Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, May 31, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/69/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313205800
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4313205800.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s. r. o., so sídlom Politických vězňů 1272/21,
Nové Město, Praha 1, Česká republika, IČO: 26 429 705, zast. Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom
Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanej: K. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. F. XX, o zaplatenie
zmenkovej sumy 338,58 eur s príslušenstvom a zmenkovej odmeny 1,13 eura, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 29. januára 2015 č. k. 12C/388/2013-45 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 156
ods. 3 OSP, čl. I § 75, čl. I § 11 ods. 1, čl. I § 5 ods. 1, čl. I § 48 ods. 1 bod 2, § 33 ods. 1, 2, § 34 ods.
1 zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov a uviedol, že vzhľadom

k tomu, že v tomto konaní ide o drobný spor, vyvesil dňa 20. 01. 2015 oznam na úradnej tabuli súdu,
že dňa 29. 01. 2015 o 12.30 hodine, v pojednávacej miestnosti OS Levice na č. d. 5A, na prízemí bude
podpísaným súdom vo veci verejne vyhlásený rozsudok. Súd prvého stupňa sa oboznámil s návrhom
spolu s prílohami, originál zmenkou a zistil, že žalobca predložil v konaní vlastnú zmenku, ktorá obsahuje
nasledovné údaje: označenie, že sa jedná o zmenku, číslo zmluvy: 4730047, meno, priezvisko, rodné
číslo a podpis vystaviteľa - žalovanej, miesto vystavenia: v Tehle, dátum vystavenia: 07. 11. 2008,

zmenková suma: 10.200,06,-Sk, vyhlásenie vystaviteľa: „Zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad:
POHOTOVOSŤ,s.r.o.,IČO35807598,Pribinova25,81109Bratislava,zmenkovýúrok0,25%denneod
15. 04. 2009“, splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, doložka: "bez protestu",
"na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Na rube zmenky sa nachádza indosament
(rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na žalobcu. Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že
žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania zmenkového platobného rozkazu na zaplatenie sumy

338,58 eura. Súd však vo veci zmenkový platobný rozkaz nevydal a za účelom a rozhodnutia o podanom
návrhu sa oboznámil s obsahom spisového materiálu, a to s predloženou xerox-kópiou, ktorú si porovnal
s originálom listiny založenej v trezore súdu označenej ako zmenka, vystavenej v Tehle s dátumom
vystavenia dňa 07. 11. 2008 na 10.200,06,-Sk zmenkovej sumy, ktorá listina obsahuje doložku v
znení: "zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: Pohotovosť s.r.o. IČO 35 807 598, Pribinova
25, 811 09 Bratislava zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava 1, oddiel: Sro, vložka

číslo 23 636/B, zmenkovú sumu desaťtisícdvesto slovenských korún a 06 halierov a zmenkový úrok
0,25 % denne od dátumu začiatku úročenia 15. 04. 2009. Ďalej uvedená zmenka obsahuje doložku
nasledovného znenia: Splatné: Pohotovosť s.r.o. IČO 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
ako aj doložku: „bez protestu", „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia" s uvedením
mena a priezviska: K. L., v kolonke trvalé bydlisko s označením F. XX, rodné číslo XXXXXX/XXXX s
grafickým vyobrazením nečitateľného podpisu nad kolonkou, podpis vystaviteľa. Ďalej uviedol, že každá

zmenka obsahuje formálne a obsahové náležitosti. Medzi formálne náležitosti patria písomná forma
a určitý jazyk rovnaký pre platobný príkaz (zaplaťte, zaplatím) a pre označenie: „zmenka“. Obsahovénáležitosti vlastnej zmenky sa členia na podstatné a nepodstatné, ktoré sú uvedené v čl. I § 75 a súvis.
ustanovení zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch. Zmenka obsahuje všetky práva a povinnosti,
ktoré sú inkorporované v skriptúrnych prejavoch na zmenke, ktorá predstavuje množinu doložiek a preto

