Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 26, 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 14C/353/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815217843
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Fedor
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3815217843.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v právnej veci navrhovateľky: O. D., nar.
XX.X.XXXX, bytom S., G. XXX/XX-X, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Ľubica
Lukáčová, s.r.o., so sídlom Prievidza, M. Hodžu 10/3, proti odporcovi: N. D., nar. X.X.XXXX, bytom S.,
G. XXX/XX-X, právne zastúpený Mgr. Petrom Švarcom, advokátom so sídlom v Prievidzi, Nám. Slobody
1/17, o rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

I. Manželstvo účastníkov, navrhovateľky O. D., rodenej H., narodenej XX.X.XXXX a odporcu N. D.,
narodeného X.X.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX v Handlovej, zapísané v knihe manželstiev Matričného
úradu Handlová, vo zväzku VIII, ročník 1979, na strane 176, pod poradovým číslom 106, r o z v á d z a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde sa navrhovateľka domáhala, aby súd rozviedol jej manželstvo s
odporcom. V návrhu uviedla, že s odporcom uzavreli manželstvo dňa 14.7.1979. U oboch ide o prvé
manželstvo, majú jednu dospelú dcéru. Manželstvo uzavreli po dvojročnej známosti. Navrhovateľka,
pôvodom z Levíc, nasledovala odporcu do miesta jeho bydliska v Handlovej a neskôr do miesta jeho
pracoviska do Prievidze. Odporca je v súčasnosti poberateľom starobného dôchodku. Navrhovateľka
je zamestnaná na Mestskom úrade v Prievidzi. Vzťah účastníkov je od začiatku veľmi nevyrovnaný,
pretože odporca má agresívnu a despotickú povahu a navrhovateľka sa ho vždy bála. V manželstve
zotrvávala len preto, že nechcela zostať s dcérou sama a pokiaľ dcéra študovala, bola od odporcu
finančne závislá. Už asi 10 rokov po svadbe manželia citovo ochladli a začali sa navzájom odcudzovať.
Prestali spolu tráviť voľný čas a okrem záhradky nemali už žiadne spoločné záujmy. Potom ako dcéra
ukončila vysokoškolské štúdium už nemajú ani spoločné povinnosti a úplne prestali spolu komunikovať.
Aj v súčasnosti žijú v jednom byte, nevedú však spoločnú domácnosť a každý si hradí svoje potreby
z vlastných prostriedkov. S účastníkmi žije v byte aj ich dcéra, ktorá je nezamestnaná. Odporca
nekomunikuje ani s ňou. Manželia spolu už najmenej 20 rokov vôbec intímne nežijú a nie je ani
predpoklad obnovy ich manželského spolužitia. Z týchto dôvodov sa chce navrhovateľka s odporcom
rozviesť.

Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a listinnými
dôkazmi.

Navrhovateľka na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu a uviedla, že manželstvo už veľmi dlho
neplní svoje funkcie. Správanie odporcu voči nej a ich dcére bolo také, že z jeho strany stále pretrvával

