Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 8, 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 17C/176/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111217636
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2111217636.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou Mgr. Luciou Mizerovou v právnej veci navrhovateľa:

VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o., so sídlom Vajnorská 98, Bratislava, IČO: 31 341 438,
zastúpeného advokátskou kanceláriou: NITSCHNEIDER & PARTNERS, advokátska kancelária, s.r.o.,
so sídlom: Cintorínska 3/A, Bratislava, IČO: 35 874 465, proti odporcovi: W. O., D.. XX.X.XXXX, N. S.
XXX/XX, Š. - S. Š., zastúpenému advokátskou kanceláriou: Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., so sídlom
Námestie SNP 3, Trnava, IČO: 36 857 548, o zaplatenie 5.514,39 eura s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že zmluvná podmienka dojednaná v zmluve o finančnom leasingu nového vozidla č.
XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení so Všeobecnými podmienkami zmluvy o finančnom leasingu

motorového vozidla k leasingovej zmluve č. XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, uvedená v článku VII. bod
24 Všeobecných podmienok zmluvy o finančnom leasingu v znení:
,,V prípadoch predčasného ukončenia leasingu z ostatných dôvodov je prenajímateľ oprávnený
požadovať od nájomcu finančný výnos (FV), vypočítaný nasledovne: čistá súčasná hodnota súčtu
leasingových splátok odo dňa predčasného ukončenia leasingu do dňa riadneho ukončenia leasingu
diskontovaná (počítaná) s 1 ročným BRIBIDom platným v deň vyhotovenia finančného vyrovnania,
ponížená o hodnotu nesplatnej istiny (otvorenej kapitálovej časti pohľadávky)

a1, a2, ..., an - leasingové splátky od predčasného splatenia do riadnej splatnosti podľa splátkového
kalendára, u - úroková miera - 1 ročný BRIBID, i- nesplatná istina (otvorená kapitálová časť pohľadávky),
n - počet splátok od predčasného ukončenia do riadneho ukončenia
FV = a1/(1 +u)^1 + a2 /(1 +u)^2 + ... + an /(1 +u)^n - i,“ je n e p l a t n á z dôvodu neprijateľnosti
tejto podmienky.

II. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 1861,40 eura spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 1861,40 eura od 15.3.2011 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od

právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a.

IV. Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 801,88 eura
a náhradu iných trov konania v sume 107,35 eura, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
k rukám právneho zástupcu odporcu.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 28.7.2011 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by
súd odporcu zaviazal zaplatiť mu sumu 5.514,39 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne z dlžnej sumy odo dňa 15.3.2011 do 12.4.2011, s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne
z dlžnej sumy odo dňa 13.4.2011 do 12.7.2011 a s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zdlžnej sumy odo dňa 13.7.2011 až do zaplatenia, ako aj nahradiť mu trovy konania. Návrh odôvodnil
tým, že navrhovateľ a odporca uzatvorili dňa 4.1.2008 Zmluvu o finančnom leasingu nového vozidla č.
624004, ktorej súčasťou boli všeobecné podmienky zmluvy o finančnom leasingu motorového vozidla

(ďalejlen„VPZFL“).Nazákladeuvedenejzmluvyposkytolnavrhovateľodporcovidňa4.1.2008motorové
vozidlo značky S. A., model: C., rok výroby XXXX, zdvihový objem 1984 ccm, 103 kW, výrobné číslo
karosérie J. a povinnosťou odporcu bolo uhrádzať pravidelné mesačné splátky vo výške 22.163,80
Sk (735,70 eura) vrátane DPH. Pretože odporcov nedoplatok na leasingových splátkach presiahol
výšku dvoch mesačných splátok, navrhovateľ v zmysle článku VII. ods. 4 VPZFL oznámil odporcovi

listom zo dňa 5.11.2009 predčasné ukončenie lízingu a vyzval odporcu na vrátenie predmetu lízingu,
ktoré odporca osobne prevzal dňa 11.11.2009. Spolu s oznámením o predčasnom ukončení lízingu
navrhovateľ odporcu oboznámil aj s účtovaním poplatkov za mimosúdne inkaso pohľadávok a s použitím
služby špecializovanej organizácie za účelom mimosúdneho inkasa pohľadávky. Odporca dlžnú sumu
neuhradil, predmet lízingu dobrovoľne protokolárne odovzdal dňa 4.12.2009 navrhovateľovi. Následne
navrhovateľ pristúpil k odpredaju predmetu lízingu. Vo vyrozumení o finančnom vyrovnaní predčasne

ukončenej zmluvy, ktoré navrhovateľ odporcovi vystavil dňa 25.2.2011, si navrhovateľ voči odporcovi
uplatnil sumu 5.514,39 eura, ktorá predstavuje rozdiel medzi čiastkou nárokovanou navrhovateľom v
sume 19.564,81 eura a čiastkou nárokovanou odporcom - inkasom za odpredaj predmetu lízingu v sume
14.050,42 eura. Čiastky nárokované navrhovateľom predstavujú položky: 1. Dlh odporcu na lízingových
splátkach vrátane DPH v sume 1.857,75 eura, nesplatná časť istiny v sume 15.782,37 eura, finančný

výnos vrátane DPH v sume 1.331,48 eura a náklady súvisiace s predčasným ukončením v sume 593,21
eura. Dlh odporcu na lízingových splátkach 1.857,75 eura vyplýva z tabuľky predstavujúcej výťah z
účtovného software navrhovateľa - doklad prehľad splátok prijatých na zmluve. Právny nárok na úhradu
tejto sumy navrhovateľ odvodzuje od ustanovenia čl. VI. ods. 6 a článku VII. ods. 24 VPZFL. Nesplatná
časť istiny predstavuje rozdiel medzi istinou za celé obdobie úveru vo výške 24.098,23 eura a súčtom

časti splatnej istiny do prerušenia zmluvy vo výške 8.315,86 eura, teda ide o sumu v neprospech odporcu
vo výške 15.782,37 eura, ktorú si navrhovateľ uplatňuje v zmysle článku VII. ods. 24 VPZFL. Ďalej si
navrhovateľ uplatňuje finančný výnos, ktorý vo svojom právnom základe predstavuje zmluvnú pokutu a v
zmysle ustanovenia článku VII. ods. 24 VPZFL sa vypočíta ako rozdiel medzi čistou súčasnou hodnotou
súčtu lízingových splátok, t. j. lízingovej splátky odo dňa prerušenia lízingovej zmluvy do dňa riadneho

ukončenia lízingovej zmluvy odúročená ročným BRIBORom (Bratislava Interbank Offered Rate)/12,
vrátane odúročenej kúpnej ceny a nesplatenej časti istiny. Náklady súvisiace s predčasným ukončením
zmluvy si navrhovateľ uplatňuje podľa článku VII. ods. 24 VPZFL ako náklady, ktoré navrhovateľovi
vznikli so zadržaním predmetu lízingu, s prevozom predmetu lízingu, s vypracovaním expertízneho
posudku a s prepisom predmetu lízingu. Pretože je odporca v omeškaní v úhradou uplatnenej sumy,

navrhovateľ si odo dňa 15.3.2011, nakoľko pred týmto dátumom márne uplynula 14-dňová lehota na
plnenie, ktorú navrhovateľ poskytol odporcovi vo finančnom vyrovnaní vystavenom dňa 25.2.2011,
uplatňuje úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy odo dňa 15.3.2011 do 12.4.2011, s
úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne z dlžnej sumy odo dňa 13.4.2011 do 12.7.2011 a s úrokom
z omeškania vo výške 9,50 % ročne z dlžnej sumy odo dňa 13.7.2011 až do zaplatenia.

Súd návrhu navrhovateľa vyhovel v plnom rozsahu vydaním platobného rozkazu č.
k. 36Ro/47/2011-51 zo dňa 13.10.2011, voči ktorému odporca podal včas odpor s odôvodnením vo
veci samej, čím došlo v súlade s ustanovením § 174 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku k zrušeniu
platobného rozkazu v plnom rozsahu.

Odporca v podanom odpore voči platobnému rozkazu uviedol, že navrhovateľom uplatňované nároky
z lízingovej zmluvy č. 624004 sú nedôvodné a finančné vyrovnanie predčasne ukončenej zmluvy
o finančnom lízingu zo dňa 25.2.2011 je neopodstatnené a v rozpore so zákonom. Odporca je
spotrebiteľom a lízingová zmluva vrátane všeobecných podmienok zmluvy o finančnom lízingu

motorového vozidla je spotrebiteľskou zmluvou. Podľa odporcu ustanovenia VPZFL ako súčasti
lízingovej zmluvy, ktoré tvoria právny základ nárokov navrhovateľa, sú neprijateľnými zmluvnými
podmienkami v neprospech spotrebiteľa. Najmä ustanovenia článku VII. ods. 1, ods. 5, ods. 8, ods.
9, ods. 10 a ods. 24 VPZFL, ktoré sa vzťahujú na predmet konania, sú neprijateľnými zmluvnými
podmienkami, ktoré spôsobujú značnú nevyváženosť lízingovej zmluvy ako celku v neprospech

spotrebiteľa, nakoľko podľa týchto ustanovení spotrebiteľ nie je oprávnený odstúpiť od lízingovej
zmluvy, pričom dodávateľ áno (čl. VII ods. 1 a ods. 5 VPZFL); spotrebiteľ má uhradiť všetky plnenia,
ktoré z lízingovej zmluvy vyplývajú, aj v prípade predčasného ukončenia lízingovej zmluvy, avšak
dodávateľ nemusí pri odstúpení od zmluvy vrátiť spotrebiteľovi peňažné plnenie (čl. VII ods. 5 aods. 9 VPZFL); lízingová zmluva sa má spravovať pre spotrebiteľa nevýhodnejšími ustanoveniami
Obchodného zákonníka, ktorých účelom je primárne upravovať vzťahy medzi podnikateľskými subjektmi
a nie vzťahy spotrebiteľské (čl. VII ods. 5, ods. 8 a ods. 9 VPZFL, resp. bod 3.7 lízingovej zmluvy);

niektoré ustanovenia lízingovej zmluvy oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v
súlade s lízingovou zmluvou alebo priznávajú právo lízingovú zmluvu vykladať iba dodávateľovi (čl.
VII ods. 10 VPZFL); spotrebiteľ má v prípade porušenia povinnosti v čl. VII ods. 14 VPZFL uhradiť
neprimerane vysokú zmluvnú pokutu ako sankciu (čl. VII ods. 14 VPZFL); spotrebiteľ je postihovaný
sankciami, ktoré majú povahu neurčitej zmluvnej pokuty, nakoľko nie je presne definované porušenie

konkrétnej povinnosti, ktoré musí zo strany spotrebiteľa nastať, aby mal dodávateľ nárok na zaplatenie
podľa týchto ustanovení, pričom tieto sankcie sú neprimerane vysoké; čl. VII ods. 24, ods. 25 a
ods. 26 VPZFL); spotrebiteľ musí bez akéhokoľvek racionálneho dôvodu uhrádzať leasingové splátky
jedine spôsobom predpísaným v lízingovej zmluve - nevýhoda v spôsobe platby (bod 3.3 Leasingovej
zmluvy). Lízingová zmluva je formulovaná jednostranne v prospech dodávateľa, s cieľom preniesť
ekonomické riziko plne na stranu spotrebiteľa, čomu nasvedčujú niektoré iné šikanózne ustanovenia

VPZFL, ktoré sú podľa odporcu rovnako neprijateľnými zmluvnými podmienkami, napr. čl. VII ods.
2 (upravujú jednotlivé prípady podstatného porušenia zmluvy iba na strane spotrebiteľa), ods.
16 (dodávateľ si vyhradzuje bližšie neuvedený svojpomocný spôsob odobratia predmetu leasingu
voči spotrebiteľovi), ods. 20 (spotrebiteľ je povinný hradiť nejaký predpredajný servis“, pričom nemá
garanciu, že maximalizácia dosiahnutej predajnej ceny pričinením tohto servisu prevýši náklady na

tento servis; spotrebiteľ nemá žiadny dosah na proces predaja predmetu leasingu, hoci má mať nárok
na výnos z jeho predaja po jeho vrátení), ods. 33 (kde dodávateľ má v prípade porušenia povinnosti
z 1 zmluvného vzťahu oprávnenie ukončiť aj prípadné ostatné leasingové zmluvy so spotrebiteľom),
čl. IX ods. 1 (zjavne nevýhodný režim spracúvania osobných údajov, kde účel ich spracúvania je
určený neurčito a poskytovaný rozsah je zjavne neprimeraný účelu ich spracúvania), čl. X ods. 1

(nútená voľba Obchodného zákonníka), ods. 4 (nemožnosť postúpenia pohľadávok spotrebiteľom,
pričom dodávateľ môže svoje pohľadávky voči spotrebiteľovi postúpiť na tretie osoby), ods. 7 a 9 (keďže
zmluvná pokuta plní funkciu paušalizovanej náhrady škody, sú tieto ustanovenia snahou dodávateľa
dosiahnuť viacnásobnú náhradu za jednu škodovú udalosť), ods. 10 (pre spotrebiteľa zjavne nevýhodná
úprava platieb viacerých dlhov, kedy stráca oprávnenie podľa Obchodného zákonníka určiť, na ktorý sa

jeho platba skôr započíta), ods. 13 (nevýhodné jednostranné ustanovenie v neprospech spotrebiteľa o
predĺžení premlčacej doby) a pod. Všetky uvedené ustanovenia VPZFL a lízingovej zmluvy sú v zmysle
ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné. Preto je podľa odporcu v zmysle
ust. § 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku nevyhnutné, aby súd výslovne vo výroku rozhodnutia
určil, že nasledovné ustanovenia VPZFL a lízingovej zmluvy sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami:

bod 3.3 lízingovej zmluvy, bod 3.7 lízingovej zmluvy, článok VII odsek 1 VPZFL, článok VII odsek 5
VPZFL, článok VII odsek 8 VPZFL, článok VII odsek 9 VPZFL, článok VII odsek 10 VPZFL, článok VII
odsek 14 veta 1 a veta 3 VPZFL, článok VII odsek 16 VPZFL, článok VII odsek 20 veta 4 VPZFL, článok
VII odsek 24 VPZFL, článok VII odsek 25 VPZFL, článok VII odsek 26 VPZFL, článok VII odsek 33
VPZFL, článok IX odsek 1 VPZFL, článok X odsek 1 VPZFL, článok X odsek 4 VPZFL, článok X odsek

7 VPZFL, článok X odsek 9 VPZFL, článok X odsek 10 VPZFL, článok X odsek 13 VPZFL. Na základe
uvedeného odporca navrhoval návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť.

