Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, July 8, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 12C/388/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1405222385
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Mamráková

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2014:1405222385.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV samosudkyňou Mgr. Danielou Mamrákovou v právnej veci navrhovateľky: V.

R., A. A. XX, A., štátny občan SR, zastúpená: Erben & Erben, advokátska kancelária, s. r. o., Námestie
SNP 22, Bratislava, proti odporcovi: W. W., A. V. XX, A., štátny občan SR, zastúpený: Mgr. Milan Valla,
advokát so sídlom Kempelenova 1, Bratislava, za účasti vedľajšieho účastníka: Generali Poisťovňa, a.
s., IČO: 35 709 332, Lamačská cesta 3/A, Bratislava o náhradu škody takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 787,- eur s úrokom z omeškania 6 % ročne zo sumy
787,- eur od 14.02.2006 do zaplatenia , v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.

III. O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 02.12.2005 žiadala navrhovateľka, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť sumu
2.423,57 eur z titulu náhrady škody. Návrh odôvodnila tým, že odporca svojím motorovým vozidlom
spôsobil dňa XX.XX.XXXX dopravnú nehodu, následkom ktorej bola škoda na motorovom vozidle
navrhovateľky a zranenie navrhovateľky, ktoré si vyžiadalo jej práceneschopnosť od 18.02.2005 do
23.04.2005. Navrhovateľka vyčíslila škodu na veciach vo výške 3.283,-Sk, čo predstavuje hodnotu
predajných zvyškov vozidla a vyčíslila škodu na ušlom zisku počas práceneschopnosti, keď nemohla

vykonávať sprostredkovateľskú činnosť pre poisťovňu. Navrhovateľka žiadala priznať aj úrok z
omeškania 6 % ročne zo sumy 2.423,57 eur od 26.10.2005 do zaplatenia.

Odporca a vedľajší účastník s návrhom nesúhlasili, žiadali ho v celom rozsahu zamietnuť.

Rozsudkom zo dňa 02.06.2010 č. k. 12C/388/2005-289 súd návrhu čiastočne vyhovel tak, že odporcovi
uložil zaplatiť navrhovateľke sumu 1.361,78 eur s úrokom z omeškania 6 % ročne z uvedenej sumy

od 14.02.2006 do zaplatenia a priznal navrhovateľke náhradu trov konania (výrok I., II.). Súd zamietol
návrh o zaplatenie sumy 1.061,79 eur s úrokom z omeškania (výrok III.), konanie o zaplatení úroku z
omeškania 6 % ročne zo sumy 2.423,57 eur od 24.04.2005 do 25.10.2005 zastavil z dôvodu čiastočného
späťvzatia (výrok IV.), odporcovi uložil zaplatiť súdny poplatok (výrok V.). Proti výrokom v bode I., II.
rozsudku sa odvolali odporca a vedľajší účastník.

Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 01.03.2012 č. k. 3Co/147/2010-342 odvolací súd

rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení
rozhodnutia odvolací súd uviedol, že čo sa týka návrhu na náhradu škody vo výške 3.283,-Sk z titulu
predajných zvyškov motorového vozidla, je potrebné z hľadiska určenia výšky škody spôsobenej na
motorovom vozidle vziať zreteľ na to, že zachované a nepoškodené zvyšky vozidla majú objektívne vždymajetkovú hodnotu, pri určovaní výšky ktorej nie je rozhodujúci subjektívny aspekt (akým spôsobom
je poškodený subjekt spôsobilý alebo schopný naložiť s touto hodnotou). Pokiaľ by navrhovateľke aj
napriek tomu bola vyplatená náhrada škody vo výške 10.950,-Sk, bola by navrhovateľka nedôvodne

zvýhodnená o sumu 3.283,-Sk, vyjadrujúcu hodnotu predajných zvyškov jej motorového vozidla.
Odvolací súd uviedol, že navrhovateľka netvrdila, ani nepreukazovala, že ohodnotenie predajných
zvyškov motorového vozidla poisťovňou nebolo správne a jej tvrdenie, že boli pre ňu nevyužiteľné,
preto neobstojí. Navrhovateľka sa mala pokúsiť zvyšky poškodeného motorového vozidla ponúknuť na
predaj, rozhodla sa však dať ich zošrotovať. Odvolací súd poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn.

5Cdo 120/2007, sp. zn. 1Cdo 226/2005 a sp. zn. 3Cdo 234/2007. Odvolací súd uviedol, že súd prvého
stupňa nárok navrhovateľky neposudzoval s prihliadnutím na špecifickosť činností, ktorú navrhovateľka
vykonávala a s prihliadnutím na jej zmluvu s Union poisťovňou, a. s. . Uviedol, že za obdobie februára
a marca 2005 nemohol navrhovateľke vzniknúť žiadny ušlý zisk s prihliadnutím na vyplácanie provízie
podľa provízneho systému, podľa ktorého v dôsledku spôsobenia škody by mohlo navrhovateľke nedôjsť
k rozmnoženiu majetku až v období mesiaca apríl, prípadne nasledujúcich mesiacov v roku 2005. Avšak

navrhovateľka takto svoj nárok neuplatnila.

Odvolací súd v prípade ušlého zisku uviedol, že súd prvého stupňa neskúmal, či navrhovateľke boli
vyplatené nemocenské dávky alebo nie. Odvolací súd poukázal na rozpornosť dĺžky práceneschopnosti

navrhovateľky, ktorá vyplýva z dokladu o PN aj zo znaleckého posudku. Odvolací súd poukázal na to,
že prvostupňový súd uznal navrhovateľke dobu práceneschopnosti v rozsahu, ako určila všeobecná
lekárka, avšak dostatočne nevysvetlil, z akého dôvodu sa odklonil od znaleckého posudku MUDr.
Dušana Viciana, pričom poukázal na rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č. k. 1T 98/2007-188
zo dňa 04.06.2008, ktorý konštatuje, že v osobe navrhovateľky nešlo o úplne zdravú osobu, znalec v

tomto konaní nebol schopný vyšpecifikovať, ktoré ťažkosti boli zapríčinené dopravnou nehodou a ktoré
predchádzajúcimi zmenami zdravotného stavu navrhovateľky, pripustil však, že v dôsledku dopravnej
nehody došlo k zhoršeniu zdravotného stavu už existujúcich ochorení. Odvolací súd v tejto súvislosti
poukázal aj na potvrdenie o pracovnej neschopnosti, ktorú lekárka ukončila ku dňu 23.04.2005 už dňa
13.04.2005.

