Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 2, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 25Sd/315/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5012200976
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5012200976.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci

navrhovateľa: W. W., nar. XX. X. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXX, bytom V., M. X/XX, prechodne bytom
K. XXXX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63
Bratislava, o výšku úrazovej renty, v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. 4244-3/2012-BA
zo dňa 10. októbra 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. 4244-3/2012-BA zo dňa 10. októbra 2012 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. 4244-3/2012-BA zo dňa 10. októbra 2012 priznala

navrhovateľovi, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 14.
decembra 1989, nárok na úrazovú rentu odo dňa 1. januára 2004 do 31. decembra 2004 v sume 201,50
€ (6.070,- SKK mesačne), ktorá sa:
- podľa § 293b zákona zvyšuje od 1. januára 2005 o 7,54 % na celkovú sumu 216,69 € mesačne,
- podľa § 293e ods. 2 písm. c) zákona zvyšuje od 1. júla 2005 o 8,85 % na celkovú sumu 235,88 €
mesačne,
- podľa § 89 ods. 7 v nadväznosti na § 82 ods. 1 až 3 zákona a v súlade

s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 229/2006 Z. z. zvyšuje od 1. júla 2006
o 5,95 % na celkovú sumu 249,92 € mesačne,
- podľa § 89 ods. 7 v súlade s § 82 ods. 1 až 3 zákona a v súlade s opatrením Ministerstva práce,
sociálnych vecí a rodiny SR č. 197/2007 Z. z. zvyšuje od 1. júla 2007 o
6,25 % na celkovú sumu 265,56 € mesačne,
- podľa § 89 ods. 8 zákona a v súlade s opatrením Ministerstva práce,
sociálnych vecí a rodiny SR č. 136/2008 Z. z. sa suma úrazovej renty zvyšuje od 1. júla 2008 o 5,00

% na celkovú sumu 278,83 € mesačne,
- podľa § 89 ods. 8 zákona a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č.
450/2008 Z. z. sa suma úrazovej renty zvyšuje od 1. januára 2009 o 6,95 % na celkovú sumu 298,30
€ mesačne,
- podľa § 89 ods. 8 zákona a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č.
413/2009 Z. z. sa suma úrazovej renty zvyšuje od 1. januára 2010 o 3,05 % na celkovú sumu 307,40
€ mesačne,

- podľa § 89 ods. 8 zákona a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č.
404/2010 Z. z. sa suma úrazovej renty zvyšuje od 1. januára 2011 o 1,8 % na celkovú sumu 313,00
€ mesačne,- podľa § 89 ods. 8 zákona a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č.
344/2011 Z. z. sa suma úrazovej renty zvyšuje od 1. januára 2012 o 3,3 % na celkovú sumu 323,40 €
mesačne. Na túto sumu bude mať nárok do zmeny podmienok rozhodujúcich pre priznanie nároku na

úrazovú rentu, na jej výplatu alebo na určenie jej sumy podľa zákona.

Proti rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ včas opravný prostriedok - námietku z dôvodu, že jeho
právna zástupkyňa podala proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 21. júna 2012 dovolanie.

Na základe právoplatného rozsudku OS Martin v spojení s rozsudkom KS v Žiline zo dňa 21. júna 2012
vydala odporkyňa dňa 10. októbra 2012 rozhodnutie č. 4244-3/2012-BA, ktoré napadol navrhovateľ
opravným prostriedkom z dôvodu podania dovolania proti rozhodnutiu Krajského súdu v Žiline zo dňa
21. júna 2012.