Súd vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom č. k. 17C/176/2011-123 zo dňa 19.4.2012, ktorým návrh
navrhovateľa zamietol a určil za neprijateľnú zmluvnú podmienku vo Všeobecných podmienkach Zmluvy

o finančnom leasingu k leasingovej zmluve č. 624004, z 4.1.2008 uvedenú v článku VII. v bode 5, že
predčasné ukončenie leasingu podľa tejto zmluvy podľa § 344 a nasl. zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník v znení neskorších predpisov je odstúpením od zmluvy s obmedzeniami a odchylnou úpravou
podľa tejto zmluvy v súlade s ustanovením § 263 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v
znení neskorších predpisov, v článku VII. v bode 24, že v prípade, že prenajímateľ predčasne ukončí s

nájomcom túto zmluvu, je prenajímateľ oprávnený požadovať od nájomcu úhradu splátok a ostatných
peňažných pohľadávok prenajímateľa splatných pred predčasným ukončením leasingu a neuhradených
nájomcom, nesplatenej časti istiny prenajímateľom financovanej pohľadávky, finančného výnosu,
ktorého výška sa určí podľa tohto bodu, zmluvných pokút a sankcií a v článku X. v bode 13, že nájomca
podpisom tejto zmluvy v súlade s ustanovením § 401 Obchodného zákonníka vyhlasuje prenajímateľovi

predĺženie premlčacej lehoty všetkých práv prenajímateľa z tejto zmluvy na dobu desať rokov od doby
kedy začne plynúť. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil tým, že navrhovateľ poskytol odporcovi vozidlo S.
A., O. C.L., v hodnote aj s DPH 1.079.900,-Sk, t. j. 35 846,11 eura, pričom po odstúpení navrhovateľa od
predmetnej zmluvy navrhovateľ predal toto motorové vozidlo za kúpnu cenu 16.720 eur a podľa prehľadusplátok poskytnutých odporcom navrhovateľovi k zmluve č. 624004, odporca uhradil navrhovateľovi k
11.11.2009 splátky za predmet prenájmu v celkovej výške 705.847,21 Sk, t. j. 23.429,83 eura, teda
celkove sa navrhovateľovi za predmet prenájmu na základe predmetnej zmluvy vrátila suma 40.149,83

eura, ktorá prevyšovala nadobúdaciu hodnotu predmetu prenájmu o 4.303,72 eura, ktorá suma naviac
zahŕňala aj finančný výnos a náklady spojené s predčasným ukončením leasingu, preto súd návrh
navrhovateľa na zaplatenie sumy 5.514,39 eura s príslušenstvom zamietol, ako nedôvodný, pričom mal
za to, že zmluvné podmienky dohodnuté v zmluve o finančnom leasingu nového vozidla č. 624004 z
4.1.2008, v spojení s Všeobecnými podmienkami Zmluvy o finančnom leasingu motorového vozidla k

leasingovej Zmluve číslo 624004, v zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nemôžu odchýliť od
ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech odporcu, ako spotrebiteľa, preto súd neprijateľnosť
týchto zmluvných podmienok dohodnutých v predmetných všeobecných podmienkach zmluvy uviedol
vo výroku rozsudku a pre ich neplatnosť v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka nepriznal plnenie
navrhovateľovi uplatnené návrhom, nad rámec stanovený § 457 Občianskeho zákonníka.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, keď dôvodil, že súd vec neskúmal z hľadiska zákona
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý zákon je lex specialis k Občianskemu zákonníku.
Zmluva pritom obsahuje všetky náležitosti, ktoré zákon o spotrebiteľských úveroch na platnosť zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vyžaduje, je v plnom súlade s týmto zákonom. Ak je zmluva v súlade so zákonom
o spotrebiteľských úveroch, nie je možné, aby bola v rozpore so všeobecným právnym predpisom

a ustanovenia zmluvy boli určené za neprijateľné podmienky. Súd neuviedol, akým spôsobom majú
zmluvné podmienky ním určené za neprijateľné, spôsobovať nerovnováhu v právach a povinnostiach
strán v neprospech spotrebiteľa, ani neposudzoval tieto vo vzťahu k predmetu zmluvy, či právam a
povinnostiamzmluvnýchstrán.Všetkyustanoveniazmluvyvrátanevšeobecnýchzmluvnýchpodmienok,
ktoré súd určil za neprijateľné sa týkali hlavného predmetu plnenia, boli vyjadrené dostatočne určito,

jasne a zrozumiteľne, preto nejde o neprijateľné podmienky podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Poukazoval na to, že celkový záväzok odporcu z lízingovej zmluvy predstavoval 44.142,20 eura

Odporca k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že súlad lízingovej zmluvy so zákonom o spotrebiteľských
úveroch bol medzi stranami sporný, pretože podľa odporcu lízingová zmluva je v priamom rozpore so

Zákonom o spotrebiteľských úveroch, neobsahuje náležitosti vyžadované § 4 ods. 2 písm. g), h) a i)
zákona, pretože neobsahuje údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ročnú úrokovú sadzbu,
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom.
Lízingová zmluva okrem toho, že nespĺňa formálne náležitosti zákona, je v rozpore so zákonom a
odporuje obsahu a účelu zákona, teda je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Lízingová zmluva

a VZPFL sa priečia dobrým mravom. Navrhovateľ si v lízingovej zmluve cielene zabezpečil splnenie
jednej zmluvnej povinnosti odporcu niekoľkými sankciami súčasne, preto nemožno lízingovú zmluvu
považovaťzavyváženúzhľadiskavzájomnýchprávapovinností.Ustanovenie čl.VIIbodu24VZPFL
je formulované ako skrytá sankcia za nesplnenie povinností z lízingovej zmluvy a netýka sa hlavného
predmetu plnenia. Modifikácia vrátenia si vzájomných plnení vymedzená adhézne v lízingovej zmluve

vrátane VZPFL bola nastavená výrazne v neprospech spotrebiteľa, preto súd správne klasifikoval túto
modifikáciu lízingovej zmluvy ako neprijateľné zmluvné podmienky. Lízingová zmluva vrátane VPZFL je
neurčitá, nejasná, nezrozumiteľná a formulovaná jednoznačne v prospech dodávateľa.

Na základe odvolania navrhovateľa, Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 24Co/379/2012-152 zo

dňa 29.10.2013, rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol,
že súd prvého stupňa sa v odôvodnení preskúmavaného rozsudku obmedzil výlučne na skutočnosť
akú sumu navrhovateľ za predmet prenájmu na základe zmluvy získal, o koľko to prevyšovalo
nadobúdaciu hodnotu vozidla, pričom nie je zrejmé či sa zaoberal a akým spôsobom sa vysporiadal s
otázkou, či predmetná spotrebiteľská zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, a to napriek

tomu, že neprijateľnosť zmluvných podmienok vyslovil vo výroku rozsudku, nevyjadril sa aký majú
zmluvné podmienky ním určené za neprijateľné spôsobiť nerovnováhu v právach a povinnostiach
strán v neprospech spotrebiteľa, ani neposudzoval tieto vo vzťahu k predmetu zmluvy, či k právam a
povinnostiam zmluvných strán. Odvolací súd uložil súdu prvého stupňa v ďalšom konaní preskúmať
predmetnú spotrebiteľskú zmluvu z hľadiska noriem na ochranu spotrebiteľa.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, prednesom navrhovateľa, oboznámením sa s
listinnými dôkazmi, a to zmluvou o finančnom leasingu nového vozidla zo dňa 4.1.2008 č. 624004,
všeobecnými podmienkami zmluvy o finančnom leasingu motorového vozidla k leasingovej zmluveč. 624004, faktúrou č. 6810000004, protokolom o prevzatí vozidla zo dňa 4.1.2008, zákazkovým
listom zo dňa 5.11.2009, záverečnou správou zo dňa 5.12.2009, oznámením o predčasnom ukončení
leasingu zo dňa 5.11.2009, oznámením o účtovaní poplatkov za mimosúdne inkaso pohľadávok,

protokolom o prevzatí vozidla zo dňa 4.12.2009, expertíznym posudkom č. 23/2010, vyrozumením o
finančnom vyrovnaní predčasne ukončenej zmluvy o finančnom lízingu vozidla č. 624004, finančné
vyrovnanie predčasne ukončenej zmluvy o finančnom lízingu vozidla zo dňa 25.2.2011, prehľadom
splátok prijatých na zmluve č. 624004, faktúrou č. 09100749, výpočtom nesplatenej istiny zo dňa
19.7.2011, splátkovým kalendárom k zmluve č. 624004 vystaveným dňa 20.7.2011, vyjadrením k

výpočtu finančného výnosu zo dňa 18.7.2011, faktúrou č. 20090837, faktúrou č. 100008, faktúrou č.
27/2010, faktúrou č. 100234, faktúrou č. 10B00435, mandátnou zmluvou zo dňa 7.3.2003, prílohami
A až J k mandátnej zmluve, dodatkom č. 1 k mandátnej zmluve, výpisom z účtu navrhovateľa zo dňa
4.11.2010, splátkovým kalendárom vystaveným dňa 15.1.2008, dokladom - informácia pre úhradu
splátky a pre zriadenie trvalého príkazu, poistnou zmluvou zo dňa 4.1.2008, informačným záznamom
sprostredkovateľa poistenia, čiastočnými výpismi z účtu navrhovateľa, ako aj oboznámením sa s

ostatnými listinnými dôkazmi a s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ v konaní uviedol, že pri hodnotení neplatnosti, nerovnovážnosť práv a povinností treba
posudzovať vo vzťahu k hodnoteniu práv a povinností vyplývajúcich z celkového obsahu zmluvy.
Lízingová zmluva uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom je inominátnou zmluvou. Finančný

leasing je vo všeobecnosti ekonomickou službou a svojou konštrukciou sa blíži k zmluve o úvere.
Podstatou tohto záväzkovo-právneho vzťahu je užívanie predmetu lízingu s cieľom nadobudnúť ho
do vlastníctva po splnení podmienok lízingu. Poskytovateľ lízingu nie je pred uzatvorením leasingovej
zmluvy vlastníkom predmetu lízingu, preto musí vynaložiť vlastné finančné prostriedky na obstaranie
predmetu lízingu v súlade s požiadavkou prijímateľa lízingu, ktorý následne po uzavretí lízingovej zmluvy

bude tento predmet lízingu užívať. Poskytovateľ lízingu preto kúpnou zmluvou nadobudne predmet
leasingu od dodávateľa (výrobcu), nemá pritom záujem na trvalom zachovaní vlastníckeho práva.
Jeho snaha smeruje k zhodnoteniu finančných prostriedkov, ktorými úveroval obstaranie predmetu
lízingu. Výška lízingových splátok je preto kalkulovaná na návratnosť investície a cena lízingu a určuje
navýšením obstarávacej ceny predmetu leasingu. Povinnosťou prijímateľa leasingu je platiť leasingové

splátky, pričom vystupuje ako ekonomický vlastník, ktorý vec užíva a zároveň znáša všetky riziká a
povinnosti s tým spojené, udržiava predmet lízingu na svoje náklady, hradí všetky výdavky spojené
s jeho užívaním, náklady na jeho opravu a pod. Zmluvné strany si upravili podrobne všetky práva a
povinnosti, aby predišli prípadným problémom spojeným so vznikom zmluvou neupravenej situácie.
Ak by boli podmienky formulované vo VPZFL, ktoré odporca napáda neprijateľnými, znamenalo by

to popretie podstaty zmluvy o finančnom lízingu ako lízingovej zmluvy. Medzi účastníkmi by nebola
uzavretá lízingová zmluva, ale zmluva o užívaní vozidla, podľa ktorej, ak by odporca prestal platiť
mesačné nájomné a prenajímateľ by využil právo odstúpiť od zmluvy, bol by povinný odporcovi vrátiť
všetky ním zaplatené splátky. Teda odporca by užíval predmet lízingu úplne zadarmo, bez akéhokoľvek
protiplnenia, s tým, že navrhovateľovi by zostalo vozidlo, o ktoré nemal záujem, obstaral ho výlučne