Odvolací súd v rozhodnutí uviedol, že súd prvého stupňa v ďalšom konaní je v zmysle § 226 OSP
viazaný názorom odvolacieho súdu, pokiaľ ide o posúdenie náhrady vecnej škody - predajných zvyškov
motorovéhovozidla.Pokiaľideoušlýzisk,súdprvéhostupňatým,ženeposudzovalnávrhnavrhovateľky
podľa zmluvy, ktorú navrhovateľka uzavrela s Union poisťovňou, a. s. a provízneho systému, ako aj za

ktoré obdobie si tento nárok uplatňuje, nerozhodol správne. Odvolací súd uložil súdu prvého stupňa
skúmať, z čoho jednotlivé provízie pozostávali, preukázať, z ktorých konkrétnych zmlúv provízie plynuli,
kedy boli uzavreté, zisťovať, čo malo vplyv, že v mesiaci apríl neboli navrhovateľke vyplatené žiadne
provízie a prečo; zisťovať, ktoré konkrétne obdobie PN to spôsobilo. Ďalej uložil súdu stanoviť obdobie
práceneschopnosti navrhovateľky a navrhovateľke uložil preukázať, čo konkrétne jej počas PN ušlo.

Odporca sa vyjadril k meritu veci tak, že nárok navrhovateľky na zaplatenie skutočnej škody vo
výške 3.283,-Sk z titulu predajných zvyškov motorového vozidla je nedôvodný v celom rozsahu.
Predajné zvyšky motorového vozidla sú majetkovou hodnotou, ktorou navrhovateľka po škodovej
udalosti disponovala a zostala v jej vlastníctve. Odporca nie je zodpovedný za vznik škody, ktorú

navrhovateľka utrpela v dôsledku svojho slobodného rozhodnutia zničiť svoje majetkové hodnoty, ktoré
na základe svojho subjektívneho názoru považovala za nepoužiteľné. V súvislosti s ušlým ziskom
uviedol, že tento predstavuje majetkové hodnoty, ktoré by poškodený pri bežnom chode udalosti bez
zásahu škodovej udalosti preukázateľne dosiahol na základe konkrétnych právnych skutočností. Ide
o nedosiahnuté zväčšenie majetku poškodeného o konkrétnu hodnotu zníženého nákladu, ktoré by

na zväčšenie majetku musel vynaložiť. Dôkazné bremeno je na poškodenom, ktorý musí preukázať
konkrétne skutočnosti, z ktorých je možné usúdiť, že k zamýšľanému zisku by určite došlo a nemôže
ísť len o hypotetický zisk, ktorý by poškodený mohol dosiahnuť. Odporca považuje navrhovateľkou
uplatnený nárok na náhradu ušlého zisku za ničím nepodložený, ktorý je v rovine hypotetických úvah
navrhovateľky vyčíslený iba hrubým odhadom a nemôže byť teda dôvodný. K príčinnej súvislosti

medzi škodovou udalosťou a tvrdeným vznikom ušlého zisku odporca uviedol, že navrhovateľka tvrdí,
že škoda jej vznikla tým, že po zničení motorového vozidla a v dôsledku svojho zranenia nebola
objektívne schopná dopraviť sa na obchodné rokovanie a nemohla vykonávať svoju podnikateľskú
činnosť. Navrhovateľka nevykonávala podnikateľskú činnosť, ktorej esenciálnou súčasťou bolo vediemotorového vozidla, ani dobrá fyzická kondícia. Jej činnosť spočívala v kontaktovaní potenciálnych
klientov a následnom uzatváraní poistných zmlúv. Predpokladom pre výkon tejto činnosti je schopnosť
komunikácie a prípravy podpisu poistnej zmluvy. Navrhovateľka mala napriek poškodeniu svojho

zdravia a neutvrdenej nemožnosti viesť motorové vozidlo, objektívnu možnosť pokračovať vo výkone
podnikateľskej činnosti, nakoľko jej žiadne skutočnosti nebránili komunikovať s potenciálnymi klientmi,
dopraviť sa na obchodné rokovania verejnou dopravou a na týchto obchodných rokovaniach ústne
komunikovať a podpísať poistnú zmluvu. Zisky dosahované navrhovateľkou záviseli od viacerých
okolností, ktoré odporca svojím konaním nemohol ovplyvniť, pričom navrhovateľka aj počas obdobia,

keď nebola práceneschopnou, niekedy nedosiahla žiaden zisk. Odporca poukázal na spolu zavinenie
škody navrhovateľkou, pretože zo zisteného skutkového stavu je zrejme, že jej vozidlo nebolo vybavené
opierkami hlavy. Tým navrhovateľka sama porušila všeobecnú prevenčnú povinnosť spočívajúcu vo
vybavení motorového vozidla takými bezpečnostnými prvkami, ktoré bolo od nej možné požadovať za
účelom zabránenia alebo zníženia rizika vzniku škody. Z uvedených dôvodov navrhol návrh v celom
rozsahu zamietnuť.

Súd doplnil dokazovanie výsluchom navrhovateľky, dožiadaním na Sociálnu poisťovňu, znaleckým
dokazovaním znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, vyjadrením poisťovne Union.

