Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Zvolen

Judgement was issued by JUDr. Jana Krnáčová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 15C/255/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714216480
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Krnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6714216480.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci navrhovateľa

Friendly Finance Slovakia, s.r.o., so sídlom Košice, Hlavná 104, IČO: 47243383, zastúpený Mgr.
Henrichom Schindlerom, advokátom, Advokátska kancelária Banská Bystrica, Janka Kráľa 7, proti
odporkyni Q. S., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G., J. 4, t.č. bytom E. XXX, okres E., štátnej občianky
SR, o zaplatenie 274,63 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodne podaným návrhom doručeným súdu 28.11.2014 žiadal priznať navrovateľ sumu 500,-- €, ktorá

bola poskytnutá odporkyni ako krátkodobý, bezúčelový, bezúročný úver. Okrem sumy 500,-- € žiadal
priznať celkové náklady a odplatu za poskytnutý úver vo výške 149,53 €, teda sumu celkovo vo výške
649,53 €. Úver s príslušenstvom bol splatný 18.11.2013. Vzhľadom k tomu, že sa odporkyňa dostala do
omeškania požadoval aj zákonný úrok z omeškania. Okrem istiny žiadal priznať navrhovateľ aj celkové
náklady vo výške 35,- € v zmysle článku IV., bod 5 rámcovej zmluvy čo predstavujú skutočne vynaložené
náklady. Súd návrhu na vydanie platobného rozkazu nevyhovel a vyzval navrhovateľa na vyčíslenie
a upresnenie dlžnej čiastky s tým, že dňa 29.6.2015 doručil čiastočné späťvzatie návrhu na vydanie

platobného rozkazu v časti skutočne vynaložených nákladov v sume 35,-- €. Vo zvyšku na istine 500,--
€ a odplate 149,53 € zotrvával. Vo veci nebol vydaný platobný rozkaz, bolo nariadené pojednávanie.

Odporkyňa sa na pojednávanie dostavila dňa 20.10.2015, kde uviedla, že je jej veľmi ľúto, že sa ocitla
pred súdom. Potvrdila, že si požičala finančné prostriedky vo výške 500,-- € od navrhovateľa. Celkovo
mala od uvedenej spoločnosti dve pôžičky. Jednalo sa o internetové pôžičky s tým, že prvýkrát bola
nižšia táto čiastka, nebol s platením problém. Následne si požičala čiastku 500,-- € s tým, že sa dostala

do zlej finančnej situácii. Sťahovala sa, bývala v podnájme aj v Žiline a momentálne žije v okrese Čadca.
Spláca túto sumu a preto dlh nie je taký ako požaduje navrhovateľ. Predložila na pojednávaní doklad
o zaplatení 10,-- €, ktorý bol oboznámený na pojednávaní, bol zo dňa 25.8.2015. Okrem týchto 10,-- €
poukazovala na maily, ktoré dostávala od navrhovateľa s tým, že jej oznámili, že dlh ostáva len vo výške
399,60 € a vyzvali ju na úhradu. Potvrdili jej, že čiastku 494,90 € už zaplatila. Doklady o platbách doručí
súdu s tým, že si so sebou tieto nepriniesla.

Následne doložila do spisu doklady a mailovú komunikáciu s tým, že uhradila 22.4.2014 čiastku 92,40
€, 23.12.2013 150,-- €, 22.11.2013 149,50 €, 14.3.2014 93,-- €, 22.10.2015 10,-- €, 9.11. 10,-- €, ďalších
10,-- € 25.8.2015 o čom doložila na pojednávaní doklad, celkovo 514,90 €.Navrhovateľ k návrhu pripojil výpis z obchodného registra, z ktorého bolo zistené, že je zapísaný v
obchodnom registri Okresného súdu Košice I., oddiel Sro, vložka č. 30985/V, deň zápisu 16.11.2012,
predmet činnosti spoločnosti navrhovateľa je v zmysle výpisu z obchodného registra poskytovanie

spotrebiteľských úverov, poskytovanie iných úverov a pôžičiek pre spotrebiteľov.

