Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 29, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Co/67/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109215620
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7109215620.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov

senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci navrhovateľa P. Š. nar.
XX.XX.XXXX bývajúceho v T. na J. ul. č. XX zastúpeného JUDr. Martou Šuvadovou advokátkou so
sídlom v Košiciach na Floriánskej ul. č. 16 proti odporcovi Ing. C. Š. nar. X.XX.XXXX bývajúcemu v T.
na G. ul. č. XX zastúpenému JUDr. Petrom Čurillom advokátom so sídlom v Prešove na Hlavnej ul. č. 11
v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 3.7.2014
č.k. 17C 215/2009-789 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o zvýšení výživného do 29.5.2014.

Z r u š u j e rozsudok v napadnutom výroku o zvýšení výživného od 30.5.2014 do budúcna, dlžnom
výživnom a v rozsahu zrušenia v r a c i a v e c na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti o zvýšenie výživného o 100 €
mesačneod1.7.2009dobudúcna.Zvýšilvyživovaciupovinnosťodporcuvočinavrhovateľovizo132,78€
na 215 € počnúc od 1.7.2009 do budúcna so splatnosťou vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred,
čím zmenil rozsudok Okresného súdu Košice I z 23.1.2007 č.k. P 118/98-458 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach z 24.11.2008 sp.zn. 7CoP 213/2007. Dlžné výživné za obdobie od 1.7.2009

do 30.6.2014 vo výške 4.933,20 € zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi do 90 dní od právoplatnosti
rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Vyslovil, že o trovách konania pozostávajúcich z trov
štátu, ako aj trov účastníkov rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca proti výroku o zvýšení výživného zo
132,78 € na 215 € mesačne od 1.7.2009, ako aj proti výške zročného výživného z dôvodov podľa §
205 ods. 2 písm.d/ O.s.p. a navrhol, aby odvolací súd v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa zrušil

a vrátil vec na ďalšie konanie. Poukázal na ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine a vyjadril názor, že k
vydaniu nového rozhodnutia o výške výživného môže dôjsť len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho
charakteru, pričom relevantnosť takejto zmeny sa zisťuje porovnávaním tvrdených a preukázaných
nových pomerov s pôvodnými pomermi (R 72/1965). Výrazná zmena pomerov nie je v právnom
poriadku legálne definovaná. Dôvodová správa k uvedenému ustanoveniu uvádza, že možnosť súdu
zmeniť rozhodnutia alebo dohody rodičov o výkone ich rodičovských práv a povinností je daná pri
podstatnej zmene pomerov (v závažnejšej zmene nielen krátkodobého charakteru). Aj ustálená súdna

prax inštitút zmeny rozhodnutia na základe zmeny pomerov vykladá tak, že musí ísť o zmenu pomerov
závažnejšieho charakteru. Podľa potvrdenia o štúdiu, na ktoré sa súd v odôvodnení napadnutého
rozsudku odvoláva, navrhovateľ študoval od 1.9.2008 na Fakulte ekonomiky na Technickej univerzite
v Košiciach. Na základe zmeny pomerov na strane navrhovateľa Krajský súd v Košiciach 24.11.2008č.k. 7CoP 213/2007 zvýšil výživné od odporcu pre navrhovateľa z 2.500 Sk na 4.000 Sk mesačne. V
čase rozhodnutia súdu bol navrhovateľ už tretí mesiac študentom vysokej školy a zvýšenia výživného
sa dožadoval s odstupom 7 mesiacov od poslednej úpravy výživného. Vo vzťahu k vyššie špecifikovanej

právnej úprave vyplývajúcej zo Zákona o rodine absentuje úvaha súdu prvého stupňa vo vzťahu k
momentu zmeny pomerov a teda, prečo práve od 1.9.2009 do budúcna priznal navrhovateľovi vyššie
výživné a teda, prečo práve od uvedeného termínu malo dôjsť k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá
následne odôvodňuje zmenu rozhodnutia v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Vyjadril názor, že v
priebehu 7 mesiacov nedošlo k takým výrazným zmenám pomerov na strane navrhovateľa ani na jeho

