Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 28, 2013

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 25Cpr/2/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112207041
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patricia Skotnická
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2013:1112207041.4

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Patriciou Skotnickou v právnej veci navrhovateľa C. H.,
bývajúceho v H., Y. Z. XX, zastúpeného Mgr. Viktorom Karelom, advokátom, so sídlom v Bratislave,
Bajzova 6, proti odporcovi Západoslovenskej energetike, a.s., IČO: 35 823 551, so sídlom v Bratislave,
Čulenova 6, zastúpeného AK GRABAN, TORMA&PARTNERS, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Vodná 3,
v mene ktorej konajú JUDr. Adrián Graban a JUDr. Imrich Torma, advokáti a konatelia, o zaplatenie

11.669,46 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamieta.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi trovy konania v sume 1.864,79 eur titulom trov právneho
zastúpenia odporcu, k rukám právneho zástupcu odporcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania podaným na tunajšom súde domáhal voči odporcovi
zaplatenia sumy 11.669,46 eur so špecifikovaným príslušenstvom titulom doplatku náhrady za pracovnú
pohotovosť vykonanú navrhovateľom v období od februára 2009 do decembra 2011. Dôvodil, že s
odporcom ako zamestnávateľom uzavrel dňa 30.04.2008 pracovnú zmluvu, na základe ktorej vykonával
prácu montéra MJ sieťových služieb a bol priradený k útvaru -Tím služieb VN a NN Bratislava. Ako
miesto výkonu práce bolo zmluvne dojednané miesto trvalého pobytu navrhovateľa na adrese Y. Z.

XX, Bratislava. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do 30.04.2009, s tým, že dohodou o
zmene pracovnej zmluvy zo dňa 30.04.2009 sa tento zmenil na pracovný pomer na neurčitý čas.
Navrhovateľ sa s odporcom v pracovnej zmluve dohodli na výkone pracovnej pohotovosti, ktorú
navrhovateľ vykonával spolu s kolegom p. S. H. jeden týždeň v mesiaci, keď konkrétny rozpis služieb
mu oznámil interným príkazom vedúci úseku. Navrhovateľ namietal, že by medzi ním a odporcom došlo
k uzavretiu dohody o rozsahu pracovnej pohotovosti presahujúcej zákonom stanovený limit podľa § 96

ods. 7 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce (ďalej len "Zákonník práce"). Navrhovateľ v príslušnom
týždni kalendárneho mesiaca vykonával pracovnú pohotovosť od pondelka do štvrtka od 21.00 hod. do
07.00 hod. a počas víkendu nepretržite od 21.00 hod. od piatka do pondelka do 07.00 hod. Navrhovateľ
mal za to, že odporca porušoval ustanovenia Zákonníka práce, nakoľko pri takto nariadenej pracovnej
pohotovosti rozsah hodín pracovnej pohotovosti navrhovateľa prekročil maximálny ročný zákonný limit
pohotovostných hodín už v marci daného kalendárneho roka. Hoci účelom pracovnej pohotovosti malo

byť zabezpečenie plnenia nevyhnutných úloh, najmä naliehavých opravárenských prác a mimoriadnych
udalostí, odporca prikročil k tomuto postupu počnúc od 01.07.2008, kedy zmenil dovtedajšiu trojzmennú
prevádzku na prevádzku dvojzmennú, a teda pracovnou pohotovosťou suploval výkon tretej, nočnej
zmeny. Navrhovateľ vykonával pracovnú pohotovosť v mieste výkonu práce a keďže sa na tomto
mieste zdržiaval v rámci výkonu jej pasívnej časti a uskutočňoval z neho výjazdy v rámci jej aktívnej
časti, miesto výkonu práce pokladal za pracovisko; z týchto dôvodov mal za to, že výkon pracovnej

pohotovosti treba posudzovať podľa ustanovenia § 96 ods. 3 Zákonníka práce a jej odmeňovanie
podľa ustanovenia § 45 Kolektívnej zmluvy uzatvorenej na obdobie rokov 2009 až 2010 a neskôr naobdobie od 2010 do 2011. Na základe v kolektívnej zmluve stanoveného výpočtového kľúča mal odporca
každomesačne odmeňovať navrhovateľa náhradou za odpracované hodiny neaktívnej zložky pracovnej
pohotovosti, čo však odporca neuskutočňoval. Vychádzajúc z potvrdení o príjme a zrážkach zo mzdy

za jednotlivé kalendárne mesiace trvania pracovného pomeru navrhovateľ si preto uplatňoval finančné
nároky vyplývajúce z rozdielu medzi zákonným nárokom na vyplatenie náhrady za pracovnú pohotovosť
v zmysle § 96 ods. 3 Zákonníka práce a odporcom skutočne vyplatenou náhradou za túto pohotovosť
v období od mesiaca február 2009 do konca decembra 2011.

Odporca s návrhom navrhovateľa nesúhlasil a žiadal ho ako nedôvodný zamietnuť. Potvrdil existenciu
pracovného pomeru s navrhovateľom založeného pracovnou zmluvou zo dňa 30.04.2008, na základe
ktorej navrhovateľ pre odporcu vykonával prácu elektromontéra a neskôr technika MJ v Tíme služieb
VN a NN Bratislava s miestom výkonu práce Y. Z. XX D. H., teda na adrese totožnej s trvalým
bydliskom navrhovateľa. Pokiaľ išlo o výkon pracovnej pohotovosti navrhovateľom mal odporca za to, že
s navrhovateľom uzatvoril písomnú dohodu o vykonávaní pracovnej pohotovosti nad rozsah stanovený