nespornosť zmenečného záväzku znamená, že zmenka sama osebe je jediným a celkom dostatočným
dôvodom pre platenie a preto nie je k tomu nič potrebné preukazovať len existenciou samotnej platnej
zmenky, ktorá má charakter abstraktného záväzku a to v tom zmysle, že sa neuvádzajú okolnosti a
dôvody vzniku záväzku a preto sa nemôžu uplatniť ani námietky z tohto titulu. Ak vznikne zmenečný
záväzkový vzťah sa stáva záväzkovým vzťahom celkom samostatným ktorý existuje mení sa a vyvíja

sa bez väzby na záväzkové vzťahy, ktoré stáli pri ich vzniku a nepochybne s každým indosamentom
sa nesporne charakter zmenky ďalej posilňuje a prehlbuje v neprospech zmenečne zaviazanej osoby,
kedy zjednodušene možno uviesť, že zmenka si začne žiť svojim životom. Tento abstraktný záväzok
zo zmenky možno preto obmedziť po uplatnení dôvodných námietok zo strany osôb zúčastnených na
zmenkovo-právnom vzťahu, resp. uplatnený nárok z takejto listiny síce označenej ako zmenka ex offo
posúdiť ako neplatnú zmenku napr. podľa § 33 ods. 2 zák. č. 191/1950 Zb., čím by došlo k zamietnutiu

žaloby. Medzi uvádzané minimálne zákonom požadované štandardy patrí aj údaj určujúci splatnosť
zmenkyaakojetomuvprejednávanomprípade,kedypopriúdajiurčujúcomsplatnosťVistazmenky,inak
povedané zmenky pri predložení (upravenej v § 33 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. zák.) sa vyskytuje ďalšia
doložka nad podpisom výstavcu, čím táto doložka je rovnako krytá podpisom výstavcu, je údaj určujúci
konkrétny deň splatnosti a to štyroch rokov od vystavenia t. j. jeden konkrétny deň a to 7. novembra

(2008 + 4 roky) 2012, kedy súd poukázal na výkladové pravidlá k § 36 ods. 1 a súvis. ustanovení
Zmenkového práva podľa ktorého platí, že ak je zmenka znejúca na jeden alebo viac mesiacov, ako
je tomu v prejednávanom prípade 4 rokov od 26. februára 2009, t. j. po dáte, alebo ...... je zročná
odpovedajúceho dňa mesiaca, v ktorom sa má platiť, len ak by nebolo toho dňa bola by zmenka zročná
posledného dňa v mesiaci. Súd prvého stupňa pri preukázaní svojich úvah poukázal na argumentáciu

z rozhodnutia v obdobnej veci NS SR sp. zn.: 1 Obdo 59/2010 z dňa 26. januára 2011, ktorým NS SR
zamietol dovolanie voči rozhodnutiu KS v Nitre 15 CoZm 1/2010-139 v spojení s uznesením z
20. 07. 2010 k čís. kon.: 15 CoZm 1/2010-150 (vec OS Nitra) a jednoznačne skonštatoval neplatnosť
zmenky s dvoma údajmi splatnosti ako je tomu v prejednávanom prípade s poukazom na citovaný §
33 ods. 2 zákona o zmenkách a šekoch. Rovnako súd prvého stupňa poukázal vzhľadom k zhodnej

úprave zák. č. 191/1950 Zb. zák. o zmenke a šeku vo vzťahu k § 33 a § 34 aj v inom členskom štáte
ES v ČR napríklad na rozhodnutia Městského soudu Praha sp. zn. 196/Cm 6/2009 z dňa 08. 12. 2009,
ako aj na právny názor sudcu (t. č. Vrchního soudu Praha) odborníka na zmenkové právo pána JUDr.
Zdenka Kovaříka. Podľa súdu prvého stupňa nemožno súhlasiť s argumentáciou prezentovanou za
posledné obdobia, podľa ktorého doložka: „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia" je

výrazom akejsi postupnej splatnosti, resp. predĺženia lehoty na predloženie vistazmenky na platenie o
4 roky, prípadne iných úvah. Prezentované názory vo vzťahu k citovanej doložke súd prvého stupňa
považoval za účelové a v rozpore so znením § 34 ods. 1 zák. a § 36 zmenkového zákona.
Napokon súd prvého stupňa podaný žalobný návrh zamietol aj s poukazom na to, že v protiklade s
abstraktnosťou záväzku, ktorá zjednodušuje zmenečne oprávnenej osobe si uplatniť na súde zmenečné

