Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 31, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Co/49/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109215620
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7109215620.17

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa P. Š., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v T. na J.
ul.č. XX, právne zastúpeného JUDr. Martou Šuvadovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom
v Košiciach na Floriánskej ul.č. 16 proti odporcovi Ing. C. Š., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v T. na G.
ul.č. XX, právne zastúpenému JUDr. Petrom Čurillom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v
Prešove na Hlavnej ul.č. 11, v konaní o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, o odvolaní navrhovateľa

proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 17C 215/2009-860 zo dňa 14.07.2015 v spojení s opravným
uznesením č.k. 17C 215/2009-864 zo dňa 31.08.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o trovách konania.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia vo výške 152,47 Eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Petra Čurillu, č. účtu IBAN D.,

BIC: SUBA SKBX.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zastavil konanie v časti o zvýšenie výživného od 30.05.2014
do budúcna, odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi dlžné výživné za obdobie od 01.07.2009 do
29.05.2014 vo výške 2 981,46 Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania a každého z účastníkov zaviazal nahradiť štátu trovy konania po

16,50 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V zákonom stanovenej lehote podal navrhovateľ odvolanie proti výroku rozsudku o trovách konania
účastníkov z dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.. Rozhodnutie súdu považoval za
nespravodlivé,pretoženemalaninemoholmaťvedomosťopríjmochodporcu.Odporcajepodnikateľom,
pričom jeho príjmy nebolo možné vyvodiť len z výsledkov jeho podnikateľskej činnosti . Uviedol, že

len vďaka povinnosti zverejňovať zmluvy sa dozvedel o získaných zákazkách odporcu, ktoré odporca
na súde nikdy nepriznal. Aplikáciu ust. § 142 ods. 2 v spojení s ust. § 146 ods. 2 O.s.p. považoval
za nespravodlivú. Poukázal na závery súdu prvého stupňa, ktorý v rozsudku konštatoval, že neuveril
tvrdeniam odporcu o výške jeho príjmov a príjmov jeho manželky a že bolo v schopnostiach a
možnostiach odporcu ako konateľa a riaditeľa obchodnej spoločnosti dosahovať vyšší príjem ako
prezentoval. Poukázal na odvolacie konanie vedené pod sp. zn. 7 CoP 208/2012 vo veci jeho brata G.

Š.. Uviedol, že hneď ako odporca predložil svoje príjmy, vzal čiastočne svoj návrh späť, pričom zastával
názor, že príjem odporcu závisel od úvahy súdu, preto nemôže byť na neho prenesená zodpovednosť
za výsledok konania, keďže objektívne nemohol predvídať príjmy odporcu. Na základe uvedeného
považoval za spravodlivé, aby súd aplikoval ust. § 142 ods. 3 O.s.p.. Navrhol rozsudok v napadnutom
výroku zmeniť a odporcu zaviazať nahradiť mu trovy konania vo výške 7 323,27 Eur na účet jeho
právneho zástupcu a súčasne si uplatnil trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní za 1 úkon

právnej služby (odvolanie) vo výške 416,11 Eur.Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že navrhovateľ žiadal zvýšiť výživné zo sumy
132,78 Eur na sumu 390 Eur, pričom si musel byť vedomý, že prechod zo strednej školy na vysokú
školu neodôvodňuje trojnásobné zvýšenie výživného. Vzhľadom na to, že navrhovateľ vzal svoj návrh

v časti späť, je zrejmé, že vedel o podstatnej zmene pomerov aj na jeho strane. Čiastočné späťvzatie
návrhu pritom navrhovateľ žiadnym spôsobom neodôvodnil. Nesúhlasil s tvrdením navrhovateľa, že
rozhodnutie súdu ohľadom jeho príjmu záviselo od úvahy súdu , a preto je odôvodnená aplikácia
ust. § 142 ods. 3 O.s.p.. Poukázal na skutočnosť, že práve navrhovateľ zavinil už v poradí druhé
späťvzatiežalobnéhonávrhuanáslednézastaveniekonania.Taktiežpovažovalzazavádzajúcetvrdenie

navrhovateľa, že odmietol akékoľvek zvýšenie výživného a uzatvorenie dohody týkajúce sa výživného.
Rozhodnutie súdu o trovách konania je presvedčivé, spravodlivé a racionálne, preto ho navrhol potvrdiť
a zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 414,40 Eur za 1 úkon právnej služby (vyjadrenie
k odvolaniu).

Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods.1 zákona

č.99/1963Zb.Občianskehosúdnehoporiadkuvzneníneskoršíchpredpisov,ďalejlenO.s.p.),vzhľadom
na včas podané odvolanie (§ 204 ods.1 O.s.p.) preskúmal rozhodnutie v napadnutom výroku, ako aj
konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať
plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške
plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba
tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Podľaust.§146ods.2 O.s.p.,akniektorýzúčastníkovzavinil,žekonaniesamuselozastaviť,jepovinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Náhrada trov konania predstavuje procesnú povinnosť, ktorej obsahom je záväzok na zaplatenie

sumy, ktorá sa úplne alebo sčasti zhoduje s trovami zaplatenými iným účastníkom, štátom alebo iným
subjektom občianskeho súdneho konania. Dôvodom na uloženie povinnosti nahradiť trovy konania je
výsledok konania, zavinenie niektorých trov alebo náhoda, ktorá spôsobila trovy konania. Nahrádzajú
sa trovy účelne vynaložené na uplatňovanie alebo bránenie práva. Ust. § 142 O.s.p. vyjadruje zásadu
úspechu (zásadu zodpovednosti za výsledok), ktorá znamená, že účastník konania, ktorý bol v spore

úspešný, má nárok na náhradu trov konania. Čiastočný úspech zakladá právo na plnú náhradu trov, na
pomerné rozdelenie náhrady (podľa pomeru úspechu a neúspechu), alebo vedie k nepriznaniu náhrady
trov konania.

V prejednávanej veci sa navrhovateľ pôvodne návrhom doručeným súdu dňa 29.06.2009 domáhal

zvýšenia výživného od odporcu zo sumy 132,78 Eur (4 000 Sk) na sumu 390 Eur a následne vzal svoj
návrh späť v časti sumy 100 Eur t.j. požadoval zvýšenie výživného od 01.07.2009 zo sumy 132,78 Eur
na sumu 290 Eur mesačne. Súd prvého stupňa rozsudkom č.k. 17C 215/2009-789 zo dňa 03.07.2014
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 7 Co 67/2014-838 zo dňa 29.04.2015 zvýšil
vyživovaciu povinnosť odporcu k navrhovateľovi zo sumy 132,78 Eur na sumu 215 Eur počnúc od

01.07.2009 do budúcna. Z uvedeného je zrejmé, že úspech navrhovateľa vo veci predstavoval 52,2 %
(neúspech odporcu) a jeho neúspech 47,8 % (úspech odporcu). Vzhľadom na to, že pomer rozdelenia
trov konania zodpovedá víťazstvu účastníka vo veci samej zníženého o pomernú časť jeho neúspechu,
mal navrhovateľ v konečnom dôsledku len nepatrný úspech t.j. 4,4 % (52,2 % - 47,8 %). Keďže pomer
úspechu a neúspechu účastníkov konania bol v danom prípade približne rovnaký, súd prvého stupňa

správne aplikoval ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania. Odvolacej námietke navrhovateľa, že súd prvého stupňa mu mal priznať náhradu trov
konania v plnej výške podľa § 142 ods. 3 O.s.p. z dôvodu, že príjem odporcu a rozhodnutie o výške
výživného záviselo od úvahy súdu, nebolo možné vyhovieť. Ust. § 142 ods. 3 O.s.p. je možné aplikovaťlen ak rozhodnutie súdu o výške nároku vychádza z úvahy podľa § 136 O. s. p. Určenie výšky nároku
úvahou súdu v zmysle § 136 O.s.p. je možné, ak je základ nároku preukázaný a skutkové okolnosti na
určenie výšky nároku nie je možné zistiť vôbec alebo len s nepomernými ťažkosťami. V tom prípade