Medzi účastníkmi konania bola uzatvorená rámcová zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru a iného
úveru a pôžičky s tým spojených ďalších služieb (ďalej len rámcová zmluva), keď táto neobsahuje dátum
uzavretia a nie je podpísaná. Táto rámcová zmluva bola uzatvorená na základe žiadosti odporkyni

o poskytnutí spotrebiteľského úveru, kde v záhlaví rámcovej zmluvy je uvedené, že bola uzatvorená
na základe zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a na základe zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na
diaľku a občianskeho zákonníka. Z článku I., bod 2 rámcovej zmluvy vyplýva, že spotrebiteľský úver
alebo iný úver a pôžička poskytuje veriteľ spotrebiteľovi prostriedkami diaľkovej komunikácie podľa
zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku na základe zmluvy o

poskytnutí spotrebiteľského úveru ako krátkodobý bezúčelový úver. Predpokladom uzatvorenia zmluvy
o poskytnutí spotrebiteľského úveru je registrácia spotrebiteľa na adrese internetového sídla veriteľa
www.pozickomat.sk za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o
uzavretie zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru vyplnená spotrebiteľom. V článku III. rámcovej
zmluvyboliupravenépodmienkyuzatvoreniazmluvy.Vtomtočlánku,bod1rámcovejzmluvyjeuvedené,

že zmluvu uzatvára veriteľ so spotrebiteľom na základe žiadosti o poskytnutie úveru spotrebiteľa
vo forme formulára prístupného na adrese internetového sídla veriteľa v časti užívateľského účtu
spotrebiteľa. Požiadať o úver je oprávnený výlučne spotrebiteľ zaregistrovaný u veriteľa na internetovej
stránke veriteľa www.pozickomat.sk , ktorému bol vytvorený užívateľský
účet v súlade s podmienkami vytvorenia užívateľského účtu. Z bodu 3 tohto článku rámcovej zmluvy

vyplýva, že rámcová zmluva a zmluva sa považujú za uzavreté momentom prijatia písomného súhlasu
s návrhom rámcovej zmluvy, zmluvy a jej príloh klientom elektronickou poštou. Uzavretím zmluvy
spotrebiteľ potvrdzuje, že bol oboznámený s informáciami o podmienkach spotrebiteľského úveru. Z
bodu 5 tohto istého článku rámcovej zmluvy vyplýva, že rámcová zmluva a zmluva nadobúda platnosť
a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu s textom rámcovej zmluvy, zmluvy a jej prípadných príloh oboma

zmluvnými stranami. V článku IV., bod 1 rámcovej zmluvy vyplýva, že klient sa zaväzuje zaplatiť
veriteľovi poplatok spojený so spracovaním a poskytnutím úveru, ktorého výška je určená individuálne
v závislosti od výšky úveru, doby splatnosti úveru a je uvedená na internetovej stránke veriteľa a
oznámená spotrebiteľovi pred vyplnením žiadosti o poskytnutie úveru na užívateľskom účte klienta a
pred uzatvorením zmluvy. Z tohto istého článku bod 3 rámcovej zmluvy vyplýva, že úver poskytnutý

veriteľom je bezúročný. V článku 5 rámcovej zmluvy boli upravené podmienky splácania úveru tak, že
úver poskytnutý veriteľom klientovi je krátkodobým, bezúčelovým úverom s lehotou splatnosti najviac
31 dní, poskytnutý jednorazovo v celej výške tak ako vyplýva z bodu 1 tohto článku rámcovej zmluvy.
V článku VII., bod 2 rámcovej zmluvy vyplýva, že táto bola uzatvorená na dobu neurčitú. Z tohto istého
článku bodu 11 vyplýva, že všetky spory, ktoré vzniknú z rámcovej zmluvy alebo zmluvy vrátane sporov

je platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené podľa právneho poriadku Slovenskej republiky pred
rozhodcovským súdom uvedeným v zmluve o úvere alebo pred všeobecnými súdmi SR. Ešte z článku
IV., bod 5 vyplýva, že za spracovanie a urgenciu pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovanej
prvej upomienky celkové náklady boli dojednané vo výške 15,-- €, druhej upomienky vo výške 10,-- €,
tretej upomienky 10,-- €, štvrtej upomienky prípadu na predanie externej inkasnej spoločnosti celkové

náklady vo výške 30,-- €.