nároky je charakteristická zmenková prísnosť (rigor cambialis), ktorú musí zmenka spĺňať ako cenný
papier z pohľadu zmenečného veriteľa, tak aj dlžníka na to, aby bolo možné práva z nej s úspechom
uplatniť. Rozlišuje sa materiálna (hmotnoprávna) zmenková prísnosť, ktorá sa prejavuje striktnou a
kogentnou úpravou minimálnych náležitostí zmeniek s prísnymi podmienkami zachovania zmenkových
práv, atď. a formálna stránka zmenkovej prísnosti, z ktorej vyplýva, že zmenenčné nároky sa dajú

uplatniť v urýchlenom súdnom konaní. Na základe uvedených skutočností, podľa súdu prvého stupňa,
citovaná vlastná zmenka je neplatná okrem už uvedených skutočností aj na tom základe, že nemožno
na jednej strane v rámci zachovania materiálnej (hmotnoprávna) zmenkovej prísnosti neprihliadať
ku skutočnosti, že na zmenke sú napísané dve doložky upravujúce splatnosť zmenky a na druhej
strane v rámci abstraktnosti záväzku výkladom dospieť k tomu, že splatnosť je jednoznačne upravená

inak ako je uvedená v písomnom vyhotovení citovanej vlastnej zmenky a v neposlednom rade súd v
týchto konaniach postupoval podľa § 156 ods. 3 OSP bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámil
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho
vyhlásením, nakoľko podľa súdu sa nedá výkladom v rámci dokazovania vysvetliť skutočnosť, že na
zmenke sú 2 údaje splatnosti. Súd prvého stupňa o náhrade trov konania rozhodol tak, že účastníkom

konania náhradu trov konania nepriznal podľa § 151 ods. 1 OSP. O trovách konania rozhodol tak, že
žiadnemu z účastníkov konania nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v konaní úspešný
účastník konania si nárok na náhradu trov konania neuplatnil a z obsahu spisového materiálu je zrejmé,
že žalovanej žiadne trovy tohto konania ani nevznikli.Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, odôvodniac ho tým, že
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, účastníkovi konania

sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Napadnuté rozhodnutie je prekvapivým rozhodnutím, čo
predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom. Prekvapivosť napadnutého rozhodnutia vyplýva zo
skutočnosti, že žalovaná uplatnený nárok nepoprela, no napriek tomu súd uplatnený nárok zamietol, ale
najmävyplývazrozporunapadnutého rozhodnutia skonštantnoujudikatúrouNSSR.Prvostupňovýsúd

dospel k záveru, že zmenka je neplatná pre neurčitý údaj splatnosti; neurčitosť má vyplývať z údajného
rozporu medzi na zmenke napísaným údajom "zaplatím za túto zmenku pri predložení" údajom "na
platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Poukázal na konkrétne ustanovenia Zmenkového a
šekového zákona a na niektoré súdne rozhodnutia. Podľa neho je nesporné, že údaj, ktorý je uvedený
na zmenke ako údaj splatnosti "pri predložení", je tradičný údaj, ktorý sa používa ako údaj splatnosti pri
vistazmenke, t. j. zmenky splatnej na videnie. V súlade s výkladovými pravidlami slovenského jazyka je

možné vyvodiť, že zmenka má byť predložená počas obdobia štyroch rokov od vystavenia, čo znamená,
že uvedený údaj vymedzuje časový úsek, odkedy (od vystavenia) dokedy (uplynutým štyroch rokov od
vystavenie) má byť zmenka preložená na platenie. Nestotožnil sa so záverom, že v údaji predlžujúcom
lehotu na platenie by mala byť ešte uvedená predložka "do", a to tak, že údaj by mal znieť "na platenie
predložiť v lehote do 4 rokov od vystavenia". Záver súdu je nesprávny a vyplýva z nesprávneho právneho

posúdenia veci. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 21. 11. 2013 sp. zn.
43CoZm/10/2013 a žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrhu na uplatnenie
pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške: 26,56
eura bez DPH za podané odvolanie a 8,39 eura bez DPH režijný paušál.

Žalovaná sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. 1 OSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP)
prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a po prejednaní veci dospel k záveru,

že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f) a ods. 2 OSP zrušiť a vec
vrátiť na ďalšie konanie.