psychický teror. Odporca vyhľadával a vyvolával konflikty a vulgárne im nadával. Pristupoval k nim ako
k cudzím ľuďom. Pomáhal im, len keď si to zvážil a nechal si za to aj zaplatiť. Napríklad v roku 2003,
keď bola navrhovateľka hospitalizovaná a operovaná v Národnom onkologickom ústave, po ňu síce
autom prišiel, ale potom si to nechal zaplatiť. Počas manželstva sa venoval najmä svojim záujmom a
od rodiny sa vzďaľoval. Nemala výhrady voči tomu, že sa venoval športu, avšak ich spolužitie postupne
prestávalo fungovať. Navrhovateľka tento stav dlhodobo tolerovala najmä z ekonomických dôvodov,
hlavne preto, že ich dcéra študovala a navrhovateľka mala vážny zdravotný stav. Po 37-ich rokoch
manželstva však napokon dospela k rozhodnutiu, že sa chce rozviesť. Zo strany odporcu nikdy nemala
pochopenie ani úctu. Ich intímny život už 15 rokov nefunguje. Po 15-tich rokoch jej odporca povedal,
že sa má vysťahovať zo spálne. Navrhovateľka najprv odovzdávala svoju výplatu aj s výplatnou páskou
odporcovi, ktorý jej potom peniaze vydeľoval. Asi po 10-tich rokoch manželstva sa vzoprela a chcela,
aby hospodárili spoločne. Odporca s tým nesúhlasil. Zostalo to v takej polohe, že výplata jej zostala,
na byt prispievali spoločne a na dcéru prispieval odporca do jej 26 rokov, teda kým študovala sumami
od 500,- do 700,- Sk mesačne. Čo sa týka údržby domácnosti, posledných 15 rokov odporca ničím
neprispel. Nemožno teda hovoriť o finančnej podpore a rešpekte. Nebral do úvahy ani to, že majú
zdravotné problémy. Dcére v priebehu štúdia prispel na štúdium iba raz, a to sumou 500,- Sk na učebnicu.
Navrhovateľka už nedokáže s odporcom spolu žiť, ani bývať, ani zotrvať v tomto vzťahu. Navrhovateľka
dňa 3.11.2015 odišla zo spoločnej domácnosti. Odporcovi nepovedala kam ide, aby nemala problémy,
má z neho strach. Na nápravu vzťahu vyskúšali manželia viaceré možnosti. Boli to rôzne rozhovory a
rôzne alternatívne riešenia. Odporca vždy sľúbil, že sa zmení, že sa k nim bude inak chovať. Sľúbil
to aj v prítomnosti navrhovateľkinej rodiny, ale svoje správanie nezmenil. Psychologickú poradňu však
manželia nevyskúšali. V roku 1996 sa presťahovali do 3-izbového bytu. Dcéra tam už mala svoju izbu.
Neskôr sa odporca vyjadril, že sa mu navrhovateľka hnusí a vyhodil ju zo spálne. Spávala u dcéry v
izbe na zemi. Zmena nastala až keď dcéra ochorela. Odporca im vtedy prepustil spálňu. Navrhovateľka
bola z bytu vytesnená s tým, že tam nič nedala a nič tam nemá, nevie nič poriadne urobiť, a že nič
nezarobila. Je pravdou aj to, že odporca pomohol, keď ich dcéra ochorela, odviezol ju, avšak všetko
si dal zaplatiť. Odporca navrhovateľke vo voľnočasových aktivitách síce nebránil, ale nemala na ne
finančné prostriedky. Mala dve práce, aby sa mohla uživiť a pomáhala aj dcére pri štúdiu. Dcéra tiež žila
z prospechového a sociálneho štipendia.

Odporca na pojednávaní uviedol, že s návrhom nesúhlasí. Oplzlé slová na adresu navrhovateľky a
ich dcéry, ktoré uviedla navrhovateľka na pojednávaní nikdy nepovedal. Je veriaci, rodinne a citovo
založený človek, ktorý nikdy nevyhľadáva konflikty a pri ich riešení vždy radšej ustúpil. Vyplýva to z
jeho citlivej povahy, pri nespravodlivosti sa uzatvára do seba. Navrhovateľka si chce za každú cenu
presadiť svoj názor, bez možnosti odporcu vyjadriť sa k problému. Keď vznikol problém, prebiehalo
to tak, že navrhovateľka mu po prvej vete skočila do reči, prerušila ho a opakovala dookola svoje
výčitky. On keď videl, že to k ničomu nevedie, ustúpil, odišiel od izby a uzavrel sa do seba. Obvinenie,
že je agresívnej povahy je hrubo nepravdivé a hlboko ho uráža. Nikdy mu to navrhovateľka, ale ani
iná osoba nepovedala. Opak je pravdou, pri výmene názorov vždy radšej ustúpil. Navrhovateľ nepije,
nefajčí a okrem práce v robote a práce v záhrade, venoval svoj voľný čas v prvom rade rodine a športu.
Spoločný voľný čas trávili spolu na záhrade, okrem toho chodili na prechádzky a dovolenky, domáce aj
zahraničné. Vzájomná komunikácia prebiehala vždy na štandardnej úrovni, kým dcéra nedoštudovala,
potom to už bola komunikácia proti dvom a odporca vždy radšej ustúpil. V čase ochorenia dcéry v rokoch
2012 až 2013 boli rodinné vzťah nadštandardné. Chodievali spolu na prechádzky a výlety. Odporca
zabezpečil vyšetrenia dcéry u špičkových lekárskych odborníkov v Bratislave, kam spolu chodili viackrát
ročne autom. Po vyriešení zdravotných problémov s ním navrhovateľka prerušila komunikáciu a keď sa
spýtal, prečo tak urobila, dostal odpoveď, že 50,-EUR na benzín bolo veľa. Odporca tak zase ustúpil
a komunikovali spolu len o tom, čo bolo nutné. Do roku 1996 hospodárili manželia spoločne. Od roku
1996 prispieval odporca na návrh navrhovateľky sumou 10.000,-Sk mesačne. V tom bol zahrnutý obed
v sobotu a v nedeľu. Cez týždeň sa odporca stravoval v práci, náklady na raňajky a večere si hradil
sám. Od tejto doby si odporca sám pral, žehlil, upratoval, chodil do práce a po práci na záhradu. V
tom čase robil prvú rekonštrukciu ich bytu, výmenu plastových okien, maľovanie, výmenu nábytku,
podláh a elektrospotrebičov. Všetko zo svojich príjmov a časť financií dostal od svojej matky. V mesiaci
apríl 2015 robil druhú rekonštrukciu bytu, maľovanie obývačky, rekonštrukciu parketovej podlahy a
výmenu sedačky. V mesiaci október 2015 robil kompletnú rekonštrukciu kúpeľne. Na rekonštrukcie mu
navrhovateľka vôbec neprispela. Od roku 2008 na návrh navrhovateľky hospodárili každý samostatne.
Pristal na to, aby zase nevzniklo nedorozumenie. Platba za byt sa realizovala na polovicu, t.j. pri sume
300,-EUR, každý po 150,-EUR. Navrhovateľke odovzdával každý mesiac dohodnutú sumu 150,-EUR,