strane, ktoré by prelomili zásadu už rozhodnutej veci - res iudicata. Súd ani náznakom neodôvodnil,
z akých dôvodov zvyšuje navrhovateľovi výživné od 1.9.2009. Pre posúdenie predpokladov na zmenu
právoplatného rozsudku o výživnom musí byť prvostupňovým súdom preukázaný záver, že došlo k
zmene pomerov a že v dôsledku toho treba aj zmeniť výšku výživného. Absolútne nestačí len úvaha
súdu o tom, že vzhľadom na plynutie času je doterajšie výživné neprimerané, nakoľko v opačnom
prípade by postupom súdu došlo k neprípustnej reparácii právoplatného súdneho rozhodnutia. V ďalšom

poukázal na skutočnosť, že vykonaným rozsiahlym dokazovaním o jeho majetkových pomeroch dospel
súd prvého stupňa k záveru: „Súd neuveril tvrdeniam odporcu o výške príjmov a jeho manželky.“ Z
odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že súd taktiež neuveril tvrdeniam o výške príjmov deklarovaných
matkou navrhovateľa. Ak súd neuveril predkladaným dôkazom o výške príjmov odporcu a matky
navrhovateľa, mal obligatórne postupovať podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine a vychádzať z právnej

domnienky, že príjmy oboch sú rovnaké a tak sú obaja rodičia povinní rovnakou mierou prispievať na
výživu svojho plnoletého nezaopatreného syna. V tejto súvislosti zdôraznil, že svoj podiel na výžive
matka navrhovateľa neodčerpáva osobnou starostlivosťou ani starostlivosťou o spoločnú domácnosť,
nakoľko podľa slov samotného navrhovateľa vedie samostatnú domácnosť. Súd prvého stupňa vyčíslil
odôvodnené výdavky navrhovateľa na 350 € mesačne. Z uvedeného nie je zrejmé, z akého právneho

skutkového alebo morálneho dôvodu sa má odporca podieľať omnoho vyššou sumou na výživnom pre
svojho syna ako jeho matka, keď pri rovnakom príjme má ešte ďalšie tri vyživovacie povinnosti. Súd
prvého stupňa tiež nezohľadnil jeho zhoršený zdravotný stav, ako ani jeho zvýšené výdavky na jeho
ďalšie tri deti, z toho dve maloleté, ktoré tiež prešli na vyšší stupeň školstva. Všeobecnou podmienkou
možnosti priznať výživné je súlad s dobrými mravmi. Neposudzuje sa len pri určovaní výživného rodičov

k maloletým deťom. Bez ohľadu na naplnenie zákonných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti súd
nemôže priznať výživné v prípade zisteného rozporu s dobrými mravmi. Nepochybná odôvodnenosť
predmetného kritéria je daná prioritným predmetom úpravy rodinného práva, ktorým sú osobné vzťahy
medzisubjektmirodinnéhopráva,naktorésavyživovacievzťahyviažu.Narušeniepríslušnýchosobných
vzťahov z relevantných dôvodov zákon sankcionuje tým, že nepovažuje za spravodlivé, aby osoba,

ktorá sa takéhoto konania dopustila, požadovala plnenia založené práve na takomto osobnom vzťahu.
Na prípady rozporu s dobrými mravmi súd prihliada z úradnej povinnosti, ich danosť sa zisťuje
podľa konkrétnych okolností prípadu. V napadnutom rozhodnutí absentujú právne závery súdu, či
navrhovateľom podané neopodstatnené návrhy na výkon exekúcie a trestné stíhanie proti nemu ako
odporcovi nezakladajú v konkrétnom prípade dôvod nepriznania výživného práve zo zisteného rozporu

s dobrými mravmi.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť
a zároveň žiadal nahradiť trovy konania spočívajúce v právnom zastúpení v odvolacom konaní spolu
413,98 €. Uviedol, že odporca vo svojom odvolaní poukazuje na skutočnosť, že on ako navrhovateľ