Zákonníkom práce, ktorej neaktívnu zložku navrhovateľ nevykonával na pracovisku, ale mimo neho.
Podľa odporcu navrhovateľ nesprávne stotožnil pojem miesto výkonu práce za ktoré treba považovať
obec, organizačnú časť alebo inak určené miesto, s pojmom pracovisko, ktorý treba vykladať užšie,
v zmysle judikatúry ako určitý ohraničený priestor alebo organizačnú zložku, v ktorých zamestnanec
vykonáva dohodnutú prácu (napr. dielňa, sklad, kancelária a pod.). Z charakteru práce vykonávanej

navrhovateľom pritom vyplýva, že jeho pracoviskom bol vymedzený priestor na prácu na elektrickej
inštalácii alebo v jej blízkosti, tak ako vyplýva zo slovenskej technickej normy STN XX XXXX, ktorá sa
vzťahovala na činnosti vykonávané navrhovateľom. Navrhovateľ preto nemohol vykonávať pracovnú
pohotovosťnapracovisku,zásadnesazdržiavalmimonehovzmysleustanovenia§96ods.4Zákonníka
práce a v prípade potreby na základe telefonického kontaktu začal vykonávať prácu. Z tohto dôvodu mu

patrila náhrada v súlade s ustanovením § 96 ods. 5 Zákonníka práce, ktorú mu odporca riadne vyplatil.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k stanovisku protistrany zo dňa 30.04.2013 doplnil, že jeho nárok
na vyplatenie peňažnej náhrady za výkon pasívnej časti pracovnej pohotovosti vyvodzuje z vymedzenia
miesta výkonu práce v pracovnej zmluve, ale i z vymedzenia samotnej pracovnej činnosti a náplne práce

na pozícii elektromontéra MJ, ktorá sa neskôr pretransformovala na pozíciu Technik MJ I. Základom
jeho pracovnej náplne bola realizácia obnovy dodávky VN a NN priamo v teréne, za ktorým účelom mu
odporca zveril do užívania i motorové vozidlo. Okrem činností súvisiacich s odstraňovaním havarijných
stavov a porúch vykonával navrhovateľ i ďalšie činnosti, ako je analýza rozsahu poruchy, nahlásenie
vykonaných manipulácií, stavu poruchy a spôsobu obnovenia dodávky na dispečing, vybavenie

zákazkového listu a prípravy podkladov pre fakturáciu. Je teda zrejmé, že pracovná náplň navrhovateľa
okrem samotných výjazdov na miesto poruchy alebo prerušenia dodávky elektrickej energie pozostávala
z celého radu ďalších pracovných činností, ktoré odstráneniu poruchy na mieste samom predchádzali
alebo po odstránení poruchy nasledovali. Mnohokrát sa dokonca podarilo odstrániť problém alebo
vzniknutú závadu telefonicky, bez potreby vykonania výjazdu. Preto navrhovateľ považoval miesto

výkonu práce uvedené v pracovnej zmluve za jedno, nie však svoje jediné pracovisko. Pracovná činnosť
v rámci pracovnej pohotovosti začala v momente ohlásenia poruchy dispečingom, od tohto momentu
vykonával navrhovateľ prácu nadčas, následne kontaktoval zákazníka a po konkretizovaní poruchy
dispečingu oznámil spôsob opravy. Na zmenu neaktívnej pracovnej pohotovosti na jej aktívnu zložku
pritom navrhovateľ nemusel vykonať žiaden výjazd na miesto poruchy, ani sa inak vzdialiť z miesta

výkonu práce, keďže jeho pracovný čas začal plynúť momentom prevzatia poruchy od dispečingu.
Navrhovateľ ďalej opätovne zdôraznil, že v rámci pracovnej pohotovosti nevykonával opravárenské
práce, pri ktorých by hrozilo bezprostredné nebezpečenstvo ohrozenia života, zdravia alebo veľké škody,
ale išlo o bežné opravárenské a montážne práce.

Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 05.06.2013 potvrdil, že odporca viedol evidenciu pracovného
času, práce nadčas, aktívnej a neaktívnej pracovnej pohotovosti a výjazdov navrhovateľa počas
nej v elektronickej podobe, a táto sa z dôvodu straty niektorých údajov nezachovala v informačno-
technických prostriedkoch odporcu. Odporca nerozporoval zložky príjmu a odpracované hodiny
pracovnej pohotovosti tak, ako boli uvedené v jednotlivých potvrdeniach o príjme navrhovateľa, pričom

nerozporoval ani rozpis služieb pracovnej pohotovosti predložený navrhovateľom. V pracovnej zmluve
sa navrhovateľ zaviazal dodržiavať ustanovenia kolektívnej zmluvy, v ktorých boli stanovené podmienky
výplaty náhrady za pracovnú pohotovosť. Pri zamestnancoch s miestom výkonu práce v mieste trvalého
bydliska sa nariadená pracovná pohotovosť posudzovala ako vykonávaná mimo pracoviska a za tútoim odporca vyplácal zodpovedajúcu náhradu. Navrhovateľ bol dostatočným spôsobom oboznámený s
klasifikáciou pracovnej pohotovosti ako vykonávanej mimo pracoviska, túto mimo pracoviska i skutočne
vykonával a v prípade potreby nastúpil na výkon práce, t.j. na jej aktívnu časť. Nárok uplatňovaný

navrhovateľom preto odporca považoval za účelový, ktorý nemal oporu v pracovnej, ani kolektívnej
zmluve a ustanoveniach Zákonníka práce.

Súd nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom po vykonaní dokazovania dňa 28.10.2013 v prítomnosti
účastníkov konania vyhlásil rozsudok vo veci samej.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámil sa s písomnými vyjadreniami a ústnymi
prednesmi právnych zástupcov navrhovateľa a odporcu, oboznámil sa i s listinnými dôkazmi založenými
do súdneho spisu zo strany navrhovateľa a odporcu, ako aj s ostatným obsahom spisu. Súd upustil
od vykonania dokazovania zabezpečením evidencie aktívnej a neaktívnej zložky pracovnej pohotovosti
navrhovateľa a výsluchom G. S. Q., ktorého výsluch navrhol navrhovateľ ohľadne skutočností týkajúcich

sakoncepcie,účeluacharakterupracovnejpohotovosti,keďdospelkzáveru,ževykonaniedokazovania
v tomto smere je nadbytočné, nehospodárne a vzhľadom na to, že medzi účastníkmi konania neboli
sporné okolnosti ohľadne základu nároku navrhovateľa, súd mohol ustáliť skutkový stav na základe
vykonaného dokazovania. Naviac, tie skutočnosti, ku ktorým mal byť vyslúchnutý navrhovaný svedok
neboli podľa mienky súdu pre posúdenie veci relevantné, keďže účel a charakter pracovnej pohotovosti

stanovujú platné právne predpisy.

