Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 27, 2016

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 13C/147/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7912215848
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Franková
ECLI: ECLI:SK:OSTV:2016:7912215848.8

Rozhodnutie

Okresný súd Trebišov, sudkyňa JUDr. Eva Franková, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r.
o., Pribinova ul. č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingova 4,
811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy takto

r o z h o d o l :

I. Návrh navrhovateľa súd z a m i e t a.

II. Účastníkom súd trovy konania n e p r i z n á v a.

III. Návrh navrhovateľa na prerušenie konania súd z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť uhradiť škodu a
nemajetkovú ujmu z dôvodu, že v exekučnom konaní č. k. H /XXEr/XX/XXXX/ nerozhodol o vydaní
poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej 15-dňovej lehote podľa exekučného poriadku čo považuje
za nesprávny úradný postup.Tvrdil, že je daná zodpovednosť odporcu za vznik škody a vznik
nemajetkovej ujmy podľa z. č. 514/2003 Z. z., preto uplatňuje z titulu majetkovej škody voči odporcovi
sumu 125,- Eur a z titulu nemajetkovej ujmy 330,- Eur.

Navrhovateľ si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu
majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčíslil takto:
a.) navrhovateľovi vznikla majetková škoda v celkovej výške 125,- Eur predstavujúca náhradu istiny
s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v
občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného

zmluvou o úvere. Nemôže preto tiež nastať akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny a
príslušenstva zo strany exekučného súdu.
b.) Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch si uplatňuje tvrdiac, že samotné konštatovanie porušenia
práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 48 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivý súdny proces
zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie
je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Nesprávny úradný postup Okresného súdu je podľa jeho názoru dôsledkom jeho nesústredenej činnosti
takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do majetkových
práv poškodeného.

Navrhovateľ tvrdil, že exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazuje prvky
nadmernej právnej zložitosti, nevyžaduje si spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať

svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadostio udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 20.01.2009 a to rozhodnutím o poverení. K
rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako šesť mesiacov).

Navrhovateľ svoj návrh ďalej odôvodnil aj tým, že splnil zákonnú podmienku uplatnenia nároku na
predbežné prerokovanie náhrady škody u odporcu a odporca v zákonnej lehote o jeho žiadosti na
predbežné prerokovanie nároku nerozhodol. Zároveň žiadal priznať aj náhradu trov konania.

Odporca sa k návrhu písomne vyjadril podaním zo dňa 19.04.2016 a žiadal návrh zamietnuť z dôvodu

nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady
škody podľa z. č. 514/2003 Z. z.. Zdôraznil, že odporcovi boli dňa 23.04.2012 doručené prvé žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.04.2012. Vzhľadom na skutočnosť, že už
dňa 27.09.2012 boli Okresnému súdu doručené žaloby vo veci je zrejmé, že navrhovateľ ich nepodal
po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr. Zdôraznil, že v súlade s §15 ods. 1 a §16 ods. 4 z. č. 514/2003
Z. z. poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na

súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti, preto má zato, že navrhovateľ uplatnil
nárok na súde predčasne. Poukázal aj na to, že navrhovateľ neposkytol v konaní žiadnu súčinnosť na
predbežné prerokovanie jeho žiadosti, a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok
na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. Odporca ako orgán príslušný podľa §4 ods. 1
písm. a) z. č. 514/2003 Z. z. preto nárok navrhovateľa nepovažuje za predbežne prerokovaný. Tvrdil,

že podania navrhovateľa, ktoré označuje ako žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody doručené odporcovi pred podaním návrhu na začatie súdneho konania ako aj návrhu na začatie
súdneho konania sú zmätočné a nespĺňajú základné náležitosti, ktoré stanovujú procesné predpisy pre
kvalifikované uplatnenie nároku na náhradu škody podľa z. č. 514/2003 Z. z. a Občianskeho súdneho
poriadku. Nakoľko podľa odporcu už v žiadostiach o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody

absentovali také údaje ako: označenie súdnych exekučných konaní spisovými značkami, ako aj určitosť
právnej kvalifikácie hmotno-právneho záväzku vyplývajúceho z právneho predpisu je potrebné takéto
návrhy navrhovateľa na začatie súdneho konania z a m i e t n u ť.