študoval na vysokej škole od 1.9.2008, vzhľadom na čo v čase, kedy rozhodoval Krajský súd v Košiciach
v konaní 7CoP 213/2007 mal už byť tri mesiace študentom vysokej školy, čím sa mu vlastne nepriamo
vytýka, že podal návrh na zvýšenie výživného s odstupom sedem mesiacov od poslednej úpravy a
že ide o vec rozsúdenú (res iudicata). V nadväznosti na uvedené uvádza, že ak by aj bolo pravdou,
že podal návrh na začatie konania v čase, kedy bol už sedem mesiacov študentom vysokej školy,

táto skutočnosť by nemohla byť na jeho ujmu. Povedané inak, bolo by v rozpore s dobrými mravmi,
keby bol navrhovateľ potrestaný za to, že návrh nepodal skôr. Naopak, sám odporca ako jeho otec
by mal prihliadať na zmenu jeho výdavkov a to aj bez toho, aby bol nútený podať návrh na zvýšenie
výživného. Odhliadnuc od uvedeného rozsudok Okresného súdu Košice I z 23.1.2007 č.k. P 118/98 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 24.11.2008 č.k. 7CoP 213/2007-533 v odôvodnení

neobsahuje žiadnu informáciu o tom, že by navrhovateľ bol v čase rozhodovania študentom vysokej
školy. Navyše, sám odporca ako otec by mal mať vedomosť o tom, že v uvedenom období bol ešte
študentom strednej školy. Uvedené v konečnom dôsledku svedčí o záujme odporcu o svojho syna, ktorý
zjavne ani nemá vedomosť o tom, kedy nastúpil na vysokú školu, resp. ju má a chybu v písaní použil akodôvod odvolania. Zdôraznil, že na bakalárske štúdium nastúpil 1.9.2009, vzhľadom na čo došlo zo strany
súdu prvého stupňa zjavne len k chybe v písaní v odôvodnení rozsudku, avšak samotný výrok rozsudku
je správny. Súd prvého stupňa náležite odôvodnil zvýšenie výživného, kedy v odôvodnení svojho

rozsudku uvádza „že od nástupu na vysokú školu nepochybne došlo k nárastu odôvodnených potrieb
navrhovateľa z dôvodu jeho zvýšených výdavkov súvisiacich s ukončením stredoškolského vzdelania
a zmeny jeho potrieb súvisiacich s prechodom medzi jednotlivými stupňami školského systému a to zo
stredoškolského na vysokoškolský. S ukončením strednej školy a začatím štúdia na vysokej škole došlo
u neho preukázateľne k podstatnej zmene pomerov, ktorá súvisí so zvýšenými výdavkami na prijímacie

skúšky na vysokú školu, so zápisným na školu, výdavkami na knihy, literatúru a ďalšie študijné pomôcky,
výdavkami na kopírovanie študijných materiálov“. Navyše, ide o všeobecne známu skutočnosť, preto
nie je potrebné ju osobitne dokazovať. Poukázal tiež na to, že odporca nikdy nespochybňoval, že on ako
navrhovateľ sa hlásil na Karlovu univerzitu, Vysokú školu ekonomickú v Prahe, Univerzitu Komenského
v Bratislave, Masarykovu univerzitu v Brne, Technickú univerzitu na Ekonomickú fakultu a Leteckú
fakultu, kedy absolvoval povinnú lekársku prehliadku, za ktorú zaplatil 291 €. S uvedeným boli spojené

náklady na prihlášky na vysoké školy, cestovné, ako aj samotné doučovanie, z čoho je zrejmé, že
došlo k zvýšeniu jeho odôvodnených potrieb v súvislosti s nástupom na vysokú školu, ktorý nástup
však nemožno automaticky stotožniť so začatím školského roka, mesiacom september 2009, pretože
nebyť obdobia predtým, nebolo by mu umožnené na vysokej škole študovať (doučovanie, prijímačky a
podobne). Navrhovateľ ďalej uviedol, že v konaní nebolo preukázané, že jeho matka má rovnaký príjem