Skutkový stav je nasledovný:

Navrhovateľ ako zamestnanec uzatvoril s odporcom ako zamestnávateľom dňa 30.04.2008 pracovnú

zmluvu, na základe ktorej počnúc od 01.05.2008 pre odporcu vykonával prácu elektromontéra MJ v
Tíme služieb VN a NN Bratislava. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do 30.04.2009, v
rozsahu týždenného úväzku 37,5 hodín. Ako miesto výkonu práce bolo dohodnuté Y. Z. XX, Bratislava.
Navrhovateľ sa v zmysle pracovnej zmluvy zaviazal dodržiavať zásady pre riadenie služobného
cestného motorového vozidla, vykonávať pohotovosť podľa interných pravidiel a nad rozsah stanovený

v § 96 ods. 2 Zákonníka práce (správne má byť § 96 ods. 7 Zákonníka práce- pozn. súdu) a zároveň
dodržiavať ustanovenia kolektívnej zmluvy, pracovného poriadku, pravidlá bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci a požiarnej ochrany, s ktorými bol oboznámený. V dôsledku uplatnenia nového
mzdového systému zmluvné strany uzatvorili dňa 30.06.2008 dohodu o zmene pracovnej zmluvy.
Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 30.09.2008 navrhovateľ počnúc od 01.10.2008 vykonával

činnosti technika MJ II v Tíme služieb VN a NN Bratislava -kraj, s tým, že k jeho záväzkom naďalej patrilo
riadenie a dodržiavanie zásad pre riadenie služobného cestného motorového vozidla a vykonávanie
pohotovosti podľa interných pravidiel a nad rozsah stanovený v § 96 ods. 7 Zákonníka práce. Dohodou
zo dňa 30.04.2009 sa pracovný pomer navrhovateľa s účinnosťou od 01.05.2009 zmenil na pracovný
pomer na neurčitý čas. Pracovný pomer navrhovateľa bol ukončený na základe žiadosti navrhovateľa

dohodou s odporcom ku dňu 15.01.2012.

Z potvrdenia o príjme a zrážkach zo mzdy za obdobie február 2009 súd zistil, že navrhovateľ odpracoval
79 hodín neaktívnej pracovnej pohotovosti, za ktoré mu bola vyplatená náhrada v sume 30,50 eur.

Z potvrdenia o príjme a zrážkach zo mzdy za obdobie marec 2009 súd zistil, že navrhovateľ odpracoval
75 hodín neaktívnej pracovnej pohotovosti, za ktoré mu bola vyplatená náhrada v sume 30,75 eur.

Z potvrdenia o príjme a zrážkach zo mzdy za obdobie apríl 2009 súd zistil, že navrhovateľ odpracoval
40 hodín neaktívnej pracovnej pohotovosti, za ktoré mu bola vyplatená náhrada v sume 16,40 eur.

Z potvrdenia o príjme a zrážkach zo mzdy za obdobie máj 2009 súd zistil, že navrhovateľ odpracoval
144 hodín neaktívnej pracovnej pohotovosti, za ktoré mu bola vyplatená náhrada v sume 59,04 eur.

Z potvrdenia o príjme a zrážkach zo mzdy za obdobie júl 2009 súd zistil, že navrhovateľ odpracoval 57
hodín neaktívnej pracovnej pohotovosti, za ktoré mu bola vyplatená náhrada v sume 23,37 eur.

Z potvrdenia o príjme a zrážkach zo mzdy za obdobie august 2009 súd zistil, že navrhovateľ odpracoval
84 hodín neaktívnej pracovnej pohotovosti, za ktoré mu bola vyplatená náhrada v sume 34,44 eur.Z potvrdenia o príjme a zrážkach zo mzdy za obdobie september 2009 súd zistil, že navrhovateľ
odpracoval 85 hodín neaktívnej pracovnej pohotovosti, za ktoré mu bola vyplatená náhrada v sume
34,85 eur.

Z potvrdenia o príjme a zrážkach zo mzdy za obdobie október 2009 súd zistil, že navrhovateľ odpracoval
63 hodín neaktívnej pracovnej pohotovosti, za ktoré mu bola vyplatená náhrada v sume 25,83 eur.

Z potvrdenia o príjme a zrážkach zo mzdy za obdobie november 2009 súd zistil, že navrhovateľ

odpracoval 85 hodín neaktívnej pracovnej pohotovosti, za ktoré mu bola vyplatená náhrada v sume
34,85 eur.

Z potvrdenia o príjme a zrážkach zo mzdy za obdobie december 2009 súd zistil, že navrhovateľ
odpracoval 126 hodín neaktívnej pracovnej pohotovosti, za ktoré mu bola vyplatená náhrada v sume
51,66 eur.

Z potvrdenia o príjme a zrážkach zo mzdy za obdobie január 2010 súd zistil, že navrhovateľ odpracoval
98 hodín neaktívnej pracovnej pohotovosti, za ktoré mu bola vyplatená náhrada v sume 37,18 eur.

Z potvrdenia o príjme a zrážkach zo mzdy za obdobie marec 2010 súd zistil, že navrhovateľ odpracoval

87 hodín neaktívnej pracovnej pohotovosti, za ktoré mu bola vyplatená náhrada v sume 35,67 eur.

Z potvrdenia o príjme a zrážkach zo mzdy za obdobie apríl 2010 súd zistil, že navrhovateľ odpracoval
79 hodín neaktívnej pracovnej pohotovosti, za ktoré mu bola vyplatená náhrada v sume 32,39 eur.

Z potvrdenia o príjme a zrážkach zo mzdy za obdobie máj 2010 súd zistil, že navrhovateľ odpracoval 66
hodín neaktívnej pracovnej pohotovosti, za ktoré mu bola vyplatená náhrada v sume 27,06 eur.

Z potvrdenia o príjme a zrážkach zo mzdy za obdobie jún 2010 súd zistil, že navrhovateľ odpracoval 78
hodín neaktívnej pracovnej pohotovosti, za ktoré mu bola vyplatená náhrada v sume 31,98 eur.

Z potvrdenia o príjme a zrážkach zo mzdy za obdobie júl 2010 súd zistil, že navrhovateľ odpracoval 61
hodín neaktívnej pracovnej pohotovosti, za ktoré mu bola vyplatená náhrada v sume 25,01 eur.

