťou. Poukázala na svoje písomné vyjadrenie k návrhu. ManželomG. intenzívne pomáhala od jari
2008. Manželia M. potrebovali pomoc. Poprela tvrdenia navrhovateľov, že po jej návšteve a po návšteve
odporkyne v 1. rade bola G. M. rozrušená, lebo údajne hovorili len o majetkoch. Počas jej návštevy G.
M. nikdy nebola rozrušená a odporkyňa v 2. rade nemala pocit, že by bola pre ňu neželanou návštevou,

nikdy jej to nedala najavo, ani jej návštevy nezakazovala. S P. M. sa nikdy nerozprávala o majetkoch
a rovnako tak ani s JXXXX,O tom ako o svojom majetku naložia, nikdyU. aG.l pred ňou nehovorili.
Manželia XX.XX.XXXX pred jej matkou rozprávali o testamente aj pred rokom 2010, 2011. G.sa vo
vzťahu k jej osobe vyjadrila tak, že na ňu myslí aj ináč, čo bolo v marci 2011. Odporkyňa v 2. radenevie, v akom zmysle to G. M. myslela a nepýtala sa jej na to. O závete z 08.12.2010 odporkyňa v 2.
rade nevedela. Do spísania tohto závetu nebola zainteresovaná. O tejto udalosti jej G. M. nehovorila
nič. Odporkyňa v 2. rade potvrdila, že po oznámení JUDr. Burianovej, že závet XXXX. z 08.12.2010 je

neplatný, išli s odporkyňou v 1. rade za XX.XX.XXXX, a odporkyňa v 1. rade vysvetlilaG.M., ako je to
s jej testamentom. Súčasne sa jej spýtala, či trvá na tom, že chce testament napísať. G. M. potvrdila,
že áno, na čo odporkyne v 1 a v 2. rade išli do domácnosti odporkyne v 2. rade. Testament rovnakého
znenia z 08.12.2010 odporkyňa v 2. rade prepísala na PC a následne odviezla odporkyňu v 2. rade k
G. M. do Domova dôchodcov. Odporkyňa v 1. rade pre pracovné povinnosti odišla a k IXX.XX.XXXX,

prišla až popoludní. Pri podpise tohto závetu G. M., odporkyňou v 1. rade a T. Q. nebola prítomná. Pri
jej návrate do Domova dôchodcov popoludní jej odporkyňa v 1. rade povedala, že G. M. sa nedokáže
podpísať, že to dokázala len tak, ako je na závete z 21.03.2011 zaznamenané. Odporkyňa v 1. rade jej
odovzdala testament z 21.03.2011. Podľa tvrdenia odporkyne v 2. rade jej G. M. povedala, že je rada,
že je to napísané. Podľa odporkyne v 2. rade to nebolo o rozumovej schopnosti G. M. podpísať sa, ale
o jej neschopnosti udržať pero a o jej nedostatku jemnej motoriky. Odporkyňa v 2. rade nebola svedkom

písomného vyhotovovania listín G. M. v roku 2010, 2011, ani jej podpisov. Problém s jemnou motorikou
u G. M. spozorovala niekedy od novembra 2010. Odporkyňu v 2. rade neprekvapil ani jeden z podpisov
z 08.12.2010, tiež z 21.03.2011, vzhľadom na stavM.renaN. vedela formulovať svoje myšlienky, povedať
svoj úsudok a aj odmietnuť. Zdravý úsudokG.ej odporkyňa v 2. rade nespochybnila. Odporkyňa v 2.
rade v súvislosti s generálnou plnou mocou tvrdila, že G. M. jej povedala, že navrhovateľka v 1. rade

robí na ňu nátlak, aby podpísala splnomocnenie na zastupovanie v dedičskom konaní po U. M., že ona
nechcela toto splnomocnenie podpísať, ale napokon ho podpísala a že navrhovateľka v 1. rade jej trošku
pomohla, pridržala ruku. K spísaniu závetu zo dňa 07.04.2011 odporkyňa v 2. rade uviedla, že pred
07.04.2011 sa stretla s JUDr. Vallovou, ktorej sa pýtala, čo treba k závetu a JUDr. Vallová jej odpovedala,
že ak teta má zdravotné dôvody, že sa nedokáže čitateľne podpísať, treba zabezpečiť dvoch svedkov

a bolo by vhodné aj lekárske potvrdenie o tom, že teta je schopná sama rozhodovať o svojom majetku,
tiež že potrebuje mená dedičov, ich adresy a rodné čísla. Notárkou bol určený termín na 07.04.2011.
Začiatkom apríla 2011 bola odporkyňa v 2. rade za tetou G. M. a povedala jej, čo k závetu treba. Spísanie
závetu neiniciovala ona, netlačila do toho G. M., nebola to jej iniciatíva, ale robila tak preto, že to bola
vôľa G. M., G. M. ju poverila, požiadala urobiť kroky tak, aby to bolo v poriadku. G. M. vedela od nej,

že závet z 08.12.2010 nie je v poriadku a že pre podpis z 21.03.2011 nie je v poriadku ani závet z
tohto dňa. G. M. prejavila vôľu, aby sa závet dotiahol do poriadku. Odporkyňa v 2. rade tvrdila, že na jej
požiadanie dňa 04.04.2011 prišla navrhovateľka v 1. rade do jej domácnosti, kde zotrvala asi od 17.00
hod. do 17.30 hod. Tvrdila, že povedala navrhovateľke v 1. rade, že teta G. chce napísať testament a
že sa vyjadrila tak, že nebude predsa dávať niečo tým, ktorí sa celé roky o ňu neobzreli a že k tomu,

aby testament bol platný a nespochybniteľný, je nutná forma notárskej zápisnice, k čomu vzhľadom
na zdravotný stav G. M. je potreba dvoch svedkov. Navrhovateľka v 1. rade reagovala tak, že sa s
odporkyňou v 2. rade nemá o takýchto veciach čo baviť a odišla. Po tomto stretnutí odporkyňa v 2. rade
povedala G. M., že zabezpečí dvoch svedkov, že niekedy popoludní 07.04.2011 po 14.00 hod. príde
notárka, jej pracovníčka, dve svedkyne. O svedectvo požiadala H.. T., vtedajšiu jej kolegyňu a G. osobu,

ktorú poznala z mladosti. Tieto osoby G. M. nepoznala a tieto osoby nepoznali G. M.. Stretnutie zo dňa
07.04.2011 odporkyňa v 2. rade opísala tak, že prítomné osoby predstavila G. M., predložila OP G. M.,
svedkyne predložili notárke svoj OP. Pred odporkyňou v 2. rade sa JUDr. Q. pýtala G. M., či chce napísať
závet a na jej schopnosť podpísať sa, že podpis na závete z 21.03.2011 nemožno považovať za podpis.
Následne notárka požiadala odporkyňu v 2. rade, aby počkala za dverami, na chodbe a odporkyňa v

2. rade z miestnosti odišla. V miestnosti zostali G. M., JUDr. Vallová, jej zamestnankyňa, H.. T. a pani
P.. Podľa tvrdenia odporkyne v 2. rade G. M. po vstupe hore uvedených osôb do miestnosti a po ich
predstavení nereagovala nevľúdne, negatívne, naopak bola uzrozumená s tým, že tieto osoby prídu.
Každej podala ruku, usmievala sa. Odporkyňa v 2. rade ďalej tvrdila, že pri prejave vôle a pri spisovaní
notárskejzápisnicevdanejmiestnostinebolaprítomná.PospísaníjuJUDr.Vallovápožiadalavsúvislosti

s tým, že Irena HU. jej uviedla, že údaje o dedičoch jej má uviesť odporkyňa v 2. rade, o adresy, rodné
čísla. Odporkyňa v 2. rade vedela, že v závete ide o navrhovateľky v 1. až 3. rade, o ňu a JUDr. Vallová
jej povedala, že teta sa rozhodla zahrnúť do testamentu aj pani G. a spýtala sa jej, či môže získať údaje
o pani O., teda adresu a rodné číslo. Od odporkyne v 1. rade telefonicky tieto údaje zistila. Notárska
zápisnica podľa odporkyne v 2. rade bola podľa všetkého spísaná na notárskom úrade, na notársky

úrad odišli notárka, jej pracovníčka a svedkovia. Odporkyňa v 2. rade vedela o tom, že bude zrejme
závetnou dedičkou z toho, čo zistila, keď prepisovala list z 08.02.2010 dňa 21.03.2011 a z toho, čo jej
G. M. povedala v tom zmysle, že bude na ňu myslieť aj ináč. Odporkyňa v 2. rade tvrdila, že nekonala
nad rámec toho, o čo ju G. M. požiadala, len plnila jej želanie. Rovnako by postupovala aj vtedy, kebyna predchádzajúcich závetoch nebola uvedená. Je presvedčená, že v čase 07.04.2011 nebola G. M.
schopnápísaťapodpísaťsaatozhľadiskasvojejfyzickejneschopnosti,nievšakpsychickej.Vsúvislosti
s odporkyňou v 1. rade uviedla, že G. M. jej v prvý aprílový týždeň roku 2011 povedala, že aj P. by chcela

niečo dať. Po spísaní závetu do notárskej zápisnice dňa 07.04.2011, po oznámení odporkyne v 2. rade
o registrácii závetu do CR, G. M. reagovala slovami, že hádam už konečne bude všetko v poriadku, tak
ako predpisuje zákon a dodala, že „veď my sme sa s JF. takto dohodli“, pričom mala na mysli, že každý si
so svojou polovicou naloží podľa svojho uváženia. XX.XX.XXXX. tiež dodala, že o tomto už viac nebudú
ona, ani odporkyňa v 2. rade, nikomu hovoriť. Podľa tvrdenia odporkyne v 2. rade, navrhovateľky v 1 a

v 3. rade jej nedali najavo, že by jej návštevy G. M. nerobili dobre, nezakázali jej tieto návštevy.

Navrhovateľkav1.radepoprelatvrdenieodporkynev2.radevsúvislostisjejnávštevoudňa04.04.2011.
Potvrdila, že navštívila odporkyňu v 2. rade, pretože ju o to požiadala stým, že sa s ňou chce rozprávať.
Po slovách odporkyne v 2. rade, že „teta X.ju požiadala, aby jej povedala, že deti jej brata“, zasiahla a
povedala jej, že sa o tetiných bratoch nebude s odporkyňou v 2. rade rozprávať, že sa nepotrebuje o

nich rozprávať a že sa nebude rozprávať o tetiných odkazoch, keďže je s ňou denne. V danom čase
manžel odporkyne v 2. rade nebol prítomný pri rozhovore navrhovateľky v 1. rade a odporkyne v 2. rade,
podľa tvrdenia odporkyne v 2. rade bol v kuchyni a medzi miestnosťami boli otvorené dvere.

Predmetom tohto konania je určenie neplatnosti závetu poručiteľky S. M., spísaného vo forme notárskej

zápisnice dňa 07.04.2011 pred notárkou JUDr. Emíliou Vallovou, sp. zn. N 36/2011, NZ 12618/2011,
NCRza 1893/2011.