ako odporca, a preto nie je možné použiť analógiu vyplývajúcu z ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, tak
ako to požaduje odporca. Uviedol, že jeho matka musela postupne rozpredávať svoj majetok, pričom
odporca sa svojho majetku v rámci dedičského konania bezplatne vzdal. Napriek skutočnosti, že býva
sám, časť svojej vyživovacej povinnosti odčerpáva matka osobnou starostlivosťou, ktorá ho nielenže
financuje, ale mu aj perie, občas mu navarí z jeho surovín a v neposlednom rade trávi s ním aj svoj

voľný čas a skutočne sa o neho zaujíma. Nebyť matky, nikdy by sa nebol dostal na vysokú školu, pretože
to bola matka, ktorá mu poskytla príležitosť napredovať a pripravovať sa na svoje budúce povolanie.
Ak už odporca spomína rovnosť, bolo by namieste zaujať rovnosť i pri deťoch, kedy výživné na jeho
syna G., teda jeho brata, bolo právoplatne priznané vo výške 180 € mesačne, pričom G. sa nevenuje
aktívne športu, avšak zo strany odporcu je táto vyživovacia povinnosť akceptovaná. Poukázal tiež na

usmernenie Krajského súdu v Košiciach v rozhodnutí 7CoP 28/2012-476 z 29.6.2012, kde odvolací
súd okrem iného uviedol, že súd skúma faktické príjmy povinného, ktoré dosahuje a taktiež skúma
potenciálne príjmy, teda nielen to, čo povinný zarobí, ale aj to, čo je objektívne možné, aby zarobil s
ohľadom na jeho vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné
schopnosti a situáciu na trhu. Súd je povinný skúmať celkové majetkové pomery a posudzovať ich

komplexne, kedy majetkové pomery zahŕňajú jednak majetok povinného ako objektívnu kategóriu a
jednak jeho životný štandard, ktorým sa prezentuje (autá, dovolenky, životné náklady). V nadväznosti na
uvedenébolizjehostranydokonaniapredloženélistinnédôkazyohľadnepríjmov,zktorýchjezrejmé,že
príjem dosahovaný odporcom je v porovnaní s obdobnými pozíciami trojnásobne nižší, kedy priemerné
platy riaditeľov mimo Bratislavy sú minimálne vo výške 1.820 € a iných manažérov vo výše 830 €.

Naopak, z konania vyplynulo, že on počas štúdia robil všetko pre to, aby sa pripravil na budúce povolanie
a nadobúdal skúsenosti, kedy napríklad získal stáž v personálnej spoločnosti Manpower Slovensko,
kde bez akejkoľvek finančnej odmeny praxoval na rôznych oddeleniach od marca 2013 do februára
2014, reprezentoval Ekonomickú fakultu TUKE v medzinárodnom projekte AHELO, oblasť ekonómie a
zastával funkciu challengest-ambassador pre Ekonomickú fakultu TUKE. Odporca sa po celý čas snaží

presvedčiť súd, že jeho finančná situácia je zlá, avšak jeho konanie svedčí o opaku, nakoľko sa vzdal
dedičstva v prospech svojej sestry a to bezodplatne, kedy predmetom dedenia boli nehnuteľnosti v
hodnote 10.300 € a zostatky na účtoch 1.158,02 € a 987,21 € a to za stavu, že odporca v roku 2010 uznal
dlh, na základe ktorého bola vedená exekúcia, povedané inak, jedinou skutočnosťou, ktorú odporca
neuznáva, je zvýšenie výživného. Ďalej vykonal opravu strechy domu v C. L. J., ako aj uhrádzal 50 %