Súd zistil tento skutkový stav:

Odporca spôsobil dňa XX.X.XXXX svojím motorovým vozidlom dopravnú nehodu, následkom ktorej
bola škoda na motorovom vozidle navrhovateľky EČ: A.-XXXKR a zranenie navrhovateľky, ktoré
si vyžiadalo práceneschopnosť od 18.2.2005 do 23.4.2005. Z oznámenia poistnej udalosti Českej
poisťovne, a.s. súd zistil, že poisťovňa likvidovala poistnú udalosť ako totálnu škodu na motorovom

vozidle navrhovateľky, pričom jej vozidlo bolo ohodnotené na sumu 10.965.- Sk, hodnota predajných
zvyškov 3.283.-Sk, spoluúčasť 300.- Sk, a teda celkové plnenie poisťovne navrhovateľke činilo 7.382.-
Sk.

Navrhovateľka uzatvorila s poisťovňou Union, a.s. zmluvu č. XXXXX dňa XX.X.XXXX na vykonávanie

sprostredkovateľskej činnosti ako rodinný poistný poradca na dobu neurčitú, počnúc dňom 01.02.2004.

Z listu Union poisťovne zo dňa 18.01.2011 súd zistil, že navrhovateľka činnosť rodinného poistného
poradcu ukončila z dôvodu výpovede navrhovateľky, pričom výpovedná lehota začína plynúť 01.01.2011
a končí 31.01.2011. V tej súvislosti vyzvali navrhovateľku na odovzdanie pečiatky, preukazu, inkasných

blokov, evidenčných listov, knižiek, CP, osvedčenia o registrácii pracovných manuálov.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že ušlého zisku sa domáha na základe výpočtov 2004, 2005.
Mala rozpracované zmluvy, ktoré mali byť v rozhodnom období uzavreté, mala dohodnuté termíny, no

z dôvodu, že nemohla používať motorové vozidlo, sa neuskutočnili. Klient nebude čakať na to, kedy
vyzdravie.Dnespoôsmichrokochneviepovedaťpočetpredjednanýchzmlúvapočetklientov,nemôžesi
uchovávať údaje o klientoch, keďže vypovedala zmluvu s poisťovňou a musela všetko skartovať. Ak by si
tieto údaje uchovávala, porušila by povinnosti v zmysle zmluvy. Dva roky už sprostredkovateľskú činnosť
nerobí. Činnosť vykonávala na základe istého know-how. Za klientmi dochádzala motorovým vozidlom

a bola obmedzená tým, že nemohla využívať motorové vozidlo. Klientov mala nielen v Bratislave,
ale aj v západoslovenskom kraji. Pri vyčíslení ušlého zisku vychádzala z konkrétnych zmlúv. Zmluvy
boli uzatvárané na rok, 5, 10 rokov a provízia bola splatná rozpočítateľne, čo znamená, že ak klient
platil poistné mesačne, dostávala províziu mesačne. Ak klient zaplatil jednorázovo, aj jej provízia bola
jednorazová. V roku 2005 nebola žiadna kríza a nebol problém s uzatváraním zmlúv. 70 % zmlúv

uzatvárala mimo Bratislavu, vyhľadávala si klientov priamo sama. Ako samoživiteľka nebola schopná
ušetriť si financie na lízing motorového vozidla. Zo sto zmlúv sa zrušili tri a odpočet provízie sa vykonával
v závislosti od toho, kedy klient zmluvu zrušil, napr. keď zrušil na začiatku mesiaca, provízia sa mohla
zrušiť už v danom mesiaci, ak na konci mesiaca, tak sa zrušila až v nasledujúcom období.

Podľa článku III. bod 2.písm.j) zmluvy č.20256 uzavretej medzi navrhovateľkou a poisťovňou Union,
a.s. rodinný poistný poradca je povinný po skončení tohto zmluvného vzťahu odovzdať Unionu všetky
informácie, spisy a zinkasované poistné týkajúce sa poistných zmlúv, ktoré uzavrel, ďalej kľúče od
priestorovo obchodnej skupiny, pečiatku, inkasné bloky a manuály.Podľa článku III. bod 1 (životné poistenia) prílohy k zmluve začiatočná provízia sa vyplatí rodinnému
poradcovi jednorázovo po vzniku nároku na začiatočnú províziu.

Podľa článku III. bod 7 (životné poistenia) prílohy k zmluve následná provízia bude vyplácaná rodinnému
poistnému poradcovi za poistenia s bežným platením poistného počas doby platenia poistného.
Následná provízia sa bude vyplácať v závislosti od spôsobu platenia bežného poistného (mesačne,
štvrťročne, polročne, ročne) od druhého poistného roku, najdlhšie však do 10. poistného roku.

Podľa článku IV. bod. 1(neživotné poistenia), článku V. bod. 4 prílohy k zmluve č.XXXXX nárok
na províziu vznikne rodinnému poistnému poradcovi zaplatením predpísaného poistného alebo jeho
splátky. Zaplatením sa rozumie pripísanie poistného na účet Unionu.

Podľa článku IV. bod. 3 prílohy k zmluve č.20256 Za udržanie poistnej zmluvy v kmeni v ďalšom poistnom
období prináleží rodinnému poistnému poradcovi následná provízia vypočítaná podľa percentuálnych

sadzieb pre kmeňovú produkciu uvedených v sadzobníku provízií, a to z predpísaného poistného za
podmienky, že zmluva medzi Unionom a rodinným poistným poradcom je platná.

Podľa článku IV. bod 6. prílohy k zmluve č.XXXXX za predĺženie platnosti poistnej zmluvy patrí
rodinnému poistnému poradcovi v ďalších rokoch provízia za udržanie kmeňa poistenia (následná

provízia).