Poukázal na to, že prax ukázala už dávnejšie, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou

toho,abymohlisúdyobjektívneposúdiťzákonnosťexekúcie,akexekučnýmtitulomjenotárskazápisnica
alebo rozhodcovský rozsudok. Podľa §44 ods.2 Ex. por. účinného od 01.06.2011 15-dňová lehota na
vydanie poverenia od doručenia žiadosti exekútora na vydanie poverenia neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa §41 ods. 2 písm. c/ a d/ t.j. vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských
komisií a zmierov nimi chválených. Z toho vyplýva skutočnosť, že 15-dňová lehota na vydanie poverenia

neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského rozsudku ako exekučnom titule. Ak bola žiadosť na udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie podaná na súd po 01.06.2011, nárok navrhovateľa v tejto časti je
neopodstatnený.

Odporca ďalej poukázal aj na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej samotné

nedodržanie zákonnej lehoty na vykonanie procesného úkonu, alebo rozhodnutia v súdnom konaní
nemusí byť samo o sebe kvalifikované, ako zbytočný prieťah. Odporca ďalej, ako nedôvodné uplatnenie
nároku navrhovateľa hodnotí aj tým, že nároky navrhovateľa sú premlčané, že navrhovateľ v žalobách
škodu ako majetkovú ujmy vyčísľuje iba všeobecnými údajmi bez preukázania skutočných nákladov,
že navrhovateľ nevyužil inštitút podania sťažností na prieťahy v konaní predsedovi súdu ani ústavné

sťažnosti na Ústavnom súde.

Poukázal aj na to, že v kontexte podaných návrhov nie je možné opomenúť povahu a predmet v konaní,
v ktorých malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej
činnosti navrhovateľa a povedomí, ktoré je okolo navrhovateľa spojený s touto podnikateľskou činnosťou

vytvorené. V posledných rokoch totiž všetky zložky štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu
spotrebiteľských práv, pričom je všeobecne známe, že potrebu ochrany práv spotrebiteľov podmienila
najmä činnosť navrhovateľa na trhu spotrebiteľských úverov. Práve uplatňovanie rôznych pohľadávok z
titulu spotrebiteľských úverov je predmetom rôznych exekučných konaní, ktoré inicioval navrhovateľ a
v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu.

Odporca v tejto súvislosti upozornil na list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť
pod č. K./A (XXXX) [XXXX] adresovaný stálemu predstaviteľovi Slovenskej republiky pri Európskej únií,
v ktorom Európska komisia poukázala na to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami navrhovateľadostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov ako aj sťažnosť od slovenského združenia na ochranu
spotrebiteľov, pričom útvary Komisie sa o týchto praktikách dozvedeli prostredníctvom návrhu na začatie
prejudiciálneho konania, ktorý podľa čl. 267 ZFEÚ podal Krajský súd v I. (Vec C-XX/XX). Okrem vyššie

uvedeného o negatívnej percepcií navrhovateľa verejnosťou resp. aj špecializovanými organizáciami na
ochranu spotrebiteľov svedčí aj článok v denníku SME zo dňa 16.07.2012, ktorý súdu v prílohe predložil.
Z článku napr. vyplýva, že navrhovateľ obišiel zákaz vymáhať pohľadávku exekúciou. Podľa uvedeného
článku Okresný súd I. označil konania v prejednávanej veci za mimoriadne závažnú, nečestnú činnosť
pričom článok popisuje aj niektoré prípady, keď sa jednotlivý spotrebitelia napokon domohli svojich práv

(s odkazom na rozhodnutie súdneho dvora v Luxemburgu, ktorý poukázal na nezrovnalosti v zmluve,
chýbajúcu RPMN a neprimerané sankcia úroky). Z popísaného je zrejmé, že navrhovateľ a jeho praktiky
sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali
porušenieprávspotrebiteľaavkonečnomdôsledkuprávepodnikateľskáčinnosťnavrhovateľapodnietila
zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. Navrhovateľ je vnímaný
ako spoločnosť využívajúca neprijateľné praktiky, zneužívajúc slabé finančné a právne povedomie nízko

príjmových osôb.

Odporca zastáva názor, že navrhovateľ nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti škody štátu za
škodu, súlad postupu navrhovateľa s dobrými mravmi, ako ani nedostatočnosť konštatovania porušenia
práva, preto považuje odporca jeho návrh za právne neopodstatnený a žiada ho zamietnuť.