môže súd určiť výšku nároku úvahou, avšak táto úvaha musí mať podklad v zistení skutočností, ktoré
umožnia kvantitatívne posúdenie základných súvislostí. Musí ísť o skutkové zistenia o porovnateľných
prípadoch, alebo ak to nie je možné, o zistenia o iných než porovnateľných prípadoch, ktoré je potrebné
ďalej posúdiť vzhľadom k nároku, ktorého výška sa určuje (rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo/298/2006).
Z uvedeného je zrejmé, že rozhodnutie o vyživovacej povinnosti nebolo závislé od úvahy súdu. Pre

vyživovaciu povinnosť všeobecne platí, že jej rozsah sa v zásade určuje podľa odôvodnených potrieb
oprávneného a schopností, možností a majetkových pomerov povinného (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).
Rozhodnutie súdu, ktorým sa určuje rozsah vyživovacej povinnosti vychádza z takých skutkových
zistení, ktoré preukazujú potreby oprávneného a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Tietoskutkovézisteniajemožnézistiťpomernejednoduchoapraktickyjenemožnésipredstaviťsituáciu,
kedy by ich nebolo možné zistiť vôbec alebo len s nepomernými ťažkosťami. Uvedené sa uplatňuje aj pri

rozhodovaní o zmene rozhodnutia o výživnom (znížení/ zvýšení/ zrušení vyživovacej povinnosti) podľa
ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Súd si všetky skutkové okolnosti týkajúce sa odôvodnených potrieb
oprávneného a schopností, možností a majetkových pomerov povinného resp. podstatnej zmeny týchto
pomerov môže zistiť a preukázať potrebnými dokladmi, rozhodnutiami súdov a iných štátnych orgánov
a pod. Na základe týchto jednoznačne zistiteľných skutkových okolností určí súd rozsah vyživovacej

povinnosti resp. rozhodne o jej zmene v konkrétnom prípade, preto rozhodnutie súdu nebude spravidla
nikdy závislé od jeho úvahy v zmysle § 136 O. s. p.. Z toho je zrejmé, že súd prvého stupňa postupoval
správne, ak pri rozhodovaní o trovách ich náhradu pomerne rozdelil podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a
neaplikoval § 142 ods. 3 O.s.p. Na základe týchto skutočností odvolací súd potvrdil rozsudok súdu
prvého stupňa v napadnutom výroku o trovách konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny.

V odvolacom konaní však mal odporca plný úspech, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov konania
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ust. § 224 ods. 1 O.s.p. spočívajúcich v náhrade trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby -
vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa + režijný paušál. V zmysle ust. § 9 ods. 1 a § 10 ods. 1 a 3 vyhlášky

MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej
len citovaná vyhláška) je tarifnou hodnotou veci suma 7 323,27 Eur ( suma požadovaná navrhovateľom
titulom trov konania), preto základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby podľa ust. § 10
ods. 1 citovanej vyhlášky predstavuje sumu 237,34 Eur, avšak keďže sa jedná o vyjadrenie k odvolaniu
proti rozhodnutiu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, patrí odporcovi v zmysle ust. § 13a ods. 2

písm. b) citovanej vyhlášky odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny t.j. 1/2 z
237,34 Eur = 118,67 Eur. Súčasťou priznanej odmeny je v zmysle ust. § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky aj
režijný paušál v sume 8,39 Eur. Odmena a náhrada hotových výdavkov predstavuje spolu sumu 127,06
Eur, ktorú odvolací súd zvýšil o 20 % - nú daň z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) t.j. o sumu 25,41 Eur.
Na základe uvedeného odvolací súd priznal odporcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v

celkovej výške 152,47 Eur a na ich úhradu zaviazal navrhovateľa.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.