pre odporcu podľa jeho vlastnej špecifikácie. Pokiaľ by navrhovateľ mal pri odstúpení od zmluvy vrátiť
odporcovi už zaplatené peňažné plnenia - splátky za každý mesiac užívania predmetu lízingu, odporca
by tým získal neoprávnený prospech, pretože on by navrhovateľovi nikdy nemohol rovnako vrátiť
plnenie, ktoré od neho získal - teda vozidlo v rovnakej hodnote ako pri uzavretí Lízingovej zmluvy.
Navyše neuhradenie zvyšnej časti obstarávacej ceny vozidla, ktorú navrhovateľ vynaložil na jeho kúpu

a vrátenie aj tej časti, ktorú odporca uhradil do ukončenia lízingovej zmluvy, by sa poprel hlavný predmet
a účel lízingovej zmluvy. Navrhovateľ by tak nemal dôvod zabezpečiť a úverovať vozidlo pre tretiu
osobu a vynaložiť vlastné finančné prostriedky na získanie tohto vozidla, ktoré si vybral odporca, ak by
vedel že jeho finančné prostriedky sa nikdy nezhodnotia a navyše sa ocitne v strate (zostane mu iba
opotrebované vozidlo), ak odporca nebude mať viac záujem splácať obstarávaciu cenu vozidla. Strany si

pre prípad odstúpenia od zmluvy dohodli modifikované vzájomné vrátenie si plnení, a to: navrhovateľovi
odporca splatí zvyšnú časť obstarávacej ceny vozidla a odporca si ponechá výťažok z predaja vozidla,
pretože možnosť získať vlastnícke právo k vozidlu stratil v momente porušenia lízingovej zmluvy.
Podľa navrhovateľa je spravodlivé a vyvážené požadovať od odporcu ďalšie nároky, ktoré navrhovateľ
musel vynaložiť v dôsledku uplatnenia si sankcie voči odporcovi, ktorý porušil lízingovú zmluvu, čím

navrhovateľovi spôsobil ďalšie náklady. Všetky odporcom namietané skutočnosti sa týkajú hlavného
predmetu plnenia, podstaty lízingovej zmluvy. V danom prípade nejde o neprijateľné podmienky podľa
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. K predčasnému ukončeniu zmluvy došlo z dôvodu podstatného
porušenia povinností zo zmluvy odporcom v zmysle článku VII. ods. 2 VPZFL tým, že sa dostal doomeškania s úhradou leasingových splátok, a to o viac ako dve mesačné splátky v celkovej výške 1
792,05 eura. Na základe toho bola lízingová zmluva predčasne ukončená v zmysle článku VII. ods.
4 VPZFL. Podľa článku VII. ods. 2 VPZFL sa nezaplatenie lízingovej splátky alebo jej časti považuje

za podstatné porušenie zmluvy (Default), čo oprávňuje navrhovateľa, okrem iného, predčasne ukončiť
lízing so všetkými následkami. Odporca svojím podpisom vyjadril súhlas s ustanoveniami lízingovej
zmluvy, ako aj VPZFL a zaviazal sa ich plniť. Navrhovateľ si preto uplatňuje finančné nároky, ktoré
boli s odporcom dohodnuté v lízingovej zmluve a VPZFL a vyčíslené vo finančnom vyrovnaní. Prvou
položkou je dlh na lízingových splátkach ku dňu predčasného ukončenia lízingovej zmluvy, t. j. ku dňu

4.12.2009 v celkovej sume 1.857,74 eura. Druhou položkou je nesplatná časť istiny v celkovej výške
15.782,37 eura. Podľa lízingovej zmluvy sa odporca zaviazal v 60 mesačných splátkach zaplatiť celú
sumu 24.098,23 eura spolu s úrokmi, ktorá predstavuje rozdiel medzi istinou za celé obdobie trvania
zmluvyasúčtomčastisplatenejistinydoprerušeniazmluvy,ideoprostriedkyvynaloženénavrhovateľom
na kúpu predmetu lízingu. Od sumy 24.098,23 eura navrhovateľ odrátal sumu 8.315,86 eura, teda
časť istiny, ktorú v rámci splátok odporca uhradil. Zvyšnú časť vo výške 15.782,37 eura ako nesplatnú

časť istiny si navrhovateľ v zmysle článku VII. ods. 24 VPZFL nárokuje od odporcu, pretože sa ju
zaviazal zaplatiť v prípade predčasného ukončenia lízingovej zmluvy. Po predčasnom ukončení zmluvy
sa záväzok odporcu splatiť v rámci lízingu navrhovateľom vynaložené finančné prostriedky na nákup
predmetu lízingu v splátkach uvedených v splátkovom kalendári pôvodne dohodnutý v lízingovej zmluve,
modifikoval na záväzok odporcu vrátiť nesplatnú časť istiny. Treťou uplatnenou položkou je finančný

výnos vo výške 1.331,48 eura, ako zmluvná pokuta v zmysle § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Finančný výnos si navrhovateľ uplatňuje v zmysle článku VII. ods. 24 VPZFL ako dôsledok omeškania
odporcu s úhradou splátok, čo je podľa čl. VII. ods. 2 VPZFL podstatným porušením lízingovej zmluvy.
Štvrtoupoložkousúnákladynavrhovateľasrealizácioupredajapredmetulízinguvcelkovejvýške593,21
eura uplatnené voči odporcovi v zmysle čl. VII. ods. 24 VPZFL. Ide o náklady, ktoré navrhovateľovi reálne

vznikli ako dôsledok porušenia zmluvných povinností odporcu. Zo strany navrhovateľa bola v prospech
odporcuvofinančnomvyrovnanízapočítanáčiastka,ktorápredstavujecenu,zaktorúbolpredmetlízingu
odpredaný bez DPH, a to suma vo výške 14.050,42 eura. Navrhovateľ preto žiadal, aby súd odporcu
zaviazal zaplatiť mu sumu 5.514,39 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy
od 15.3.2011 do zaplatenia, ako aj nahradiť mu trovy konania.

Podľa navrhovateľa teda lízingová zmluva nebola uzavretá v rozpore s § 53 odsek 1 Občianskeho
zákonníka, pretože námietky odporcu sa týkajú hlavného predmetu plnenia a ceny, pričom cena
bola jasne a zreteľne dohodnutá v lízingovej zmluve. Lízingovou zmluvou neboli porušené práva
spotrebiteľa, ide o ekonomickú službu, ktorá sa blíži ustanoveniam absolútneho obchodu. Navrhovateľ

podniká, vkladá do podnikania finančné prostriedky na zakúpenie motorového vozidla, ktoré zakúpi
podľa špecifikácie klienta a toto motorové vozidlo mu dá k dispozícii na užívanie s tým, že po splnení
podmienok dohodnutých v lízingovej zmluve nadobudne tento predmet do vlastníctva klient, tieto
lízingové služby poskytuje za účelom zhodnotenia svojich finančných prostriedkov. Všeobecné zmluvné
podmienky neobsahujú ustanovenia, ktoré by boli neplatné z dôvodu ich neprijateľnosti, pretože

pokiaľ by boli účastníci povinní si navzájom vrátiť plnenia po odstúpení od zmluvy, navrhovateľ by
nedostal plnenie v stave, ako ho poskytol klientovi, pričom on by musel vrátiť všetky splátky, tým by
sa poprel dôvod poskytovania leasingu. Počas trvania leasingovej zmluvy odporca porušil podmienky v
nej uvedené, a to v článku 7, odsek 2 všeobecných zmluvných podmienok, dostal sa do omeškania s
platením splátok, preto navrhovateľ odstúpil od tejto zmluvy v zmysle článku 7 odsek 4 všeobecných

zmluvných podmienok, ktorú skutočnosť oznámil odporcovi prípisom zo dňa 5.11.2009, ktorý odporca
prevzal 11.11.2009. Omeškanie so splácaním splátok sa považuje za podstatné porušenie zmluvy.
Odporca podpisom zmluvy súhlasil so zmluvou, jeho prejav vôle bol jasný a zrozumiteľný. Navrhovateľ
si uplatňuje nárok podľa položiek tak, ako je to v návrhu uvedené. Kúpna zmluva, ktorou navrhovateľ
odpredal predmetné motorové vozidlo inému klientovi bola uzavretá ústne, o odpredaji predmetného

motorového vozidla má navrhovateľ iba faktúru o úhrade. Navrhovateľ má uzatvorenú mandátnu zmluvu
so spoločnosťou P., spol. s r.o., ktorá spoločnosť pre nich vykonáva mimosúdne vymáhanie. Uvedená
spoločnosť vystavila faktúru číslo 20090837, záverečnú správu z 5.12.2009 a zákazkový list zo dňa
5.11.2009. Táto spoločnosť sa pokúsila skontaktovať s odporcom a odovzdali mu aj odstúpenie od
zmluvy a za tieto služby si vyúčtovala cenu podľa cenníka. Pokiaľ ide o faktúru číslo 100008 za prevoz

vozidla, tento prevoz bol realizovaný v dôsledku predaja tohto motorového vozidla, ktoré bolo kúpené
v Nových Zámkoch a bolo prevezené do Nových Zámkov z Bratislavy. Výška splátky, počet splátok,
aj termín splatnosti boli súčasťou zmluvy ako splátkový kalendár. Čo sa týka počtu zabezpečovacích
prostriedkov, ktoré sa odporcovi javia ako viacnásobne uplatnené, má za to, že sú primerané vo vzťahuk predmetu plnenia, aj ich počet je opodstatnený. Obchodné praktiky navrhovateľa sú zodpovedajúce
tomu, aby si svoje aktíva chránil. Odporcu nikto nenútil, aby uzavrel predmetnú zmluvu, uzavrel ju
dobrovoľne.Čosatýkatvrdeníodporcu,žesankcieniesújasnevovšeobecnýchpodmienkachuvedené,

čl. VII. bod 24., jasne v týchto všeobecných podmienkach zmluvy uvádza, že sa tento bod týka
nárokov prenajímateľa v prípade predčasného ukončenia zmluvy, sú v ňom definované nároky , ktoré si
navrhovateľ uplatňuje v súrodom texte, sú uvedené zrozumiteľne, v bode dva sa uvádza, čo sa považuje
za podstatné porušenie zmluvy a v bode tri následky tohto porušenia, ktoré nastanú po porušení
zmluvy. Všetky nároky, ktoré si uplatnil navrhovateľ, týkajú sa hlavného predmetu plnenia, uvedeného

v preambule všeobecných zmluvných podmienok.

Podľa navrhovateľa zmluva o finančnom lízingu 4.1.2008 spĺňa náležitosti zmluvy o spotrebiteľných
úveroch, s tým, že výška úroku bola uvedená v splátkovom kalendári, ktorý tvorí prílohu tejto zmluvy.
Pokiaľ bola súdu predložená listina splátkový kalendár, ktorá bola vystavená až dňa 20.7.2011, táto je
podľanavrhovateľatotožnásosplátkovýchkalendárom,ktorýbolsúčasťouzmluvy.Tentonovýsplátkový

kalendár bol vystavený v súvislosti s prechodom na euro pre potreby súdneho konania. Splátkový
kalendár bol odporcovi posielaný poštou, pretože zmluva bola uzatvorená u sprostredkovateľa, ktorý
nemal možnosti na to, aby takýto splátkový kalendár vyhotovil, preto bol splátkový kalendár po podpise
zmluvy ihneď posielaný zo sídla navrhovateľa. Pokiaľ ide o údaj o ročnej úrokovej sadzbe, v splátkovom
kalendári je uvedený výpočet úroku na daný mesiac, nie je tam uvedená ročná úroková sadzba. V

splátkovom kalendári sa úrokom sa myslí finančný výnos. Pokiaľ ide o údaj o celkovej výške úveru,
v zmluve je uvedený počet splátok v počte 60 ako aj mesačná splátka a v samotnom splátkovom
kalendári je uvedená celková istia, celkový úrok za dané obdobie ako aj istina spolu s úrokom za celé
obdobie. Konečná splatnosť úveru vyplýva zo splátkového kalendára. Tiež údaj o celkových nákladov
spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom sú uvedené v splátkovom kalendári. Kúpna cena

predmetu lízingu bola 1.079.900 Sk (35.846,11 eura). Odporca ku dňu podpisu zmluvy uhradil sumu
250.994,60 Sk (t. j. 8.331,50 eura). Celková istina úveru bez úrokov predstavovala sumu 725.983,20 Sk
(t. j. 24.098,23 eura). Celkový nárok navrhovateľa v sume 5.514,39 eura podľa finančného vyrovnania
predčasne ukončenej zmluvy o finančnom lízingu vozidla zo dňa 25.2.2011 pozostáva z nasledovných
položiek:

1. suma 1.857,75 eura je dlhom odporcu na splátkach, t. j. predstavuje sumu, ktorú odporca dlhoval
na splátkach podľa dohodnutého splátkového kalendára ku dňu predčasného ukončenia zmluvy.
Ide teda o rozdiel medzi súčtom splátok podľa splátkového kalendára ku dňu 4.12.2009 a súčtom
reálne uhradených splátok odporcom, teda rozdiel medzi 25.287,55 eura (odporca mal uhradiť) a
23.429,81 eura (odporca uhradil). Uvedené údaje vyplývajú z prehľadu splátok prijatých na zmluve č.