Podľa článku IV. bod 4 písm. a) prílohy k zmluve č.XXXXX za udržanie poistnej zmluvy v kmeni sa pre
účely tejto prílohy považuje neprerušené trvanie platnosti poistnej zmluvy uzavretej na dobu neurčitú,
pričom za prvý rok trvania poistenia prináleží rodinnému poistnému poradcovi začiatočná provízia ako

za novú produkciu a za druhé a nasledovné roky trvania poistenia následná provízia ako za udržanie
poistnej zmluvy v kmeni.

Podľa čl. VIII. bod 1. prílohy k zmluve č. 20256 provízia je splatná v kalendárnom mesiaci nasledujúcom
po mesiaci, v ktorom rodinnému poistnému poradcovi vznikol nárok na províziu podľa článkov III, IV,

V ods. 4 tejto prílohy a v druhom kalendárnom mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom rodinnému
poistnému poradcovi vznikol nárok na províziu podľa článku V ods. 2 tejto prílohy.

Z vyplatených provízií súd zistil, že za obdobie od februára 2004 do decembra 2004 bola navrhovateľke

vyplatená provízia po odpočítaní sumy 1294.- Sk za zrušené zmluvy, vo výške 171.744.- Sk. Celkový
počet uzatvorených zmlúv v tomto období bol 31.

Z vyplatených provízií súd zistil, že za obdobie kalendárneho roka 2005 bola navrhovateľke vyplatená
provízia vo výške 170.215.- Sk, pričom v mesiaci apríl 2005 a november jej nebola vyplatená žiadna

provízia a v mesiaci marec 2005 bola provízia najnižšia. Celkový počet navrhovateľkou uzatvorených
zmlúv bol 26.

Zo správy UNION poisťovne, a.s. súd zistil, že za obdobie kalendárneho roka 2006 bola navrhovateľke
vyplatená provízia vo výške 126.721.- Sk.

Zo správy UNION poisťovne, a.s. súd zistil, že za obdobie kalendárneho roka 2007 bola navrhovateľke
vyplatená provízia vo výške 123.454.- Sk.

Zo správy UNION poisťovne, a.s. súd zistil, že za obdobie kalendárneho roka 2008 bola navrhovateľke

vyplatená provízia vo výške 242.312.- Sk.

Zo správy poisťovne Union ohľadom preukázania klientskych termínov a rozpracovaných poistných
zmlúv súd zistil, že poisťovňa nevedie, ani neviedla centrálny register rozpracovaných poistných
zmlúv jednotlivých sprostredkovateľov poistenia. Evidenciu si vedie každý sprostredkovateľ sám

a v zmysle uzatvorenej zmluvy, konkrétne článku IX ods. 2 - Ochrana osobných údajov
je sprostredkovateľ oprávnený so získanými údajmi vykonávať tieto operácie: získavanie,
zhromažďovanie, zaznamenávanie, preskupovanie, triedenie, premiestňovanie, usporadúvanie a
likvidácia nesprávnych osobných údajov alebo osobných údajov, ktorých účel pominul.Zo správy Sociálnej poisťovne súd zistil, že navrhovateľka poberala nemocenské dávky od 18.02.2005
do 22.04.2005, pričom celková výška nemocenských dávok za toto obdobie činila sumu 333.- eur.

Zo znaleckého posudku MUDr. Petra Malinovského, PhD. znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia,
súd zistil, že konštatoval, že poškodená V. R. utrpela nasledovné poranenia a diagnózy, pričom v časti
poranenia krčnej chrbtice klasifikoval toto poranenie inak a to:
1. Otras mozgu.

2. Podvrtnutie krčnej chrbtice typu „whiplash injury“ s poúrazovým blokovým postavením stavcov C-
chrbtice s následným prolongovaným priebehom s rozvojom cerviko-kraniálneho a cerviko-brachiálneho
syndrómu, ako komplikácie poúrazového stavu a bloku C-chrbtice.
3. Pomliaždenie predkolenia vpravo.
4. Pomliaždenie predlaktia vpravo.
Diagnóza poranenia v oblasti krčnej chrbtice nebola u poškodenej stanovená dostatočne podrobne a

správne, stanovená diagnóza bola mierne zľahčená, preto aj následne ďalšie hodnotenia nesprávne a
nepresne stanovenej diagnózy nepovažuje za relevantné.
Znalec uviedol, že súhlasí s doterajším vyjadrením predošlého vyšetrovania a znaleckého dokazovania,
žesaupacientkynejedenáoťažkúujmunazdraví,pretožesaaniskutočneoťažkúujmunejedná.Avšak
vzhľadom na presnejšie a exaktnejšie postavenú diagnózu „whiplash injury“, ktorú nemala poškodená

správne dodiagnostikovanú, je presvedčený, že dĺžka PN, tak ako ju absolvovala poškodená, môže
úplne zodpovedať charakteru a povahe poranenia, ktoré poškodená utrpela.
Priemerná doba liečenia úrazov krčnej chrbtice špecifického poranenia typu „whiplash injury“ môže byť
4 - 10 týždňov (individuálne v závislosti od pôsobiaceho úrazového násilia, veku pacienta, funkčného
stavu svalstva, pridruženým ochoreniam, atď.) a pri komplikovanejšom priebehu so závratmi, bolesťami

hlavy, s rozvojom krčno-hlavového (cerviko-kraniálneho) a krčno-ramenného (cerviko-brachiálneho)
syndrómu s funkčnými poruchami, tak ako sa tento stav vyvíjal aj u poškodenej a ako ho mala poškodená
aj zadokumentovaný pri jej pravidelných kontrolných vyšetreniach u rajónnej neurologičky, sa môže
dokonca doba liečby a tým pádom aj dĺžka PN ešte predĺžiť.