Odporca vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku a poukázal na to, že podľa tvrdenia
navrhovateľaknesprávnemuúradnémupostupumalodôjsťvobdobípredmarcom2009.Podľa§19ods.
1 z.č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel
o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného

rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia(oznámenia) rozhodnutia. V prípade ak mala
navrhovateľovi vzniknúť škoda nesprávnym úradným postupom spočívajúcim vo vydaní poverenia na
vykonanie exekúcie po uplynutí 15-dňovej lehoty, lehota na uplatnenie tohto nároku (premlčacia lehota)
uplynulapotrochrokochodmomentu,keďsanavrhovateľdozvedeloškode.Odporcavzniesolnámietku
premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty na udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.04.2009 (t.j. tri roky pred dňom, kedy boli odporkyni
doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku).

Súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal účastníkov konania, ktorí sa na pojednávanie neustanovili,
neúčasť ospravedlnil iba odporca, ktorý súhlasil s tým, aby súd konal a rozhodol v ich neprítomnosti.

navrhovateľ neúčasť na pojednávaní neospravedlnil ale doručil súdu návrh na prerušenie konania v tejto
veci. Prítomnosť účastníka na pojednávaní jeho právo, ktoré v danom prípade využité nebolo, a tak
podľa §101 ods. 2 OSP súd pojednávanie vykonal v ich neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise,

pripojeným spisom Okresného súdu Trebišov č. k. XXEr/XX/XX a zistil tento skutkový stav veci:

Zo spisu Okresného sudu Trebišov č. k.XXEr/XX/XX /EX/XXXXX/XXXX/ súd konštatuje, že na tunajšom
súde sa viedlo konanie kde navrhovateľ ako oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti
povinnému a žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia bola doručená súdu dňa 09.01.2009.

Okresný súd Trebišov vydal dňa 20.01.2009 poverenie č. XXXXXXXXXX a poveril vykonaním exekúcie
K.. B. R., Exekútorsky úrad E.. Exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu č.k. C zo dňa 26.8.2008 a bol vydaný na základe porušenia zmluvných povinností zo Zmluvy o
úvere č. XXXXXXX zo dňa 25.7.2007.

Súd konštatuje, že tvrdenia navrhovateľa o tom, že súd bol nečinný a vo veci bezdôvodne nekonal,
nie sú pravdivé. Zmätočné a nepravdivé sú tvrdenia navrhovateľ aj v návrhu na začatie konania, lebo
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená exekučnému súdu 09.01.2009 a
poverenie bolo vydané dňa 20.01.2009, t.j. v 15-dňovej zákonnej lehote.

Po prevedení dokazovania súd právne uzatvára:Podľa§3ods.1písm.d)z.č.514/2003Z.z.štátzodpovedázapodmienokustanovenýchtýmtozákonom
za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone
verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa §3 ods. 2 cit. zák. zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa §4 ods. 1 písm. a) cit. zák. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci
podľa §3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak:

1.) škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom, alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,
2.) škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3.) škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.

Podľa §9 ods. 1 z. č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012 štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah
do práv právom chránený záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa §9 ods. 2 cit. zák. účinného do 31.12.2012 právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaním dôkazom.

Podľa §9 ods. 2 z. č. 514/2003 Z. z. účinného od 01.01.2013 štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť

orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný
zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný
postup sa nepovažuje postup podľa výsledku postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej
pôsobnosti podľa čl. 86 psím. a)/ a písmeno d)/ Ústavy Slovenskej republiky a postup, alebo výsledok
postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej

republiky.

Podľa §9 ods. 2 z. č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2013 pri posudzovaní nesprávneho
úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie
v zákonom stanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci, alebo v zbytočných prieťahoch

v konaní možno vychádzať len s výsledkov vybavenia sťažností za prieťahy, žiadosti o prešetrenia
vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým
sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v
súdnom konaní, právoplatné rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že
bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo z právoplatného rozhodnutia

Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky
konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa §62 ods. 1 z. č. 757/2004 Z. z. o súdoch sťažnosť môže podať účastník konania, alebo strana v
konaní. Sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti porušeniu práva na verejné prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, alebo porušeniu za zásady dôstojnosti súdneho konania sudcami, súdnymi
úradníkmi, alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohu pri výkone súdnictva.

Podľa §63 ods. 1 z. č. 757/2004 Z. z. o súdoch sťažnosti vybavuje predseda príslušného súdu.