Vzhľadom k tomu, že odporkyňa musí rozhodnúť o priznaní nároku navrhovateľa na úrazovú rentu

odo dňa 1. januára 2004, vychádzajúc pritom z výšky náhrady za stratu na zárobku, na ktorú mal
navrhovateľ nárok k 31. decembru 2003, ktorá otázka bola riešená priamo v rozhodnutí Okresného súdu
Martin zo dňa 14. apríla 2011 a následne v rozhodnutí Krajského súdu v Žiline zo dňa 21. júna 2012,
ktoré navrhovateľ napadol dovolaním, súd konanie vedené pod sp. zn. 25Sd/315/2012 prerušil do dňa
právoplatného ukončenia konania o dovolaní navrhovateľa proti rozhodnutiu KS v Žiline zo dňa 21. júna

2012 v súlade s ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., a to rozhodnutím č. k. 25Sd/315/2012-14 zo dňa
9. januára 2013.

V priebehu konania mal súd preukázané z pripojeného spisu Okresného súdu Martin sp. zn.
7C/213/2010, že Najvyšší súd SR rozhodnutím č. k. 3Cdo/350/2012 zo dňa 14. mája 2013 dovolanie

odmietol.

Vzhľadom k tomu, že odpadol dôvod prerušenia konania, súd stanovil termín pojednávania na 24.
októbra 2013. Na pojednávaní navrhovateľ súdu predložil návrh na prerušenie konania v tejto veci z
dôvodu podania sťažnosti na Ústavný súd SR zaevidovanú pod sp. zn. Rvp 16873/2013.

Následne tunajší súd uznesením č. k. 25Sd/315/2012-44 zo dňa 9. decembra 2013 konanie podľa §
109 ods. 2 písm. c) O.s.p. prerušil do dňa právoplatného ukončenia konania o sťažnosti navrhovateľa
smerujúcej proti rozhodnutiu Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/237/2011, ktorá bola Ústavnému súdu
doručená dňa 30. júla 2013 a je vedená pod sp. zn. Rvp 16873/2013.

Ústavný súd SR uznesením č. IV.ÚS 113/2014-10 zo dňa 6. marca 2014 sťažnosť W. W. (navrhovateľa)
odmietol. Z tohto dôvodu súd v predmetnom konaní pokračoval stanovením nového termínu
pojednávania na 2. 10. 2014.

Podaním doručeným súdu dňa 30. septembra 2014 podal navrhovateľ návrh na vydanie rozhodnutia
- odporkyňa musí zrušiť vo výpočte odškodnenia „RENTY“ tú časť, kde sa odškodňovanému odrátava
pravdepodobný zárobok vo výške 4.560,- Sk, ktorý by mohol odškodňovaný pán W. W. dosiahnuť...
Odškodňovanému patrí od 1. januára 2004 odškodnenie „RENTA“ mesačne vo výške 10.630,- Sk. V
návrhu poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 20. mája 2010 sp. zn. 7So/132/2009, ktorý

nadobudol právoplatnosť dňa 8. augusta 2010, kde je na strane 8 jasne a zrozumiteľne uvedené, prečo
sa mu - ak odškodňovanému nemôže táto fiktívna mzda z výšky odškodnenia strhávať - odrátavať.

Na pojednávaní konanom dňa 2. októbra 2014 zotrval navrhovateľ na svojom opravnom prostriedku a
na poslednom návrhu, ktorý súdu doručil dňa 30. 9. 2014 s tým, že poukázal na rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR, ktoré je právoplatné a to rozhodnutie č. k. 7So/132/2009 zo dňa 20. mája 2010.

Zástupkyňa odporkyne prítomná na pojednávaní poukázala na to, že Najvyšší súd SR vo svojom
rozhodnutí zo dňa 20. mája 2010 č. k. 7So/132/2009 vytýkal odporkyni, že nemala
právomoc rozhodovať o výške náhrady za stratu na zárobku, ktorá poškodenému prináležala do 31.