Dĺžku PN u poškodenej preto znalec nehodnotí ako neprimeranú, naopak, vzhľadom na charakter a typ
poranenia krčnej chrbtice, hodnotí celkovú dĺžku PN ako adekvátnu. Poškodená aj sama spontánne
prejavila záujem ísť do práce, chcela už ukončiť RHB, aby mohla následne ukončiť PN a začať sa
venovať pracovným aktivitám ako do momentu úrazu. Nie sú teda podľa dokumentácie prítomné žiadne
známky neodôvodnenej snahy zo strany poškodenej predlžovať svoju PN neúmerným spôsobom.

K ukončeniu práceneschopnosti praktickou lekárkou navrhovateľky uviedol, že v bežnej lekárskej praxi
sú však podobné postupy u praktických obvodných lekárov časté, avšak v konkrétnom prípade pani V.
R. nebolo zo strany ošetrujúcej lekárky ukončenie PN dňa 13.04.2005 „výhľadovo“ ku dňu 23.04.2005
veľmi vhodné, nakoľko vývoj zdravotného stavu vzhľadom na jej diagnózu trval dlho a mohol sa zmeniť

aj nárazovo, neplánovane, čo by predpokladané ukončenie PN k určitému dátumu mohlo korigovať.

Faktory, ktoré sú popísané v predošlom znaleckom dokazovaní, na str. č. 14 posudku č. 10726-41/05
MUDr. Dušana Viciana, ako je prítomnosť istých degeneratívnych spondylartrotických zmien v oblasti
krčnej chrbtice u poškodenej, jej vek, biologický stav, a podobne, sú faktory, ktoré nebolo možné žiadnym

spôsobom pred úrazom akokoľvek ovplyvniť, alebo zmeniť, jednoducho boli dané.

Uvedené faktory mohli len v minimálnej miere ovplyvniť celkový stav a dĺžku PN, rozhodujúcim faktorom
bol jednoznačne úrazový dej a jeho intenzita v momente nárazu - autohavárie.

Priemerná doba liečenia úrazu krčnej chrbtice typu „whiplash injury“ môže byť 4 - 10 týždňov.

Počas trvania subjektívnych ťažkostí na strane poškodenej, tak ako sú v lekárskych správach aj
zadokumentované, napr. závrate pri určitej polohe viac doprava, bolesti hlavy a stuhnutie šije,
vystreľovanie bolesti hlavy do hornej končatiny, nutkanie na zvracanie, atď. Tieto všetky ťažkosti a

príznaky poškodenej, vyplývajúce jednoznačne z poúrazového stavu, hodnotí znalec natoľko vážne, že
jej znemožnili vykonávať svoje obvyklé pracovné aktivity, ako vedenie motorového vozidla, cestovanie
zaklientmi,apodobne.Dokoncajepresvedčený,ženemohlavplnejmiereanivykonávaťvšetkydomáce
práce, tak ako bolo uvedené v predošlom znaleckom dokazovaní a poúrazové ťažkosti ju aj v tomtovýraznejšie obmedzili. V predošlom znaleckom dokazovaní bolo taktiež spomenuté, že u poškodenej sa
stav vyvíjal dobre a ku komplikáciám nedošlo.

Priebeh vývoja zdravotného stavu poškodenej po úraze nehodnotí teda ako nekomplikovaný, naopak,
bol komplikovaný veľmi typickými komplikáciami pre daný typ poranenia, ktoré boli aj jasne manifestné
a prítomné.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 136 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj OSP) Ak možno výšku nárokov zistiť len s
nepomernými ťažkosťami alebo ak ju nemožno zistiť vôbec, určí ju súd podľa svojej úvahy.

Jedným zo základných predpokladov vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu je, okrem porušenia
právnej povinnosti, existencie škody a zavinenia, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti
a škodou. Tento predpoklad musí byť splnený bez ohľadu na to, či ide o povinnosť k náhrade
škody vyvodzovanú zo zodpovednosti založenej na princípe zavinenia alebo na základe objektívnej

zodpovednosti.

Predpokladmi na úspešné uplatnenie žaloby sú preto vznik škody, preukázanie porušenia povinnosti,
príčinná súvislosť, ktorá musí byť nielen tvrdená, ale aj preukázaná. Právne relevantná škoda je
majetková ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným

ekvivalentom, t. j. peniazmi, je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
poskytnutím peňažného plnenia, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii.

V danom prípade bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že odporca spôsobil dopravnú nehodu,

následkom ktorej bol vznik škody na motorovom vozidle navrhovateľky a vznik škody na zdraví
navrhovateľky, čo si vyžiadalo práceneschopnosť navrhovateľky od 18.2.2005 do 23.4.2005. Odporca
zodpovedázaškodu,ktorúspôsobilporušenímprávnej povinnostiprivedenísvojho motorovéhovozidla
podľa § 420 OZ.

Čo sa týka škody na veciach- konkr. škody na motorovom vozidle navrhovateľky jednalo sa o totálnu
škodu, ktorá bola likvidovaná právnym predchodcom vedľajšieho účastníka Českou poisťovňou, a.s.
ktorá navrhovateľke poskytla poistné plnenie vo výške 7.832.- SK. Hodnota motorového vozidla činila
10965.- Sk, od ktorej sumy bola odpočítaná hodnota predajných zvyškov 3283- Sk a spoluúčasť 300.-
SK. Predmetom sporu je zaplatenie sumy 3.283.- Sk z titulu predajných zvyškov motorového vozidla

a ušlý zisk.

Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu uvedeným
vyššie, ktorý jednoznačne vyslovil, že predajné zvyšky vozidla mali majetkovú hodnotu a spôsobilosť
poškodeného subjektu naložiť s touto hodnotou nie je rozhodujúca, zamietol súd návrh navrhovateľky

na zaplatenie sumy 3.283,-Sk (108,98 eur) z titulu náhrady škody za predajné zvyšky vozidla, ktorých
hodnotu poisťovňa odpočítala od poistného plnenia.