nákladov za tento dom, ktorý patrí matke a sestre odporcu, ktoré výdavky odporcu sa v zmysle ust. § 62
ods. 5 Zákona o rodine nepovažujú za nevyhnutné zo strany odporcu ako povinného. Na pojednávaní
13.10.2012 uviedol, že chodí do C. s rodinou 1 až 12-krát mesačne, vzhľadom na čo cesta tam a
späť z T. do C. predstavuje spotrebu pohonných hmôt a teda prostriedky, ktoré zjavne vedel odporca
vynaložiť bez problémov. O životnom štandarde odporcu okrem iného svedčí i výpoveď jeho manželky

z 18.4.2011, z ktorej je zrejmé, že spolu s rodinou absolvovali zahraničné dovolenky Malorka v roku
2009, Turecko v 2010, deti navštevujú súkromné školy, dcéra odporcu navštevuje bezpočet krúžkov a
syn hrá florbal, v rámci čoho, ako vyplynulo z výpovede odporcu z 30.1.2014, často chodí na zápasy,
niekedy aj do zahraničia, kedy mal byť nedávno vo Fínsku, s čím sú zjavne spojené nemalé finančnéprostriedky, ktoré odporca zvládne uhradiť. Povedané inak, odporca absolútne v ničom neukracuje svoje
detizďalšiehomanželstva,kedynapriektomu,žetietosúnižšiehovekuakoon,jeimumožnenévenovať
sa tomu, čomu chcú a odporcom prezentovaná zlá finančná situácia absolútne nemá dopad na ich

životný štandard, čo len opätovne potvrdzuje, že odporca subjektívne vníma svoju finančnú situáciu.
Zdravotný stav odporcu je kategória, ktorá sa nepremieta do skutočnosti, keďže odporca nie je nijakým
spôsobom obmedzovaný vo vykonávaní svojej činnosti, o čom svedčí i jeho nižšie uvedená výpoveď, z
ktorej je zrejmé, že chodí na týždňovky do Banskej Bystrice, pričom argumentácia odporcu, že sa musel
vzdať zamestnania z dôvodu služobných ciest a nemožnosti mať pri služobných cestách pravidelnú

stravu, neobstojí. Navyše, odporca od 1.5.2014 opätovne pracuje pre spoločnosť MS THERM s.r.o., čím
sám svojím konaním potvrdil, že jeho zdravotný stav nevyžaduje obmedzenia spočívajúce vo vzdaní
sa zamestnania. Pokiaľ ide o rozpor so dobrými mravmi, uvádza, že odporca robí zásadné rozdiely,
kedy na jeho strane nepovažuje nástup na vysokú školu ako zmenu odôvodňujúcu zvýšenie výživného,
avšak ak ide o obranu proti určeniu zvýšeného výživného, predmetnú zmenu pomerov akceptuje a
poukazuje na ňu na pojednávaní 30.1.2014, kedy sa mu mali zvýšiť výdavky v súvislosti so zmenou

a to prechodom syna zo základnej školy na gymnázium a prechodom dcéry R. zo škôlky na základnú
školu. Podotýka, že je všeobecne známe, že potreby vysokoškolákov sú omnoho vyššie než potreby
študentov základnej a strednej školy. K správaniu odporcu tiež uvádza, že je viac ako zvláštne, keď
na otázku právnej zástupkyne 13.10.2010, či chodí aj na služobné cesty a ak áno, či zarátal do svojho
príjmu aj diéty, tento uviedol, že poberá stravné lístky a jeho služobné cesty väčšinou nepresahujú dve

hodiny, čiže diéty nepoberá. Do Bratislavy chodí raz až dvakrát ročne. Naopak, z pojednávania 3.7.2014
je zrejmé, že služobné cesty odporcu presahujú dve hodiny, kedy odporca uviedol, že pracuje menej
ako predtým a pritom má chodiť na týždňovky do Banskej Bystrice. Nie je teda zrejmé, kedy odporca
hovorí pravdu. Namieste je spomenúť, že spor trvá od roku 2009, kedy neustálym odvolávaním sa zo
strany odporcu dochádza k stavu, že jeho výživné napriek skutočnosti, že bolo potrebné ho spotrebovať