Dňa 07.04.2011 o 15.00 hod. v Prievidzi, v Domove dôchodcov na ul. J. E. č. X/X bola napísaná notárska
zápisnica pod č. N 36/2011, NZ 12618/2011, NCRza 1893/2011. Z obsahu notárskej zápisnice vyplýva,

že pred notárku JUDr. Emíliu Vallovú predstúpila jej menom a osobne neznáma, podľa vlastného udania
spôsobilá k právnym úkonom G. M., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, ktorá zo zdravotných dôvodov písať
nemôže, a preto boli v zmysle § 49 Zákona č. 323/92 Zb. v znení noviel pribratí dvaja svedkovia
k úkonu a to RNDr. F.nar. 2L. a P. P., nar. XX.XX.XXXX. Do tejto notárskej zápisnice G. M. učinila
závet s tým, že sa rozhodla pre prípad svojej smrti učiniť toto opatrenie: „Celý môj majetok, a to tak

hnuteľný, ako aj nehnuteľný, odkazujem po mojej smrti nasledovne: - neteri: A. rod. XX.XX.XXXX PU.,Q.
č. 20 v 6/10-inách, - neteri O. Q. rod. S., bytom F., P. č.XXX/XX v 1/10-ine, - neteri U. Q. rod. S.,
bytom O., T. č. 56 v 1/10-ine, - švagrinej B. O. rod. M., r.č. XX-XX-XX/XXX, bytom F. č.XXX, okr. S.
v 1/10-ine, - príbuznej G.D. rod. O., r.č. XX-XX-XX/XXX, bytom F., F. č. X v 1/10-ine.“ G. M. v závete
vyhlásila, že nemá žiadnych neopomenuteľných dedičov, že pre tento závet sa rozhodla slobodne,

bez akéhokoľvek nátlaku, že ho činí pri plnom vedomí a po zvážení všetkých okolností. V notárskej
zápisnici sa ďalej uvádza, že svedkyne úkonu H.. B. T. a P. P. boli prítomné pri prejave vôle závetkyne,
pri prečítaní tejto notárskej zápisnice a jej schválení závetkyňou. V závere je uvedené, že o tom bola
táto notárska zápisnica napísaná, účastníkom prečítaná a na znak súhlasu vlastnoručne podpísaná
svedkyňami úkonu. Notárska zápisnica obsahuje dva podpisy, pečiatku notára JUDr. Emílie Vallovej,

Prievidza, nečitateľný podpis.
Generálnou plnou mocou zo dňa 13.04.2011 Irena Hodálová splnomocnila P.. A. X. (navrhovateľku v
1. rade) na všetky právne úkony. Generálna plná moc obsahuje podpis s priezviskom M. a rovnako tak
podpis navrhovateľky v 1. rade. Podľa osvedčenia o pravosti podpisu zamestnanec poverený notárom
JUDr. Eleonórou Kohajdovou, B. L., podľa knihy osvedčovania pravosti podpisov osvedčila pravosť

podpisu G. M., nar. XX.XX.XXXX, ktorá listinu pred ňou vlastnoručne podpísala. Toto osvedčenie o
pravosti podpisu sa viaže ku generálnej plnej moci zo dňa 13.04.2011. V osvedčení o pravosti podpisu
zo dňa 13.04.2011 sa tiež uvádza, že centrálny register osvedčených podpisov pridelil podpisu poradové
číslo O 241587/2011.

F. výmenného listu - poukazu zo dňa 24.03.2011 vydaného MUDr. Máriou Šamkovou, všeobecným
lekárom pre dospelých je G. M., nar. XX.XX.XXXX zo zdravotných dôvodov spôsobilá rozhodovať o
svojom majetku.
Podľa rukou písanej listiny z XX.XX.XXXX G. M., nar. XX.XX.XXXX rozdelila majetok po svojej smrti
takto: A. X. 60%, O. Q. 20%, U. Q. 10%, P. D. 10%, majetok, ktorý sa skladá z polovice z hodnoty bytu

a finančnej hotovosti. Na listine je ťažko čitateľný podpis a podpis svedkaXX%,.

Podľa závetu z 21.03.2011O.M., nar. XX.XX.XXXX, pri plnom vedomí a vedomá si následkov svojho
konania, sa rozhodla, že svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok, ktorý ku dňu svojej smrti bude vlastniť,zanecháva týmto príbuzným: Q. X. 60%, KU.j 20%, JXX%, F.j 10%, E. D. 10%. V závete sa ďalej uvádza,
že majetok sa skladá z polovice bytu na ul. W. X/X v F. a finančnej hotovosti. Listina obsahuje nečitateľný
podpis G. M., čitateľný podpis B. O. a nečitateľný podpis T. Q., nar. XX.XX.XXXX ako svedkov.

Podľa časti osvedčovacej knihy je pod poradovým číslom 0012 s dátumom 13.04.2011 pod poradovým
číslom prideleným NCR OP O 241587/2011 uvedený osvedčený podpis T. JUDr. Eleonóra Kohajdová,
notár so sídlom v Prievidzi osvedčil, že táto čiastočná fotokópia Osvedčovacej knihy súhlasí doslovne s
originálom, z ktorého bol vyhotovený. Osvedčenie je zo dňa 24.06.2013.

Na Dodatku č. 3 k Zmluve o poskytovaní sociálnej služby zo dňa 01.04.2011 je podpis ,,M.? G. M. ako
prijímateľasociálnejslužby.Podpis,,M.? jeuvedenýtiežnačestnomvyhláseníG.M.zodňa17.02.2010,
že nevlastní majetok v hodnote presahujúcej 39.833,- eur. Podpis ,,F. je tiež uvedený na splnomocnení
XX.XX.XXXXM. a G. M. zo dňa 19.04.2010.

Z listu Q. zo dňa 18.07.2013 vyplýva, že s Jozefom a G. M. boli priatelia, často si telefonovali, že ich
požiadali, aby prišli ich navštíviť. Pri rozhovore o byte G. M. povedala, že ešte nenapísali závet, ale
vraj majú neter A. X., ktorá sa o nich pekne stará a bude na prvom mieste. Majú ich veľmi radi, sú im
veľkou oporou. Q. F. vo svojom písomnom vyjadrení ďalej uviedla, že keď na začiatku augusta 2011

telefonovala s G. a keď sa jej opýtala, či už napísala závet, G. M. povedala, že ešte nie. Q. F. jej na to
povedala, aby si to dala do poriadku.

Na pohľadnici s adresátom F.je rukou pripísané blahoželanie s textom: P. Q., k meninám Ti želám všetko
najlepšie. Na pohľadnici je dátum 12.08.2011 a na nej nečitateľný podpis, podľa tvrdenia navrhovateľky

v 1. rade, ide o podpis G. M..

Podľa komplexného posudku ÚPSVaR v Prievidzi, OSVaR z 01.02.2009 sa G. M., nar. XX.XX.XXXX
považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 70%. V oblasti
mobilityaorientáciemáG.M.podľatohtoposudkuobmedzenúschopnosťsamostatnesapremiestňovať

v dôsledku narušenia telesných funkcií, je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, je odkázaná na
individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými
fyzickými osobami a pri rešpektovaní prirodzenej dôstojnosti premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej
dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť, nie je schopná nastupovať do vozidla, udržať
sa v ňom počas jazdy a vystupovať z neho. V oblasti samoobsluhy má stratu schopnosti sebaobsluhy v

dôsledku straty telesných funkcií, nemôže si sama zabezpečiť úkony sebaobsluhy, úkony starostlivosti o
svoju domácnosť alebo realizovať základné sociálne aktivity, je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby,
je odkázaná na opatrovanie, stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je VI.

Podľa rozhodnutia Mesta Prievidza z 28.10.2009 o odkázanosti na sociálnu službu je G. M., nar.

XX.XX.XXXX odkázaná na sociálnu službu v zariadení pre seniorov. V odôvodnení tohto rozhodnutia,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 03.11.2009, G. M. požiadala dňa 23.10.2009 o posúdenie odkázanosti
nasociálnuslužbuvzariadenípreseniorov.VodôvodneníjepoukázanénaposudokÚPSVaRvPrievidzi
zo dňa 02.01.2009.

Z výsluchu svedkyne P.y M., bez príbuzenského vzťahu k účastníkom konania, bez vzťahu k účastníkom
konania bolo zistené, že svedkyňa vykonávala opatrovateľku v Domove dôchodcov Prievidza v období
od decembra 2010 do 31.08.2011 a že prichádzala do kontaktu s manželmi G.. Svedkyňa nebola
prítomná pri situácii, kedy by G. M. písala vlastnou rukou alebo by sa podpisovala. Jej schopnosť písať a
podpísať sa vyvodzuje svedkyňa z toho, že keď jej kamarátka D., rovnako opatrovateľka, chcela nakŕmiť

G. M., ona povedala, že sa naje sama. G. M. sa vtedy i sama najedla. K tejto udalosti došlo vo februári
2011. Z toho svedkyňa usudzuje, že G. M. mala schopnosť v rukách. Pri výkone svojej práce vnímala,
že G. M. mala rozumové schopnosti zachované, normálne komunikovala až do začiatku augusta 2011.
Svedkyňa tvrdila, že aj po februári 2011 G. M. jedla sama bez toho, že by sa jej triasla ruka alebo
by jedlo vylievala. Pomôcť pri kŕmení jej bolo potrebné niekedy začiatkom augusta 2011. Svedkyňa

opísala udalosť, že za opatrovateľkami prišla X.a spýtala sa jej, či pôjdu svedčiť pri podpisovaní, na
čo jej svedkyňa odpovedala, že nie, že opatrovateľky nie sú oprávnené pri takýchto úkonoch byť. P.
nepovedala, o akú listinu má ísť, nepovedala, že ide o závet. Tvrdila, že po návšteve G.bola IM. HQ.rozčúlená, nepokojná, rozrušená, svedkyňa príčinu tohto stavu nezisťovala. Svedkyňa nevidela IrF.ú
vykonávať ručné práce, vyplňovať krížovky, narábať s perom.

Z výsluchu svedkyne ŠXXXX, nemajúcej žiadny vzťah k účastníkom konania, bolo zistené, že na
návšteve u manželov Hodálovcov bola spolu s manželom len jeden krát a to niekedy v auguste 2009 v
ich byte v Prievidzi. Svedkyňa ďalej uviedla, že pred touto návštevou si navzájom s X.u netelefonovali,
telefonovať si začali až po návšteve z leta 2009, telefonovali si raz za dva týždne. Odvtedy začal ich
priateľský vzťah. Pri rozhovore o byte svedkyňa povedala G. M. za prítomnosti U. M., že musia spraviť

závet,načoIG.HM.eagovalatak,ženaprvommiestejeM.ažemusiaspraviťzávet,rozmýšľajúnadtým.
Manžel svedkyne podľa jej tvrdenia pripomínal U. M., aby si spravili závet a to počas návštevy U. M. u
nich. Reakciu U. M. svedkyňa uviesť nevedela. Svedkyňa bola v telefonickom kontakte s Q. aj po tom, čo
Hodálovci začali bývať v Domove dôchodcov. V Domove dôchodcov Irenu M. už nenavštívila. Svedkyňa
pripustila, že možno raz ešte pripomenula G. M. závet a to v čase, keď obaja žili v Domove dôchodcov
a to telefonicky, v tom zmysle, aby si spravili závet, aby mali pokoj, svedkyňa si nepamätá, ako jej G.