Ušlý zisk spočíva v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu
majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje

zmenšením majetku poškodeného, ale stratou očakávaného príjmu. Nestačí pravdepodobnosť
rozmnoženia majetku, ale musí byť preukázané, že pri pravidelnom behu veci ( nebyť protiprávneho
konania škodcu, alebo škodnej udalosti), mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho
majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu ( škodnej udalosti ). ušlý zisk je
ujma spočívajúca v tom, že u poškodeného nepríde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu

majetkových hodnôt, aj keď sa tak dalo očakávať, s ohľadom na pravidelný beh veci. Ušlý zisk sa
preto neprejavuje zmenšením majetku, ale stratou očakávaných hodnôt. Poškodený musí preukázať,
že mal zabezpečené predpoklady pre tzv. pravidelný beh vecí, teda že nebyť škodnej udalosti tu bol
reálny predpoklad dosiahnutia zisku. Podľa názoru súdu navrhovateľka uvedený predpoklad v konanípreukázala. Navrhovateľka nebola ako sprostredkovateľka v čase vzniku škody vo fáze začínajúcej
sprostredkovateľky, ktorá svoju činnosť len rozbiehala a bola vo fáze plánovania zárobkovej činnosti. Ak
by bola v tejto fáze a z jej doterajšej činnosti by nebolo možné posúdiť jej zárobok pred poškodením,

vtedy by sa mohlo hovoriť o hypotetickom ušlom zisku. Navrhovateľka však preukázala súdu, že činnosť
sprostredkovateľky pre poisťovňu reálne dlhodobo od 1.2.2004 vykonávala nepretržite a preukázala
svoje dosiahnuté príjmy z predchádzajúceho obdobia, čo súd hodnotí ako reálne existujúce okolnosti,
z ktorých možno vyvodiť, že ak by nedošlo ku škodovej udalosti k zamýšľanému zisku by došlo. Tento
záver súdu podporujú aj dôkazy o výške vyplatených provízií za obdobie bezprostredne nadväzujúce na

skončenie práceneschopnosti, aj za obdobie ďalších kalendárnych rokov 2006, 2007. Skutočnosť, že
odporca zasiahol do výkonu sprostredkovateľskej činnosti a jeho konaním bola táto činnosť prerušená,
preukazuje skutočnosť, že navrhovateľka v tejto činnosti pokračovala po skončení PN až do roku 2011.

Je pravdou obrana odporcu, že zisky dosahované navrhovateľkou záviseli od viacerých okolností,
ktoré odporca svojím konaním nemohol ovplyvniť. Avšak treba prioritne vychádzať z toho, že odporca

spôsobil dopravnou nehodou zranenie navrhovateľke, ktoré malo za následok práceneschopnosť.
Zranenie s následkom práceneschopnosti je prvotná príčina toho, že navrhovateľka nemohla sa venovať
sprostredkovateľskej činnosti, ktorú vykonávala za účelom dosiahnutia zisku. Odporca svojím konaním
ovplyvnil, že navrhovateľka bola práceneschopná a v tom čase nevykonávala žiadnu činnosť. Sám
znalec zhodnotil, že ťažkosti a príznaky poškodenej vyplývajú jednoznačne z poúrazového stavu, a

hodnotí ich za natoľko vážne, že jej znemožnili vykonávať svoje obvyklé pracovné aktivity, ako vedenie
motorového vozidla, cestovanie za klientmi, a podobne, pričom je presvedčený, že nemohla v plnej
miere ani vykonávať všetky domáce práce, tak ako bolo uvedené v predošlom znaleckom dokazovaní a
poúrazové ťažkosti ju aj v tomto výraznejšie obmedzili. Ďalšie okolnosti, od ktorých závisela výška zisku
sú sekundárne a môžu sa premietnuť do hodnotenia výšky ušlého zisku. Z tohto hľadiska posudzovať

nárok navrhovateľky a ustáliť, že aj keby bola práce schopná, nemusela by dosiahnuť zisk, pretože je
závislý od viacerých okolností, a nepriznať nárok navrhovateľke na ušlý zisk vôbec, je podľa názoru súdu
nespravodlivé. V danej veci bolo preukázané, akú konkrétnu prácu navrhovateľka nemohla vykonať a
tým prišla o ušlý zisk. Je nesporné, že navrhovateľka čerpala dávky nemocenského poistenia za dobu
práceneschopnosti vo výške 333.- eur, ale táto skutočnosť sama o sebe nezakladá dôvod na zamietnutie

nároku na ušlý zisk, ale bola zohľadnená pri určovaní výšky ušlého zisku a v časti 333.-eur odpočítaná.

Súd sa nestotožňuje s tvrdením odporcu, že navrhovateľka participovala na vzniku škody tým, že
nemala motorové vozidlo vybavené bezpečnostnými opierkami, čím porušila prevenčnú povinnosť.
Poškodeniezdravianavrhovateľkyvyžadujúcesipráceneschopnosťjevpríčinnejsúvislostisozranením.

Spoluzavinenie navrhovateľky nebolo ničím preukázané, a preto súd na tieto argumenty odporcu
neprihliadol.