Predmetom tohto konania je návrh na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou

hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie"). Na jeho základe sa žalobca domáhal zaplatenia uvedenej
zmenkovej sumy s príslušenstvom, zmenkovej odmeny a trov konania. Podľa predloženého žaloby
je žalobca ako indosatár nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná, pričom
indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia". Indosant predložil zmenku na zaplatenie, lebo vystaviteľ pohľadávku doposiaľ neuhradil.

Súd prvého stupňa konštatoval, že na zmenke vystavenej žalovanou dňa 07. 11. 2008 na zmenkovú
sumu10.200,06,-Sksanachádzaajúdajočíslezmluvy:4730047pričomvystaviteľvyhlásil,žezaplatíza
zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, a
na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na žalobcu. Podľa
obsahu spisu a aj podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvého stupňa neskúmal,

na základe akého právneho vzťahu žalovaná zmenku vystavila, odôvodnenie rozsudku zameral na
zdôvodnenie, prečo vo veci rozhodol bez prejednania na pojednávaní so záverom o neplatnosti zmenky
ako takej pre nesprávnosť lehoty, v ktorej mala byť zmenka predložená na zaplatenie.

Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, že každý

sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a
v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľačl.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdkaždýmáprávonato,abyjeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti
akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej
republiky vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods.
1 dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie

rozhodnutia (napr. II. ÚS 383/06).

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení
práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov
a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje

ústavnoprávne princípy (napr. II. ÚS 85/06).

Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal
a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,
jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého
súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale
nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola

daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994,
séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis
c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie aj Ústavný súd Slovenskej
republiky v náleze III. ÚS 119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý
proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Štruktúra

práva na odôvodnenie je rámcovo upravená vo vyššie citovanom ustanovení.

Právo účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia je jednoznačne takým procesným právom, ktoré
mu je v občianskom súdnom konaní priznané za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov. Odôvodnenie rozsudku súdu musí mať náležitosti uvedené v ustanovení §

157 ods. 2 OSP, musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti
výroku rozsudku. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyrovnať so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami a ich myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s
poukazomnavšetkyskutočnostizistenévykonanýmdokazovaním,aletiežspoukazomnaprijatéprávne
závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať správnosť rozsudku; odôvodnenie

musí byť súčasne preskúmateľné.

Po prejednaní veci odvolací súd dospel k záveru, že konanie na súde prvého stupňa je postihnuté vadou
z dôvodu nedostatočnej preskúmateľnosti odôvodnenia, pretože odôvodnenie napadnutého rozsudku je
síce obsiahle, ale neobsahuje jasný a zrozumiteľný výklad opodstatnenosti, zákonnosti a spravodlivosti

rozhodnutia. Súd v odôvodnení rozsudku uviedol nepodstatné údaje o dôvode rozhodnutia bez
nariadenia pojednávania a o publikáciách konkrétnych autorov, ale jasným, stručným a zrozumiteľným
spôsobom neuviedol všetky svoje skutkové zistenia a najmä právny záver o neopodstatnenosti
žalobného návrhu. Pokiaľ aj citoval obsah publikácií odborníkov na zmenkové právo, tento obsah
vecne nespojil so zisteným skutkovým a svojím vlastným právnym záverom. Odôvodnenie tak vyznieva

chaoticky, zmätočne, nejasne a v konečnom dôsledku aj nepresvedčivo, a tak odvolací súd dospel
k tomu, že súd prvého stupňa sa jasným a zrozumiteľným spôsobom nevysporiadal so všetkými
skutočnosťami, ktoré boli pre vydanie rozhodnutia podstatné.