M. na túto pripomienku odpovedala. Svedkyňa tvrdila, že G. M. jej nikdy nepovedala, že vyhotovila
závet, v súvislosti so závetom neuviedla iné osoby ako A.. Na otázku adresovanú M.telefonicky, či s
manželom spravili závet, G. M. odpovedala „nie“. Svedkyňa nevedela uviesť, kedy sa tento telefonický
rozhovor udial. Svedkyňa potvrdila, že listinu z 18.07.2013 napísala ona a potvrdila pravdivosť údajov
v nej uvedených. Pri vyhotovení listiny jej nikto nepomáhal, listinu písala sama od seba. Listinu poslala

navrhovateľke v 1. rade ako potvrdenie toho, čo jej G. M. povedala.

ZvýsluchusvedkaM.,brataodporkynev1.rade,poznajúcehonavrhovateľkyv1.av2.radeaodporkyňu
v 2. rade bolo zistené, že medzi ním a U. M., jeho bratom bol veľmi dobrý vzťah, že po roku 1992 sa
zintenzívnili kontakty medzi ním a bratom U.om, keď museli riešiť majetkové práva rodiny M. po ich

rodičoch. Pri rozhovore v roku 2008 mu G. M. povedal, že dajú napísať závet a pýtal sa na názor svedka,
svedok odpovedal tak, že je to ich súkromná vec, ako chcú naložiť s majetkom, na čo U. M. reagoval
tak, že on zanechá majetok pre svoju rodinu a G. M. povedala, že majetok nechá pre rodinu M. že
má ešte dve dobré priateľky P. a P., ktoré pomáhajú, keď nevládzu. Pri ďalšom rozhovore začiatkom
apríla 2010 mu G. M. povedala, že majú ísť do T. dôchodcov a HX. začali hovoriť o závete, že ho dajú

napísať.Q.ová opäť spomenula meno G.v, U. a P.. U. M. zas uviedol svojich súrodencov. O závete sa
viedol rozhovor aj 24.11.2010, kedy sa U. G.v Domove dôchodcov opýtal JUDr. Vyskoka, či by mu niečo
napísal a IU.vá dodala slovo „závet“, JUDr. Výskok reagoval tak, že závet si môžu napísať sami a keď
X.á povedala, že ona nedokáže písať, JUDr. Výskok povedal, že závet môže napísať aj manžel, ale musí
mať dvoch svedkov. Svedok tvrdil že G.ani nenahováral a ani neodhováral od závetu, nepresviedčal

ich, že majú spraviť závet a ani, čo majú v závete uviesť. O majetku M. sa rozprával len v súvislosti s
hore uvedenými závetmi, pri jeho návštevách sa rozprávali o majetku ich predkov M.. Svedok nevnímal,
že by jeho návštevy u U. a G. F. boli nevítané, ani jeden z nich nebol pri jeho odchode rozrušený. To
isté platí aj v prípade jeho návštev U. a G. M. v Domove dôchodcov. Svedok tvrdil, že s G. M. sa o
majetku U. a G. M. a ani o závete pri jeho návštevách po smrti brata U. nerozprával. Svedok potvrdil

tvrdenie navrhovateľky v 1. rade, že ho požiadala, že ak pôjde navštíviť G. M., aby jej zavolal. Svedok
splnil, o čo ho navrhovateľka v 1. rade požiadala a asi dva krát jej zavolal, že ide na návštevu G. M. a
navrhovateľka v 1. rade prišla v rovnakom čase na návštevu IU.HF. tiež. Podľa tvrdenia svedka I.f a
G. M. nikdy nedali najavo, že ich rozhovory o majetku zaťažujú, alebo že nechcú o nich hovoriť. Pred
svedkom nespomenuli, že by niekto z rodiny na nich tlačil, že majú alebo nemajú urobiť závet a ako

majú naložiť so svojím majetkom. Svedok nebol pri žiadnom úkone, kedy by M. spisovali závet. Poprel
tvrdenie navrhovateľky v 1. rade, že jej mal povedať sloT. G., čo potvrdil aj X.l. Svedok sa nepýtal, kto
závet písal a čo je v závete napísané. Svedok pri návšteváchM.v Domove dôchodcov vnímal, že už v
októbri, v novembri 2010 videl, že IG.vá sa nedokázala najesť, videl, že ju brat M. musel kŕmiť, pretože
si nevedela trafiť do úst. Počas jeho návštevy nevidel IrP.

Z výsluchu svedkyne M., bez vzťahu k navrhovateľom, odporkyni v 1. rade, poznajúcej odporkyňu v 2.
rade bolo zistené, že odporkyňa v 2. rade ju požiadala, či by nešla za svedka pri podpísaní závetu pani
M., ktorú predtým nepoznala. Vo vzťahu kA. HM.nie je blízkou osobou, nie je s ňou v príbuzenskom
vzťahu a nie je s ňou osobou blízkou. Pred predmetným závetom sa s pani G.nerozprávala. Stretnutie
v Domove dôchodcov popísala tak, že spolu s odporkyňou v 2. rade išli do Domova dôchodcov, pri

vstupe do izby bola prítomná len pani X, pani X. videla vtedy prvý krát. Pôsobila na ňu príjemným
dojmom. V izbe sa predstavili, po predstavení pani notárka požiadala odporkyňu v 2. rade, aby odišla
a v miestnosti zostala pani notárka, jej zapisovateľka, svedkyňa a ďalšia svedkyňa a pani M.. F. M.
nevyhadzovala prítomných z miestnosti. Pani notárka sa pani M. opýtala, ako chce podeliť svoj majetok,pani M. reagovala normálne, povedala, komu chce rozdeliť svoj majetok, vymenovala mená, hovorila
o majetku v celosti. Na otázky notárky reagovala hneď. Nezdalo sa, že by po otázke, ako chce podeliť
svoj majetok, bola rozrušená, nervózna. Notárke nijako neoponovala, napr. že by nechcela majetok

deliť a podobne. Bola v normálnom rozumovom rozpoložení. Reagovala primerane, jej správanie sa
ničomu nevymykalo. Pani M. bola notárka predstavená a bolo jej povedané, že ide o notárku a ani
to neviedlo pani M. z miery. Notárka následne dala pani M. papier, či sa vie podpísať. Na perinu jej
dala podložku, G. M. bola daná do sedu. Notárka jej podala pero, ktoré si pani M. vzala do ruky a
následne išla písať. Svedkyňa videla, ako pani M. píše na papier. Jej písanie označila tak, že písala

nijako, lebo to, čo napísala, sa nedalo identifikovať. Pani M. bola vyzvaná notárkou, aby sa podpísala
G.vá. pani F.urobila vlnovku vo výške 2 cm, jednotlivé písmená sa nedali vôbec rozlišovať, ani nebolo
možné hovoriť o žiadnych písmenách. Svedkyňa nevnímala, že by takýto spôsob podpisu bol vzdorom
zo strany IJ.. Následne pani notárka konštatovala, že pri závete musia byť svedkovia. Podľa svedkyne
G. vedela, že sa ide písať závet a chcela ho napísať. Svedkyňa nezaznamenala nič také, čo by v nej
vyvolalo pochybnosti., že sa ide spisovať závet a že by ho nechcela G. M. vyhotoviť. Správanie G. M. ju

utvrdilo v tom, že vedela, že ide o spísanie závetu a že chcela závet urobiť. Usudzuje tak z toho, že na
otázku notárky, či chce G. M. závet napísať, G. M. odpovedala „ áno“. X. bola pri vedomí a normálne
rozprávala. Na otázky notárky odpovedala primerane, na konkrétnu otázku dala konkrétnu odpoveď.
Nehovorila od veci. Na G. M. nezaznamenala, že by sa niečoho bála. Počas stretnutia sa neudialo nič
také, z čoho by mohla svedkyňa vyvodiť, že by G. M. bola pritlačená k tomu, aby urobila predmetný

závet. G. M. sa správala svojprávne, nemala obavy hovoriť. Svedkyňa zo stretnutia vyvodila, že A. chce
závet napísať a že závet bol spísaný tak, ako ho napísať chcela. Zapisovateľka notárky zapisovala do
ruky, notárka následne prečítala rukou spísaný záznam. Pri čítaní tohto zápisu boli prítomní všetci, teda
dve svedkyne, Irena Hodálová, notárka so zapisovateľkou. Svedkyňa si nepamätala, či sa notárka ešte
niečo pýtala G. M. po prečítaní zápisu. Po prečítaní zápisu pani G. M. povedala slová: ,, dobre, áno,

že tak ako chcela, nech sa to napíše?. Svedkyňa tvrdila, že ani pri týchto slovách nezbadala, že by
G.konala pod vplyvom niečoho alebo niekoho. Po skončení stretnutia išla svedkyňa s pani notárkou do
kancelárie notárky, tam sa spísal záznam na PC, ktorý bol svedkyňami podpísaný. K údajom závetných
dedičov svedkyňa uviedla, že pani notárka si pýtala od pani G. M. adresy a pani M. jej povedala, aby sa
obrátila na odporkyňu v 2. rade. A. si tieto údaje pýtala od IX.y M. na záver a pri tejto jej žiadosti nebola

odporkyňa v 2. rade prítomná. Svedkyňa nebola svedkom toho, že by odporkyňa v 2. rade zasahovala do
úkonov notára, nevnímala žiadne ovplyvňovanie odporkyne v 2. rade vo vzťahu k G. M.. Počas stretnutia
G. M. a spisovania závetu sa nestal žiaden incident, nestalo sa, že by v nejakú chvíľu G. M. poslala
všetkých preč, alebo niekoho vykázala. Nezaznamenala v žiadnom momente stretnutia nejaký nesúhlas
H.j. Vnímala to tak, že závet bola vôľa G. že sa urobil tak, ako ona chcela.S. M. vedela, že ide o závet

spísaný do notárskej zápisnice z toho, že Q. to bolo povedané pani notárkou. Na začiatku stretnutia
odporkyňa v 2. rade predstavila B.j prítomných, povedala, že prítomní prišli s pani notárkou spísať závet
tak ako ona chcela. Tieto slová odporkyne v 2. rade prijala G. M. normálne. Svedkyňa tiež uviedla, že pri
otázke notárky, či chce G. M. spísať závet, bola prítomná v miestnosti i odporkyňa v 2. rade. Tvrdila, že
G. M. svoju vôľu vyjadrila normálne, povedala samostatne, komu a koľko dáva, pri každom mene určila

podiel. Hovorila z hlavy. Povedala, že si to tak želá, tak si to praje, a to v súvislosti s jej vôľou spísať
závet. Po prečítaní zápisu T. táto povedala, že súhlasí. Pri otázke notárky, či sa vie G. M. podpísať, táto
odpovedala, že skúsi. Chcela sa podpísať, ale nemohla kvôli tomu, že jej ruka nešla. F. G. M. boli haky
- baky a nedali sa rozlíšiť jednotlivé písmená. nepodarilo sa jej urobiť ani jedno písmeno. Svedkyňa tiež
uviedla, že pred predmetným závetom u G. M. nebola ani raz a nebola za ňou ani po spísaní závetu.