624004 predloženej navrhovateľom. Z oznámenia o predčasnom ukončení leasingu vyplýva, že bolo
podpísané 11.11.2009 s tým, že vozidlo bolo odovzdané odporcom až 4.12.2009 a z tohto dôvodu
si navrhovateľ uplatňuje aj splátku za december 2009. Právny nárok na úhradu predmetnej sumy
odvodzuje navrhovateľ od ustanovenia článku VI. ods. 6 VZPFL;
2. suma 15.782,37 eura predstavuje nesplatnú časť istiny, rozdiel medzi istinou za celé obdobie trvania

zmluvy vo výške 24.098,23 eura (úver bez úroku) a súčtom časti splatnej časti istiny (úver bez úroku) do
predčasného ukončenia zmluvy vo výške 8.315,86 eura. Istina za celé obdobie je súčtom jednotlivých
častí istiny zo všetkých 60 splátok podľa splátkového kalendára, položka od prvej splátky (splatnej dňa
4.1.2008) vo výške 512,02 eura až po poslednú šesťdesiatu splátku splatnú dňa 4.12.2012 vo výške
507,62 eura. Splatná časť istiny je súčtom splatných častí istiny prvej až dvadsiatej štvrtej splátky. V

každom jednotlivom mesiaci predstavovala splátka celkovú sumu 740,82 eura. Z toho časť je istina, časť
je úrok, časť DPH a časť poistenie. Ako vyplýva zo splátkového kalendára, v jednotlivých splátkach časť
istiny a úroku je každý mesiac iná. Tento spôsob úročenia navrhovateľ využíva pri leasingu, kedy klient v
splátkach hradí najskôr väčšiu časť úroku a menšiu časť istiny s tým, že výška úroku sa postupne znižuje
a výška istiny sa postupne zvyšuje. Klient teda najprv spláca úroky a až potom istinu. Pri uplatnení

predmetnej sumy sa navrhovateľ opiera o ustanovenie článku VII. ods. 24 VZPFL;
3. suma 1.331,48 eura je dohodnutou zmluvnou pokutou (finančným výnosom) podľa čl. VII ods. 24
VPZFL. Vzorec výpočtu zmluvnej pokuty je uvedený vo VPZFL. Zmluva pokuta sa vypočíta ako rozdiel
medzi čistou súčasnou hodnotou súčtu splátok, t. j. splátky odo dňa stanovenia úveru splatným do dňa
riadnej splatnosti úveru, odúročené ročným BRIBIDom (Bratislava Interbank Bld Rate)/12 a nesplatenej

časti istiny. Nákladom tohto výpočtu je tzv. odúročenie každej jednej splátky podľa vzorca určené vo
VZPFL. Základom odúročnenia je splátka s DPH za daný mesiac (bez sumy poistenia), t. j. suma
512,02 eura. Odúročnenie začína pri 25. splátke (predčasné ukončenie zmluvy) - číslo 512,02 sa
delí číslom (1 + 0,05756/12)1, čím dostaneme odúročenú splátku vo výške 509,58 eura. Následneodúročíme 26. splátku-číslo 512,02 sa delí číslom (1+0,05756/12)2, čím dostaneme odúročenú splátku
vo výške 507,14 eura. Následne odúročíme 27. splátku číslo 512,02 sa delí číslom (1+ 0,05756/12)3,
čím dostaneme odúročenú splátku vo výške 504,72 eura. Následne odúročíme 28 splátku číslo 512,02

eura sa delí číslom (1 + 0,05756/12)4, čím dostaneme odúročenú splátku vo výške 502,31 eura. Takýmto
spôsobom postupujeme až po poslednú splátku. Súčtom všetkých odúročených splátok dostaneme
sumu 16.891,94 eura (čistá hodnota splátok). Finančný výnos sa určí ako rozdiel sumy 16.891,94 eura
a nesplatnej časti istiny 15.782,37 eura;
4. suma 593,21 eura predstavuje súčet nákladov navrhovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s

predčasným ukončením zmluvy a následným predajom predmetu leasingu. Ide o náklady za mimosúdne
inkaso pohľadávky navrhovateľa a zadržanie predmetu leasingu podľa faktúry P. - U., Z..F..P.., č.
20090837 v sume 319,88 eura, prevoz predmetu leasingu z Bratislavy do Nových Zámkov podľa faktúry
D. Y. D.. Z..F..P.., č. 100008 v sume 114,55 eura, vyhotovenie expertízneho posudku podľa faktúry
EXPERT GROUP, s.r.o., č. 27/2010‚ sume 75,09 eura a prepis predmetu leasingu podľa faktúry Norbert
Ciller- NMR, s.r.o., č. 100234 v sume 78,74 eura. Rozdiel medzi súčtom uvedených súm (588,26 eura) a

uvedenej sumy 593,21 eura vznikol v dôsledku zmeny DPH. V prípade, ak k sume 494.34 EUR (588.26
eura bez 19 % DPH) prirátame 20% dostaneme sumu 593,21 eura. Pri uplatnení predmetnej sumy
sa navrhovateľ opiera o ustanovenie článku VII. ods. 24 VZPFL. Nakoľko bolo vozidlo odpredané za
predajnú cenu vo výške 14.050,42 eura, bol nárok navrhovateľa v sume 19.564,81 eura znížený o túto
sumu, čo predstavuje navrhovateľom uplatnený nárok vo výške 5.514,39 eura. Zo sumy, ktorá bola

navrhovateľovi poukázaná za odpredaj predmetu lízingu v sume 16.720 eura, bol navrhovateľ povinný
odviesť DPH 2.669,58 eura, tým mu vznikol náklad, ktorý musel uhradiť a preto nebolo možné zohľadniť
v prospech odporcu. Preto navrhovateľ odpočítava za odpredaj predmetu leasingu sumu iba 14.050,42
eura.
Pokiaľ ide o poistenie predmetu lízingu, odporca bol povinný do predčasného ukončenia zmluvy do

4.12.2009 platiť povinné zmluvné poistenie a havarijné poistenie. Bola uzatvorená poistná zmluva medzi
odporcom a spoločnosťou Allianz zo dňa 4.1.2008. Navrhovateľ vystupoval len ako sprostredkovateľ
poistenia. Vzhľadom na uvedené navrhovateľ žiadal, aby bol odporca zaviazaný zaplatiť mu sumu
5.514,39 eura, spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne od 15.3.2011 do zaplatenia.

Odporcavkonaníuviedol,žesadostaldoomeškaniasosplácanímlízingu,pretožepracovalvobchodnej
spoločnosti, ktorá v tom čase prestala z dôvodu krízy dobre fungovať, skončil v nej, preto nemal dostatok
finančných prostriedkov, nebol schopný splátky splácať, preto sa rozhodol vrátiť predmetné motorové
vozidlo navrhovateľovi. Odovzdal ho na dohodnutom mieste, pri Autocomodexe, na Zlatých pieskoch,
na záchytnom parkovisku. Odporca mal za to, že po splatení svojich splátok a predaji tohto motorového

vozidla navrhovateľ na tom profitoval. Uviedol, že pokiaľ ide o lízingovú zmluvu a jej VPZFL, nenapádajú
v ňom hlavný predmet, ale sankcie za porušenie zmluvných podmienok, ktoré považuje za neprijateľné,
plnenie požadované navrhovateľom je v rozpore s dobrými mravmi, vzhľadom na celkový profit, aký
navrhovateľ z leasingu mal.

Odporca poukazoval na to, že lízingová zmluva spadá pod reguláciu zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom dňa 4.1.2008, keďže podstatou finančného lízingu
je pôžička peňažných prostriedkov príjemcovi lízingu. Lízingová zmluva vrátane VPZFL neobsahuje
náležitosti vyžadované § 4 ods. 2 písm. g), h) a i) zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže neobsahuje
dátum konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ročnú úrokovú sadzbu a výšku, počet a termíny

splátok istiny, úrokov a iných poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom. Preto je nevyhnutné
považovať poskytnutý úver v zmysle § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez
poplatkov a tak je potrebné posudzovať aj zloženie príslušných splátok a ostatných plnení z lízingovej
zmluvy. Podľa odporcu navrhovateľ celé ekonomické riziko z lízingovej zmluvy preniesol na odporcu.
Modifikácia vrátenia plnení pri nie riadnom ukončení lízingovej zmluvy nie je dôvodná. Poskytovateľ

lízingu má zabezpečenú pohľadávku, ktorá je hlavným predmetom plnenia tým, že má vlastnícke právo
k predmetu lízingu, ktorý môže predať a výťažok si môže ponechať. Režim vrátenia si vzájomných plnení
aký vymyslel navrhovateľ, pri ktorom navrhovateľ sám rozhoduje o výške vráteného plnenia odporcovi,
pretože odporca nemá ako ovplyvniť výšku ceny, za ktorú vozidlo predá, je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou. Sankčné ustanovenia lízingovej zmluvy sú protiprávne. Z formulácie čl. VII bod 24 VPZFL

vyplýva, že toto ustanovenie sa netýka hlavného predmetu plnenia, ale je formulované ako sankcia
a najbližšie má k zmluvnej pokute. Zmluvná pokuta však musí byť viazaná na porušenie konkrétnej
povinnosti, pričom takéto naviazanie v tomto bode VPZFL nie je uvedené a teda je neurčitým zmluvným
dojednaním, preto absolútne neplatným. Navrhovateľ si v lízingovej zmluve vedome zabezpečil splneniejednej zmluvnej povinnosti odporcu - platenie lízingových splátok, niekoľkými sankciami súčasne, a to:
1. odstúpením od zmluvy (čl. VII, bod 5 VPZFL), 2. zmluvnými úrokmi z omeškania vo výške 0,05 % z
dlžnej čiastky za každý deň omeškania (čl. VI., bod 5 VPZFL), 3. zmluvnou pokutou za každú upomienku

vo výške 250 Sk, t. j. 8,30 eura (čl. VI, bod 5 VPZFL), 4. povinnosťou uhradiť všetky výdavky spojené s
vymáhaním pohľadávky prenajímateľa vrátane príslušenstva (čl. VI. bod 5 VPZFL), 5. zmluvnou pokutou
podľa čl. VII bod 24 VPZFL, 6. povinnosťou platiť náhradu škody bez ohľadu na jej krytie úrokmi z
omeškania, 7. zabezpečením pohľadávky možnosťou predaja predmetu lízingu, 8. povinnosťou zaplatiť
na základe účinku predčasnej splatnosti všetky ešte nesplatené lízingové splátky. Takéto vrstvenie

sankcií za porušenie jednej zmluvnej povinnosti je neprijateľným nátlakom na spotrebiteľa, zakladá
značný nepomer medzi právami a povinnosťami strán, je obchádzaním kogentného ustanovenia § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka o najvyššej prípustnej výške úrokov z omeškania v občianskoprávnych
vzťahoch. Neprípustná a absolútne neplatná je klauzula čl. VI, bod 5 VPZFL o možnosti navrhovateľa
postúpiť svoje pohľadávky tretej osobe, pričom odporca takúto možnosť nemá. Zmluvná podmienka
v bode 3.7 lízingovej zmluvy o voľbe Obchodného zákonníka je neprijateľná. Nasvedčuje úmyslu

navrhovateľa znevýhodňovať spotrebiteľa, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, obsahuje úpravu
znevýhodňujúcu spotrebiteľa. Z celej konštrukcie lízingovej zmluvy, ako aj VPZFL vyplýva, že je
koncipovaná neprehľadne a priemerný spotrebiteľ má problém jej porozumieť ako celku. Je písaná
nejednotnou veľkosťou písma a obsahuje rôzne klauzuly, ktoré spôsobujú nerovnováhu v neprospech
spotrebiteľa. Neplatnosť takýchto klauzúl je súd povinný skúmať ex offo. Najmä čl. VII. VPZFL o

predčasnom ukončení lízingu zjavne zvýhodňuje navrhovateľa. V čl. X, bod. 10 je v porovnaní
s Občianskym zákonníkom zakotvený pre spotrebiteľa podstatne nevýhodnejší režim započítavania
platieb, čo zakladá rozpor s dobrými mravmi a teda absolútnu neplatnosť tohto ustanovenia. Navrhovateľ
prenáša celé ekonomické riziko na odporcu, pričom nastavil zmluvné podmienky tak, aby mohol v
prípade predčasného ukončenia lízingovej zmluvy profitovať na úkor odporcu podľa vlastnej úvahy.