Z potvrdenia o príjme a zrážkach zo mzdy za obdobie august 2010 súd zistil, že navrhovateľ odpracoval

73 hodín neaktívnej pracovnej pohotovosti, za ktoré mu bola vyplatená náhrada v sume 29,93 eur.

Z potvrdenia o príjme a zrážkach zo mzdy za obdobie september 2010 súd zistil, že navrhovateľ
odpracoval 159 hodín neaktívnej pracovnej pohotovosti, za ktoré mu bola vyplatená náhrada v sume
65,19 eur.

Z potvrdenia o príjme a zrážkach zo mzdy za obdobie október 2010 súd zistil, že navrhovateľ odpracoval
74 hodín neaktívnej pracovnej pohotovosti, za ktoré mu bola vyplatená náhrada v sume 30,34 eur.

Z potvrdenia o príjme a zrážkach zo mzdy za obdobie november 2010 súd zistil, že navrhovateľ

odpracoval 92 hodín neaktívnej pracovnej pohotovosti, za ktoré mu bola vyplatená náhrada v sume
37,72 eur.

Z potvrdenia o príjme a zrážkach zo mzdy za obdobie december 2010 súd zistil, že navrhovateľ
odpracoval 50 hodín neaktívnej pracovnej pohotovosti, za ktoré mu bola vyplatená náhrada v sume

20,50 eur.

Z potvrdenia o príjme a zrážkach zo mzdy za obdobie január 2011 súd zistil, že navrhovateľ odpracoval
42 hodín neaktívnej pracovnej pohotovosti, za ktoré mu bola vyplatená náhrada v sume 16,82 eur.

Z potvrdenia o príjme a zrážkach zo mzdy za obdobie február 2011 súd zistil, že navrhovateľ odpracoval
69 hodín neaktívnej pracovnej pohotovosti, za ktoré mu bola vyplatená náhrada v sume 26,81 eur.Z potvrdenia o príjme a zrážkach zo mzdy za obdobie marec 2011 súd zistil, že navrhovateľ odpracoval
67 hodín neaktívnej pracovnej pohotovosti, za ktoré mu bola vyplatená náhrada v sume 27,47 eur.

Z potvrdenia o príjme a zrážkach zo mzdy za obdobie apríl 2011 súd zistil, že navrhovateľ odpracoval
85 hodín neaktívnej pracovnej pohotovosti, za ktoré mu bola vyplatená náhrada v sume 34,85 eur.

Z potvrdenia o príjme a zrážkach zo mzdy za obdobie máj 2011 súd zistil, že navrhovateľ odpracoval
146 hodín neaktívnej pracovnej pohotovosti, za ktoré mu bola vyplatená náhrada v sume 59,86 eur.

Z potvrdenia o príjme a zrážkach zo mzdy za obdobie jún 2011 súd zistil, že navrhovateľ odpracoval 77
hodín neaktívnej pracovnej pohotovosti, za ktoré mu bola vyplatená náhrada v sume 31,57 eur.

Z potvrdenia o príjme a zrážkach zo mzdy za obdobie júl 2011 súd zistil, že navrhovateľ odpracoval 86
hodín neaktívnej pracovnej pohotovosti, za ktoré mu bola vyplatená náhrada v sume 35,26 eur.

Z potvrdenia o príjme a zrážkach zo mzdy za obdobie august 2011 súd zistil, že navrhovateľ odpracoval
76 hodín neaktívnej pracovnej pohotovosti, za ktoré mu bola vyplatená náhrada v sume 31,16 eur.

Z potvrdenia o príjme a zrážkach zo mzdy za obdobie september 2011 súd zistil, že navrhovateľ

odpracoval 89 hodín neaktívnej pracovnej pohotovosti, za ktoré mu bola vyplatená náhrada v sume
36,49 eur.

Z potvrdenia o príjme a zrážkach zo mzdy za obdobie október 2011 súd zistil, že navrhovateľ odpracoval
78 hodín neaktívnej pracovnej pohotovosti, za ktoré mu bola vyplatená náhrada v sume 31,98 eur.

Z potvrdenia o príjme a zrážkach zo mzdy za obdobie november 2011 súd zistil, že navrhovateľ
odpracoval 70 hodín neaktívnej pracovnej pohotovosti, za ktoré mu bola vyplatená náhrada v sume
28,70 eur.

Z potvrdenia o príjme a zrážkach zo mzdy za obdobie december 2011 súd zistil, že navrhovateľ
odpracoval 69 hodín neaktívnej pracovnej pohotovosti, za ktoré mu bola vyplatená náhrada v sume
28,29 eur.

Z náplne práce Technik MJ I, ktorá sa podľa vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa vzťahovala

na pracovnú pozíciu navrhovateľa (ktorú okolnosť odporca nerozporoval) súd zistil, že zamestnanec na
tejto pracovnej pozícii vykonáva práce v rámci procesu riadenia kontroly zariadení NN a VN, spracovanie
odpočtov VO a MO, realizuje služobné príkazy, vykonáva servis a montáž meracej súpravy, odpájanie
a znovupripájanie zákazníkov, manipulačné úkony VN a NN, zaisťovanie a odisťovanie pracoviska,
procesy obnovenia dodávky VN a NN, vykonáva korektívnu údržbu VN a NN, prehliadky a skúšky

zariadení DS, preverovanie v teréne, sleduje kvalitu elektrickej energie, lokalizuje poruchy, obnovuje
dodávky, vykonáva manipulácie pri ohrození bezpečnosti, prípravné a dokončovacie práce, samotný
výkon operatívnej a preventívnej údržby, plánované opravy a projekty, plánovanú elektromerovú službu,
pričom vykonáva i pracovnú pohotovosť a riadi motorové vozidlo a zodpovedá za jeho efektívne
využívanie a pravidelnú údržbu.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že pracovnú pohotovosť vykonával podľa vopred stanoveného
rozpisu služieb, z ktorého každý zamestnanec vedel, kedy presne bude mať nariadenú pracovnú
pohotovosť. Pracovná pohotovosť trvala v bežnom pracovnom týždni od 21.00 hod. večer do 07.00
hod. nasledujúceho dňa, pokiaľ ide o víkendy začala v piatok o 21.00 hod. a skončila v pondelok