Dňa 18.10.2013 bola medzi účastníkmi konania uzatvorená zmluva o poskytnutí spotrebiteľského
úveru (ďalej len zmluva), ktorá bola uzatvorená na základe rámcovej zmluvy a žiadosti spotrebiteľa
o poskytnutie spotrebiteľského úveru podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a

iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ďalej zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
pri finančných službách na diaľku a občianskeho zákonníka. V zmysle tejto zmluvy sa veriteľ -
navrhovateľ zaviazal poskytnúť spotrebiteľovi - odporkyni krátkodobý, bezúčelový úver vo výške 500,--
€ s jednorázovým čerpaním bezhotovostným prevodom z účtu v banke veriteľa na bankový účet
spotrebiteľa uvedený v záhlaví zmluvy v deň uzatvorenia zmluvy najneskôr nasledujúci pracovný deň

po uzatvorení zmluvy a spotrebiteľ sa zaviazal vrátiť veriteľovi úver s príslušenstvom v celkovej výške
149,53€bezhotovostnenabankovýúčetveriteľa.Zmluvabolauzatvorenánadobuurčitúsosplatnosťou
úveru a príslušenstvom dňa 18.11.2013. Celkové náklady na základe údajov platných v čase uzatvorenia
zmluvypredstavovaliročnúpercentuálnumierunákladovvsume352,10%.Celkovénákladyspotrebiteľaboli tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vyjadreného pevnou sumou 149,53 €, pričom celková
čiastka, ktorú bola odporkyňa povinná zaplatiť veriteľovi tvorila súčet poskytnutého úveru a celkových
nákladov (príslušenstva).

Navrhovateľ doložil do spisu výpis z podnikateľského účtu, z ktorého vyplýva, že na účet odporkyni bola
dňa 18.10.2013 vyplatená čiastka 500,-- € s dňom splatnosti 18.11.2013.

Ďalšie listiny doložené do spisu boli upomienky o nezaplatení pohľadávky vo výške 684,50 € zo

dňa 25.11.2013, 16.12.2013, 2.12.2013, 9.12.2013, pričom konečná suma v poslednej upomienke
predstavovala čiastku 704,50 €.
Keďže navrhovateľ niekoľkokrát v priebehu konania zobral sčasti návrh späť súd rozhodoval o zvyšku
istiny v sume 274,63 € a príslušenstve úrokoch z omeškania tak ako ich požadoval z jednotlivých dlžných
čiastok navrhovateľ.

Odporkyňa doložila do spisu doklad o úhrade 10,-- € dňa 25.8.2015 na účet navrhovateľa podľa údajov
uvedených vo výzvach. Ďalšie doklady doložené do spisu ohľadom úhrad bola fotokópia vkladového
lístka na sumu 92,40 € zo dňa 22.4.2014, vkladový lístok na sumu 150,-- € zo dňa 23.12.2013, na sumu
149,50 € zo dňa 22.11.2013, na sumu 93,-- € zo dňa 14.3.2014, poštový poukaz na sumu 10,-- € zo dňa
22.10.2015, poštový poukaz na sumu 10,-- € zo dňa 9.11.2015.

Okrem dokladov o úhradách doložila do spisu mailovú korešpondenciu od navrhovateľa z 9.9.2015, kde
oznámil navrhovateľ odporkyni, že ďakujú za uskutočnenie čiastočnej platby pôžičky vo výške 494,90
€. Súčasne oznámili, že očakávajú promptné uhradenie zostávajúcej dlžnej čiastky vo výške 399,60 €,
ktoré malo byť uskutočnené ku dňu 18.11.2013. Ďalším mailom zo 14.11.2015 ďakoval navrhovateľ za

uhradenie čiastky 514,90 € s tým, že zostatok pôžičky predstavuje 379,60 €.

Zmluvu zo dňa 18.10.2013, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi konania súd vyhodnotil ako
spotrebiteľskú zmluvu, keďže navrhovateľ poskytoval finančné prostriedky v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti a mal postavenie dodávateľa a odporkyňa ako spotrebiteľka nekonala v rámci

predmetu svojho podnikania. Nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu vzťah medzi účastníkmi konania
podlieha právnemu režimu podľa § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také,
s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.Podľa ustanovenia § 53 ods. 6 OZ ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných
prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri
poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej

stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

Nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu a vzťah medzi účastníkmi konania je spotrebiteľským, predmetná
zmluvanesmieobsahovaťustanovenia,ktoréspôsobujúznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky tak

tieto sú neplatné. Okrem toho v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľskej zmluvy platí výklad, ktorý je
pre spotrebiteľa priaznivejší.