V zmysle uznesenia odvolacieho súdu súd za účelom stanovenia doby práceneschopnosti ustanovil do
konania znalca, zo znaleckého posudku ktorého mal nesporne preukázané, že dĺžka práceneschopnosti

nebola neprimeraná, bola adekvátna a z dostupnej dokumentácie vyplýva snaha navrhovateľky
začať pracovať a neboli zrejmé tendencie neúmerne predlžovať práceneschopnosť. Čo sa týka
dĺžky práceneschopnosti, resp. jej ukončenia je ukončenie práceneschopnosti k určitému dátumu do
budúcnosti súd vychádzal zo znaleckého posudku MUDr. Malinovského, ktorý v znaleckom posudku
k tejto otázke uviedol, že je to ojedinelý postup, avšak v odôvodniteľných prípadoch možný. V bežnej

lekárskej praxi sú takéto prípady u obvodných lekároch časté, v prípade navrhovateľky ukončenie
PN 13.4.2005 ku dňu 23.4.2005 nebolo veľmi vhodné. Hoci znalec konštatuje, že vzhľadom na
vývoj zdravotného stavu navrhovateľky to nemohlo byť výhľadovo vhodné, nemá súd pochybnosti o
dĺžke trvania práceneschopnosti navrhovateľky, nakoľko zo znaleckého posudku vyplýva, že dĺžka
práceneschopnosti bola adekvátna zraneniu a zdravotnému stavu navrhovateľky. Zo znaleckého

posudku bolo preukázané, že dĺžka trvania PN nebola ovplyvnená, resp. bola ovplyvnená v minimálnej
miere faktormi popísanými znalcom V.. M. v trestnom konaní, (degeneratívne spondylartrotické zmeny
v oblasti krčnej chrbtice, vek, biologický stav), rozhodujúcim faktorom bol úrazový dej a jeho intenzita
v momente nárazu. V zmysle vyššie uvedených záverov znalca súd ustálil dobu práceneschopnosti
zhodne s dobou práceneschopnosti určenou praktickou lekárkou navrhovateľky.

Ušlý zisk si navrhovateľka uplatnila za dobu práceneschopnosti, pričom odvolací súd vyslovil, že sa javí
podľa provízneho systému, že nárok na ušlý zisk za dobu februára a marec 2005 nie je daný vzhľadom
na splatnosť provízie. Je nesporné, že v mesiaci apríl 2005 nebola navrhovateľke vyplatená žiadnaodmena, čo súvisí s práceneschopnosťou navrhovateľky, ktorej by nárok na províziu vznikol v prípade,
ak by vo februári, resp. marci 2005 uzatvorila poistné zmluvy. Tým, že k uzatvoreniu žiadnych zmlúv v
marci, apríli 2005 nedošlo, nevznikol jej nárok na vyplatenie provízie.

Pri posudzovaní, z čoho jednotlivé provízie plynuli, súd vychádzal z výpovede navrhovateľky a z
jednotlivých provízií vyplatených za rok 2004 a január 2005 a z prílohy k zmluve č.20256. Z výpovede
navrhovateľky mal súd preukázané, že zmluvy boli uzatvárané na rok, 5, 10 rokov a provízia bola splatná
rozpočítateľne, čo znamená, že ak klient platil poistné mesačne, dostávala províziu mesačne. Ak klient

zaplatil jednorázovo, aj jej provízia bola jednorázová. Zo sto zmlúv sa zrušili tri a odpočet provízie sa
vykonával v závislosti od toho, kedy klient zmluvu zrušil, napr. keď zrušil na začiatku mesiaca, provízia
sa mohla zrušiť už v danom mesiaci, ak na konci mesiaca, tak sa zrušila až v nasledujúcom období.
Z jednotlivých vyúčtovaní provízií mal súd preukázané, že okrem mesiaca január 2005, kedy provízií
bola vyplatená aj za neživotné a za životné poistenie a mesiac október 2004, kedy bola provízia nulová,
boli provízie vyplatené za uzatvorenie zmlúv životného poistenia a paušálne odmeny. V tejto súvislosti

sa súd stotožňuje s argumentáciou navrhovateľky, ktorá poukázala v podaní zo dňa 19.10.2009 na
rozhodnutie NS ČR 25Cdo/965/99, v zmysle ktorého je ušlý ziskom podľa § 442 OZ i akákoľvek strata
na zárobku, či odmene, ktorú možno odškodniť, ak škoda spôsobená na veci znemožnila poškodenému
vykonávať činnosť smerujúcu k dosiahnutiu prospechu, ktorý by mu podľa zmluvy prináležal a ktorého
by sa mu iste dostalo v prípade, že by nenastala škodová udalosť. Nie je podstatné ako je tento prospech

vyplývajúci zo zmluvného vzťahu štruktúrovaný a definovaný ( odmena hodinová, paušálna), preto aj
strata nároku na zaplatenie zmluvnej paušálnej odmeny v dôsledku nemožnosti dostať sa k svojim
zmluvným záväzkom predstavuje bez ohľadu na mieru podnikateľského rizika plynúceho zo zmluvy
ušlý zisk poškodeného v rozsahu v akej je v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním.
Súd vychádzal z uvedeného právneho názoru a ustálil, že je daný nárok navrhovateľky na ušlý zisk,

ktorý predstavuje stratu na provízii bez ohľadu na štruktúru provízie. Je teda irelevantné z čoho provízia
pozostáva, či sa jedná o odmenu za uzavretie zmluvy, paušálnu odmenu, odmenu za udržanie poistného
kmeňa. Navrhovateľka mala zmluvou s poisťovňou Union, a.s. dohodnuté vyplácanie provízie, ktorej
súčasťou boli aj paušálne odmeny a v dôsledku úrazu a poškodenia motorového vozidla nemohla svoje
zmluvné záväzky plniť.

Odvolací súd uviedol, že za ušlý zisk nemožno považovať províziu, ktorá bola navrhovateľke vyplácaná
za udržanie provízneho kmeňa. Súd vychádzal pri určení ušlého zisku z priemeru provízií za obdobie
február2004ažjanuár2005,vktorýchnáslednáprovízianemohlabyťzahrnutá,keďžepodľaprovízneho
systému určeného v článku článku III. bod 7 prílohy k zmluve, a článku IV. bod 4 písm. a) prílohy

následná provízia sa vypláca až od druhého poistného roku, a keďže navrhovateľka začala s činnosťou
rodinného poistného poradcu vo februári 2004, nemohla byť v prvom roku jej činnosti za uzatvorené
zmluvy vyplatená následná provízia. Následná provízia, t.j. provízia za udržanie poistného kmeňa mohla
byť prvýkrát vyplácaná až od februára 2005 za zmluvy uzatvorené vo februári 2004, avšak provízie za
február 2005 súd pri výpočte nezohľadňoval.