Sankcie uvedené v lízingovej zmluve sú v rozpore s dobrými mravmi. Navrhovateľ si množstvom sankcií
a neprijateľnou úpravou premlčacej doby na 10 rokov zabezpečil možnosť profitovať z predčasného
ukončenia lízingovej zmluvy, následkom je absolútna neplatnosť všetkých ustanovení lízingovej zmluvy
o sankciách ( čl. VI, bod 5 VPZFL; čl. VII, bod 1 VPZFL; čl. VII, bod 2 v odrážkach 1,5,6,7 VPZFL;
čl. VII, bod 4 VPZFL; čl. VII, bod 5 VPZFL; čl. VII, bod 6 VPZFL, čl. VII bod 8 VPZFL; čl. VII, bod

9 VPZFL; čl. VII, bod 10 VPZFL, čl. VII, bod 14 VPZFL; čl. VII, bod 16 VPZFL; čl. VII, bod 20, veta
posledná VPZFL; čl. VII, bod 25 VPZFL; čl. VII, bod 26 VPZFL a najmä čl. VII, bod 24 VPZFL).
Pokiaľ je ktorákoľvek z podmienok vo VPZFL neprijateľná, je ex lege neplatná, preto žiadne popieranie
podstaty lízingovej zmluvy ani iné ekonomické dôvody nemôžu ospravedlniť jej neprijateľnosť, a teda
neplatnosť. Pokiaľ si neplatnosť svojich sankcií spôsobí vo vlastnej adhéznej zmluve sám dodávateľ, a

to najmä ich nadbytočnou multiplikáciou, tento následok ho zaťažuje a sám si spôsobuje škodu. Podľa
ustanovenia § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nie je možné vydať bezdôvodné obohatenie,
poskytne sa peňažná náhrada. Preto nielen navrhovateľ by musel vrátiť odporcom zaplatené lízingové
splátky,aleajodporcabymuselzaplatiťzaužívanievozidla.Pretojepredstavanavrhovateľa,žeodporca
by v konečnom dôsledku užíval predmet lízingu zadarmo, mylná a v rozpore s právnym stavom. Ak

si navrhovateľ môže ponechať už zaplatené lízingové splátky a ešte môže predať svoje vozidlo za
obstarávaciu cenu mínus cena amortizácie, nemožno hovoriť o nejakej strate, ale o neprimeranom zisku,
keďže hodnota uhradených platieb odporcom bola 705.847,21 Sk, t. j. 23.429,84 eura, obstarávacia
cena vozidla 30.122,78 eura, predajná cena vozidla 14.050,42 eura, pričom súčet predajnej ceny vozidla
a odporcom uhradených splátok predstavuje sumu 37.480,26 eura, pričom po odpočítaní zákonnej

poistky za 21 zaplatených splátok 79.968 Sk, t. j. 2.654,45 eura, neuhradených mesačných splátok
vo výške 1.792,05 eura a prípadných nákladov na zakúpenie a predaj v odhadnej výške 1.000 eur,
je výsledný zisk navrhovateľa z tejto sumy vo výške takmer 2.000 eur, čo vzhľadom na obstarávaciu
cenu vozidla predstavuje 6,35 % čistý zisk. Ak navrhovateľ namieta, že musel vynaložiť aj iné náklady
napr. na vyhotovenie znaleckého posudku, či iné obdobné náklady, odporca má za to, že toto možno

pričítať výlučne na ťarchu navrhovateľovi, pretože tento nemusel svoje vozidlo predávať za cenu určenú
znaleckým posudkom, ale mohol si v adhéznej zmluve stanoviť predaj vozidla iným spôsobom, napr.
dobrovoľnou dražbou. Pokiaľ ide o uplatnenú položku finančný výnos 1.331,48 eura, upravenú v čl.
VII bod 24 VPZFL a navrhovateľom uplatňovanú ako zmluvnú pokutu, ide o komplikovanú, bežnému
spotrebiteľovi sotva zrozumiteľnú konštrukciu. Navrhovateľ pristúpil k ukončeniu lízingovej zmluvy

už dňa 5.11.2009. Odporca dňa 11.11.2009 uhradil ešte sumu 670 eur, ktorú sumu navrhovateľ vo
finančnom vyrovnaní zo dňa 25.2.2011 zohľadnil, avšak potom čo odstúpil od zmluvy, navýšil zostatkovú
sumuoďalšiulízingovúsplátku,splatnúdňa4.12.2009,čouvádzaajvovýpisezlízingovýchsplátok,keď
taktiež uvádza dátum prerušenia= predčasného ukončenia lízingovej zmluvy až dňa 5.12.2009, pretoje otázka, prečo navrhovateľ počítal do nárokovanej sumy aj lízingovú splátku splatnú dňa 4.12.2009,
keď takmer mesiac predtým mal odstúpiť od lízingovej zmluvy. V danom prípade platí odstúpenie
navrhovateľa od zmluvy zo dňa 5.11.2009. Navrhovateľ sa mýli, ak uvádza, že dlh navrhovateľa na

lízingových splátkach je vo výške 1.857,75 eura. Pohľadávka navrhovateľa nemá oporu v zákone,
predstavuje šikanózny akt voči odporcovi ako spotrebiteľovi, preto odporca navrhuje návrh zamietnuť.
Leasingová zmluva nebola uzavretá jasne a zrozumiteľne, spotrebiteľ je v tejto zmluve slabšou stranou
v zmluvnom vzťahu. Sankcie ako si ich uplatnil navrhovateľ predmetným návrhom sú neprijateľnou
zmluvnou podmienkou a preto ich treba klasifikovať ako neplatné. Aj keď odporca zmluvu uzavrel

slobodne, vážne a bez donútenia, v zmluve musí byť obsiahnutá kogentná právna úprava, pretože sa
jedná o spotrebiteľskú zmluvu, musia tu byť jasne a zrozumiteľne uvedené aj sankcie za porušenie
zmluvy. Aj sám navrhovateľ uvádza, že sankcie, ktoré si uplatňuje návrhom sú zmluvnou pokutou,
avšak z obsahu zmluvy to nevyplýva, takto tieto sankcie neboli pomenované v zmluve. Pri uzatváraní
zmluvy bol navrhovateľ vo výhode, má k dispozícii právnikov, ktorí mu poskytujú právne služby, taktiež
pripravuje návrh zmluvy, má skúsenosti s uzatváraním takýchto zmlúv, takže vznikla faktická nerovnosť

medzi navrhovateľom a odporcom ako spotrebiteľom. Obsah zmluvy nebol dostatočne zrozumiteľný
pre odporcu, čo sa týka uplatnených sankcií navrhovateľom, tieto sankcie sa netýkajú hlavného
predmetu plnenia, nakoľko hlavným predmetom bolo užívanie a odpredaj motorového vozidla za istú
cenu. Pokiaľ ide o náklady uplatnené navrhovateľom v súvislosti s predčasným ukončením zmluvy
a predajom predmetu leasingu, podľa odporcu ide o náklady, ktoré má znášať navrhovateľ, pretože

tento bol vlastníkom. Tieto náklady neboli účelne vynaložené, mimosúdne inkaso alebo vyhotovenie
posudku mohli byť účelnejšie zabezpečené. Odporca dobrovoľne pristavil predmet leasingu na miesto
určené navrhovateľom, preto nie je dôvod, prečo by mal znášať náklady za prevoz vozidla ďalšiemu
kupujúcemu. Pokiaľ si navrhovateľ voči odporcovi v tejto súvislosti uplatnil 20 % DPH, nemôže to byť
na ťarchu odporcovi, ktorý je spotrebiteľom.

Odporca tvrdil, že dokument - splátkový kalendár zo dňa 15.1.2008, predložený v konaní navrhovateľom,
nebol priložený k zmluve, odporca mal k dispozícii iba tie doklady, ktoré podpísal, predmetný splátkový
kalendár neobdržal pri podpise zmluvy a VZPFL ktoré podpísal. Na splátkovom kalendári je uvedený
adresát odporca, avšak pokiaľ ide o uvedenú adresu, na tejto adrese sa odporca v čase vystavenia

nezdržiaval. Následné dokumenty pri ukončovaní zmluvy navrhovateľ doručoval už na adresu v
Šúrovciach, čiže mal vedomosť o zmene bydliska odporcu. Splátkový kalendár mal byť súčasťou
leasingovej zmluvy, nemal byť odporcovi následne doručovaný. Odporca vedel o výške leasingovej
splátky a akontácii na základe listinného dokladu - informácia pre úhradu splátky a pre zriadenie
trvalého príkazu. Samotná zmluva nespĺňala všetky náležitosti zmluvy o úvere v zmysle príslušného

zákona. Pokiaľ ide o zaplatenie poistného, ako jedného z nárokov navrhovateľa, odporca mal za to, že
držiteľ vozidla bol povinný platiť povinné zmluvné istenie, a to do okamihu kým mal možnosť s vozidlom
disponovať, teda do okamihu, kým toto vozidlo vrátil navrhovateľovi, t.j. do 4.12.2009 i keď vyhládzajúc
striktne podľa zmluvy, mal povinnosť platiť povinné zmluvné poistenie len do okamihu ukončenia zmluvy,
avšak v rámci určitého spravodlivého usporiadania vzťahov, odporca dokáže akceptovať skutočnosť,

že toto poistenie mal platiť do okamihu skutočného vrátenia vozidla. Odporca pri podpisovaní zmluvy o
finančnomlízingu,podpisovaltiežpoistnúzmluvu,išloopovinnézmluvnépoistenieahavarijnépoistenie.
Pokiaľ ide o okolnosti podpisu zmluvy o lízingu a podpisu VZPFL k zmluve, odporca uviedol, že bol v
eufórii z nového vozidla, všetko sa podpisovalo rýchlo, pani s ktorou zmluvu podpisoval mu povedala,
že pokiaľ ide o nejaké sankcie za nedodržanie zmluvy, všetko je v zmluvných podmienkach, že sa to

doma dočíta.

Zo zmluvy o finančnom leasingu nového vozidla zo dňa 4.1.2008 č. 624004 vyplýva, že navrhovateľ a
odporca uzatvorili uvedeného dňa predmetnú zmluvu na základe ktorej navrhovateľ prenajal odporcovi
motorové vozidlo typu: S. A., O.: C., Č. G.: J. Y., F. S. XXXX, za podmienok uvedených v zmluve

a vo Všeobecných podmienkach zmluvy o finančnom leasingu, tvoriacich ich neoddeliteľnú súčasť. V
zmluve boli dohodnuté lízingové splátky a splátky poistného. Cena vozidla s DPH bola 1.079.900 Sk (t.
j. 35.856,11 eura). Vopred zaplatená časť obstarávacej ceny 20% bola s DPH 215.980 Sk (t. j. 7.169,22
eura). Výška mesačnej lízingovej splátky spolu s poistením bola 22.163,80 Sk ( t. j. 735,70 eura).
Spracovateľský poplatok pri uzavretí zmluvy bol 12.850,80 Sk (t. j. 426,57 eura). Dĺžka splátkového

obdobia bola 60 mesiacov. V zmysle zmluvy splátky boli splatné v termínoch uvedených v bode 3 článku
VI. VPZFL. Podľa článku III., bod 3.4. zmluvy, súčasťou zmluvy je dohoda o splátkach, ktorá je daňovým
dokladom, označená ako splátkový kalendár. Podľa článku III., bod 3.6. zmluvy, zmluva je uzatvorená
na dobu určitú, t. j. na dĺžku splátkového obdobia. Podľa článku III., bod 3.7. zmluvy, zmluvné strany sav zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka dohodli, že zmluva sa bude spravovať právnou úpravou
Obchodného zákonníka.

Podľa preambuly Všeobecných podmienok zmluvy o finančnom leasingu motorového vozidla k
leasingovej zmluve č. 624 004, leasingom sa podľa tejto zmluvy rozumie najmä nadobudnutie
nájomcom určeného predmetu leasingu prenajímateľom do vlastníctva, uhradenie časti obstarávacej
ceny predmetu leasingu nájomcom, splatenie prenajímateľom financovanej časti obstarávacej ceny
predmetu leasingu spolu s príslušenstvom nájomcom v lehotách a za podmienok podľa tejto zmluvy a

následné bezodkladné nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetu leasingu nájomcom za podmienok
a obmedzení podľa tejto zmluvy. Podľa čl. II. bod 1 VPZFL, prevzatím predmetu leasingu nájomcom,
sa stáva predmet leasingu vlastníctvom prenajímateľa. Vlastnícke právo k nemu trvá po celú dobu
trvania zmluvy a za podmienok uvedených v čl. VIII. tejto zmluvy sa na základe tejto zmluvy
prevádza na nájomcu ako kupujúceho. Počas doby riadneho trvania zmluvy je nájomca užívateľom
a prevádzkovateľom predmetu leasingu. Podľa čl. VII. bod. 2 VPZFL, za podstatné porušenie tejto

zmluvy (default) sa považuje omeškanie nájomcu s úhradou leasingovej splátky alebo jej časti, resp.
akéhokoľvek iného peňažného záväzku nájomcu splatného podľa tejto zmluvy, t. j. najmä zmluvnej
pokuty, úroku z omeškania po dobu viac ako 10 dní, resp. opakované omeškanie nájomcu po dobu
kratšiu ako 10 dní v priebehu 9 mesiacov. Podľa čl. VII. bod 3 VPZFL, v prípade, ak nastane akýkoľvek z
prípadov defaultu je prenajímateľ oprávnený predčasne ukončiť leasing ku dňu uvedenému v oznámení

o predčasnom ukončení leasingu. Podľa čl. VII. bod 4 zmluvné strany sa dohodli, že v prípade, ak
je nájomca v omeškaní s úhradou dvoch splátok podľa tejto zmluvy, resp. ich častí, považuje sa
leasing za predčasne ukončený ku dňu nasledujúcemu po dni splatnosti druhej neuhradenej leasingovej
splátky, resp. jej časti bez povinnosti doručenia písomného oznámenia o predčasnom ukončení leasingu
zo strany prenajímateľa nájomcovi, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak. Podľa čl. VII. bod 5