v čase štúdia, bude priznané v čase, keď už bude schopný sám sa živiť a výživné sa minie účinku.
Zdôraznil, že len v dôsledku konania odporcu sa ocitol v situácii, že bol odkázaný výlučne na pomoc
svojej matky a nie je spravodlivé, aby matka suplovala v najťažšom období aj odporcu ako jeho otca
a to všetko za stavu, že odporca má oveľa vyšší príjem ako jeho matka. K neodôvodnenosti podania
návrhu na vykonanie exekúcie sa vyjadrila jeho matka na pojednávaní 8.6.2011, kedy uviedla vo vzťahu

k prispievaniu odporcu nad rámec svojej vyživovacej povinnosti, že neplatil ani podľa rozhodnutia súdu,
neplatí včas, keďže podľa rozhodnutia súdu má platiť k 15. dňu príslušného mesiaca. Naposledy prispel
výživným za január 30.3.2011 a za február vo výške 531 € zaplatil až 11.5.2011. Z toho dôvodu bol
podaný návrh na exekúciu a trestné oznámenie na neplnenie vyživovacej povinnosti. Na záver poukázal
na to, že návrh na zvýšenie výživného podával za situácie, kedy mu neboli známe skutočné príjmy

otca a ani mu nemohli byť známe, nakoľko nežijú v spoločnej domácnosti, pričom bolo to iba správanie
odporcu pred konajúcim súdom, ktoré spôsobilo vo veci nariadenie viacero pojednávaní, keďže tento
nepreukazoval svoje príjmy a majetkové pomery, naopak snažil sa ich bagatelizovať alebo neuvádzať
vôbec, v konaní nepredkladal listiny a dôkazy, ktoré mu súd uložil predložiť nielenže riadne ale včas, ale
nepredložilichprípadnevôbec.Poukázalnaust.§75ods.1,§62ods.5Zákonaorodineavyjadrilnázor,

že konajúci súd náležite zistil všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci a tieto tiež správne
právne vyhodnotil, nie je teda žiaden dôvod ani pre zmenu, ani pre zrušenie jeho vecne správneho
rozhodnutia.

Výroky rozsudku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti a zastavení konania v časti o zvýšenie

výživného o 100 € mesačne od 1.7.2009 do budúcna neboli odvolaním napadnuté, nadobudli
právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.).

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutých výrokoch spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo

podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156
ods. 3 O.s.p. a vo vzťahu k výroku o zvýšení vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľovi na
215 € od 1.7.2009 do 29.5.2014 dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav,
posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy ato každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na
všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie
rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Pretože súd

prvého stupňa v tejto časti správne a zákonne rozhodol, odvolací súd rozsudok podľa § 219 ods.
1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil
s jeho odôvodnením. K odvolacím námietkam odporcu odvolací súd dodáva, že súd prvého stupňa
dospel k správnemu a zákonnému záveru, že v danom prípade došlo k podstatným a trvalým zmenám
pomerov odôvodňujúcim zmenu doterajšieho rozhodnutia o výživnom v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona

o rodine v dôsledku prechodu navrhovateľa zo štúdia stredoškolského na štúdium vysokoškolské, i
keď v odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ je študentom vysokej školy od 1.9.2008 napriek
tomu, že z listinného dôkazu predloženého navrhovateľom a to z potvrdenia Technickej univerzity v
Košiciach Ekonomickej fakulty z 30.8.2012 (č.l. 539) vyplýva, že v akademickom roku 2012/ 2013 bol
navrhovateľ študentom 1. ročníka inžinierskeho štúdia dennou formou, z čoho nepochybne vyplýva, že
študentom vysokej školy sa stal v septembri 2009, nakoľko bakalárske štúdium na uvedenej fakulte

je trojročné. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku v uvedenej časti vyplýva, že súd priznal zvýšené
výživné v súlade s návrhom navrhovateľa od 1.7.2009 (návrh bol podaný 29.6.2009) už od uvedenej
doby s dôrazom na to, že s ukončením strednej školy a začatím štúdia na vysokej škole došlo u
navrhovateľa preukázateľne k podstatnej zmene pomerov, ktorá súvisela aj so zvýšenými výdavkami
na prijímacie skúšky na vysokú školu, so zápisným na školu, výdavkami na knihy, literatúru a ďalšie