nasledujúceho týždňa o 07.00 hod. Išlo o nepretržitú pracovnú pohotovosť, ktorá spočívala v tom,
že mu dispečing telefonicky oznámil závadu, ktorú bolo potrebné ihneď riešiť, navrhovateľ v počítači
lokalizoval miesto závady a pripravil sa na výjazd motorovým vozidlom. V rámci výkonu práce počas
pracovnej pohotovosti riešil teda urgentné závady a problémy, ktoré nezniesli odklad, napríklad výpadok
linky vysokého napätia, kalamitné stavy a pod. Jeho kolegovia - zamestnanci počas dennej pracovnej

smeny riešili tiež obdobné problémy, avšak okrem toho vykonávali i bežnú pracovnú činnosť, ako
napríklad zabezpečovacie služby, napäťové výluky a podobne. Navrhovateľ potvrdil výkon pracovnej
pohotovostizmiestavýkonupráce,ktorýmbolomiestotrvaléhobydliska.Hocipodpísalpracovnúzmluvuzo dňa 30.04.2008, v ktorej bolo uvedené, že bol oboznámený a zaväzuje sa dodržiavať aj ustanovenia
Kolektívnej zmluvy, kolektívnu zmluvu nevidel.

Právny zástupca navrhovateľa v rámci ústnych prednesov zotrval na dôvodnosti podanej žaloby
navrhovateľa, ktorou sa navrhovateľ domáhal náhrady za výkon neaktívnej zložky pracovnej pohotovosti
ako rozdielu medzi skutočne vyplatenou náhradou za pracovnú pohotovosť podľa potvrdení o príjme
navrhovateľa a náhradou, na ktorú navrhovateľovi vznikol nárok v zmysle ustanovení Zákonníka práce
vzťahujúcich sa k výkonu neaktívnej zložky pracovnej pohotovosti na pracovisku. Navrhovateľ nemal len

jedno pracovisko, ale nekonkretizovaný počet pracovísk, pričom primárnym pravidelným pracoviskom,
na ktorom navrhovateľ prijímal hlásenia, komunikoval s dispečingom a zákazníkmi, evidoval poruchy,
vyrozumieval o spôsobe odstránenia poruchy a vykonával ďalšiu administratívnu činnosť, bolo jeho
bydlisko; z neho navrhovateľ niekedy odstránil vzniknutú poruchu bez potreby výjazdu. Na účely výkonu
pracovnejpohotovostipretoprávnyzástupcanavrhovateľapovažovalmiestovýkonuprácenavrhovateľa
uvedené v pracovnej zmluve za jeho pracovisko. Právny zástupca navrhovateľa nerozporoval, že

navrhovateľ a odporca sa dohodli na výkone pracovnej pohotovosti nad rozsah stanovený zákonom
v zmysle § 96 ods. 7 Zákonníka práce (č.l. 123). Pokiaľ sa navrhovateľ v návrhu zmieňoval o
nariadenej pracovnej pohotovosti mienil tým, že dostal príkaz na vykonanie pracovnej pohotovosti
podľa vopred stanoveného rozpisu pohotovostných služieb v tom ktorom týždni v kalendárnom roku.
Navrhovateľ v rámci pracovnej pohotovosti vykonával aj jej aktívnu zložku, teda prácu nadčas, za

ktorú obdržal náhradu podľa § 96 ods. 6 Zákonníka práce; tento nárok však nebol predmetom sporu.
Pokiaľ by navrhovateľ vykonával pracovnú pohotovosť mimo pracoviska právny zástupca navrhovateľa
nerozporoval správnosť výpočtu náhrady za výkon jej neaktívnej zložky uskutočnený odporcom. Avšak
keďže navrhovateľ sa pri výkone neaktívnej zložky pracovnej pohotovosti zdržiaval na pracovisku,
odporca mal pri odmeňovaní navrhovateľa postupovať podľa ustanovení § 50 ods. 3 kolektívnej zmluvy

platnej na obdobie rokov 2008 až 2010 a § 47 ods. 3 kolektívnej zmluvy platnej v rokoch 2011 až 2013.

Právna zástupkyňa odporcu v rámci ústnych prednesov uviedla, že odporca vyplácal navrhovateľovi
náhrady za výkon pracovnej pohotovosti v súlade s ustanoveniami Zákonníka práce a kolektívnej
zmluvy, preto považovala návrh navrhovateľa za nedôvodný, čo do jeho základu. Navrhovateľ vykonával

pracovnú pohotovosť mimo pracoviska, v mieste svojho trvalého bydliska, a hoci toto miesto bolo
v pracovnej zmluve označené ako miesto výkonu práce, nemožno ho automaticky stotožňovať s
pojmom pracovisko. Odporca navrhovateľovi neurčil miesto, na ktorom sa mal zdržiavať počas
celej dĺžky trvania neaktívnej časti pracovnej pohotovosti, a preto si miesto "svojho pobytu" počas
nej mohol navrhovateľ slobodne určiť. Primárnou náplňou práce navrhovateľa bolo uskutočňovanie

opráv a montáží, pričom počas pracovnej pohotovosti navrhovateľ vykonával činnosti na príslušnom
elektroenergetickom zariadení podľa zákaziek. Právna zástupkyňa odporcu sa nevedela vyjadriť k
evidencii prehľadu všetkých zákaziek navrhovateľa v rokoch 2009-2011(č.l.195-205), ktorú založila
do spisu, ani k jej relevancii vo vzťahu k nároku navrhovateľa. Nerozporovala počet odpracovaných
hodín neaktívnej zložky pracovnej pohotovosti navrhovateľa podľa potvrdení o príjme navrhovateľa v

jednotlivých kalendárnych mesiacoch, a tým ani údaje uvedené navrhovateľom v žalobe; nerozporovala
ani sumu náhrad, ktoré navrhovateľ za pracovnú pohotovosť obdržal. Odporca pri určení náhrady za
výkon neaktívnej pracovnej pohotovosti postupoval v súlade s §50 ods. 4 a 6 kolektívnej zmluvy platnej v
rokoch 2008 až 2010 a s § 47 ods. 4 a 6 kolektívnej zmluvy platnej v rokoch 2011 až 2013, ktorý spôsob
výpočtu navrhovateľ považoval rovnako za správny.