VPZFL, predčasné ukončenie leasingu podľa tejto zmluvy je odstúpením od zmluvy podľa § 344
a nasl. zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov s obmedzeniami a
odchylnou úpravou podľa tejto zmluvy v súlade s ustanovením § 263 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník v znení neskorších predpisov. Podľa čl. VII. bod 7 VPZFL, predčasným ukončením leasingu
táto zmluva zaniká, pričom pre prenajímateľa a nájomcu zanikajú tieto práva a povinnosti: povinnosť

nájomcu pravidelne uhrádzať leasingové splátky podľa tejto zmluvy, právo nájomcu na držbu a užívanie
predmetu leasingu, ktorý je povinný vrátiť prenajímateľovi, právo nájomcu na odkúpenie predmetu
leasingu, povinnosť prenajímateľa prenechať predmet leasingu do nerušeného užívania nájomcu. Podľa
čl. VII. bod 9 VPZFL, zmluvné strany sa dohodli, že v zmysle § 351 ods. 2 v spojení s § 263
zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, v znení neskorších predpisov, že z dôvodu predčasného

ukončenia leasingu, nie je prenajímateľ povinný vrátiť nájomcom poskytnuté peňažné plnenie z
titulu leasingových splátok zaplatených pred predčasným ukončením leasingu. Podľa čl. VII. bod 20
VPZFL, po vrátení predmetu leasingu prenajímateľ pristúpi k jeho predaju tretej osobe. Pri tomto
predaji je prenajímateľ oprávnený použiť sprostredkovateľa - predajcu ojazdených vozidiel. Základom
pre stanovenie predajnej ceny predmetu leasingu je cena určená podľa znaleckého posudku alebo

podľa programu KALKUS, konkrétna výška sa určí na základe stavu a konfigurácie predmetu leasingu
s prihliadnutím na vývoj cien na trhu, s cieľom skorého predaja predmetu leasingu za maximálny
výnos. Podľa čl. VII. bod 24 VPZFL, v prípade, že prenajímateľ predčasne ukončí s nájomcom túto
zmluvu, je prenajímateľ oprávnený požadovať od nájomcu úhradu: 1. splátok a ostatných peňažných
pohľadávokprenajímateľa,splatnýchpredpredčasnýmukončenímleasinguaneuhradenýchnájomcom,

2. nesplatnej časti istiny prenajímateľom financovanej pohľadávky, 3. finančného výnosu, ktorého výška
sa určí nasledovne: - v prípadoch predčasného ukončenia leasingu z dôvodu krádeže alebo totálnej
havárie je prenajímateľ oprávnený požadovať od nájomcu finančný výnos, tvoriaci súčasť splátok za
obdobie od predčasného ukončenia leasingu do dňa obdržania poistného plnenia resp. písomného
oznámenia poisťovne, že nebude plniť; - v prípadoch predčasného ukončenia leasingu z ostatných

dôvodov je prenajímateľ oprávnený požadovať od nájomcu finančný výnos (FV), vypočítaný nasledovne:
čistá súčasná hodnota súčtu leasingových splátok odo dňa predčasného ukončenia leasingu do dňa
riadneho ukončenia leasingu diskontovaná (počítaná) s 1 ročným BRIBIDom platným v deň vyhotovenia
finančného vyrovnania, ponížená o hodnotu nesplatnej istiny (otvorenej kapitálovej časti pohľadávky)
a1, a2, ..., an - leasingové splátky od predčasného splatenia do riadnej splatnosti podľa splátkového

kalendára, u - úroková miera - 1 ročný BRIBID, i- nesplatná istina (otvorená kapitálová časť pohľadávky),
n - počet splátok od predčasného ukončenia do riadneho ukončenia FV = a1/(1 +u)^1 + a2 /(1 +u)^2 + ...
+ an /(1 +u)^n - i; všetkých nákladov prenajímateľa súvisiacich s predčasným ukončením leasingu a to
najmä náklady na prehlásenie predmetu leasingu, sprostredkovanie predaja predmetu leasingu, odťah,parkovné, atď; zmluvných pokút a sankcií; sumy príslušnej dane z pridanej hodnoty z nadobúdacej
ceny predmetu leasingu, ktorú je prenajímateľ v prípade krádeže predmetu leasingu povinný vrátiť
daňovému úradu; sumy poistného na poistenie predmetu leasingu v prípade platenia poistenia (PZP

a havarijné poistenie) v leasingových splátkach do momentu zániku poistenia. Podľa čl. X. bod
1 VPZFL, právne vzťahy z tejto zmluvy sa spravujú ustanoveniami zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník v znení neskorších predpisov. Zmluvné strany sa dohodli, že táto zmluva je uzavretá ako
nepomenovaná zmluva podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, pričom v súlade s ustanoveniami
§ 263 Obchodného zákonníka v prípade kolízie dispozitívnych ustanovení Obchodného zákonníka

s ustanoveniami tejto zmluvy majú prednosť ustanovenia tejto zmluvy a týchto VPZFL. Podľa čl. X.
bod. 3 VPZFL neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy tvoria: objednávka predmetu leasingu, tieto VPZFL,
protokol o odovzdaní a prevzatí predmetu leasingu, poistná zmluva prípadne vinkulácia poistného
plnenia, splátkový kalendár. Podľa čl. VI. bod 1 VPZFL, prenajímateľom financovaná časť obstarávacej
ceny predmetu leasingu „istina pohľadávky prenajímateľa“ je rozdiel medzi obstarávacou cenou a
nájomcom vopred uhradenou časťou obstarávacej ceny. Finančným výnosom sa rozumie finančný

úrok z nesplatenej časti istiny pohľadávky vo výške uvedenej v zmluve. Pokiaľ uzavretie PZP alebo
havarijného poistenia bolo sprostredkované spoločnosťou VOLKSWAGEN Finančné služby Maklérska
s.r.o., zaväzuje sa nájomca uhrádzať poistné spolu so splátkami na účet prenajímateľa a na základe
splátkového kalendára vystaveného prenajímateľom, v ktorom je výška poistného samostatne uvedená.
Podľa čl. VI, bod. 3.1. VPZFL, nájomca je povinný v súlade so zákonom o povinnom zmluvnom poistení

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla počas doby trvania leasingu
uzavrieť povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla. Podľa čl. VI, bod. 3.3. ZPZFL, pokiaľ nájomca uzavrel PZP v súlade s bodom 3.2 tohto
článku,nájomcasazaväzujeplatiťdohodnutépoistnéprostredníctvomprenajímateľa,pričomnájomcaje
povinný uhrádzať poistné spolu s leasingovými splátkami na účet prenajímateľa na základe splátkového

kalendára vystaveného prenajímateľom, v ktorom bude samostatne uvedená výška poistného pre PZP.
Podľa čl. VI. bod. 4 VPZFL, nájomca je povinný počas doby trvania leasingu havarijne poistiť predmet
leasingu proti všetkým rizikám. Nájomca má právo voľby, či havarijné poistenie uzavrie prostredníctvom
spoločnosti VOLKSWAGEN Finančné služby maklérska s.r.o., alebo či havarijné poistenie uzavrie
priamo s konkrétnou poisťovňou. Podľa čl. VI. bod. 5.2. nájomca sa zaväzuje platiť dohodnuté poistné

prostredníctvom prenajímateľa, pričom nájomca je povinný uhrádzať poistné spolu s leasingovými
splátkami na účet prenajímateľa na základe splátkového kalendára vystaveného prenajímateľom, v
ktorom bude samostatne uvedená výška poistného pre havarijné poistenie. Podľa čl. VI, bod 7.2
VPZFL, prenajímateľ zabezpečí riadne a včasné platenie poistného zahrnutého do leasingových splátok
príslušným poisťovniam počas trvania doby leasingu. V prípade predčasného ukončenia leasingu podľa

článku VII. týchto VPZFL je prenajímateľ oprávnený od nájomcu požadovať platenie poistného až do
doby zániku povinnosti platiť poistné nájomcom ako poistníkom.

Podľa faktúry č. 6810000004, vystavenej spoločnosťou V. H. Z.. Z. F.. P.. dňa 4.1.2008, uvedeného
dňa dodala spoločnosti Volkswagen Finančné služby Slovensko s.r.o. motorové vozidlo S. A. C. 2,0 TDI

4MOT. 103 KW, za sumu 1.079.900 Sk (t. j. 35.846,11 eura), pričom na základe zálohovej faktúry bola
uhradená suma 250.994,60 Sk (8.331,49 eura), zostáva uhradiť 828.905,40 Sk (t. j. 27.514,62 eura),
pričom faktúra bola splatná dňa 18.1.2008.

Podľa protokolu o prevzatí vozidla zo dňa 4.1.2008, podľa uzatvorenej leasingovej zmluvy č. 624004

prevzal nájomca od predávajúceho splnomocneného spoločnosťou S. vozidlo S. A. C. X,X H., XXX G.,
kúpna cena s DPH 1.079900 Sk.

Zo zákazkového listu zo dňa 5.11.2009 vyplýva, že spoločnosť Volkswagen Finančné služby Slovensko
s.r.o.splnomocnilaspoločnosťP.-U.,Z..F..P..,abyzabezpečilaprevezeniepredmetuleasingunaadresu

S. XX, N..

Zo záverečnej správy spoločnosti P. - U., Z..F..P.., zo dňa 5.12.2009 vyplýva, že vozidlo bolo dňa
4.12.2009 od nájomcu protokolárne prevzaté a uskladnené v spoločnosti A. L. V. Z. Z..F..P.., N..

Z oznámenia o predčasnom ukončení leasingu zo dňa 5.11.2009 vyplýva, že navrhovateľ odporcovi
oznámil predčasné ukončenie leasingu z dôvodu, že odporca sa dostal do omeškania s úhradou
dvoch mesačných splátok alebo ich častí a dlhuje sumu 1.792,05 eura. Navrhovateľ žiadal o okamžitépristavenie predmetu leasingu na adresu spoločnosti Volkswagen Finančné služby Slovensko s.r.o.,
Vajnorská 98, Bratislava, resp. o jeho vydanie poverenej osobe.

Podľa Oznámenia o účtovaní poplatkov za mimosúdne inkaso pohľadávok zo dňa 11.11.2009, z dôvodu
nedoplatku na zmluve o finančnom lízingu motorového vozidla č. 624004 vo výške 1.792,05
eura, čo je podstatným porušením ZFL podľa ustanovenia čl. VII. bod 2 ods. prvý VPZFL,
pristúpil navrhovateľ k použitiu služby špecializovanej organizácie za účelom mimosúdneho inkasa
vyššie uvedenej pohľadávky alebo odobratia predmetu lízingu. V zmysle čl. VII., bod. 5 veta druhá

VPZFL, je prenajímateľ oprávnený požadovať od nájomcu uhradiť všetky výdavky spojené s vymáhaním
pohľadávok. Náklady spojené s mimosúdnym inkasom pohľadávky predstavujú čiastku 319,88 eura.

Podľa protokolu o prevzatí vozidla zo dňa 4.12.2009, navrhovateľ odovzdal predmet lízingu zástupcovi
VWFS dňa 4.12.2009, vozidlo bolo dočasne uložené v spol. A. L. V. Z. Z..F..P.. Klient uviedol, že
nesúhlasí so splátkou, ktorá nabehla dňa 4.12.2009.

Z expertízneho posudku spoločnosti I. zo dňa 25.1.2010 vyplýva, že všeobecná hodnota vozidla S. 2.0
TDi Highline 4 Motion sedan, EČ: H. , bola týmto posudkom stanovená ku dňu 21.1.2010 na sumu
17.183 eura (517.655,06 Sk).

Podľa vyrozumenia i finančnom vyrovnaní predčasne ukončenej zmluvy o finančnom lízingu vozidla č.
624004 zo dňa 25.2.2011, navrhovateľ odporcovi oznámil, že po započítaní záväzkov a pohľadávok,
ktoré vznikli počas trvania zmluvy navrhovateľ si voči odporcovi uplatňuje sumu 5.514,39 eura.

Podľa finančného vyrovnania predčasne ukončenej zmluvy o finančnom lízingu vozidla zo dňa

25.2.2011, dlh nájomcu na lízingových splátkach vrátane DPH predstavoval 1.857,75 eura, nesplatná
časť istiny bola 15.782,37 eura, finančný výnos vrátane DPH predstavoval 1.331,48 eura, náklady
súvisiace s predčasným ukončením lízingu boli 593,21 eura, inkaso za odpredaj predmetu lízingu
bez DPH bolo 14.050,42 eura, po výslednom započítaní nárokov, dlh nájomcu bol 5.514,39 eura.
Navrhovateľ odporcu vyzval na úhradu dlhu najneskôr do 14 dní od vyhotovenia finančného vyrovnania.