decembra 2003, a to ani pokiaľ ide o navrhovateľom uvádzanú valorizáciu. Takúto právomoc mal
jedine všeobecný súd, na ktorý sa mohla odporkyňa obrátiť v prípade, ak sa domnievala, že výška
náhrady za stratu na zárobku, ktorú zamestnávateľ navrhovateľovi vyplácal, je nesprávna. V ďalšom
poukázal Najvyšší súd vzhľadom na skutočnosť, že nie je úlohou súdov pri preskúmavaní rozhodnutísprávnych orgánov nahrádzať ich činnosť, najmä pokiaľ ide o riadne zistenie skutkového stavu a rovnako
nie je úlohou súdov dopĺňať, resp. nahrádzať odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov, prípadne
poskytovať výklad ich rozhodnutí, zrušil odvolací súd napadnuté rozhodnutie odporkyne a vrátil jej vec

naďalšiekonaniearozhodnutiestým,ževďalšomkonaníbudesprávnyorgán,tedaodporkyňa,viazaná
právnymnázoromodvolaciehosúduzaúčelomriadnehozisteniaskutočnéhostavu,doplniťdokazovanie
v naznačenom smere, teda na všetku pochybnosť zistiť výšku náhrady za stratu na zárobku, na ktorú mal
navrhovateľ k 31. decembru 2003 nárok a vo veci opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie náležite
odôvodní. Na základe predchádzajúcej citácie, že teda táto právomoc je daná súdu, bol uplatnený

žalobný návrh pobočkou odporkyne Martin na Okresnom súde v Martine o určenie náhrady za stratu na
zárobku pri uznaní čiastočnej invalidity navrhovateľa.

Okresný súd v Martine rozsudkom č. k. 7C/213/2010-108 zo dňa 14. apríla 2011 vo veci rozhodol
- okrem iného určil, že suma náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti a
pri uznaní čiastočnej invalidity patriaca odporcovi od posledného právneho nástupcu zodpovedného

zamestnávateľa patrí k 31. 12. 2003 z titulu choroby z povolania zistenej 14. 12. 1989 vo výške 201,50
€ (6.070,- Sk).

Proti rozsudku OS Martin zo dňa 14. apríla 2011 podal navrhovateľ odvolanie. Keďže ďalší
procesnoprávny stav bol všetkým známy, neopakovala ho, len uviedla, že majú za to, že spoľahlivo zistili

skutkový stav, rozhodnutie je právoplatné, preto žiadala opravným prostriedkom napadnuté rozhodnutie
odporkyne potvrdiť.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, i konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 250l a
nasl. O.s.p.) a dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa nemožno vyhovieť.

Nárok navrhovateľa na úrazovú rentu bol predmetom preskúmania aj v konaní vedenom na tunajšom
súde pod sp. zn. 24Sd/314/2008. V tomto konaní Najvyšší súd SR ako súd odvolací rozhodnutím č.
k. 7So/132/2009 zo dňa 20. mája 2010, ktorým zmenil rozsudok Krajského súdu v Žiline zo 6. mája
2009 č. k. 24Sd/314/2008-59 tak, že rozhodnutie odporkyne z 29. júla 2008 č. 222-4827/2008 zrušil a

vec jej vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. V odôvodnení odvolací súd poukázal na to, že vzhľadom
na skutočnosť, že nie je úlohou súdov pri preskúmavaní rozhodnutí správny orgánov nahrádzať ich
činnosť najmä pokiaľ ide o riadne zistenie skutkového stavu a rovnako nie je úlohou súdov dopĺňať, resp.
nahrádzať odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov, prípadne poskytovať výklad ich rozhodnutí,
zrušil napadnuté rozhodnutie odporkyne a vrátil jej vec na ďalšie konanie a rozhodnutie s tým, že v

ďalšom konaní bude správny orgán viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, za účelom riadneho
zistenia skutočného stavu doplniť dokazovanie v naznačenom smere, teda nad všetku pochybnosť
zistí výšku náhrady za stratu na zárobku, na ktorú mal navrhovateľ k 31. decembru 2003 nárok a vo
veci opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie aj náležite odôvodní. Rovnako poukázal na to, že
odporkyňa nemala v danom prípade právomoc rozhodovať o výške náhrady za stratu na zárobku, ktorá

poškodenému (navrhovateľovi) prináležala do 31. decembra 2003, a to ani pokiaľ ide o navrhovateľom
uvádzanú valorizáciu, ktorú jeho bývalý zamestnávateľ od roku 1999 nevykonal. Takúto právomoc mal
jedine všeobecný súd, na ktorý sa mohla odporkyňa obrátiť v prípade, ak sa domnievala, že výška
náhrady na stratu na zárobku, ktorú zamestnávateľ navrhovateľovi vyplácal, je nesprávna.