Podľa §64 ods. 1 z. č. 757/2004 Z. z. o súdoch účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci
boli spôsobené prieťahy v konaní, alebo porušené zásady dôstojnosti súdneho konania a odstránenie
zistených nedostatkov.Podľa §49 z. č. 38/1993 Z. z. o organizácií Ústavného súdu, sťažnosť môže podať fyzická osoba, alebo
právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením, alebo iným zásahom sa porušili
jej základné práva, alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa §17 ods. 1 z. č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlí zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa §17 ods. 2 cit. zák. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenie práva nie je dostatočným

zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa §17 ods. 3 cit. zák. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ods. 2 sa určuje s prihliadnutím
najmä na:
a.) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje

b.) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolností, za ktorých k nej došlo
c.) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote
d.) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa §17 ods. 4 cit. zák. výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa ods. 2 nemôže byť

vyššia, ako výška náhrady poskytnutá osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného
predpisu.

Podľa §19 ods. 1 cit. zák. právo na náhradu škody sa premlčí za 3 roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie, alebo zmena

právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia,
ktorým bolo zmenené, alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa §44 ods. 8 z. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti oprávnený môže
kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný Okresný

súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa §44 ods. 1 z. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, súd v rozhodnutí
o zmene exekútora podľa ods. 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne

oprávnený a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním
exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú
zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu
exekúcie.

Podľa §80 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby
sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu, alebo z porušenia
práva.

Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení súd zamietol návrh

navrhovateľa na náhradu škody a nemajetkovej ujmy po tom, čo zistil, že v tomto štádiu konania
navrhovateľ nepreukázal, žeby odporcovi vznikla voči nemu povinnosť uhradiť škodu a nemajetkovú
ujmu z dôvodu, že Okresný súd Trebišov v exekučnom konaní č. k XXEr/XX/XX rozhodol o jeho návrhu
na vydanie poverenia až po uplynutí zákonnej lehoty. Z exekučného spisu súd zistil, že poverenie v tejto
veci bolo vydané súdom v zákonnej 15 dňovej lehote. V konaní o náhradu škody podľa z. č. 514/2003

Z. z., ktorá má byť spôsobená prieťahmi v súdnom konaní, nie je oprávnený súd konajúci o návrhu na
náhradu škody riešiť ako predbežnú otázku zistenie takéhoto prieťahu, ktorý by zakladal zodpovednosť
odporcu za škodu z titulu nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v prieťahu konaní. Vyššie
citované právne predpisy zverujú posúdiť dôvodnosť sťažností na prieťahy v konaní iba predsedovi súdu
a Ústavnému súdu. Táto špeciálna právna úprava, ktorá upravila pôsobnosť subjektu na posúdenie

prieťahov v súdnom konaní správnymi účinkami aj pre posúdenie zodpovednosti na náhradu škody
spôsobenejprieťahmivsúdnomkonanímásvojeopodstatnenievtom,abysúdynižšíchstupňovnemohli
preskúmavať zákonnosť postupu súdov vyšších stupňov pokiaľ ide o dĺžku konania, inak by mohlo dôjsť
k tomu, že súd prvého stupňa by dôvodnosť a opodstatnenosť sťažnosti na prieťah v konaní inému súduposúdil odlišne od Ústavného súdu, ktorý by rozhodoval v konaní o sťažnosti účastníka súdneho konania
na prieťahy v konaní, alebo odlišne od posúdenia príslušného predsedu súdu, ktorý vybavil sťažnosť
podľa §63 ods. 1 a §64 ods. 4 z. č. 757/2004 Z. z..

Z uvedeného dôvodu, ak sa má posudzovať aktívna legitimácia navrhovateľa v konaní o náhradu
škody spôsobenú prieťahom v súdnom konaní, musí byť preukázaná existencia právne účinného
aktu predsedu súdu, alebo Ústavného súdu, ktorým bola sťažnosť oprávnenej osoby na prieťahy v
konaní kvalifikovaná ako dôvodná. Navrhovateľ nepreukázal, že je osobou oprávnenou na uplatnenie

nároku, ktorého sa domáha podaným návrhom v tejto veci, preto súd jeho návrh zamietol. Navrhovateľ
nepreukázal existenciu právne účinného aktu predsedu súdu, alebo Ústavného súdu o konštatovaní
prieťahov v exekučnej veci Okresného súdu Trebišov č. k. XXEr/XX/XX. Súd konštatuje, že ak by aj
bola podaná sťažnosť pre prieťahy v konaní, bola by nedôvodná lebo prieťahy zo strany exekučného
súdu v konaní Er/ XX/XX zistené neboli. .