Akojevyššieuvedenépredmetnázmluvamápovahuspotrebiteľskejzmluvy.Úverposkytnutýnazáklade
takejto spotrebiteľskej zmluvy však nie je spotrebiteľským úverom poskytnutým v zmysle ustanovení
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách v znení neskorších

predpisov tak ako to tvrdí navrhovateľ v návrhu a tak ako je to uvedené aj v záhlaví predmetnej zmluvy. Z
ustanovenia § 1 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách
totiž vyplýva, že spotrebiteľským úverom nie sú podľa písm. l/ úver, ktorý sa musí splatiť v lehote
nepresahujúcej tri mesiace.

V posudzovanej veci tak ako to vyplynulo už z vykonaného dokazovania odporkyňa na základe
spotrebiteľskej zmluvy mala zo strany navrhovateľa poskytnutý úver dňa 18.10.2013 s tým, že tento sa
zaviazala vrátiť 18.11.2013. Úver bol poskytnutý na dobu jedného mesiaca. Vzťah medzi účastníkmi
konania sa spravuje právnym režimom § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka a keďže sa jedná
o zmluvu uzavretú na diaľku tak aj právnym režimom osobitného zákona, ktorým je zákon č. 266/2005

Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov. V zmysle vyššie citovaného zákona § 2, písm. a/ vyplýva, že na účely
zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej
službyvýlučneprostredníctvomprostriedkovdiaľkovejkomunikácie,keďpodľapísm.b/tohtozákonného
ustanovenia bod 7 finančnou službou sa rozumie služba poskytovaná veriteľom, ktorý poskytuje

spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, avšak nakoľko v danom prípade úver odporkyňa sa
zaviazala vrátiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace, tento nespĺňa charakter spotrebiteľského úveru.
Spĺňa charakter iného úveru pre odporkyňu ako spotrebiteľku. Nakoľko sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú
súd ju potom podrobil súdnej kontrole, či táto bola uzavretá v súlade so zákonom a § 52 a nasledujúcich
Občianskeho zákonníka.

Tak ako je už vyššie konštatované zo zmluvných dojednaní medzi účastníkmi konania vyplýva, že
navrhovateľ poskytol odporkyni úver bezúčelový, bezúročný vo výške 500,-- € pri dojednaní odplaty
nákladov v sume 149,53 €. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 18.11.2013, kde v súlade s vyhláškou
MF SR bola ohlásená priemerná hodnota RPMN pre zmluvnú splatnosť od troch do šiestich mesiacov

vo výške 418%, hoci sa jednalo o zmluvu na jeden mesiac. Náklady na základe údajov platných v čase
uzatvorenia zmluvy predstavujú ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške 352,10%. Takáto odplata
bez toho, že by ju súd porovnával s úrokmi z úveru, resp. s odplatou z úveru poskytovanými, či už
bankovými alebo nebankovými subjektami v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy je zo strany súdu
považovaná „za úžeru“ a preto nemôže požívať právnu ochranu a takéto dojednanie súd považoval

za absolútne neplatné podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neplatný
právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa
prieči dobrým mravom. Tiež podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a
povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do
práva oprávnených záujmov a iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Dojednanie takejto

odplaty nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
keď dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom
styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práva, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie
rovnosti účastníkov občiansko-právnych vzťahov). Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3Cdo
137/2003 uviedol, že za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom podľa § 3 ods. 1 Občianskeho

zákonníka treba považovať taký úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska spoločnosti
prevládajúcich mravných zásad a princípov, vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s
dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranáchsporu s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle toho kto právo
alebo povinnosť vykonáva.

Dohoda o odplate (úrokoch) musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda
sa nesmie priečiť dobrým mravom. Závisí preto od rozhodnutia súdu, aby v konkrétnom prípade
ustálil, či výška odplaty (úrokov) je alebo nie je v súlade s dobrými mravmi. Pokiaľ ide o primeranosť
odplaty výšky úrokov a problematiku dobrých mravov táto úzko súvisí s doktrínou o neprípustnom,
resp. neprimeranom znevýhodnení založenom právnym úkonom tak typickou práve v prípade tradičnej

„úžery“. Táto doktrína nadobudla v modernom práve váhu a význam a slúži určitým obmedzujúcim
spôsobom k naplneniu zásady zmluvnej spravodlivosti. Takisto našla odraz i v ustanovení § 53 ods. 6
Občianskeho zákonníka. Podľa názoru súdu v prejednávanom prípade dojednaná odplata označená
ako celkové náklady spotrebiteľa odporuje dobrým mravom a takéto dojednanie je absolútne neplatné.
Právny úkon teda zmluva v tejto časti je absolútne neplatným právnym úkonom, ktorý nepožíva právnu
ochranu, preto súd v tejto časti považoval nárok navrhovateľa za nedôvodný. Predmetom konania tak

zostala pôžička vo výške 500,-- €, ktorá bola preukázateľne odporkyni dňa 18.10.2013 poskytnutá. V
zmysle zmluvy sa zaviazala vrátiť 500,-- € do 18.11.2013.