v domnienke, že za byt bude pravidelne, každý mesiac zaplatené. Nedoplatky pri konečných ročných
zúčtovaniach hradil odporca. Dňa 3.11.2015 mu navrhovateľka oznámila, že odchádza s dcérou k matke
navrhovateľky s odôvodnením, že tam má izbu a ide si ju tam zariadiť a keď sa vráti, bude sa maľovať
dcérina izba v byte. No už 2.11.2015 bol podaný návrh na rozvod, o ktorom odporca nevedel. S rozvodom
nesúhlasí. Nepovažuje vzájomné vzťahy za hlboko rozvrátené a jeho želaním je aby sa manželka s
dcérou vrátili a aby ďalej žili v domácnosti ako rodina. Z jeho strany problém v manželstve nebol.
Keby dcéra mala svoju rodinu, tak by problémy nemali. Dcéra s manželkou stratili pred ním rešpekt. V
manželstve by mala fungovať určitá hierarchia. Musia byť nejaké pravidlá, ktoré sa nemajú prekročiť.
Navrhovateľka tieto pravidlá prekročila. On tvrdil, že pokiaľ sa chcú pohnúť ďalej, musia viesť dialóg a nie
každý monológ. Odporca nie je v manželstve spokojný posledné dva roky a predtým možno päť rokov,
ale počas rokov 2012 a 2013 manželstvo fungovalo. Nechce sa rozviesť, lebo má odporkyňu rád. Nikdy
sa nevyjadril, že sa mu navrhovateľka hnusí. On športoval, ale aj drel každý deň od rána. Päť rokov bol
nezamestnaný. Bolo to v rokoch 2010 až 2015. Nebolo to tak, že si pýtal na benzín, ale chcel, aby naň
navrhovateľka prispela. Odporca sa staral aj o svoju 90- ročnú matku, päť rokov nemal príjem, tak žil
z úspor a spolu s matkou aj z jej malej penzie. Rekonštrukcia kúpeľne v roku 2015 bola financovaná z
jeho úspor a prispela mu k tomu aj jeho matka, ktorá už zomrela. Navrhovateľka opustila spálňu sama
od seba a odsťahovala sa k dcére. On ju nevyhadzoval. Ona vie ako to bolo, hádky medzi nimi neboli.

Súd ďalej vykonal dokazovanie týmito listinami: sobášny list účastníkov, potvrdenie Mestského úradu
Prievidza o spoločnom pobyte účastníkov, správa zo psychologického vyšetrenia odporcu zo dňa
30.10.1996.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov manželstvo je zväzok
muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo
po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada
na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 19 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že účastníci uzatvorili manželstvo dňa 14.7.1979 v Handlovej.
Obaja sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky, u oboch účastníkov ide o prvé manželstvo. Ich
posledným spoločným bydliskom bola Prievidza. Z manželstva pochádza jedno dieťa, dcéra, ktorá je
už v súčasnosti dospelá.

V súčasnosti už manželia už nebývajú v spoločnej domácnosti. Navrhovateľka opustila spoločnú
domácnosť dňa 3.11.2015. Od odchodu z domácnosti sa vyhýba osobnému stretnutiu s odporcom a aj
komunikácii s ním. Z výpovedí účastníkov vyplynulo, že každý z manželov vníma ich aktuálnu situáciu

odlišne. Navrhovateľka tvrdí, že v manželstvo je rozvrátené a svoje funkcie už neplní. Odporca naopak
uviedol, že podľa jeho názoru v manželstve vážny rozvrat neexistuje a spolužitie s odporkyňou chce
obnoviť, hoci problémy v manželských vzťahoch priznal a uviedol tiež, že v manželstve nie je spokojný.