Podľa § 96 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ v odôvodnených prípadoch na zabezpečenie
nevyhnutných úloh nariadi zamestnancovi alebo sa s ním dohodne, aby sa mimo rámca rozvrhu
pracovných zmien a nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia
pracovného času zdržiaval po určený čas na dohodnutom mieste a bol pripravený na výkon práce podľa

pracovnej zmluvy, ide o pracovnú pohotovosť.

Podľa § 96 ods. 2 Zákonníka práce čas, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na pracovisku a je
pripravený na výkon práce, ale prácu nevykonáva, je neaktívna časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa
považuje za pracovný čas.

Podľa § 96 ods. 4 Zákonníka práce čas, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na dohodnutom mieste
mimo pracoviska a je pripravený na výkon práce, ale prácu nevykonáva, je neaktívna časť pracovnej
pohotovosti, ktorá sa nezapočítava do pracovného času.Podľa § 96 ods. 7 Zákonníka práce pracovnú pohotovosť môže zamestnávateľ nariadiť najviac v rozsahu
osem hodín v týždni a najviac v rozsahu 100 hodín v kalendárnom roku. Nad tento rozsah je pracovná

pohotovosť prípustná len po dohode so zamestnancom.

Podľa § 50 ods. 2 Kolektívnej zmluvy na roky 2008-2010, pracovnú pohotovosť nariaďuje zamestnancovi
príslušný vedúci písomne, s uvedením dátumu a doby trvania pohotovosti. Pracovnú pohotovosť môže
zamestnávateľ nariadiť najviac v rozsahu 100 hodín ročne. Nad tento rozsah je pracovná pohotovosť

prípustná len po dohode so zamestnancom.

Podľa § 50 ods. 4 Kolektívnej zmluvy na roky 2008-2010, pri písomne nariadenej pracovnej pohotovosti
mimo pracoviska mimo stanovený pracovný čas, kde musí byť zamestnanec pripravený, že v prípade
nevyhnutnosti bude povolaný na pracovisko, prislúcha mu náhrada za pracovnú pohotovosť vo výške
9,30 Sk za hodinu pohotovosti v pracovný deň, 11,20 Sk za hodinu pohotovosti v sobotu, nedeľu a vo

sviatok u nezmenových zamestnancov, 11,20 Sk za hodinu pohotovosti v dňoch nepretržitého odpočinku
v týždni u zamestnancov vo viaczmennom režime a 11,20 Sk za hodinu pohotovosti nad rámec 100
hodín zamestnávateľom nadriadenej pohotovosti.

Podľa § 50 ods. 6 Kolektívnej zmluvy na roky 2008-2010, na zamestnancov, ktorí majú v pracovnej

zmluve ako miesto výkonu práce dohodnuté trvalé bydlisko, sa budú pri písomne nariadenej pracovnej
pohotovosti vzťahovať ustanovenia bodu 4.

Podľa § 47 ods. 4 Kolektívnej zmluvy na roky 2011-2013, pri písomne nariadenej pracovnej pohotovosti
mimo pracoviska mimo stanovený pracovný čas, kde musí byť zamestnanec pripravený, že v prípade

nevyhnutnosti bude povolaný na pracovisko, prislúcha mu náhrada za pracovnú pohotovosť vo výške
0,37 eur za hodinu pohotovosti v pracovný deň, 0,41 eur za hodinu pohotovosti v sobotu, nedeľu a vo
sviatok u nezmenových zamestnancov, 0,41 eur za hodinu pohotovosti v dňoch nepretržitého odpočinku
v týždni u zamestnancov vo viaczmennom režime a 0,41 eur za hodinu pohotovosti nad rámec 100
hodín zamestnávateľom nadriadenej pohotovosti.

Podľa § 47 ods. 6 Kolektívnej zmluvy na roky 2011-2013, na zamestnancov, ktorí majú v pracovnej
zmluve ako miesto výkonu práce dohodnuté trvalé bydlisko, sa budú pri písomne nariadenej pracovnej
pohotovosti vzťahovať ustanovenia bodu 4.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti s poukazom na § 132 O.s.p.
a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je nedôvodný.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že medzi nimi vznikol pracovný pomer založený pracovnou
zmluvou zo dňa 30.04.2008, na dobu určitú, ktorý sa zmenil dohodou zo dňa 30.04.2009 na pracovný

pomer uzavretý na neurčitý čas. V zmysle pracovnej zmluvy navrhovateľ počnúc od 01.10.2008
vykonával prácu na pozícii Technik MJ, s miestom výkonu práce v mieste jeho trvalého bydliska na
Y. Z. XX D. H.. Nebolo sporné, že navrhovateľ mimo rámca pracovného času vykonával pre odporcu
i pracovnú pohotovosť, podľa vopred stanoveného rozpisu služieb. Právny zástupca navrhovateľa
nerozporoval (č.l. 123) a vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že účastníci konania si

v pracovnej zmluve a v následne uzavretých dohodách o zmene pracovnej zmluvy dohodli výkon
pracovnej pohotovosti i nad zákonom stanovený rozsah v zmysle § 96 ods. 7 Zákonníka práce.
Navrhovateľ vo vymedzenom období (február 2009 až december 2011) vykonal pracovnú pohotovosť,
a to v rozsahu odpracovaných hodín neaktívnej pracovnej pohotovosti podľa potvrdenia o príjme a
zrážkach zo mzdy v jednotlivých kalendárnych mesiacoch príslušného kalendárneho roka, za čo od

odporcu obdržal príslušnú náhradu. Počet odpracovaných hodín neaktívnej pracovnej pohotovosti
navrhovateľa a výška príslušnej odmeny za túto činnosť v jednotlivých kalendárnych mesiacoch
uplatneného obdobia nebola medzi účastníkmi konania sporná, pričom navrhovateľ nerozporoval ani
spôsob jej výpočtu v zmysle § 50 ods. 4,6 kolektívnej zmluvy platnej na roky 2008-2010 a § 47 ods.
4,6 kolektívnej zmluvy platnej na roky 2011-2013 ako náhrady, ktorá sa vzťahuje na výkon pracovnej

pohotovosti mimo pracoviska.