Z obsahu spisu je zrejmé, že predmetom konania je nárok žalobcu vyplývajúci z vlastnej vistazmenky

vystavenej žalovanou pôvodne vo forme blankozmenky na zabezpečenie nárokov - v stovkách súdnych
konaní vystupujúcej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. - s najväčšou pravdepodobnosťou
zo spotrebiteľskej zmluvy o úvere, ktorej číslo je uvedené aj na samotnej zmenke. Smernica Rady č.
87/102/EHS z 22. 12. 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatreníčlenských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (ďalej len „Smernica"), používanie zmeniek
v spotrebiteľských zmluvách nezakazuje, ale podľa čl. 10 Smernice jednoznačne členské štáty môžu
povoliť používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú

ochranu spotrebiteľa. Pojem vhodnej ochrany spotrebiteľa treba vykladať so zreteľom na čl. 14
Smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany spotrebiteľa. Vhodnú ochranu spotrebiteľa je preto
potrebné chápať ako celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa vyplývajúci z predpisov práva únie a
judikatúry Súdneho dvora EÚ zahŕňajúci aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť
zmluvných podmienok. Hlavným rizikovým prvkom z pohľadu ochrany spotrebiteľa je abstraktný

charakter zmenky, ktorý inak nepripúšťa, aby súd pri uplatňovaní práva zo zmenky prihliadal na kauzu
pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby hodnotil pôvodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a skúmal, či táto
obsahuje nekalé zmluvné podmienky.

Na základe toho sa súd mal v prvom rade s ohľadom na uprednostňované práva spotrebiteľov
ex offo zamerať na platnosť zmluvy, na základe ktorej vznikla pohľadávka zabezpečená zmenkou,

resp. posudzovať okolnosť, či pôvodnému veriteľovi (dodávateľovi) vôbec vzniklo právo na vyplnenie
blankozmenky. Na tento účel v súlade s ustanovením § 120 ods. 1 tretej vety OSP aplikáciou výnimky
z prejednacej zásady mal súd - bez ohľadu na to, že ide o konanie podľa nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 - zisťovať aj samotný obsah zmluvy, ktorá bola podkladom pre
vystavenie zmenky a na tento účel postupom súladným s procesným predpisom vykonať ďalšie dôkazy,

najmä oboznámením sa so samotnou zmluvou o úvere, ako aj s obsahom exekučného konania pre
vymoženie pohľadávky pôvodného veriteľa spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ak takéto konanie bolo
vedené. V súlade s právom Európskej únie, ktorým je Slovenská republika viazaná a ktoré má prednosť
pred zákonmi Slovenskej republiky, mal súd posudzovať, či v tomto prípade môže byť použiteľná
vnútroštátna právna úprava, ktorá umožnila za istých okolností do 31. 12. 2010 zmenky používať aj v

spotrebiteľských vzťahoch (zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii, Zákon zmenkový
a šekový v znení neskorších predpisov). Na tom základe sa súd mal zaoberať platnosťou uvedenej
zmluvy a aj tým, či zmenka vôbec vznikla, resp. či nie je neplatná na podklade Občianskeho zákonníka
v ustanoveniach o právnych úkonoch a o spotrebiteľských zmluvách (§ 39, § 52 a nasl.). Pri hodnotení

platnosti zmluvy o úvere by bolo nutné vychádzať aj zo záveru, že v spotrebiteľských zmluvách sa
za neprijateľnú podmienku považuje aj dohoda o uplatnení Obchodného zákonníka; aj keby zmluvné
strany uzatvorili zmluvu o úvere ako "absolútny obchod" podľa ustanovení Obchodného zákonníka, nie
je táto skutočnosť prekážkou prednostnej aplikácie príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách.

V prípade bezpečného zistenia, že v danom prípade medzi žalovanou a spoločnosťou POHOTOVOSŤ,
s.r.o., išlo o spotrebiteľskú zmluvu o úvere, s ohľadom na výnimočnosť spotrebiteľského vzťahu a
potreby súdnej ochrany spotrebiteľa mal súd prvého stupňa aplikovať ustanovenia obsiahnuté v Zákone
o spotrebiteľských úveroch. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv v praxi je poväčšine to, že sú pre

spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej
zmeny. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade
pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ, resp.
jeho právny nástupca. Existujúce pochybnosti sa v súdnom konaní odstraňujú spôsobom upraveným pre
dôkaznékonanie,čoznamená,ženespotrebiteľskýcharaktermusíbyťbezpečnepreukázanýspôsobom

nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti.