študijné pomôcky, výdavkami na kopírovanie študijných materiálov. Vzhľadom na uvedené odvolací súd
konštatuje, že nesprávne uvedenie doby, od ktorej navrhovateľ študuje na vysokej škole, t.j. od 1.9.2008
nie je nesprávnym skutkovým zistením, ale zrejmou nesprávnosťou, ktorá vznikla pri vyhotovovaní
rozsudku a ktorú môže súd odstrániť postupom podľa § 164 O.s.p. (opravné uznesenie). Z uvedeného
dôvodu sú teda odvolacie námietky odporcu týkajúce sa nesprávnej aplikácie ust. § 78 ods. 1 Zákona

o rodine na zistený skutkový stav bezdôvodné. Navyše, z rozhodnutia súdu prvého stupňa, ako aj
odvolacieho súdu, ktorým bola naposledy upravená vyživovacia povinnosť odporcu k navrhovateľovi
(rozsudokOkresnéhosúduKošiceIz23.1.2007č.k.P118/98-458,rozsudokKrajskéhosúduvKošiciach
z 24.11.2008 č.k. 7CoP 213/2007-533) vyplýva, že navrhovateľ bol v tom čase študentom Gymnázia
na Šrobárovej ulici v Košiciach. Pokiaľ odporca namieta, že súd prvého stupňa mal vychádzať pri

posudzovaní pomerov oboch rodičov z právnej domnienky, že ich príjmy sú rovnaké v zmysle § 63 ods.
1 Zákona o rodine a teda obaja sú povinní rovnakou mierou prispievať na výživu svojho plnoletého
nezaopatreného syna, odvolací súd konštatuje, že s úvahou súdu prvého stupňa o potencionálnych
príjmoch oboch rodičov sa v celom rozsahu stotožňuje s poukazom predovšetkým na skutočnosť, že
nimi prezentované výdavky zjavne prevyšujú ich deklarované príjmy, avšak v tomto smere je potrebné

poukázaťnavýpoveďnavrhovateľa,akoajjehomatky,zktorejvyplynulo,ženavrhovateľoviprispievalen
na jeho výživu približne 714 € mesačne a bratovi navrhovateľa 560 € mesačne vrátane jednorazových
výdavkov ako sú prijímačky, výlety, náklady na stravu, byt, internet a podobne, pričom na zabezpečenie
finančných prostriedkov matka navrhovateľa odpredávala veci ako garáž, pozemky, vybrala poistku.
Navyše, synom poskytla samostatné bývanie v jej byte, ktorý prenajala spoločnosti HARD GROUP

s.r.o. a táto následne prenajala byt jej synom bez toho, aby platili akékoľvek nájomné, čím sa matka
navrhovateľa vzdala príjmu, ktorý by mohla získať z komerčného prenájmu uvedenej nehnuteľnosti,
teda aj týmto spôsobom sa podieľa na uspokojovaní odôvodnených potrieb navrhovateľa, ako aj
jeho mladšieho brata. V kontexte uvedeného možno skonštatovať, že podiel matky na uspokojovaní
odôvodnených potrieb navrhovateľa je podstatne vyšší ako podiel odporcu a to aj pri povinnosti odporcu