Podľa prehľadu splátok prijatých na zmluve č. 624004, odporca zaplatil navrhovateľovi v splátkach
celkom sumu 705.847,21 Sk (t. j. 23.429,81 eura), a to vrátane zálohovej platby na vozidlo v sume
250.994,60 SK (8.331,50 eura).

Faktúrou č. 09100749 vystavenou navrhovateľom dňa 4.8.2009, navrhovateľ odporcovi vyfaktúroval
poplatok z omeškania spolu v celkovej sume 1.052,90 eura.

Podľa výpočtu nesplatenej istiny zo dňa 19.7.2011, v prípade predčasného ukončenia lízingovej zmluvy
je prenajímateľ v zmysle čl. VII bod 24 VPZFL oprávnený požadovať od nájomcu úhradu nesplatenej

časti istiny. Výšku prenajímateľ určil tak, že od celkovej sumy istiny za celé obdobie lízingu 24.098,23
eura odpočítal časť istiny uhradenú v predpísaných mesačných splátkach 8.315,86 eura a nesplatená
istina predstavuje 15.782,37 eura.

Podľa splátkového kalendára k zmluve č. 624004 vystaveného dňa 20.7.2011, odporca dňa 4.1.2008

zaplatilsumu8.331,50eura,lízingmalsplácaťvďalších60mesačnýchsplátkachpo735,70eura,pričom
súčasťou splátok bolo poistné v sume 126,40 eura.

Podľa vyjadrenia k výpočtu finančného výnosu zo dňa 18.7.2011, navrhovateľ si uplatňuje úhradu
nákladov na základe čl. VII ods. 24 VPZFL, podľa ktorého je prenajímateľ v prípade, ak predčasne

ukončí s nájomcom lízingovú zmluvu, oprávnený požadovať od nájomcu finančný výnos vypočítaný ako :
čistá súčasná hodnota súčtu lízingových splátok odo dňa prerušenia lízingu do dňa riadneho ukončenia
lízingu počítaná s 1 ročným BRIBORom platným v deň vyhotovenia finančného vyrovnania, ponížená
o hodnotu nesplatnej istiny. Zmluva bola prerušená od 25 splátky, výška odúročnenej 25. splátky bola
509,58eura.Súčtomvšetkýchodúročnenýchlízingovýchsplátokakúpnejcenyječistásúčasnáhodnota

16.891,94 eura, finančný výnos predstavuje 16.891,94 eura - 15.782,37 eura = 1.109,57 eura bez DPH,
1.331,48 eura s DPH.Faktúrouč.20090837vystavenoudňa7.12.2009spoločnosťP.-U.Z..F..P..vyfaktúrovalanavrhovateľovi
cenu za vybavenie zákazky, zadržanie vozidla S. A., v sume 319,88 eura.

Faktúrou č. 100008 vystavenou dňa 24.1.2010, spoločnosť D. Y. - D., Z..F..P.. vyfaktúrovala
navrhovateľovi cenu za prevoz vozidla S. A., I.: H. XXX W., Bratislava - Nové Zámky - 114 km v sume
114,55 eura.

Podľa faktúry č. 27/2010, vystavenej dňa 25.1.2010 spoločnosťou I. B. Z..F..P.., cena za vypracovanie

expertízneho posudku č. 23/2010 - stanovenie všeobecnej hodnoty vozidla S. A., I.: H. XXX DH bola
75,09 eura.

Podľa faktúry č. 100234 vystavenej dňa 28.10.2010 spoločnosťou D. Y. - D., Z..F..P.., cena za prepis
vozidla S. A. I.: H. XXX W. a ubehnuté km BA - Trnava a späť bola 78,74 eura.

Podľa faktúry navrhovateľa zo dňa 25.10.2010 vozidlo S. A., I.: H. XXX W. bolo odpredané spoločnosti
A. L. V. Z. Z..F..P.. za sumu 14.050,42 eura bez DPH, t. j. 16.720 eura s DPH.

Podľa výpisu z účtu navrhovateľa zo dňa 4.11.2010, za odpredaj vozidla bola na účet navrhovateľa
pripísaná suma 16.720 eura.

Podľa mandátnej zmluvy zo dňa 7.3.2003, sa navrhovateľ ako mandant dohodol so spoločnosťou P.
- U. Z..F..P.. ako mandatárom, že mandatár bude v rámci predmetu svojho podnikania vykonávať pre
mandanta a na jeho účet činnosti podpísané v prílohách A až H mandátnej zmluvy. Podľa prílohy D k
mandátnej zmluve, sem patrí agenda prevozov vozidiel, podľa prílohy E je to mimosúdne vymáhanie

pohľadávok. Prílohu I k mandátnej zmluve predstavuje cenník úkonov mandatára. Dodatok č. 1 k
mandátnej zmluve zo dňa 1.9.2003, potom zmenil prílohu č. I - cenník úkonov mandatára.

Podľa splátkového kalendára vystaveného dňa 15.1.2008, obstarávacia cena vozidla bola 1.079.900
Sk s DPH ( t. j. 35.846,11 eura), odporca dňa 4.1.2008 zaplatil sumu celkom 250.994,60 Sk s DPH (t.

j. 8.331,49 eura), z čoho podľa navrhovateľa mala predstavovať vopred zaplatená časť obstarávacej
ceny 215.980 Sk t. j. 7.169,22 eura a spracovateľský poplatok pri uzavretí zmluvy bol 12.850,80 Sk t. j.
426,57 eura. Navrhovateľ mal ďalej vždy k 4. dňu v každom mesiaci splácať splátky po 22.163,80 Sk, t.
j. 735,70 eura. Posledná splátka bola splatná dňa 4.12.2012. Súčasťou splátok bolo poistenie v sume
3.808 Sk, t. j. 126,40 eura.

Podľa listinného dokladu - informácia pre úhradu splátky a pre zriadenie trvalého príkazu, odporca bol
povinný vopred uhradiť časť obstarávacej ceny, spracovateľský poplatok a prvú mesačnú splátku v
sume 250.994,60 eura, mesačné splátky mal platiť aj bez zaslaného splátkového kalendára a to v sume
22.163,80 Sk t. j. 735,70 eura.

Podľa poistnej zmluvy uzatvorenej medzi poisťovateľom Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. Bratislava a
odporcom dňa 4.1.2008, na predmet lízingu bolo uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a Kasko poistenie (havária, živel, odcudzenie),
s celkovým mesačným poistným 3.808 Sk (126,40 eura), pričom splátky mali byť mesačne hradené

prostredníctvom Volkswagen Finančné služby Slovensko s.r.o. Podľa pripojeného informačného letáka
sprostredkovania poistenia, bol odporca dôkladne oboznámený s poistným produktom havarijné
poistenie a PZP.

Podľačiastočnýchvýpisovzúčtunavrhovateľa,tentouhradildňa4.11.2010sumu78,74euraspoločnosti

D. Y. - D., Z..F..P..; dňa 21.1.2010 uhradil sumu 114,55 eura spoločnosti D. Y. - D., Z..F..P..; ďalej uhradil
sumu 75,09 eura spoločnosti I. B., Z..F..P.. a dňa 9.12.2009 uhradil sumu 2.103,74 eura spoločnosti P.
- U., Z..F..P..

Predmetom konania je nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 5.514,39 eura s príslušenstvom titulom
nárokov navrhovateľa v súvislosti s predčasným ukončením medzi účastníkmi konania uzatvorenej
zmluvy o finančnom leasingu nového vozidla zo dňa 4.1.2008.Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 4.1.2008, spotrebiteľskou zmluvou je
každázmluvabezohľadunaprávnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom(1).Ustanoveniao
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné (2). Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (3). Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti (4).

Podľa § 53 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom k 4.1.2008, spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide
o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané (1).

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah (2). Ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané (3).

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, v znení účinnom k 4.1.2008, za neprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od
spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú
s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom k 4.1.2008, neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 2 z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, v

znení účinnom k 4.1.2008 (ďalej len Zákon o spotrebiteľských úveroch), na účely tohto zákona sa
rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so

spotrebiteľským úverom.

Podľa § 1 ods. 2 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, zákon sa nevzťahuje na zmluvy o nájme,
ktoré nezabezpečujú prevod vlastníckeho práva na nájomcu.

Podľa § 3 ods. 1 a 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 4.1.2008, veriteľom je fyzická
osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti
od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci (1). Spotrebiteľom je
fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania (2).

Podľa § 4 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 4.1.2008, zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno
vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 2 písm. g), h), i), j), k) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 4.1.2008,
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať g) konečnú splatnosť
spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj
index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku,

počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase
uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladovna príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa
§ 7a ods. 2.

Podľa § 4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 4.1.2008, pri nesplnení
podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá
služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d)
až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa§4ods.4Zákonaospotrebiteľskýchúverochvzneníúčinnomk4.1.2008,odspotrebiteľanemôže
veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 262 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka v znení účinnom k 4.1.2008, strany si môžu dohodnúť,
že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v §) 261, sa spravuje týmto zákonom (1).

Dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu (2).

Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka v znení účinnom k 4.1.2008, účastníci môžu uzavrieť aj takú
zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich
záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa § 489 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka v znení účinnom k 4.1.2008, zmluvou o kúpe prenajatej
vecisistranydojednajúvnájomnejzmluvealebopojejuzavretí,ženájomcajeoprávnenýkúpiťprenajatú
vec alebo prenajatý súbor vecí počas platnosti nájomnej zmluvy alebo po jej zániku (1). Zmluva o kúpe
prenajatej veci vyžaduje písomnú formu (2).

Podľa § 630 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka v znení účinnom k 4.1.2008, zmluvou o nájme
dopravného prostriedku sa prenajímateľ zaväzuje prenechať nájomcovi dopravný prostriedok na
dočasné užívanie a nájomca sa zaväzuje zaplatiť odplatu (nájom) (1). Zmluva vyžaduje písomnú formu
(2).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení účinnom k 4.1.2008, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ,
že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 4.1.2008, ak strany dojednajú
pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší,
zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda (1).
Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený
spôsob jej určenia (2).

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom k 15.3.2011, ak je dlžník v omeškaní
so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z
omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť
úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy

a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa
predpisov občianskeho práva.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 15.3.2011, ak ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa

tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, v znení účinnom k 15.3.2011, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že nárok navrhovateľa
uplatnený v tomto konaní je čiastočne dôvodný. Navrhovateľ uzatvoril s odporcom dňa 4.1.2008 zmluvu
o finančnom leasingu nového vozidla č. XXXXXX, súčasťou ktorej boli všeobecné podmienky zmluvy

o finančnom leasingu (VPZFL). Na základe predmetného záväzkového vzťahu navrhovateľ prenajal
odporcovi motorové vozidlo typu: S. A., model: C., číslo karosérie: J. Y., rok výroby XXXX. V zmluve
boli dohodnuté lízingové splátky a splátky poistného. Podľa zmluvy cena vozidla s DPH bola 1.079.900
Sk, t. j. 35.856,11 eura, vopred zaplatená časť obstarávacej ceny 20% bola s DPH 215.980 Sk, t. j.
7.169,22 eura, výška mesačnej lízingovej splátky spolu s poistením bola 22.163,80 Sk, t. j. 735,70 eura,

spracovateľský poplatok pri uzavretí zmluvy bol 12.850,80 Sk, t. j. 426,57 eura a dĺžka splátkového
obdobia bola 60 mesiacov. V zmysle článku III., bod 3.4. zmluvy, súčasťou zmluvy bol tiež splátkový
kalendár. Podľa článku III., bod 3.7. zmluvy, zmluvné strany sa v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného
zákonníka dohodli, že zmluva sa bude spravovať právnou úpravou Obchodného zákonníka. Preambula
VPZFL, upravovala pojem leasing v zmysle zmluvy, čím sa rozumie nadobudnutie nájomcom určeného
predmetu leasingu prenajímateľom do vlastníctva, uhradenie časti obstarávacej ceny predmetu leasingu

nájomcom, splatenie prenajímateľom financovanej časti obstarávacej ceny predmetu leasingu spolu
s príslušenstvom nájomcom v lehotách a za podmienok podľa tejto zmluvy a následné bezodkladné
nadobudnutievlastníckehoprávakpredmetuleasingunájomcomzapodmienokaobmedzenípodľatejto
zmluvy. Odporca predmet lízingu prevzal na základe preberacieho protokolu zo dňa 4.1.2008. V zmysle
zmluvy a VPZFL teda navrhovateľ ako vlastník predmetu lízingu uvedené motorové vozidlo odporcovi

prenajal s tým, že po splatení predmetu leasingu spolu s príslušenstvom v zmysle lízingovej zmluvy,
odporca následne bezodkladne nadobudne vlastnícke právo k predmetu leasingu. Podľa prehľadu
splátok prijatých na zmluve, odporca od 15. splátky lízing nesplácal pravidelne a vo výške určenej v
lízingovej zmluve, preto navrhovateľ vzhľadom na to, že sa odporca dostal do nedoplatku na lízingových
mesačných splátkach, ktoré presiahli výšku dvoch mesačných splátok, oznámil odporcovi listom zo

dňa 5.11.2009 predčasné ukončenie lízingu odvolávajúc sa na článok VII. bod 4 VPZFL. Odporcu
zároveň vyzval na vrátenie predmetu lízingu. Odporca oznámenie o predčasnom ukončení lízingu spolu
s oznámením o účtovaní poplatkov za mimosúdne inkaso pohľadávok prevzal dňa 11.11.2009. Odporca
predmetlízingudobrovoľneprotokolárneodovzdalzástupcovinavrhovateľadňa4.12.2009. Navrhovateľ
následne pristúpil k predaju predmetu lízingu, za tým účelom si dal vyhotoviť znalecký posudok.