Sporné v konaní ostalo, či odporca postupoval správne, keď poskytol navrhovateľovi náhradu za
výkon neaktívnej pracovnej pohotovosti vykonávanej mimo pracoviska, hoci podľa navrhovateľa sa vrámci času neaktívnej pracovnej pohotovosti zdržiaval na pracovisku, ktorým bolo miesto jeho trvalého
bydliska, a teda miesto výkonu práce uvedené v pracovnej zmluve.

Súd sa pri posudzovaní nároku navrhovateľa stotožnil s argumentáciou odporcu a mal za to, že v prípade
navrhovateľom vykonávanej pracovnej pohotovosti, jej neaktívnej zložky, túto navrhovateľ vykonával
mimo pracoviska.

Súd vychádzal najmä z listinných dôkazov a výpovede navrhovateľa, z ktorých vyplynulo, že účastníci sa

dohodli na pracovnej pohotovosti v rozsahu i nad zákonom stanovený limit podľa § 96 ods. 7 Zákonníka
práce, s tým, že konkrétny rozpis pracovnej pohotovosti na príslušné obdobie zabezpečil odporca
prostredníctvom vedúceho zamestnanca v súlade s kolektívnou zmluvou (§50 ods. 1, resp. § 47 ods.
1 Kol. zmluvy). Navrhovateľ teda vopred poznal a mal stanovený detailný rozvrh pracovnej pohotovosti
v jednotlivých týždňoch a mesiacoch toho ktorého kalendárneho roka. V pracovnej zmluve navrhovateľ
nemal určené svoje pracovisko, len miesto výkonu práce, totožné s miestom trvalého bydliska, ktoré

miesto však v žiadnom prípade nemožno stotožňovať s termínom pracovisko, chápaným užšie ako
konkrétne pracovné miesto, v rámci ktorého zamestnanec uskutočňuje konkrétnu pracovnú činnosť.

Navrhovateľ sa pri výklade pojmu pracovisko odvolával na pracovnú náplň zamestnanca na pozícii
Technik MJ I dôvodiac, že jeho hlavná činnosť síce spočívala v odstraňovaní urgentných porúch a

závad v teréne, avšak zároveň vykonával i iné činnosti opísané v náplni práce, a to práve v mieste
svojho pravidelného pracoviska, t.j. v mieste bydliska. Podľa mienky súdu náplň práce predložená
navrhovateľom (ktorú odporca nerozporoval- pozn. súdu) predstavuje kompletný rámec všetkých
pracovných činností, ktoré mal navrhovateľ na pozícii Technik MJ pre odporcu vykonávať v rámci
pracovného pomeru. Pri výkone pracovnej pohotovosti, ktorá je v zmysle § 96 ods. 1 Zákonníka

práce zameraná na odôvodnené situácie, pri ktorých odporca zabezpečoval plnenie len nevyhnutných
úloh, však navrhovateľ vykonával len časť z tejto činnosti, keď vykonával len opravy problémov a
závad neznesúce odklad. Výkon činnosti navrhovateľa počas pracovnej pohotovosti sa sústredila teda
len na aktuálne riešenie akútnych problémov, na ich odstránenie zväčša na mieste samom, t.j. na
konkrétnom pracovisku v rámci výjazdu. Z výpovede navrhovateľa vyplynulo, že jeho aktívna časť

pracovnej pohotovosti, ktorú v zmysle § 96 ods. 6 Zákonníka práce treba považovať za prácu nadčas,
začala už momentom prijatia telefonátu od dispečingu a pokiaľ nebol potrebný urgentný výjazd, bola
telefonicky i ukončená. Mimo týchto činností navrhovateľ v rámci určených hodín pracovnej pohotovosti
nemusel pracovať, nebol povinný sa zdržiavať na konkrétnom mieste, musel byť len pripravený na
výkon práce. Pri posudzovaní nároku navrhovateľa nemožno opomenúť i obsah kolektívnych zmlúv

dojednaných na obdobie rokov 2008-2010 a 2011-2013, ktoré sa vzťahovali na navrhovateľa ako
zamestnanca (§3 kolektívnych zmlúv) a s ktorými bol navrhovateľ podľa pracovnej zmluvy zo dňa
30.04.2008 oboznámený (aspoň pokiaľ ide o kolektívnu zmluvu na roky 2008-2010). Z ustanovení oboch
kolektívnych zmlúv pritom vyplýva, že na tých zamestnancov, ktorí mali ako miesto výkonu práce v
pracovnej zmluve uvedené trvalé bydlisko, sa vzťahuje odmeňovanie pracovnej pohotovosti podľa tých

ustanovení týkajúcich sa pracovnej pohotovosti vykonávanej mimo pracoviska. Vychádzajúc teda i z
obsahu ustanovení kolektívnej zmluvy je zrejmé, že odporca mienil podriadiť výkon neaktívnej pracovnej
pohotovosti navrhovateľa ako zamestnanca s miestom výkonu práce v mieste trvalého bydliska pod
režimpracovnejpohotovostivykonávanejmimopracoviska,anienapracovisku,akosamylnedomnieval
navrhovateľ. Ustálená súdna judikatúra pritom považuje kolektívnu zmluvu za normatívnu zmluvu, čo

znamená, že obsah jej normatívnej časti, je prameňom pracovného práva. Ak je obsahovou súčasťou
kolektívnej zmluvy úprava pracovnej pohotovosti, výplaty náhrady za pracovnú pohotovosť tak ako v
danom prípade, táto tvorí jej normatívnu časť, ktorá je z hľadiska súdnej vymáhateľnosti na rovnakej
úrovni,akobytietonárokyzakotvovalsamotnýzákon.Nároky,ktorézamestnancompotomvzniknúpodľa
kolektívnej zmluvy, sa uplatňujú a uspokojujú ako ostatné nároky zamestnancov z pracovného pomeru

a možno ich vymáhať súdnou cestou (k tomu rozhodnutie NS SR, sp. zn. 2 M Cdo 11/2007).