Z výsluchu RNDr. Edity Duchoňovej bez vzťahu k navrhovateľom, k odporkyni v 1. rade, poznajúcej
odporkyňu v 2. rade bolo zistené, že svedkyňa s odporkyňou v 2. rade sú bývalé kolegyne, v súčasnosti
sa nestretávajú. Svedkyňa potvrdila, že ju oslovila odporkyňa v 2. rade a požiadala ju, či by nešla svedčiť
k úkonu, závetu jej tety. Tetu odporkyne v 2. rade pred spísaním závetu nikdy nevidela, nepoznala ju a

nebola s ňou ani po spísaní predmetného závetu. Nie je a nebola s ňou v príbuzenskom vzťahu alebo
osobou jej blízkou. Stretnutie v Domove dôchodcov popísala tak, že na začiatku stretnutia vošla do
miestnosti aj odporkyňa v 2. rade, svedkyňa pripustila, že sa prítomné osoby predstavovali. Potvrdila, že
pri príchode osôb tu nebola odmietavá reakcia zo strany G. M. a že G. M. ich neodmietala a neposielala
preč. G. X.odpovedala na otázky, komunikovala. Mala zachované rozumové schopnosti, celé stretnutie

bola pri vedomí. Potvrdila, že pri predstavovaní bolo povedané, že prišla notárka a že sa bude spisovať
závet a ani vtedy sa F. nezachovala odmietavo. Svedkyňa si nepamätá, čo sa pani notárka pani G.
M. pýtala a čo hovorila, ale svedkyňa má zo stretnutia dojem taký, že všetko prebehlo regulárne. Z
rozprávania všetkých, čo boli v miestnosti nijako nevnímala, že by tu nebola vôľa zo strany W. napísaťzávet, alebo že by tu bolo niečo, čo by svedkyňu vyrušovalo. Aj keď odporkyňa v 2. rade bola kolegyňou
svedkyne, ak by to nebolo zapísané tak, ako to prebehlo, určite by ako svedkyňa to nepodpísala. Súhlas
G. M. určite odznel, ale na slováM.y G.si svedkyňa nepamätá. Pamätá si, že tu boli pokusy, aby G.

M. závet podpísala, ale boli neúspešné. Podľa tvrdenia svedkyne na stretnutí pani notárka hovorila
návrh, komu koľko a pýtala sa, či G. M. s tým súhlasí, aby danej osobe odkázala majetok v príslušnej
čiastke,každémujednotlivo. G.M.odpovedala,áno.Svedkyňasimyslí,žetoboločítané.Podľatvrdenia
svedkyne svoju vôľu prejavila G. M. slobodne. Svedkyňa si nepamätala, či na stretnutí bol vykonávaný
zápis. Nepamätá si, či sa notárka pýtala IG.ej, či sa vie podpísať. Pokusy, aby G. M. podpísala závet, sa

udiali ešte pred kladením otázok. Svedkyňa si pamätala, že G. M. dali na podpísanie, ale nepamätá si,
ako podpisovanie prebehlo, ani či sa G. M. pokúšala podpísať. O celom stretnutí sa spísala zápisnica,
ktorú si svedkyňa prečítala a podpísala. Jej obsah bol v súlade s tým, čo vnímala na stretnutí. Svedkyňa
nevedela uviesť, či odporkyňa v 2. rade bola počas stretnutia v rovnakej miestnosti, pripustila, že asi
áno. Vo vzťahu k osobe XX.XX.XXXX.svedkyňa uviedla, že to bola slobodná vôľa IF., čo vyvodzuje z
toho, že bola pokojná. Svedkyňa si myslí, že by dokázala rozoznať, keby bol robený na ňu nátlak. Na

stretnutíjuničnevyrušovalo,žebysastaloniečotaké,žebymaladojem,žebyboloniečoovplyvňované,
manipulované.NaG.M.nevidelažiadnytlak,obavy.Potvrdila,žepripredmetnomstretnutí-prispisovaní
závetu boli prítomné obe svedkyne od začiatku do konca. Boli prítomné i pri tom, keď bola vyslovená
vôľaG. a pri čítaní. Priebeh stretnutia bol hladký. Svedkyňa pripustila, že odporkyňa v 2. rade bola
prítomná,keďsakládliotázky,svedkyňatietootázkyformulovaťnevedela,nevedelauviesť,čiodporkyňa

v 2. rade alebo IX.vá hovorila mená dedičov. G.j boli kladené otázky, komu čo má byť dané a na tieto
otázky odpovedala áno, svedkyňa si nepamätala, či notárka alebo jej pomocníčka si robili poznámky.
Na mená a podiel G.á odpovedala ,,áno?. Po zodpovedaní poslednej otázky odišli na notársky úrad.
Svedkyňa uviedla, že podpísala to, čo počula. Predmetné stretnutie vnímala ako právny úkon, nevie,
či mala notárka spísanú listinu, vnímala, že sa notárka pýtala, ale či otázky čítala, nevedela povedať.

Nevedela uviesť, či existovala listina, z ktorej notárka čítala. Nevie, či podpisovala niečo na predmetnom
stretnutí, na notárskom úrade notársku zápisnicu podpísala. Nepamätala si, či bolo nejaké záverečné
čítanie, pamätala si na kladenie otázok a odpovedí G. M.. Pamätala si na pokus Ireny Hodálovej o
podpis, ale ako tento pokus prebehol, si už nepamätá.

Z čestného vyhlásenia Ing. Stanislava X. zo dňa 14.03.2014 vyplýva, že v súvislosti s generálnou plnou
mocou mu pani L. povedala, že teta G. M. si celý text plnej moci pozorne vypočula, podpísala ju a
podpísala sa aj do knihy evidencie a to bez problémov. Na jeseň 2009 IB. a JQ.ál povedali, že chcú, aby
polovica majetku zostala rodine zo strany U. M. a polovica majetku zo strany G. M.. JU.l mal na mysli
svojich súrodencov a G. deti svojich súrodencov.

Z výsluchu svedkyne JUDr. Emílie Vallovej, bez pomeru a záujmu k účastníkom konania bolo zistené,
že súkromnú notársku prax vykonáva od 01.01.1993. V rámci výkonu tejto notárskej praxe po účinnosti
súčasného Notárskeho poriadku nie raz spisovala závet do notárskej zápisnice. Mimo notárskeho úradu
vyhotovila viac závetov do notárskej zápisnice. O spísaní závetu vo forme notárskej zápisnice bola

požiadaná buď účastníkom alebo inou osobou - príbuzným alebo osobou, ktorá sa o poručiteľa stará.
Vyhotovenie závetu do notárskej zápisnice mimo úradu vykonala i vtedy, ak ten, kto chce urobiť závet,
nevie písať. Postup pri spisovaní závetu vo forme notárskej zápisnice mimo notárskeho úradu u osoby,
ktorá nevie písať, popísala takto: v byte alebo v izbe sociálneho zariadenia, kde sa nachádza závetca,
zistí totožnosť z občianskeho preukazu u závetcu. Keď má informáciu od toho, kto požiadal o spísanie

závetu formou notárskej zápisnice, že závetca sa zo zdravotných dôvodov podpísať nemôže, overí
si aj túto skutočnosť a to tak, že podá závetcovi kancelársky čistý papier, aby sa naň podpísal a z
toho posúdi, či podpis možno považovať za podpis alebo ide o nedostačujúci podpis a musí pribrať
k úkonu dvoch svedkov. Závetcu sa výslovne opýta, či sa dokáže podpísať, niektorý odpovie kladne,
ale napokon svedkyňa posúdi, že sa nevie podpísať, iný závetca povie, že podpísať sa nevie. Pod

nedostatočným podpisom svedkyňa rozumie napríklad vykonanie vlnovky alebo taký podpis, ktorý
nemožno prečítať. Svedkyňa čaká na výsledok t.j. podpis. Svedkyni sa nestal prípad, že by závetca
odmietol vykonať skúšku písania. V prípade, že svedkyňa zistí, že závetca nie je schopný písať a že
podpis je nedostačujúci, pristúpi k samotnému úkonu tým, že privolá dvoch svedkov, ktorí musia byť
prítomní pri úkone osobne a súčasne obaja. Následne sa spýta závetcu, aký závet chce urobiť, v akom

znení, komu čo chce odkázať. Od účastníka žiada vyjadrenie, komu čo chce odkázať a čo má byť
obsahom závetu. Žiada vždy slovné vyjadrenie, pretože to je prejav vôle závetcu, čo svedkyňa má do
závetu napísať. Pod slovami ,,komu odkazuje majetok? svedkyňa rozumie, že sa majú identifikovať
osoby menom, priezviskom, prípadne dátumom narodenia a adresou bydliska. Závetca by mal označiť,či je závet univerzálny, či všetok majetok odkazuje určitým osobám a ak by chcel majetok deliť, musel by
identifikovať, ktorú vec odkazuje podľa jednotlivých vecí. V prípade, že by malo ísť o viacerých závetných
dedičov, svedkyňa poučuje, že ak sa neurčia podiely, potom sú podiely dedičov rovnaké a ak chce

závetca zvýhodniť niektorého zo závetných dedičov, musí uviesť podiel. Pri tomto vyjadrení závetcu
svedkyňa overuje spôsobilosť závetcu na právne úkony. V prípade, že ide o osoby vyššieho veku,
vyžaduje potvrdenie o zdravotnom stave ošetrujúceho lekára, aby sa nespisoval závet s osobou, ktorá
niejespôsobilánaprávneúkony.Priprejavevôlezávetcunestačísvedkyniodpoveďáno,resp.nie,snaží
sa viesť rozhovor tak, aby sa závetca rozhovoril, aby svedkyňa zistila, či závetca je spôsobilý prejaviť

vôľu. Ak by tu bol náznak, že prejavu vôle nie je schopný, alebo závetca by konal pod strachom, kŕčovito,
v takom prípade by určite závet do notárskej zápisnice nespísala. So závetcom vedie komunikáciu v
tom zmysle, že sa ho pýta, či chce zriadiť závet, vysvetlí mu, aké sú právne účinky závetu, že závetom
sa nakladá s majetkom po smrti. Svedkyňa si myslí, že každý je uzrozumený, aký právny úkon činí,
pretože účastníkovi vysvetlí, prečo sú prítomné i iné strany a aké sú právne účinky závetu. Vo všetkých
jej prípadoch spísania závetu vo forme notárskej zápisnice tu bola vážnosť a sloboda vôle závetcu.

Ak by mala svedkyňa pochybnosť, takýto závet vo forme notárskej zápisnice by nespísala. V prípade,
že je spisovaný závet vo forme notárskej zápisnice s osobou, ktorá nevie písať, v takom prípade sa
úkon spisuje za prítomnosti svedkov, ktorí sú prítomní od začiatku úkonu. Ak má svedkyňa informácie,
že sú tu pochybnosti o tom, či podpis bude v poriadku a či je tu schopnosť písať, v takom prípade už
na tvár miesta prídu dvaja svedkovia a títo dvaja svedkovia sa zabezpečujú vopred, aby svedkyňa na

miesto samé nemusela ísť dva krát. Pred spisovaním závetu do notárskej zápisnice vyžaduje potvrdenie
o zdravotnom stave závetcu a informáciu o schopnosti písať. Podľa svedkyne je postačujúce, ak zistí,
že závetca nie je schopný sa podpísať, pretože ak nie je schopný podpísať sa, nie je schopný ani
písať. Obaja svedkovia sú prítomní od začiatku úkonu až do konca. V prípade, že závetca nie je
schopný písať, prítomní pri úkone sú ona, pracovníčka notárskeho úradu, dvaja svedkovia a závetca.