Na základe vysloveného právneho názoru Najvyššieho súdu SR podala odporkyňa, pobočka Martin dňa
14. septembra 2010 na Okresnom súde v Martine návrh o určenie náhrady za stratu na zárobku pri
uznaní čiastočnej invalidity navrhovateľa. Okresný súd v Martine rozsudkom č. k. 7C/213/2010-108 zo
dňa 14. apríla 2011 rozhodol - okrem iného určil, že suma náhrady za stratu na zárobku po skončení
pracovnej neschopnosti a pri uznaní čiastočnej invalidity patriaca odporcovi od posledného právneho

nástupcu zodpovedného zamestnávateľa patrí k 31. 12. 2003 z titulu choroby z povolania zistenej 14.
12. 1989 vo výške 201,50 € (6.070,- Sk).

Proti rozsudku OS Martin zo dňa 14. apríla 2011 podal navrhovateľ odvolanie. Krajský súd v Žiline ako
súd odvolací rozsudkom č. k. 10Co/237/2011 zo dňa 21. júna 2012 potvrdil v tomto výrok rozsudok

Okresného súdu Martin zo dňa 14. apríla 2011. Rozsudok OS Martin zo dňa 14. apríla 2011 v spojení
s rozsudkom KS v Žiline zo dňa 21. júna 2012 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28. júna
2012. Na základe právoplatného rozsudku OS Martin zo dňa 14. apríla 2011 v spojení s rozsudkom KS
v Žiline zo dňa 21. júna 2012 vydala odporkyňa dňa 10. októbra 2012 rozhodnutie č. 4244-3/2012-BA,ktorým navrhovateľovi, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 14.
decembra 1989, priznala nárok na úrazovú rentu odo dňa 1. januára 2004 do 31. decembra 2004 v sume
201,50 € (6.070,- SKK) mesačne .... (napadnuté rozhodnutie).

Proti rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ opravný prostriedok - námietku z dôvodu, že jeho právna
zástupkyňa podala proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 21. júna 2012 dovolanie.

V predmetnej veci mal súd preukázané, že Najvyšší súd SR ako súd dovolací uznesením č. k.

3Cdo/350/2012 zo dňa 14. mája 2013 dovolanie odmietol.

Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že odporkyňa na základe právoplatného rozsudku
OS Martin zo dňa 14. apríla 2011 v spojení s rozsudkom KS v Žiline zo dňa 21. júna 2012 vydala správne
rozhodnutie dňa 10. októbra 2012 č. 4244-3/2012-BA, ktorým navrhovateľovi, ktorý utrpel poškodenie
zdravia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 14. decembra 1989, priznala nárok na úrazovú

rentu odo dňa 1. januára 2004 do 31. decembra 2004 v sume 201,50 € (6.070,- SKK) mesačne ..., ktorý
v súlade so Zákonom o sociálnom poistení valorizovala za roky 2005 až 2012 (a to aj s poukazom na
výsledok celého priebehu konania vedeného na Okresnom súde v Martine pod sp. zn. 7C/2013/2010).

Z týchto dôvodov krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne č. 4244-3/2012-BA zo dňa 10. októbra

2012 ako zákonné potvrdil v súlade s ust. § 250q ods. 2 O.s.p..

Odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov a podľa výsledku konania navrhovateľovi právo
na náhradu trov nevzniklo, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia (navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva) v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p.

v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky
a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým že,
a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.