Rešpektovanie výlučne abstraktného charakteru zmenky je neprijateľné vo svetle judikatúry Súdneho
dvora EÚ, ktorý vyslovil všeobecnú zásadu o špecifikách súdneho konania prebiehajúceho v rámci
vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom; súdy musia zabezpečiť

spotrebiteľom právnu ochranu podľa ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS, čo potvrdzuje aj Čl. 14
Smernice Rady č. 87/102/EHS. Ak totiž pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky vnútroštátny
súd vôbec nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých
zmluvných podmienok, ide o zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie
zásady efektivity. Abstraktný charakter zmenky bol spochybnený v ustanovení § 4 ods. 6 Zákona o

spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy o úvere, podľa ktorého bolo v
súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby zakázané splniť dlh zmenkou alebo
šekom. Veriteľ smel podľa zákona prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov
zo spotrebiteľského úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplneniabola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30
% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s

predchádzajúcou vetou veriteľ nesmel prijať a bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platilo aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Pokiaľ ide o dohodu o vyplňovacom práve zmenky, táto - ak má byť právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie - mala byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa

vyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Neinformovanosť spotrebiteľa,
resp. jeho nedostatočná informovať v oblasti spotrebiteľských právnych vzťahov mu nemôže byť na
ujmu. V tejto súvislosti je právne významné aj ustanovenie § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských

zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Ak ide o také dojednanie o zmenke, ktoré
nezohľadňuje právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, ide o dojednanie v rozpore s ustanovením §
54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, a na podklade takéhoto dojednania zmenka nemohla byť platne
vystavená a ani platne indosovaná.

Jednou zo základných zásad práva Európskej únie je zásada, podľa ktorej sú členské štáty povinné
zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a zároveň sú povinné zabezpečiť, aby sa nekalé
podmienky v spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali, resp. neboli záväzné. Vzhľadom na to aplikáciou
procesného práva má súd túto povinnosť naplniť, čo znamená, že v prípade uplatnenia nároku zo
zmenky mal ex offo skúmať, či vystaviteľom zmenky nie je spotrebiteľ. Aj keď vnútroštátna právna úprava

platná do 31. 12. 2010 umožňovala používať zmenky aj v spotrebiteľskom vzťahu, použitie zmenky ako
takej v spotrebiteľskom právnom vzťahu v skutočnosti nie je úplne v súlade s právom EÚ na ochranu
spotrebiteľa.Vnútroštátnaprávnaúpravado31.12.2010nezabezpečilavhodnúochranuspotrebiteľana
základe Smernice 87/102/EHS v konaní o nároku zo zmenky a zákonodarca túto skutočnosť zmenil až
zrušením dovtedajšieho zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. a prijatím nového zákona

č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, účinného od 01. 01. 2011. Zmenkové právo ako také v súdnom konaní
znevýhodňuje žalovaného zmenkového dlžníka, a keďže podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky právo EÚ má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna právna úprava, ktorá
umožnila za istých okolností do 31. 12. 2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch (ako je

opísané vyššie), môže byť nepoužiteľná. Na podklade takejto úvahy je možné dospieť aj k právnemu
záveru o tom, že z takej zmenky nemôže vzniknúť platný zmenkový záväzok.

Súd prvého stupňa riešil v prvom rade splatnosť zmenky, ktorej nesprávnosť mala mať za následok
neplatnosť zmenky, no vôbec sa nezaoberal tým, či zmenka nevznikla na základe spotrebiteľského

vzťahu tak, ako odvolací súd opísal vo vyššie uvedených častiach odôvodnenia svojho rozhodnutia.
Vzhľadomnatoavspojenísprávnymzáveromodvolaciehosúduonepreskúmateľnostiprvostupňového
rozhodnutia odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bol žalobný návrh žalobcu zamietnutý,
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd prvého stupňa bude postupovať v naznačenom smere,
pričom sa vysporiada i s čiastočným späťvzatím podanej žaloby na základe podania žalobcu zo dňa

21. 12. 2015.

Odvolací súd v závere poznamenáva, že rozhodnutie o trovách konania v napadnutom rozsudku v
nadväznosti na zamietnutie žalobného návrhu nebolo správne, pretože v prípade úspechu žalovanej,
ktorej trovy v konaní nevznikli, bolo potrebné rozhodnúť, že žalovanej sa náhrada trov nepriznáva.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.