V takomto prípade je postup taký, že pracovníčka zapisuje rukou to, čo jej svedkyňa diktuje, svedkyňa
vždy diktuje prejav vôle závetcu nahlas, teda diktovanie počuje závetca i svedkovia. Po nadiktovaní
závet vždy prečíta nahlas, čaká na odpoveď závetcu. Ak ten uvedie: ,, áno, dobre?, že súhlasí a je to
tak, ako chce, úkon je ukončený a rukou vyhotovenú zápisnicu na mieste podpisujú dvaja svedkovia a
notárka - svedkyňa. Rukou písanú zápisnicu zakladá svedkyňa do zbierky listín na jej notárskom úrade.

Klauzula v notárskej zápisnici, že svedkovia sú prítomní pri prejave vôle, čo je obsahom zápisnice,
pri jej prečítaní a schválení, nie je formálnou klauzulou, ale je to naozaj tak. Pri úkone okrem vyššie
uvedených osôb nie sú prítomné iné osoby, ide totiž o osobný úkon závetcu. Pri takomto úkone nikdy
žiadne iné osoby okrem vyššie uvedených prítomné nie sú a neboli. V prípade svedkov svedkyňa zisťuje,
či nie sú v príbuzenskom pomere k účastníkovi. Svedkyňa potvrdila, že spôsob spísania závetu do

notárskej zápisnice dodržala tak, ako ho popísala vyššie, v každom doterajšom prípade, vždy bol postup
štandardný, bežný, podľa Notárskeho poriadku. Svedkyňa vylúčila, že by prejav vôle vložila do úst
závetcu, že by ona povedala a diktovala, komu sa čo má odkázať. Vylúčila z jej strany nahradzovanie
prejavu vôle závetcu, ovplyvňovanie závetcu. Papier s pokusom o podpis závetcu, ktorý nevie písať,
svedkyňa neuchováva, je to pomôcka pre ňu a tento papier nie je založený do zbierky listín. Svedkyňa

potvrdila, že sa nestalo, že by závet spisovala do notárskej zápisnice u osoby, ktorá nevie písať tak, že by
došlo k nejakému incidentu, hádkam, vyhodeniu jej osoby alebo zamestnanca, nejakému ovplyvňovaniu
závetcu.Prikomunikáciisozávetcomsvedkyňahovoríozávete,jehoúčinkochaprejavochvôlezávetcu.
Čas spísania závetu do notárskej zápisnice je rôzny, najkratší čas je približne 30-45 minút. Svedkyňa
potvrdila, že v tomto prípade na spísanie závetu do notárskej zápisnice ju oslovila odporkyňa v 2. rade.

Takáto udalosť je bežná, že notárku oslovujú aj osoby, ktoré majú byť závetnými dedičmi. Odporkyňa v
2. rade jej nedávala žiadne podklady k spísaniu predmetného závetu. Nebola informovaná o žiadnych
pokusoch zriadiť závet v predchádzajúcom období. Odporkyňa v 2. rade nekonzultovala so svedkyňou
listinu, ktorá by obsahovala závet. Do Domova dôchodcov zaviedla svedkyňu odporkyňa v 2. rade, ktorá
predstavila svedkyni svedkov úkonu. Predmetný závet bol spísaný v izbe, v zariadení, kde mal závetca

pobyt. Notársku zápisnicu podpisovali svedkyne v zariadení a tiež na notárskom úrade. Tak ako vždy, i v
tomto prípade na kancelársky papier dala vykonať podpis a keď zvážila, že závetca je schopný podpísať
sa, potom vykoná úkon s ním samým a v prípade, že závetca nie je schopný podpísať sa, vysvetlí, že pri
úkone musia byť prítomní svedkovia. V čase pokusu podpísať sa bolaE. v sede, bola jej daná podložka.
Predmetný úkon trval vyše hodiny. Podľa tvrdenia svedkyne bol prejav vôle F.y M. vážny, zrozumiteľný,

slobodný, inak by svedkyňa si nedovolila vyhotoviť závet do notárskej zápisnice bez takéhoto prejavu
vôle. Poukázala na to, že existuje profesionálna česť notára, že nepozná nikoho z účastníkov konania a
aký dôvod by mala na spísanie závetu do notárskej zápisnice pri neexistencii vážnosti, zrozumiteľnosti
a slobody prejavu vôle.Odobrenie obsahu zápisnice a obsah zápisnice súladný s vôľou poručiteľky je uvedený v záverečnej
klauzule. Podľa svedkyne právny predpis nevylučuje spísať závet na požiadanie závetného dediča,
podstatný je prejav vôle závetcu. Závetný dedič v žiadnom prípade nie je prítomný pri úkone, v tomto

prípade odporkyňa v 2. rade. Spísanie predmetného závetu bolo štandardným úkonom, nevymykal sa
z bežnej praxe, išlo o štandardný závet bez mimoriadnych udalostí. Závet bol spísaný do notárskej
zápisnice zaužívaným spôsobom. Podľa vyjadrenia svedkyne svedkov úkonu zabezpečuje ten, kto
požiada o spísanie úkonu do notárskej zápisnice, svedkyňa poučuje, že svedkovia úkonu nemôžu byť v
príbuzenskom vzťahu k závetcovi, iné väzby na závetcu nezisťuje, nie je vylúčené, že je tu vzťah medzi

svedkami úkonu a osobou, ktorá o spísanie úkonu do notárskej zápisnice požiada a ktorá je závetným
dedičom. Svedkyňa vylúčila, že by závety, vrátane tohto predmetného, boli vopred ňou pripravené.
Pri identifikačných údajoch závetných dedičov je dôležité meno, priezvisko, je dobré vedieť dátumy
narodenia a adresy. Ak závetca vie tieto údaje, doplní ich a uvedú sa do notárskej zápisnice, ak nie, tak
sa tieto údaje neuvedú. V tomto prípade tieto údaje uviedla zrejme odporkyňa v 2. rade po prejave vôle
závetcu, svedkyňa na tom nevidí nič zlé. Keďže odporkyňa v 2. rade nebola prítomná pri prejave vôle, pri

spisovaní úkonu, nemohla zasahovať do obsahu závetu. Ani svedkovia úkonu nezasahovali do prejavu
vôle závetcu. Skutočnosť, že u niektorých závetných dedičov je uvedené rodné číslo a u iných nie,
svedkyňa vysvetlila tak, že údaje sa uvedú podľa toho, aké podklady o údajoch závetných dedičov získa.
Skutočnosť, že závetca sa nepodpíše, s udaním zdravotných dôvodov, naznačila svedkyni odporkyňa
v 2. rade.

Z výsluchu svedkyne N.bez pomeru a záujmu k účastníkom konania bolo zistené, že od roku 2002 do
roku 2011 bola v zamestnaneckom pomere u Notárskeho úradu JUDr. Kohajdovej. Jej náplňou práce
bolo overovanie podpisov. V prípade overovania pravosti podpisu vo všeobecnosti postupovala podľa
toho, či klient prišiel s listinou, na ktorej už bol jeho podpis alebo s listinou, na ktorej jeho podpis nebol.

V prvom prípade svedkyňa osvedčovala, že klient uznal svoj podpis za svoj vlastný, čo musel pred ňou
potvrdiť, vysloviť a potvrdiť do osvedčovacej knihy. Pre osvedčenie uznania pravosti podpisu existuje
osvedčovacia kniha. V druhom prípade, ak klient prišiel s listinou, ktorá ním nebola podpísaná , túto
listinu podpísal pred svedkyňou a súčasne sa podpísal do osvedčovacej knihy. V prípade formulácie
osvedčenia o pravosti podpisu v tom zmysle, že sa osvedčuje pravosť podpisu osoby, ktorá listinu pred

zamestnancom NÚ vlastnoručne podpísala (ako je tomu v tomto prípade pri generálnej plnej moc z
13.04.2011), ide o situáciu, keď klient prišiel s listinou, ktorá nebola vopred ním podpísaná a ktorú
podpisoval pred svedkyňou. V prípade, že niektorá osoba sa nevedela podpísať, nebola to už záležitosť
svedkyne, ale notárky. Ak klient bol schopný podpísať sa, svedkyňa pravosť podpisu osvedčila. V
prípade, že klient prišiel s listinou vopred ním nepodpísanou, vykonáva pred svedkyňou dva podpisy a

to na listinu a do osvedčovacej knihy. Osvedčovacia kniha má očíslované strany, listiny z nej nemožno
ani vyberať, ani vkladať a má pečiatku notárskej komory. Je bežnou praxou osvedčovať pravosť podpisu
aj mimo notárskeho úradu. V prípade, že chce niekto overiť pravosť podpisu mimo notárskeho úradu,
svedkyňa vykoná výjazd, na miesto samé si berie tzv. výjazdovú osvedčovaciu knihu, ktorá má tiež
pečiatku notárskej komory a do ktorej sa uvádzajú rovnaké údaje ako do osvedčovacej knihy. Všetky

osvedčenia o pravosti podpisu sa zasielajú do centrálneho registra osvedčovaných podpisov. Svedkyňa
vylúčila antidatovanie overenia o pravosti podpisu t.j. že by bola iný deň osvedčovaná pravosť podpisu
a iný deň by sa udial akt. Svedkyňa tiež vylúčila zrealizovanie osvedčenia pravosti podpisu za situácie,
že by sa človek nevedel podpísať, alebo by sa mu pomáhalo, alebo by niekto napodobnil jeho podpis.
Svedkyňa potvrdila, že doložená časť osvedčovacej knihy je časťou výjazdovej osvedčovacej knihy a

že údaje - poradové číslo, dátum vykonania úkonu vypisovala ona. Podpis v kolónke „Podpis osoby“
nie je jej podpisom. Do osvedčovacej knihy sa zapíše poradové číslo až potom, čo je pridelené z
centrálneho registra overených podpisov a po podpise klienta. Dátum osvedčenia pravosti podpisu
vypisuje svedkyňa vtedy, keď sa príslušná osoba na mieste samom podpíše, osvedčovanie pravosti
podpisu sa deje chronologicky. Formulku osvedčenia o pravosti podpisu vyhotovovala svedkyňa až

po podpise klienta na listinu a po podpise do osvedčovacej knihy a potom, čo bolo pridelené číslo
z centrálneho registra overených podpisov. Osobné údaje podpisujúceho sa klienta zisťuje pred jeho
podpisom a to predložením občianskeho preukazu. Svedkyňa potvrdila, že v tomto prípade vyhotovila
osvedčenie o pravosti podpisu. Na tento konkrétny prípad vykonania osvedčenia pravosti podpisu G.
M. si svedkyňa nepamätala. Vylúčila, že by potvrdila pravosť podpisu za situácie, že by sa príslušná

osoba nedokázala podpísať, že by jej niekto držal ruku, pomáhal, alebo za situácie, že by niekto iný
podpísal listinu za klienta, jednoducho manipuláciu s podpisom. V prípade podpisovania listiny pred ňou
svedkyňa sledovala, či klient pre ňou listinu podpisuje. Zhodu podpisov na listine a v osvedčovacej
knihe už neskúma. Osoba, ktorá pre ňou podpisovala listinu a ktorej podpis osvedčovala, musela byťpri zmysloch, pri plnom vedomí, musela vnímať. Nestalo sa, že by osvedčila pravosť podpisu pri osobe,
ktorá nebola pri zmysloch, plnom vedomí.