plniť si zvýšenú vyživovaciu povinnosť k navrhovateľovi v rozsahu 215 € mesačne. Rozsah zvýšeného
výživného nepochybne zohľadňuje u odporcu aj jeho ďalšie vyživovacie povinnosti s tým, že v konaní
nebolo preukázané, že by zhoršený zdravotný stav odporcu obmedzoval jeho pracovné aktivity. V
ďalšom odporca namietal, že súd prvého stupňa neprihliadal pri rozhodovaní o zvýšení výživného
na súlad s dobrými mravmi, nakoľko navrhovateľ podal neopodstatnené návrhy na výkon exekúcie a

trestné stíhanie odporcu. V tomto smere odvolací súd poukazuje na uznesenie Okresného súdu Košice
I z 28.3.2014 č.k. 20Er 3346/2009-259 (č.l. 732 - 737), z ktorého odôvodnenia okrem iného vyplýva,
že medzi rodičmi navrhovateľa doposiaľ pretrvávajú rozpory vyplývajúce z ich majetkových vzťahov,
keď zjednodušené povedané matka navrhovateľa nepovažovala platby odporcu za plnenie vyživovacej
povinnosti, ale za výnosy z majetku patriaceho do BSM, pričom aj odporca pripustil, že nedopatrením

neuhradil výživné za obdobie 2 - 3 mesiacov, ktoré však dodatočne uhradil. Skutočnosť, že navrhovateľ
sa domáha svojho práva na výživné, ktorého neplnenie Trestný zákon považuje za naplnenie skutkovej
podstaty trestného činu, i keď následne odporca preukáže, že k skutku nedošlo resp., že vyživovaciu
povinnosť si dodatočne splnil a s prihliadnutím aj na majetkové spory medzi rodičmi navrhovateľa nieje možné takéto uplatňovanie práva navrhovateľa považovať za odporujúce dobrým mravom, ktoré by
mohlo byť sankcionované nepriznaním zvýšeného výživného od odporcu pre navrhovateľa.

Podľa ust. § 221 ods. 1 O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak f/ účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, h/ súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Pokiaľ ide o zvýšenie vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľovi za obdobie od 30.5.2014 do

budúcna, odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutom výroku za uvedené obdobie podľa ust. § 221
ods. 1 písm.f/ a h/ O.s.p. a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (ust.
§ 221 ods. 2 O.s.p.), pretože rozhodnutím odvolacieho súdu na novom skutkovom základe by bola
porušená zásada dvojinštančnosti konania a účastníkom konania by bola odňatá možnosť konať pred
súdom. Na výzvu odvolacieho súdu, aby navrhovateľ predložil potvrdenie o pokračovaní v štúdiu právna
zástupkyňa navrhovateľa oznámila písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu 13.4.2015, že

navrhovateľ ukončil vysokoškolské štúdium ku dňu 29.5.2014. Z uvedeného je zrejmé, že už v čase
rozhodovania súdu prvého stupňa (3.7.2014) bol zjavne neaktuálny skutkový stav, z ktorého súd prvého
stupňa vychádzal, pričom ukončenie štúdia je podstatnou zmenou pomerov u navrhovateľa, ktorá má
zjavnývplyvnaposúdenieuplatnenéhonárokunavrhovateľa,apretojepotrebné,abysúdprvéhostupňa
vykonal dokazovanie v tomto smere a následným právnym posúdením výsledkov tohto dokazovania

opäť rozhodol o návrhu navrhovateľa na zvýšenie výživného od 30.5.2014 do budúcna.

Odvolací súd zároveň zrušil napadnutý výrok o dlžnom výživnom v dôsledku absolútnej absencie
dôvodov vo vzťahu k uvedenému výroku rozsudku, ktorá vada okrem toho, že účastníkom odníma
možnosť konať pred súdom v dôsledku nemožnosti argumentovať proti uvedenému výroku, zároveň

bráni odvolaciemu súdu v naplnení jeho preskúmavacej právomoci, čím je daný dôvod na zrušenie
rozsudku v tejto časti v súlade s ust. § 221 ods. 1 písm.f/ O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.