Odvolací súd v uznesení uviedol, že navrhovateľka pre preukázanie ušlého zárobku neprodukovala
žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že v období práceneschopnosti nemala možnosť uzatvárať
žiadne zmluvy, prípadne sprostredkovateľskú činnosť. Dôkazom o tejto nemožnosti je jednoznačne
znalecký posudok MUDr. Malinovského, ktorý zhodnotil, že ťažkosti a príznaky poškodenej vyplývajú

jednoznačne z poúrazového stavu a hodnotí ich za natoľko vážne, že jej znemožnili vykonávať svoje
obvyklé pracovné aktivity, ako vedenie motorového vozidla, cestovanie za klientmi, a podobne, pričom
je presvedčený, že nemohla v plnej miere ani vykonávať všetky domáce práce, tak ako bolo uvedené v
predošlom znaleckom dokazovaní a poúrazové ťažkosti ju aj v tomto výraznejšie obmedzili.

Čo sa týka dôkazu o predjednaných zmluvách pred práceneschopnosťou tento dôkaz navrhovateľka
nepredložila, pričom uviedla, že s odstupom času nemá k dispozícii všetky zmluvy, ktoré mala
rozpracované, naviac poukázala na to, že ukončila sprostredkovateľskú činnosť pre poisťovňu a
z tohto dôvodu nemôže mať žiadne údaje o klientoch ani k dispozícii. Tvrdenie navrhovateľky
preukazuje aj správa Union, a.s. ktorá potvrdila ukončenie spolupráce s navrhovateľky, pričom zo

správy poisťovne Union, a.s. mal súd preukázané, že poisťovňa nevedie, ani neviedla centrálny
register rozpracovaných poistných zmlúv jednotlivých sprostredkovateľov poistenia. Evidenciu si vedie
každý sprostredkovateľ sám a v zmysle uzatvorenej zmluvy, konkrétne článku IX ods. 2 Zmluvy
- Ochrana osobných údajov je sprostredkovateľ oprávnený so získanými údajmi vykonávať tietooperácie: získavanie, zhromažďovanie, zaznamenávanie, preskupovanie, triedenie, premiestňovanie,
usporadúvanie, a likvidácia nesprávnych osobných údajov alebo osobných údajov, ktorých účel pominul.

Súd je názoru, že splatnosť provízie dohodnutá zmluvou v znení prílohy k zmluve zo dňa 26.1.2004
nemá vplyv na posúdenie nároku na ušlý zisk. Navrhovateľka žiadala priznať ušlý zisk za dobu
práceneschopnosti t.j. február až apríl 2005, pričom nie je rozhodujúce, že v mesiaci február a marec
2005 jej boli vyplatené provízie za zmluvy uzatvorené pred práceneschopnosťou. Škodová udalosť
nastala dňa XX.X.XXXX a zasiahla do výkonu sprostredkovateľskej činnosti navrhovateľky, pričom tento

zásahtrvaldo23.4.2005.Jepotrebnérozlišovaťmedzivznikomnárokuasplatnosťouprovízie.Splatnosť
provízie je súčasťou dohody medzi navrhovateľkou a poisťovňou, pričom zmluvné podmienky sa mohli
meniť.

Vzhľadom na to, že súd dospel k záveru, že je daný nárok navrhovateľky na náhradu ušlého zisku,
rozhodol súd o výške ušlého zisku na základe voľnej úvahy, pričom pri výpočte vychádzal z reálne

dosiahnutých provízií za obdobie pred práceneschopnosťou, ktorých výška nie je sporná a bola
preukázaná vyúčtovaniami za jednotlivé mesiace za obdobie február 2004 až január 2005. Súd pre
objektívne posúdenie priemernej provízie nezahrnul do výpočtu províziu za mesiac február 2005,
nakoľkovtomtomesiacibolaužnavrhovateľkapráceneschopná.Výškuušléhoziskusúdustálilzprovízií
a odmien vyplatených za obdobie od februára 2004 do januára 2005, čo celkom činí sumu 6.301,83 eur,

pričom priemerná provízia za uvedené obdobie predstavuje 525,15 eur. Z uvedenej sumy súd vypočítal
priemernú dennú províziu 17,50 eur a po vynásobení počtom dní PN 64, dospel k sume 1.120.- eur. Po
odpočítaní dávok nemocenského poistenia zostáva k úhrade sumy 787.- eur. Z dôvodu, že predmetom
konania zostala po predchádzajúcom rozhodnutí suma 1.361,78 eur, v ktorej súd pôvodne zahrnul aj
sumu 108,97 eur za predajné zvyšky, pričom návrh v tejto časti bol nedôvodný, ako aj návrh vo zvyšnej

časti ušlého zisku, zamietol súd návrh na zaplatenie sumy prevyšujúcej sumu 787.- eur.

Podľa § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej
veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali.

Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Súd priznal navrhovateľke úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ, §121 ods. 3 OZ vo výške 6%

ročne. Dobu omeškania súd ustálil ku dňu nasledujúcom po dni doručenia návrhu na začatie konania
13.2.2006. Ku dňu 14.6.2006 bola úroková sadzba určená nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení
neskorších predpisov určená vo výške 6% ročne.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku tak, že o nich

rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti vo veci samej, nakoľko predmetom trov sú nielen
trovy účastníkov, ale aj trovy štátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Krajskom súde
v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha / § 205 ods. 1 O. s. p. /.

Ak povinný dobrovoľne nesplní , čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh
na súdny výkon rozhodnutia / § 251 ods. 1 O. s. p. /.