Podľa § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby
sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na to naliehavý právny
záujem.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Po zhodnotení výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľov nie je dôvodný, a

preto ho zamietol.

Navrhovatelia sa v tomto konaní domáhali určenia neplatnosti závetu poručiteľky X. M., spísaného vo
forme notárskej zápisnice dňa 07.04.2011 pred notárkou JUDr. Emíliou Vallovou, pod č. N 36/2011. V
tomto prípade ide teda o návrh podaný v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. t.j. o určovaciu žalobu. Základnou

podmienkou dôvodnosti určovacej žaloby podľa § 80 písm. c/ O.s.p. je existencia naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení. Rozumie sa tým právny záujem navrhovateľa, pričom tento podľa
požiadavky zákona musí byť kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Pre navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť
tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom
určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol návrhu meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho

záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi a tými sú odporcom popieraná existencia (neexistencia)
práva, či právneho pomeru navrhovateľa, teda existuje tu taký stav, že právo resp. právny vzťah je medzi
účastníkmi konania sporný, ďalej že tu existuje ohrozenie práva, či právneho vzťahu, resp. stav neistoty
právneho postavenia navrhovateľa, ktorý nemožno odstrániť inak, než určovacím výrokom a ďalej, že tu
jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Navrhovatelia

naliehavosť právneho záujmu na tejto určovacej žalobe odvodzovali z uznesenia Okresného súdu
Prievidza v dedičskej veci sp. zn. 14D/988/2011 vedenej po neb. G.e M.. Súd má za to, že navrhovatelia
na tejto určovacej žalobe preukázali existenciu naliehavého právneho záujmu, pretože v danom prípade
sa nemožno domáhať priamo plnenia, postavenie navrhovateľov ako zákonných dedičov po neb. Irene
Hodálovej by bez určenia platnosti či neplatnosti predmetného závetu bolo neisté. Faktom je, že medzi

účastníkmi konania je sporné, či predmetný závet je alebo nie je platný. Napokon tunajší súd svojím
uznesením č.k. 14D/988/2011-27 zo dňa 12.04.2012 prerušil dedičské konanie po neb. G. M. a zaviazal
zákonných dedičov - navrhovateľov v 1. - 7. rade na podanie žaloby o určenie neplatnosti závetu zo
dňa 07.04.2011.

Súd vo veci vykonal takmer všetky dôkazy navrhované účastníkmi konania s výnimkou výsluchu
svedkov X. C., P. F., Q. K., G.. X. X., (návrh na výsluch týchto svedkov bol podaný navrhovateľmi),
Ing. H. D. (návrh na výsluch tohto svedka bol podaný odporcami), ďalej grafologického znaleckého
dokazovania, oboznámením sa so zvukovo obrazovým záznamom zaznamenaným na CD (tieto návrhy
na dokazovanie boli podané navrhovateľmi). V prípade navrhovaných svedkov X. C., P. F.,Q. K.

navrhovatelia udali, že prvá navrhovaná svedkyňa je zástupkyňou domovej správy bytového domu
manželov M., v poradí druhá svedkyňa má prevádzku oproti domu manželov M. a zároveň zabezpečuje
výdaj obedov pre seniorov a v poradí tretia svedkyňa je dcérou pani P., bývajúcej v N. pre seniorov
a zároveň je zástupkyňou rodinných príslušníkov ležiacich klientov počas pobytu manželovo S.
Navrhovatelia tieto svedkyne navrhli vypočuť s poukazom na vyjadrenia odporkýň o vzťahu G. M. a jej

manžela k navrhovateľom a k odporkyniam. X. vykonanie týchto dôkazov považoval za nadbytočné,
nehospodárne. Predmetom tohto konania primárne nebolo preukazovanie starostlivosti navrhovateľov
alebo odporcov o manželov M.. To isté súd uvádza v súvislosti s návrhom na výsluch svedka G.. X. X..
Tohtosvedkanavrhlinavrhovateliavypočuť sodôvodnením,žeIX.X.bolprítomnýpriviacerýchúkonoch
a dosvedčil by preberanie dôchodku G.. Súd nevykonal ani navrhované znalecké dokazovanie znalcom,

grafológom. Vykonanie tohto dôkazu navrhovatelia zdôvodňovali tým, že odporcovia spochybňujú
podpis R.M. na generálnej plnej moci z 13.04.2011. Podľa navrhovateľov týmto dôkazom by sa
preukázalo, že ak poručiteľka podpísala vlastnoručne generálnu plnú moc, potom nebol dôvod, aby
bol vyhotovený závet vo forme notárskej zápisnice s konštatovaním, že poručiteľka nemôže písať zozdravotných dôvodov. Týmto dôkazom by sa preukázalo, že podpis G. M. zo dňa 13.04.2011 je pravý
a skutočný. K tomuto navrhovanému dôkazu súd uvádza, že jeho vykonanie by bolo nehospodárne,
pretože predmetom tohto konania nebolo zistenie pravosti podpisu G. M. na generálnej plnej moci

z 13.04.2011. Písmoznalectvo ako znalecký odbor je odbor, ktorý sa zaoberá analýzou písma a
identifikáciou pisateľa na základe jeho písomného prejavu. Predmetom jeho skúmania je ručne písané
písmo textové alebo podpisy, niekedy tiež znaky, symboly, číslice. Písmoznalec identifikuje jednak
autorstvo písomností, ktorých autor nie je známy, ale v prvom rade overuje pravosť písomného prejavu
u známej osoby. Na rozdiel od písmoznalectva, ktoré sa podieľa na identifikácii pisateľa a ktoré sa

snaží teda určiť, kto je pisateľom, grafológia sa zaoberá vzťahom medzi osobnosťou a písomným
prejavom na základe rôznych interpretačných systémov. Grafológia sa tak snaží určiť, aký je pisateľ.
Vykonanie tohto dôkazu by nebolo potvrdením alebo vyvrátením, či G. M. dňa 07.04.2014, kedy bol
vyhotovený predmetný závet, bola schopná sa podpísať. Navrhovatelia ďalej žiadali vo veci vykonať
dôkaz oboznámením sa so zvukovo - obrazovým záznamom zaznamenaným na doloženom CD zo
dňa 10.08.2011. Podľa navrhovateľov záznam svedčí o tom, že závet datovaný 08.12.2010 bol G. M.

nadiktovaný a kvôli čitateľnosti ho prepísal U. M.. Zo záznamu údajne nevyplýva, že by G. M. vedela, že
by podpísala závet, alebo že by prejavila vôľu pred notárkou, pretože o predmetnom závete sa vôbec
nezmienila. Zo záznamu teda nevyplýva, že by si poručiteľka bola vedomá toho, že by podpísala závet
alebo prejavila svoju poslednú vôľu. Zvukovo - obrazový záznam bol vykonaný ako reakcia na námietku
v dedičskej veci po nebohom U. M., keď súrodenci JA. M. namietli podpis G. M. na generálnej plnej

moci z 13.04.2011. Tento záznam bol vykonaný bez vedomia G. M.. Navrhovateľka v 1. rade potvrdila,
že zvukovo - obrazový záznam bol vyhotovený počas stretnutia dňa 12.08.2011, pričom XX.XX.XXXX,á
za celý čas snímania nepostrehla, že sa záznam vykonáva, záznam sa vykonával nepretržite počas
stretnutia a kamera bola vypnutá pred rozlúčením sa. Súd tento navrhovaný dôkaz nevykonal z dôvodu,
že bol navrhovateľkou v 1. rade vyhotovený v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a že

vykonaním tohto záznamu došlo k porušeniu práv G. M.. Je nesporné, že tento záznam bol vyhotovený
bez vedomia a súhlasu Ireny M., ktorá medzičasom zomrela. Všeobecne záväzným právnym predpisom,
ktorý upravuje právo na ochranu osobnosti, je Občiansky zákonník, Zákon č. 40/1964 Z.z. V zmysle §
12 ods. 1 tohto zákona písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové
záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť

len s jej privolením. Obrazový a zvukový záznam zachytávajúci G. M. a jej prejavy osobnej povahy je
na doloženom CD. Na vyhotovenie alebo použitie obrazových snímok, ale tiež zvukových a obrazových
záznamov sa zásadne vyžaduje privolenie fyzickej osoby, ktorej sa to týka. Výnimky zo zásady, keď sa
vyžadujeprivoleniefyzickejosobyustanovuje§12ods.2,3Občianskehozákonníka,vodseku2ideotzv.
úradnú licenciu a v odseku 3 o tzv. licenciu vedeckú, umeleckú, spravodajskú. Predmetný záznam nebol

vyhotovený na úradné účely na základe zákona, ani na vedecké, umelecké, tlačové, filmové, rozhlasové
a televízne spravodajstvo. Ak v tomto prípade nejde o výnimku, kedy privolenie dotknutej fyzickej osoby
nie je potrebné, ide o neoprávnený zásah do práv na ochranu osobnosti G. M.. Na veci nič nemení, že
medzičasom G. M. zomrela. Súd nevykonal ani dôkaz navrhovaný odporcami a to výsluch svedka G.. D.,
ktorý mal byť vypočutý na priebeh a podstatu rozhovoru medzi navrhovateľkou v 1. rade a odporkyňou

v 2. rade dňa 04.04.2011. Po zistení, že táto osoba sa v čase rozhovoru nachádzala v inej miestnosti, v
kuchyni, podľa názoru súdu by vykonanie tohto dôkazu bolo nehospodárne, nadbytočné.
Dokazovanie je upravené v § 120 a nasledujúce O.s.p. a všeobecne v kontexte hore uvedeného súd
uvádza, že dokazovanie, ktoré vykonáva súd v občianskom súdnom konaní, slúži k zabezpečeniu
skutkového stavu veci, na základe ktorého súd rozhoduje vo veci samej. § 120 ods. 1 O.s.p. ukladá

povinnosť účastníkom konania označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ale zároveň súdu dáva
oprávnenie rozhodovať o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Súd je tak oprávnený posúdiť
dôkazné návrhy účastníkov a rozhodnúť o tom, ktoré z označených dôkazov vykoná a ktoré nie. Dôkazy
súdhodnotípodľasvojejúvahyatokaždýdôkazjednotlivoavšetkydôkazyvichvzájomnejsúvislosti.Pri
hodnotení dôkazov po stránke ich zákonnosti súd skúma, či dôkazy boli získané a vykonané spôsobom,

ktorý zodpovedá zákonu alebo či ide o dôkazy nezákonné. K dôkazom, ktoré boli získané, zabezpečené
alebo vykonané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, súd neprihliadne. Opačný
postup súdu by mal za následok, že porušenie všeobecne záväzného právneho predpisu by bolo
premietnuté do skutkového stavu veci zisteného súdom a tým aj do rozhodnutia vydaného na jeho
základe. Súd nevykoná dôkazy, ktoré sú pre vec nerozhodné a nemôžu smerovať k zisteniu skutkového