V dôvodoch tohto rozsudku súd síce cituje aj ustanovenie §9 ods. 2 z. č. 514/2003 Z. z. účinného po
01.01.2013, teda po podaní návrhu navrhovateľa na začatie konania v tejto veci, avšak to na vyššie
uvedenom konštatovaní súdu o nedôvodnosti uplatnenia nároku navrhovateľa nič nemení.

Súd poukazuje na to, že citované ustanovenie zákona o súdoch, ako aj Ústavy Slovenskej republiky

boli účinné aj v čase, keď vo vyššie uvedenej exekučnej veci uplynula lehota na vydanie poverenia súd
v tejto lehote o jeho žiadosti nerozhodol. Skutočnosť, že aj keď od 01.01.2013 je ustanovenie §9 ods.
2 z. č. 514/2003 Z. z. rozdielne od úpravy účinnej do 31.12.2012 nič menení na právnych záveroch
odôvodenia tohto rozsudku. Aj bez novelizácie §9 ods. 2 z. č. 514/2003 Z. z. účinného od 01.01.2013
by súd z vyššie uvedených dôvodov návrh navrhovateľa na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v tomto

prípade zamietol z rovnakých dôvodov.

Navrhovateľ podaním zo dňa 20.05.2016 navrhol súdu prerušiť konanie v tejto veci až do právoplatného
skončenia konania o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie v konaní vedenom na
Okresnom súde I. pod sp. zn. XC/X/XXXX. Predmetom konania je náhrada škody pre porušenie

práva Európskej únie, ktorého sa mal podľa návrhu dopustiť Okresný súd I. v exekučnom konaní
vedenom proti navrhovateľovi na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom sa vymohlo
plnenie na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky ako aj v rozpore so zákonmi schválenými z
dôvodu transpozície smerníc EÚ zameraných na ochranu spotrebiteľa na finančnom trhu. Uviedol, že
zodpovedanie prejudiciálnej otázky v uvedenom konaní má zásadný význam lebo pre vznik nároku

na náhradu škody má fundamentálny význam posúdenie správnosti postupu exekučného súdu pri
vydaní poverenia na výkon exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol právoplatný rozsudok
rozhodcovského súdu. Z uvedeného dôvodu žiadal konanie podľa § 109 ods. 2 OSP prerušiť.
V predmetnom prípade náš súd nedal podnet na konanie, v ktorom sa rieši predbežná (prejudiciálna)
otázka a súd dospel k záveru, že v prejudiciálnom konaní sa nerieši otázka, ktorá môže mať význam pre

rozhodnutie súdu. V prejednávanej veci možno riadne pokračovať bez jeho prerušenia lebo formulovaná
prejudiciálna otázka nie je pre toto konania, z hľadiska jej právneho odôvodnenia ani významu dôležitá
či podstatná. Z uvedeného dôvodu súd zamietol návrh na prerušenie konania / výrok III./.

Odporca vzniesol v konaní námietku premlčania preto sa ňou súd musel zaoberať a skúmať či nárok

uplatnený v tomto konaní nie je premlčaný. Súd konštatuje, že ak by neexistoval iný dôvod, pre ktorý
návrh zamietol / otázka prieťahov v súdnom konaní nebola kvalifikovaným spôsobom riešená v inom
konaní/ a musel by sa súd zaoberať návrhom čo do dôvodu a výšky uplatneného nároku, dospel by k
záveru, že je premlčaný a návrh by zamietol z tohto dôvodu.

Podľa § 19 ods. 1 z.č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia ( oznámenia)
rozhodnutia. Navrhovateľ sa o škode dozvedel po vydaní poverenia v exekučnej veci H., t.j. minimálne
21.1.2009 ( poverenie vydané dňa 20.1.2009), a preto mohol podať návrh na súd v 3 ročnej premlčacej

lehote, t.j. najneskôr do 21.1.2012 ale návrh doručil súdu až dňa 27.9.2012 z toho vyplýva, že po tejto
premlčacej lehote, preto je jeho nárok premlčaný.Navrhovateľ v konaní úspech nemal, odporca si trovy konania uplatnil ale ich vznik nepreukázal, preto
súd podľa §142 ods. 1 OSP účastníkom trovy konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov vo 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí /§42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ďalej OSP/
uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§205 ods. 1 OSP/.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť v
zmysle ust. §205 ods. 2 OSP len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 OSP,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§205a OSP/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /§251 ods. 1 OSP/.