Z predložených dokladov odporkyňou sčasti potvrdených navrhovateľom jednoznačne vyplynulo, že dlh
bol navrhovateľovi vyplatený v čiastke 514,90 €. Keďže nárok navrhovateľa bol dôvodný len v časti

pôžičky v sume 500,-- € mal súd za to, že odporkyňa uhradila dlžnú sumu v celom rozsahu. Pokiaľ išlo
o príslušenstvo pohľadávky, ktoré žiadal navrhovateľ titulom omeškania sa v súlade s ustanovením §
517 ods. 1 a 2 v spojení s ustanovením § 3 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. z istiny 500,-- € súd
považoval tento návrh za dôvodný s tým, že prepočítal omeškanie odporkyni, ktorá sa zaviazala vrátiť
pôžičku do 18.11.2013. Preukázateľne bola v omeškaní, keď prvá platba bola realizovaná 22.11.2013,

t.j. štyri dni po termíne splatnosti. Splátka bola 134,-- €, druhá 23.12.2013 31 dní v omeškaní. Pri sume
500,-- € pri prvej splátke za omeškanie štyri dni tak dlžná čiastka predstavuje 0,28 € zo sumy 500,--
€. Následne po odpočítaní čiastočnej úhrady 134,-- € druhé omeškanie je 31 dní, kde predstavuje
táto čiastka 1,55 €. Po odpočítaní sumy 150,-- € z čiastočnej úhrady, ktorá bola 14.3.2014 jednalo
sa o 81 dní omeškania a úhrada čiastočná bola uskutočnená vo výške 93,-- € tak ako to vyplýva z

dokladov doložených odporkyňou (navrhovateľ uviedol, že v tento deň bolo uhradených len 8,-- € v
čiastočnom späťvzatí, pričom nedoložil žiaden relevantný listinný dôkaz preukazujúci túto skutočnosť).
Následne ďalšia platba bola 22.4.2014, kde sa jednalo o omeškanie 39 dní pri odpočítaní dlžnej sumy
predstavujetakčiastka78,--€.Ajtupredložilaodporkyňadokladynaúhradu92,40€,pričomnavrhovateľ
vo svojom písomnom podaní uvádza úhradu 52,40 €, avšak žiaden relevantný dôkaz o tejto úhrade v

takejto výške nedoložil. Ďalšie platby boli z 27.8.2015, kde sa jednalo o omeškanie 127 dní a pri čiastke
po odpočítaní čiastočných úhrad úrok z omeškania predstavuje 0,25 €. Splátka 26.10.2015 opätovne
10,-- €, omeškanie 60 dní vo výške 0,042 €. Posledná splátka 11.11.2015 10,-- €. Po spočítaní súm
pri omeškaní a vyčísleného úroku z omeškania z jednotlivých čiastok predstavuje dlh 5,332 €, pričom
preplatok na istine s poukazom na vyššie uvedené je 14,90 €. Po odpočítaní úrokov z omeškania

vyčísleného za jednotlivé dni omeškania s jednotlivými sumami tak ako požadoval navrhovateľ tak súd
považoval návrh navrhovateľa aj v tejto časti za nedôvodný a v tejto časti návrh ako nedôvodný zamietol,
nakoľko bolo zistené, že odporkyňa zaplatila viac než podľa názoru súdu mala zaplatiť aj po prihliadnutí
na omeškanie sa so zaplatením dlžnej sumy vo výške 500,-- € v časti v ktorej považoval súd návrh za
dôvodný.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením
§ 151 ods. 1 O.s.p. a odporkyni, ktorá bola v konaní úspešná náhradu trov konania nepriznal, nakoľko
žiadne trovy neuplatňovala a žiadne trovy zo spisu, ktoré by jej vznikli nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považujeza nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným

počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát

8) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
10) bol odvolacím súdom schválený zmier

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

O. s. p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.