stavu veci a nevykoná tiež dôkazy, ktoré boli obstarané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi
predpismi t.j. dôkazy nezákonné.V tomto konaní sa navrhovatelia domáhali určenia, že závet poručiteľky G. M., zomrelej XX.XX.XXXX,
spísaný vo forme notárskej zápisnice dňa 07.04.2011, je neplatný. Neplatnosť tohto závetu zdôvodnili
tým, že predmetný závet nebol spísaný na výslovné želanie poručiteľky, nepredstavuje jej výslovnú,

slobodnú a pochybnosti nevzbudzujúcu vôľu. Podľa navrhovateľov by G. M. nikdy zo svojej poslednej
vôle nevynechala rodinu, nikdy by neuprednostnila sestru svojho nebohého manžela a jeho ďalšiu
príbuznú pred vlastnými synovcami a neterami po svojich dvoch nebohých bratoch. Predmetný závet
podľa nich nebol spísaný na základe vlastného a slobodného rozhodnutia a presvedčenia G. M. a
nepredstavuje jej výslovnú slobodnú a ničím nespochybniteľnú vôľu. Podľa navrhovateľov je predmetná

notárska zápisnica neplatná, pretože podľa nej miestom spísania notárskej zápisnice bol Domov
dôchodcov v Prievidzi, ale z výpovede svedkýň P. P., H.. B. T. ako aj odporkyne v 2. rade vyplýva,
že notársku zápisnicu podpísali na notárskom úrade. Podľa navrhovateľov notárska zápisnica navyše
nespĺňa obsahové náležitosti podľa § 476d ods. 5 Občianskeho zákonníka. Nie je v nej uvedené,
akým spôsobom sa poručiteľka oboznámila s textom hotovej notárskej zápisnice, teda kto zápisnicu
nahlas prečítal, ako aj akým spôsobom potvrdila, že zápisnica obsahuje jej pravú vôľu. Podľa tvrdenia

navrhovateľov G. M. nevedela o tom, že zriadila závet vo forme notárskej zápisnice, nebola si
vedomá toho, že by existoval platný závet. X M. bola schopná samostatne sa vlastnoručne podpísať
v predmetnom čase.

V § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka sú ustanovené viaceré náležitosti právneho úkonu, týkajúce

sa vôle a jej prejavu. Ak právny úkon nebol urobený slobodne a vážne, nebol urobený určite a
zrozumiteľne, je absolútne neplatný. Navrhovatelia svoj návrh zdôvodňovali tým, že predmetný závet
zo dňa 07.04.2011 nepredstavuje výslovnú, slobodnú a pochybnosti nevzbudzujúcu vôľu G. M.. Z toho
možno vyvodiť, že navrhovatelia majú za to, že predmetný závet trpí vadami vôle a to nedostatkom
slobody vôle S.HS.. Právny úkon nie je urobený slobodne, ak účastník koná pod nedovoleným nátlakom.

Takýmto nátlakom môže byť priame fyzické donútenie alebo bezprávna vyhrážka. V danom prípade na
základe vykonaného dokazovania a to aj výsluchom navrhovateľov možno jednoznačne vylúčiť fyzické
donútenie u G. M. pri predmetnom závete. Bezprávna (protiprávna) vyhrážka je psychické donútenie
takej intenzity, že vzbudzuje dôvodný strach u konajúceho účastníka, v tomto prípade u G. M.. I keď
navrhovatelia poukazovali na skutočnosti, ktoré predchádzali spísaniu závetu do notárskej zápisnice

dňa 07.04.2011 a to na dva pokusy o spísanie závetu predchádzajúce predmetnému závetu a na
psychické donútenie odporkyne v 1. rade v súvislosti s rukou písaným závetom zo dňa 08.12.2010,
vykonaným dokazovaním sa nepreukázalo psychické donútenie G. M. takej intenzity, ktoré by u nej
vzbudzovalodôvodnýstrachatovsúvislostispredmetnýmzávetomzodňa07.04.2011.Vkonanínebolo
sporné, že G. M. si udržala svoje rozumové schopnosti až do konca svojho života a že tieto rozumové

schopnosti mala zachované aj dňa 07.04.2011. Túto skutočnosť zhodne uviedli všetci účastníci konania.
Táto skutočnosť navyše vyplýva z lekárskeho potvrdenia zo dňa 24.03.2011, ktoré bolo vyhotovené dva
týždne pred spísaním predmetného závetu, ale aj z výpovede B. L., ktorá osvedčovala pravosť podpisu
G. M. XX.XX.XXXX.

V danom prípade bol predmetný závet spísaný do notárskej zápisnice, napísanej dňa XX.XX.XXXX
v Domove dôchodcov v Prievidzi. Zriadenie závetu poručiteľom vo forme notárskej zápisnice zákon
nevylučuje, čo vyplýva z § 476 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého poručiteľ môže závet buď
napísať vlastnou rukou alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej
zápisnice. Pre platnosť závetu sa vyžaduje písomná forma pod následkom absolútnej neplatnosti.

Písomnú formu musia mať všetky druhy závetov. Písomná forma je okrem iného dodržaná aj vtedy,
ak obsah právneho úkonu je zachytený v úradnej zápisnici. Úradná zápisnica, ktorá sa vyžaduje podľa
§ 40 ods. 6 Občianskeho zákonníka (na písomné právne úkony tých, ktorí nemôžu čítať a písať), sa
spravidla stotožňuje s notárskou zápisnicou. Osobou, ktorá nemôže čítať a písať, je každý človek, ktorý
nevie buď čítať alebo písať z objektívnych dôvodov, ktoré nemusia byť totožné s analfabetizmom. Takou

osobou, okrem osoby nevidiacej, nepočujúcej, slabozrakej, je napr. aj ochrnutý človek alebo človek,
ktorý zo zdravotných dôvodov, nedostatku motoriky, jemnej motoriky nevie písať. Osoba spôsobilá
zriadiť závet môže prejaviť svoju poslednú vôľu do notárskej zápisnice. Notársku zápisnicu spíše
na žiadosť účastníka notár, pričom postupuje podľa Zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej
činnosti (Notársky poriadok). Notárske zápisnice o právnych úkonoch sú upravené v § 46 a nasledujúce

Notárskeho poriadku. Možnosť poručiteľa prejaviť svoju poslednú vôľu do notárskej zápisnice upravuje
§ 476d ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa § 476d ods. 1, veta za bodkočiarkou, osobitný zákon
ustanovuje, kedy sa musí úkon urobiť pred svedkami. Týmto osobitným zákonom je Notársky poriadok.Podľa§476dods.5Občianskehozákonníka,vlistinemusíbyťuvedené,žeporučiteľnemôžečítaťalebo
písať,ktolistinunapísalaktonahlasprečítalaakýmspôsobomporučiteľpotvrdil,želistinaobsahujejeho
pravú vôľu. Listinu musia svedkovia podpísať. Ak notár nepozná účastníkov, svedkov úkonu, dôverníkov

alebo tlmočníkov osobne, títo musia preukázať svoju totožnosť platným úradným preukazom alebo ich
totožnosť musí byť potvrdená dvoma svedkami totožnosti (§ 48 ods. 1 Notárskeho poriadku).

Podľa § 49 Notárskeho poriadku, ak spisuje notár notársku zápisnicu s osobou, ktorá nemôže čítať alebo
písať, priberie dvoch svedkov úkonu Títo svedkovia musia byť prítomní pri prejave vôle účastníka o tom,

čo sa má pojať do zápisnice, pri prečítaní zápisnice a jej schválení tým účastníkom, v záujme ktorého
boli pribratí. Tieto okolnosti musia byť v zápisnici uvedené.

Podľa § 50 Notárskeho poriadku, svedkami totožnosti a svedkami úkonu nemôžu byť maloletí, ďalej tí,
ktorí pre svoj telesný alebo duševný stav nie sú schopní vydať svedectvo, alebo tí, ktorí nevedia alebo
nemôžu čítať alebo písať. Ďalej nimi nemôžu byť osoby blízke účastníkom, tí, ktorí sú na veci zúčastnení

a zamestnanec notára, ktorý zápisnicu spisuje, prípadne jeho spoločník. V úvode notárskej zápisnice sa
presne uvedie dôvod pribratia svedkov úkonu, prípadne dôverníka (§ 52 ods. 3 Notárskeho poriadku).

Osobou, ktorá nemôže čítať alebo písať v zmysle § 49 Notárskeho poriadku, je ten, kto nevie čítať alebo
písať (ide o nevedomosť, negramotnosť) a tiež ten, kto nie je schopný, pričom ide o neschopnosť, hoci

dočasnú, zmyslových orgánov alebo pohybových orgánov v dôsledku choroby, zranenia a podobne.
Musí ísť o nevedomosť alebo neschopnosť čítať alebo písať v čase právneho úkonu. Osobou, ktorá
môže čítať a písať, nie je ten, kto dokáže písomne zaznamenať len svoj podpis. Informáciu o schopnosti
čítať a písať podáva notárovi účastník právneho úkonu. Notársky poriadok vylučuje, aby svedkami
úkonu boli okrem iného osoby blízke účastníkom. Blízkou osobou podľa § 116 Občianskeho zákonníka

je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel, iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom,
sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne
pociťovala ako vlastnú ujmu. Svedkami úkonu nemôžu byť tiež osoby, ktorí sú na veci zúčastnení t.j.
svedkom úkonu nemôže byť závetný dedič, opomenutý dedič, či vydedený zákonný dedič. Všeobecne
možno konštatovať, že vylúčený je svedok, ktorý má alebo môže mať z právneho úkonu prospech či

neprospech, alebo ak sa právny úkon inak dotýka jeho práv alebo záujmov.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že predmetný závet zo dňa 07.04.2011
urobený G. M. do Notárskej zápisnice je platným právnym úkonom. Tento právny úkon bol urobený
slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Súd nezistil, že by tu existoval nedostatok slobody vôle zo

strany A. urobiť tento závet. Nebolo preukázané, že by G. M. v prípade predmetného závetu konala pod
nedovoleným nátlakom zo strany tretej osoby. Možno vylúčiť fyzické donútenie, čo vylúčili i účastníci
konania, ale i bezprávnu vyhrážku. Nebolo zistené, že by G. M. konala pod psychickým donútením takej
intenzity, ktoré by vzbudzovalo u nej dôvodný strach. Naopak, z obsahu notárskej zápisnice vyplýva,
že G. M. sa rozhodla pre prípad svojej smrti učiniť príslušné opatrenie týkajúce sa celého jej majetku.