Keďže navrhovateľ mal ako miesto výkonu práce podľa pracovnej zmluvy a jej dodatkov uvedené miesto
svojho trvalého bydliska, pri výkonne a odmeňovaní pracovnej pohotovosti sa na neho vzťahovalo
ustanovenie kolektívnej zmluvy týkajúce sa pracovnej pohotovosti zamestnancov s miestom výkonu

práce v mieste bydliska, a preto v rámci pracovnej pohotovosti sa na neho hľadelo ako na zamestnanca
s výkonom pracovnej pohotovosti mimo pracoviska. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že
odporca, postupujúc v súlade s ustanoveniami kolektívnej zmluvy (§50 ods. 4, resp. § 47 ods. 4)
vyplatil navrhovateľovi náhrady za neaktívnu pracovnú pohotovosť vykonávanú mimo pracoviska vovýške podľa potvrdení o príjme a zrážkach zo mzdy navrhovateľa. Navrhovateľ tento spôsob výpočtu
náhrady za výkon neaktívnej pracovnej pohotovosti (vykonávanej mimo pracoviska) nerozporoval a mal
za to, že v takom prípade, t.j. za daného počtu odpracovaných hodín neaktívnej pracovnej pohotovosti,

odporcapostupovalpodľapríslušnýchustanoveníkolektívnejzmluvyanavrhovateľovivyplatiladekvátnu
náhradu.

Vzhľadom na to, že vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že navrhovateľ sa pri výkone
neaktívnej zložky pracovnej pohotovosti nezdržiaval na pracovisku, ale mimo neho a v takom prípade

nerozporoval spôsob výpočtu náhrady za ním vykonanú pracovnú pohotovosť uskutočnený odporcom,
súd posúdil návrh navrhovateľa ako nedôvodný a v celom rozsahu ho zamietol.

Pre úplnosť súd udáva, že pokiaľ právny zástupca navrhovateľa argumentoval nemožnosťou aplikácie
ustanovení § 50 ods. 4 s poukazom na ods. 6, resp. § 47 ods. 4 s poukazom na ods. 6 kolektívnych zmlúv
na prípad navrhovateľa, dôvodiac aj tým, že navrhovateľ nevykonával nariadenú pracovnú pohotovosť,

súd udáva, že argumentácia právneho zástupcu navrhovateľa nemá logický základ. Zákonník práce a
kolektívne zmluvy rozoznávajú len pracovnú pohotovosť vykonávanú na pracovisku alebo mimo neho
a miesto realizácie pracovnej pohotovosti nespájajú s rozsahom hodín pracovnej pohotovosti, t.j. či
je pracovná pohotovosť uskutočnená pod zákonom stanovený limit alebo nad jeho rámec dohodnutá
so zamestnancom. Bolo by nelogické, aby sa na navrhovateľa vzťahovala rozdielna právna úprava

pokiaľ by vykonával pracovnú pohotovosť nad rámec zákonných limitov na základe dohody s odporcom,
a pokiaľ by ju vykonával v rámci týchto limitov z hľadiska miesta, na ktorom pracovnú pohotovosť
vykonáva. Ustanovenie § 50 ods. 4 s poukazom na ods. 6, resp. § 47 ods. 4 s poukazom na ods. 6
kolektívnych zmlúv treba preto chápať v jednom kontexte, bez ohľadu na to, či išlo o nariadenú alebo
dohodnutú pracovnú pohotovosť. Napokon to, či bola pracovná pohotovosť nariadená alebo dohodnutá

mimo rámca stanoveného platnými predpismi bolo zohľadnené vo výške náhrady za hodinu vykonanej
pracovnej pohotovosti, tak ako vyplýva z ustanovení kolektívnych zmlúv.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, možno teda uzavrieť, že navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné
bremeno a nepreukázal dôvodnosť nároku na zaplatenie sumy 11.669,46 eur s prísl., ktorej sa domáhal

voči odporcovi titulom náhrady za pracovnú pohotovosť, a preto jeho nárok súd v celom rozsahu ako
nedôvodný zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, priznal právo na ich náhradu voči navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal. Náhrada
trov konania pritom spočíva v trovách právneho zastúpenia odporcu v sume 1.864,79 eur. Pri
určení základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby podľa vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
(ďalej len "vyhláška") vychádzal súd z hodnoty predmetu sporu 11.669,46 eur, potom základná sadzba
tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby predstavuje á 287,14 eur. Trovy právneho zastúpenia
pozostávajú z:
1. 5 úkonov právnej služby á 287,14 eur za prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s

klientom(podľa§14ods.1písm.a)vyhlášky),2xpísomnépodanienasúdvovecisamejdňa04.05.2012
a 05.06.2013 (podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky), účasť na pojednávaní súdu dňa 28.10.2013 (podľa
§ 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky), spolu 1.435,70 eur + 20% DPH vo výške 287,14 eur, spolu celkom
1.722,84 eur,
2. 1úkonu právnej služby á 71,79 eur za účasť na pojednávaní súdu, na ktorom došlo k odročeniu bez

prejednania (podľa § 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky) + 20% DPH vo výške 14,36 eur, spolu 86,15 eur,
3. režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky - 2x á 7,63 eur (úkony v 2012) a 4x á 7,81 eur (úkony v
2013), spolu 46,50 eur + 20% DPH vo výške 9,30 eur, spolu celkom 55,80 eur.

Súd pri vyčíslení odmeny za právne zastupovanie odporcu vychádzal z písomného vyčíslenia trov

právneho zástupcu odporcu, ktorý vyúčtoval trovy právneho zastúpenia odporcu na sumu 1.960,31 eur.
Súd neuznal odmenu za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní súdu dňa 10.06.2013 v rozsahu
71,79 eur a k tomu prináležiaci režijný paušál, keď predmetné pojednávanie súdu bolo odročené z
dôvodovnastraneodporcu,ktorýnesplnilsúdomuloženú povinnosťadospisunezaložillistinnédokladypodľa uznesenia súdu. Predmetný úkon právnej služby preto nemožno považovať za účelne vynaložené
trovy právneho zastúpenia odporcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno
odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Akpovinnýdobrovoľnenesplníto,čomuukladávykonateľnésúdnerozhodnutie,oprávnenýmôže podať
návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.