Dokazovaním boli preukázané predovšetkým dlhodobé nezhody manželov vo finančnom hospodárení
a nakladaní so spoločnými prostriedkami. Tu súd poukazuje na to, že aj napriek tomu, že si to účastníci
možno neuvedomovali, peňažné prostriedky, ktoré nadobudli počas manželstva, najmä príjmy z práce,
patrili predovšetkým do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a teda obaja mali rovnaké právo ale
aj povinnosť s nimi hospodáriť a podieľať sa na ich výnosoch a úžitkoch. Manželia sa však v priebehu
celého manželstva nedokázali zhodnúť na spôsobe a forme nakladania so spoločnými peňažnými
prostriedkami. Väčšinu trvania manželstva hospodáril každý z nich sám s prostriedkami, ktoré získaval
zo svojich príjmov a na financovanie niektorých spoločných záležitosti, ako výchova dcéry, či platby za
byt, prispievali manželia dohodnutými sumami.

Pred odchodom navrhovateľky zo spoločnej domácnosti bol stav manželstva taký, že manželia už spolu
riadne nekomunikovali, nehospodárili spoločne, niekoľko rokov už spolu intímne nežili, netrávili spolu
voľný čas a ani nemali žiadne spoločné záujmy.

Súd poukazuje na ustanovenie § 1 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého je manželstvo zväzok muža
a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia. Podľa názoru súdu,
podmienka dobrovoľnosti a slobodného rozhodovania u každého z manželov musí trvať počas celého
manželstva a preto nemožno nikoho proti jeho vôli nútiť, aby v manželstve zostával. Z dokazovania
vyplynulo, že navrhovateľka už v manželstve zotrvávať nechce. Spoločnú domácnosť dokonca opustila
tak, že odporcovi o svojom úmysle zo strachu nepovedala a doposiaľ sa pred odporcom v podstate
ukrýva.

Hoci nesúhlas len jedného z manželov s ďalším trvaním manželstva nie je podľa Zákona o rodine sám
o sebe dôvodom na rozvod manželstva, podľa názoru súdu v danom prípade nejde len o ľahkovážne
chovanie navrhovateľky, ktoré by malo pôvod v nejakom jej chvíľkovom rozmare, ale o jej pevné a trvalé
rozhodnutie. Súd preto vyhodnotil postoj odporkyne vo vzájomnej súvislosti s vykonanými dôkazmi a v
kontexte toho, čo o aktuálnom stave manželstva účastníkov vyplynulo z celého dokazovania.

Súd konštatuje, že násilie zo strany odporcu, ani jeho agresívne, či vulgárne správanie voči
navrhovateľke nebolo v konaní preukázané. Na druhej strane je nepochybné, že navrhovateľka už s
odporcom nechce zdieľať spoločnú domácnosť a má z neho strach. Súd preto túto okolnosť musel tiež
vziať do úvahy.

Na základe uvedených skutočností dospel súd k záveru, že vzťahy medzi účastníkmi konania ako
manželmi sú trvalo narušené a rozvrátené.

Súd bol v zmysle ustanovenia § 23 ods. 2 Zákona o rodine povinný skúmať príčiny, ktoré viedli k
rozvratu vzťahov medzi manželmi. Dospel k záveru, že príčin bolo viac a postupne sa nabaľovali. Išlo
predovšetkým o nezhody vo finančnom hospodárení v domácnosti, ktoré boli v manželstve už od jeho
vzniku a ktoré súd opísal už vyššie. Nezhody medzi manželmi sa však postupne prejavovali aj v iných
oblastiach manželského života, či už v spôsobe trávenia voľného času, v intímnej sfére a neschopnosti
riešiť problémy, ktoré prinášalo manželské spolužitie. Manželia už potom nedokázali nájsť spôsob, ako
postupujúci rozvrat manželstva zastaviť.

Na základe uvedených okolností už manželstvo nemôže plniť svoj základný účel, ktorým je vytvorenie
harmonického a trvalého životného spoločenstva, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Súd preto
považoval zákonné dôvody na rozvod manželstva za dané, návrhu navrhovateľky vyhovel a jej
manželstvo s odporcom rozviedol.

Podľa § 144 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) účastníci nemajú právo na
náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo
nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu
alebo pomery účastníkov.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s citovaným ustanovením a žiadnemu z účastníkov nepriznal
právo na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský
súd v Trenčíne.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.