V predmetnom závete N.a M. prehlásila, že pre závet sa rozhodla slobodne, bez akéhokoľvek nátlaku
a že ho činí pri plnom vedomí a po zvážení všetkých okolností. Slobodný a vážny prejav vôle G. M.
urobiť závet do notárskej zápisnice bol preukázaný výsluchom svedkyne G.P., tiež U.. B. Q. a H.. B.
T.. P. P. potvrdila, že G. M. uviedla, komu chce rozdeliť svoj majetok uvedením konkrétnych mien.
Na stretnutí reagovala normálne, nebola rozrušená, nervózna, jej správanie bolo primerané. Svedkyňa

nezaznamenala nič také, čo by v nej vyvolalo pochybnosti, že sa ide spisovať závet a že by ho G. M.
nechcela vyhotoviť. Správanie G. M. ju utvrdilo v tom, že vedela, že ide o spísanie závetu a že chcela
závet urobiť. Na konkrétne otázky notárky odpovedala primerane konkrétnou odpoveďou. Na IrF.j nebolo
badať strach, nebola stŕpnutá. Svedkyňa H.. B. DQ. si na podrobné okolnosti stretnutia nepamätala,
ale potvrdila, že G. M. riadne komunikovala, mala zachované rozumové schopnosti a celé stretnutie

bola pri vedomí. A. sa k prítomnej notárke i svedkom odmietavo. X. nadobudla zo stretnutia dojem, že
všetko prebehlo regulárne. A. nevnímala, že by tu nebola vôľa zo strany G. M. napísať závet, alebo že
by tu bolo niečo, čo by ju vyrušovalo. Ak by zápis nebol vykonaný tak, ako stretnutie prebehlo, svedkyňa
by ho nepodpísala. Potvrdila, že odznel súhlas G. HX.j. Svedkyňa U.. B. Q. vo všeobecnosti potvrdila,
že v každom prípade žiada vyjadrenie od účastníka, komu čo chce odkázať a čo má byť obsahom

závetu.VždyžiaF.lovnévyjadrenie,pretožetojeprejavvôlezávetcu.Závetcabymaloznačiť,čiodkazuje
určitým osobám všetok majetok alebo len časť z neho. Pri spisovaní závetu, pri prejave vôle vedie
rozhovor tak, aby zistila, či závetca je spôsobilý prejaviť vôľu. Ak by tu bol náznak, že prejavu vôle nie je
schopný alebo by závetca konal kŕčovito pod strachom, v takom prípade by závet do notárskej zápisnicenespísala. Podľa svedkyne je každý uzrozumený, aký právny úkon činí, pretože účastníkovi vysvetlí, aké
sú právne účinky závetu. Vo všetkých prípadoch spísania závetu vo forme notárskej zápisnice ňou, tu
bolavážnosťaslobodnávôľazávetcu.Akbymalapochybnosť,takýtozávetvoformenotárskejzápisnice

by nespísala.

Súd dodáva, že každý môže prejaviť svoju poslednú vôľu do notárskej zápisnice, čo vyplýva z § 476d
ods. 1 Občianskeho zákonníka. V danom prípade bol predmetný závet urobený do notárskej zápisnice
za prítomnosti dvoch svedkov úkonu. V notárskej zápisnici sa uvádza, že J. zdravotných dôvodov písať

nemôže, čo bol dôvod pre pribratie dvoch svedkov úkonu. Svedkyne úkonu P. P., H.. B. T. i U.. B.
Q. potvrdili, že pred spísaním závetu bol vykonaný pokus G. M. podpísať sa, ktorý zostal neúspešný.
Ustanovenie § 49, veta prvá Zákona č. 323/1992 Zb. - Notársky poriadok upravuje, že ak spisuje
notár notársku zápisnicu s osobou, ktorá nemôže čítať alebo písať, priberie dvoch svedkov úkonu.
Súd dodáva, že osobou, ktorá môže čítať a písať, nie je ten, kto dokáže písomne zaznamenať len
svoj podpis. Ak teda navrhovatelia tvrdili, že G. M. sa 07.04.2011 dokázala podpísať, je toto tvrdenie

irelevantné, pretože osobou, ktorá môže písať, nie je ten, kto dokáže písomne zaznamenať len svoj
podpis. Skutočnosť, že G. M. mohla písať 07.04.2011 nebola navrhovateľmi ani tvrdená. Tí len tvrdili,
že G. M. bola schopná 07.04.2011 sa podpísať. Poukazovali pritom na podpis G. M. na generálnej plnej
moci z 13.04.2011. V tejto súvislosti súd dodáva, že neschopnosť písať musí byť daná v čase právneho
úkonu, t.j. v tomto prípade 07.04.2011. Súd konštatuje, že už podpis G. M. na listine z 08.12.2010 (č.l.

22 súdneho spisu) nie je plynulým podpisom. Skutočnosť, že G. M. sa podpísala na generálnu plnú
moc z 13.04.2011 a rovnako tak do osvedčovacej knihy, ešte neznamená, že bola schopná podpísať
sa aj dňa 07.04.2011. Súd však opakuje, že osobou, ktorá môže písať, nie je ten, kto dokáže písomne
zaznamenať len svoj podpis. Sama navrhovateľka v 2. rade uviedla, že v apríli 2011 by G. M. dlhý
text už nenapísala, ale podpis by vykonala. V súlade s § 49 veta druhá N. č. 323/1992 Zb. (Notársky

poriadok) boli svedkovia úkonu P. P. a H.. B. T. prítomní pri prejave vôle G. M. o tom, čo sa má pojať do
zápisnice, pri prečítaní zápisnice a jej schválení XXX/XXXXu. Tieto okolnosti v zápisnici sú uvedené a
to tak, že svedkyne úkonu E. T. a P. P. boli prítomné pri prejave vôle závetkyne, pri prečítaní notárskej
zápisnice a jej schválení závetkyňou. V závere notárskej zápisnice sa uvádza, že notárska zápisnica
bola o tom napísaná, účastníkom prečítaná a na znak súhlasu vlastnoručne podpísaná svedkyňami

úkonu. V konaní nebolo preukázané, že by bol závet do notárskej zápisnice spísaný inak, ako je v
notárskej zápisnici uvedený. Vychádzajúc z hore uvedeného súd má za to, že predmetná notárska
zápisnica obsahuje všetky náležitosti podľa § 476d Občianskeho zákonníka. K tvrdeniu navrhovateľov,
že neexistoval žiadny dôvod, pre ktorý by sa im O.M. nezverila so svojím zámerom zriadiť závet a
ani dôvod, pre ktorý by niekoho z rodiny svojho manžela uprednostnila pred niekým z navrhovateľov,

súd dodáva, že závet je jednostranným právnym úkonom poručiteľa, ktorým robí poriadok o svojom
majetku pre prípad svojej smrti. Je na rozhodnutí poručiteľa, či závet urobí alebo neurobí. Zo žiadneho
právneho predpisu nevyplýva povinnosť poručiteľa informovať o svojom rozhodnutí, o spísaní závetu
iným osobám, hoci aj príbuzným. Tvrdenie navrhovateľov, že G. M. by zo svojej poslednej vôle nikdy
nevynechala svoju vlastnú rodinu, nikdy by neuprednostnila sestru svojho nebohého manžela a jeho

ďalšiu príbuznú - odporkyňu v 2. rade pred vlastnými synovcami a neterami po svojich dvoch nebohých
bratoch, je len názorom navrhovateľov, ktorý nemusí byť totožný so skutočnosťou.

Keďže súd nezistil skutočnosti, ktoré by mohli byť dôvodom absolútnej neplatnosti predmetného závetu,
súd návrh navrhovateľov zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. vzhľadom na plný úspech odporcov
vo veci.
Uplatnené a priznané trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za tieto úkony právnej služby:
1/ pri zastupovaní odporkyne v 2. rade: prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 8.9.2012 (§ 14 ods. 1

písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z.) po 58,69 eur - §11 ods.1 písm. a) cit. vyhlášky, podanie vo veci
samej - vyjadrenie k návrhu zo dňa 18.9.2012 (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z. z.) po 58,69
eur - §11 ods.1 písm. a) cit. vyhlášky, ďalšia porada s klientom dňa 10.1.2014 v čase od 17.00 hod do
18.25 hod. (§ 13a ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z. z.) po 61,87 eur (úkon nad 1 hodinu) - §11
ods.1 písm. a) cit. vyhlášky, 2/ pri zastupovaní odporkyne v 1. rade: prevzatie a príprava zastúpenia zo

dňa 24.9.2012 (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z.) po 58,69 eur - §11 ods.1 písm. a) cit.
vyhlášky, podanie vo veci samej - vyjadrenie k návrhu zo dňa 24.9.2012 (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky
č. 655/2004 Z. z.) po 58,69 eur - §11 ods.1 písm. a) cit. vyhlášky, ďalšia porada s klientom dňa 4.2.2014
v čase od 6.35 hod do 7.45 hod. (§ 13a ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z. z.) po 61,87 eur (úkonnad 1 hodinu) - §11 ods.1 písm. a) cit. vyhlášky, 3/ za spoločné úkony pri zastupovaní oboch odporkýň
podľa § 13 ods.2 cit. vyhlášky - zníženie základnej sadzby tarifnej odmeny o 50% : zastupovanie na
pojednávaní dňa 24.9.2013 trvajúcom viac ako 2 hodiny (§ 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky č. 655/2004

Z. z.) po 60,07 eur, t.j. 60,07 eur krát 2 (úkon nad 2 hodiny) krát 2 účastníci, z toho 50% - 120,14 eur,
zastupovanienapojednávanídňa24.9.2013trvajúcomviacako2hodiny(§13a ods.1písm.d)vyhlášky
č. 655/2004 Z. z.) po 60,07 eur, t.j. 60,07 eur krát 2 (úkon nad 2 hodiny) krát 2 účastníci, z toho 50%
- 120,14 eur, zastupovanie na pojednávaní dňa 19.11.2013 trvajúcom viac ako 6 hodín (§ 13a ods. 1
písm. d) vyhlášky č. 655/2004 Z. z.) po 60,07 eur, t.j. 60,07 eur krát 3 (úkon nad 6 hodín) krát 2 účastníci,

z toho 50% - 180,21 eur, podanie zo dňa 27.11.2013 - návrh na vykonanie dôkazov (§ 13a ods. 1
písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z.) po 60,07 eur, t.j. 60,07 eur krát 2 účastníci, z toho 50% - 60,07
eur, zastupovanie na pojednávaní dňa 4.2.2014 trvajúcom viac ako 2 hodiny (§ 13a ods. 1 písm. d)
vyhlášky č. 655/2004 Z. z.) po 61,87 eur, t.j. 61,87 eur krát 2 (úkon nad 2 hodiny) krát 2 účastníci, z
toho 50% - 123,74 eur, zastupovanie na pojednávaní dňa 18.3.2014 trvajúcom viac ako 6 hodín (§ 13a
ods. 1 písm. d) vyhlášky č. 655/2004 Z. z.) po 61,87 eur, t.j. 61,87 eur krát 3 (úkon nad 6 hodín) krát 2

účastníci, z toho 50% - 185,61 eur, zastupovanie na pojednávaní dňa 24.4.2014 trvajúcom viac ako
2 hodiny (§ 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky č. 655/2004 Z. z.) po 61,87 eur, t.j. 61,87 eur krát 2 (úkon
nad 2 hodiny) krát 2 účastníci, z toho 50% - 123,74 eur, zastupovanie na pojednávaní dňa 12.6.2014
trvajúcom viac ako 2 hodiny (§ 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky č. 655/2004 Z. z.) po 61,87 eur, t.j. 61,87
eur krát 2 (úkon nad 2 hodiny) krát 2 účastníci, z toho 50% - 123,74 eur, spolu 1.275,75 eur. Trovy

právneho zastúpenia ďalej pozostávajú z režijného paušálu za 4 úkony vykonané v roku 2012 po 7,21
eur, za 3 úkony vykonané v roku 2013 po 7,81 eur a za 6 úkonov vykonaných v roku 2014 po 8,04 eur,
spolu 100,51 eur, celkom spolu 1.376,26 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní od

doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods.3 O.s.p./
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny

a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2
O.s.p.)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa osobitného predpisu.