Navrhovateľ vykonal finančné vysporiadanie predčasne ukončenej zmluvy, v ktorom zúčtoval svoje
finančné nároky a pohľadávky, ktoré mu voči odporcovi zo zmluvy vznikli oproti úhradám vykonaným
odporcom. Na základe finančného vysporiadania si navrhovateľ listom zo dňa 25.2.2011 uplatnil voči
odporcovi nárok vo výške 5.514,39 eura, pozostávajúci zo súčtu neuhradených splátok lízingu v sume
1.857,75 eura, nesplatnej časti istiny 15.782,37 eura, finančného výnosu v sume 1.331,48 eura a

nákladov súvisiacich s predčasným ukončením v sume 593,21 eura, od ktorého súčtu v celkovej výške
19.564,81euraodpočítalsumuzískanúnavrhovateľomzaodpredajpredmetulízinguvovýške14.050,42
eura.

Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že navrhovateľ si svoju povinnosť vyplývajúcu mu

z lízingovej zmluvy splnil, t. j. odporcovi predmet lízingu poskytol do užívania, s právom po riadnom
uhradení dohodnutých lízingových splátok nadobudnúť k predmetu lízingu vlastnícke právo. Odporca si
však svoje povinnosti zo zmluvy riadne neplnil, keďže prestal uhrádzať lízingové splátky v dohodnutej
výške. Preto navrhovateľ v zmysle čl. VII bod 4 VPZFL, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, dňa
5.11.2009pristúpilkpredčasnémuukončeniulízingu.Predčasnýmukončenímzmluvnéhovzťahuvznikla

odporcovi ako nájomcovi v zmysle čl. VII bod 14 VPZFL, povinnosť vrátiť navrhovateľovi predmet lízingu
a v zmysle čl. VII bod 24 VPZFL uhradiť nároky prenajímateľa súvisiace s predčasným ukončením
zmluvy, t. j. v zmysle daného bodu VPZFL uhradiť splátky splatné pred predčasným ukončením lízingu a
neuhradené nájomcom, uhradiť nesplatnú časť istiny prenajímateľom financovanej pohľadávky, zaplatiť
finančný výnos ako aj všetky náklady prenajímateľa súvisiace s predčasným ukončením lízingu a sumy

poistného do momentu zániku poistenia.

Lízingová zmluva neexistuje ako samostatný zmluvný typ ani v Občianskom, ani v Obchodnom
zákonníku, spravidla ide o inominátnu zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Povahou jej
najbližšími sú zmluva o kúpe prenajatej veci a zmluva o nájme dopravného prostriedku, resp. zmluva

o úvere. V danom prípade medzi účastníkmi konania uzatvorením zmluvy zo dňa 4.1.2008 vznikol
obchodnoprávny vzťah v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 269 ods. 2 Obchodného
zákonníka (tzv. fakultatívna pôsobnosť Obchodného zákonníka). Navrhovateľ je podnikateľom, ktorý
predmetnú zmluvu s odporcom uzatvoril v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Odporca pri uzatváranípredmetnej lízingovej zmluvy nevystupoval ako podnikateľ, ale ako fyzická osoba spotrebiteľ. Lízingová
zmluva, ktorú veriteľ uzatvoril so spotrebiteľom spadá do pôsobnosti zákona o spotrebiteľských úveroch,
ak zmluva zabezpečuje prevod vlastníckeho práva (rozsudok NS SR sp. zn. 1 Sžo 106/2007), čo je aj

daný prípad.

Posudzovaný právny vzťah medzi účastníkmi založený zmluvou o finančnom leasingu nového vozidla
zo dňa 4.1.2008 je teda od svojho vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je
nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, ale aj podľa

právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru, t. j. ustanovenia § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka, a ustanovenia z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, keď súd
nezistil žiadne okolnosti, ktoré by aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch vylučovali. Ako už bolo
vyššie uvedené, predmetná lízingová zmluva zabezpečovala prevod vlastníckeho práva na lízingového
nájomcu. Preto predmetná zmluva a jej všeobecné podmienky spadajú pod súdnu kontrolu prijateľnosti
zmluvných podmienok v zmysle Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ako aj ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd
je teda povinný z úradnej povinnosti prihliadať a náležite zhodnotiť prijateľnosť zmluvných podmienok
tejto spotrebiteľskej zmluvy. Navyše z predložených listinných dokladov ako aj výpovede odporcu je
zrejmé, že obsah zmluvy a jej všeobecných podmienok bol vopred pripravený a daný navrhovateľom
bez možnosti odporcu privodiť akúkoľvek ich zmenu.

Zmluva o finančnom leasingu nového vozidla, má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle
ustanovenia § 2 písm. a) zákona číslo 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom ku
dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy, t. j. ku dňu 4.1.2008. Predmetná zmluva však neobsahuje v zmysle

ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g), h), i), j), k) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k
4.1.2008, základné obsahové náležitosti, a to podľa písm. g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase
uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov

na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa
§ 7a ods. 2. V takomto prípade sa spotrebiteľský úver poskytnutý navrhovateľom odporcovi považuje v
zmysle ustanovenia § 4 ods. 3 posledná veta Zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez
poplatkov.

Navrhovateľ sa v konaní bránil tým, že výška úroku bola uvedená v splátkovom kalendári, ktorý tvorí
prílohu tejto zmluvy. Uviedol, že splátkový kalendár bol odporcovi posielaný poštou pretože zmluva bola
uzatvorená u sprostredkovateľa, ktorý nemal možnosti na to, aby takýto splátkový kalendár vyhotovil,
preto bol splátkový kalendár po podpise zmluvy ihneď posielaný zo sídla navrhovateľa. Ďalej uviedol,
že pokiaľ ide o údaj o ročnej úrokovej sadzbe, v splátkovom kalendári je uvedený výpočet úroku na

daný mesiac, nie je tam uvedená ročná úroková sadzba. Navrhovateľ predložil splátkový kalendár zo
dňa 4.1.2008, avšak odporca v konaní poprel, že by predmetný splátkový kalendár obdržal, uviedol,
že tento nebol priložený k zmluve, odporca mal k dispozícii iba tie doklady, ktoré podpísal, predmetný
splátkový kalendár ním nie je podpísaný. V tomto smere pokiaľ ide o doručenie splátkového kalendára
odporcovi, súd dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, povinnosť preukázať

svoje tvrdenie o doručení splátkového kalendára odporcovi a teda preukázať, že predložený splátkový
kalendár bol súčasťou uzatvorenej zmluvy. Navyše Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby
výška úroku bola uvedená priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere, je to podstatná náležitosť zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a základná a nevyhnutná informácia pre spotrebiteľa, aby vedel posúdiť
výhodnosť spotrebiteľského úveru. V splátkovom kalendári, ktorý predložil navrhovateľ navyše ani nie

je uvedený údaj o ročnej úrokovej sadzbe, je tam uvedená len položka finančný výnos, ktorý má
byť podľa navrhovateľa úrokom a ktorý bol vypočítaný osobitne pre každú splátku na daný mesiac. Z
uvedeného je teda jednoznačné, že posudzovaná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala údaj o
ročnej úrokovej sadzbe. Zároveň v čase uzatvorenia zmluvy už platilo ustanovenie § 4 ods. 4 Zákona o
spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky,

ktoréniesúuvedenévzmluveospotrebiteľskomúvere.Ďalejsúdzistil,žezmluvaneobsahovalaaniúdaj
o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, keď obsahovala iba údaj o počte splátok (60). Navrhovateľ
dôvodil, že konečná splatnosť úveru vyplýva zo splátkového kalendára. Avšak skutočnosť, že splátkový
kalendár bol súčasťou zmluvy a že bol doručený odporcovi navrhovateľ v konaní nepreukázal. Zmluvateda neobsahovala ani údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve
sa uvádza len výška splátky - istina + výnos, spolu s poistením v sume 22.163,80 Sk, teda nie je tam
uvedený údaj, aká časť z tejto sumy každý jednotlivý mesiac predstavuje istinu, úrok a ani aká časť je

započítaná na poplatky, nie sú v nej uvedené termíny jednotlivých splátok. Účelom zavedenia uvedenej
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo docieliť to, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy
informovaný v akých termínoch, kedy a v akej výške a ako dlho je povinný si plniť svoje povinnosti.
Uvedené nemôže plniť údaj o splatnosti prvej splátky a počte splátok. Konečná splatnosť musí byť
určená konkrétne tak, aby si mohol spotrebiteľ už na začiatku urobiť obraz o dĺžke trvania úveru a

tým zvoliť aj najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi, zároveň musí vopred vedieť
a mať predstavu o tom akým spôsobom sa budú ním hradené splátky započítavať na istinu, úroky
a iné poplatky. Zmluva ďalej neobsahovala Zákonom o spotrebiteľských úveroch požadovaný údaj o
celkových nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a údaj o priemernej hodnote
ročnej percentuálnej miery nákladov, hoci navrhovateľ uvádzal, že sú uvedené v splátkovom kalendári,
tento uvedené údaje neobsahuje.

Vzhľadom na absenciu uvedených podstatných náležitostí, je poskytnutý úver podľa ustanovenia § 4
ods. 3 posledná veta Zákona o spotrebiteľských úveroch, bezúročný a bez poplatkov, čo znamená,
že navrhovateľ nemá nárok na zaplatenie úroku ani žiadnych poplatkov, ktoré si uplatnil v súvislosti
s predmetnou zmluvou (t. j. napr. spracovateľského poplatku pri uzavretí zmluvy). Z celkovej sumy

poskytnutého úveru 1.079.900 Sk, t. j. 35.846,11 eura, ktorá suma predstavovala obstarávaciu cenu
vozidla, má tak navrhovateľ nárok len na vrátenie odporcom nesplatenej istiny, keď z prehľadu prijatých
splátok na zmluve č. 624004 vyplýva, že odporca navrhovateľovi uhradil za dobu trvania lízingovej
zmluvy sumu celkom 705.847,21 Sk, t. j. 23.429,81 eura, ku ktorej sume je potrebné pripočítať sumu
14.050,42 eura, ktorú navrhovateľ dosiahol ako výťažok z predaja predmetu lízingu. Zároveň má

navrhovateľ nárok na zaplatenie poistného za dobu trvania lízingu (v zmysle ustanovení článku VI. bod.
1, bod. 3.1., bod 3.3., bod 4., bod. 5.2. a bod 7.2 VPZFL), a to zaplateného poistného za povinné zmluvné
poistenie ako aj havarijné poistenie Kasko, pričom z obsahu zmluvy o finančnom leasingu nového
vozidla ako aj z poistnej zmluvy zo dňa 4.1.2008 uzatvorenej medzi odporcom a poisťovateľom Allianz -
Slovenská poisťovňa a.s., vyplýva výška mesačného poistného 3.808 Sk, t. j. 126,40 eura. Súd dospel k

záveru, že nárok na poistné navrhovateľovi patrí do okamihu vrátenia vozidla odporcom navrhovateľovi
t. j. do 4.12.2009, ktorú skutočnosť odporca v konaní nesporoval, keď uviedol, že akceptuje skutočnosť,
že toto poistenie mal platiť do okamihu skutočného vrátenia vozidla. Za celkom 23 mesiacov trvania
lízingu od 4.1.2008 do 4.12.2009 (dátum odovzdania vozidla), bol teda odporca povinný zaplatiť poistné
napovinnézmluvnépoistenieahavarijnépoisteniespoluvsume23x3.808Sk=87.584Sk,t.j.2.907,26

eura.

Súd tiež považoval za dôvodné nároky navrhovateľa na náhradu jeho nákladov, ktoré mu vznikli v
súvislosti s predčasným ukončením lízingu. Základom nároku navrhovateľa je ustanovenie čl. VII bod
24 VPZFL. Tieto náklady navrhovateľovi ako lízingovému prenajímateľovi vznikli následkom porušenia

zmluvných povinností odporcu. Navrhovateľ v konaní preukázal, že uhradil náklady za mimosúdne
inkaso pohľadávky navrhovateľa a zadržanie predmetu leasingu v zmysle faktúry spoločnosti P. č.
20090837 v sume 319,88 eura, ďalej náklady na prevoz predmetu leasingu z Bratislavy do Nových
Zámkov podľa faktúry Norbert Ciller NMR. s.r.o., č. 100008 v sume 114,55 eura, za vyhotovenie
expertízneho posudku podľa faktúry I., s.r.o., č. 27/2010‚ sume 75,09 eura a prepis predmetu leasingu

podľa faktúry Norbert Ciller- NMR, s.r.o., č. 100234 v sume 78,74 eura, teda spolu v sume 588,26
eura. Navrhovateľ odporcu v prílohe oznámenia o predčasnom ukončení lízingu upozornil na to,
že použije služby špecializovanej organizácie za účelom mimosúdneho inkasa pohľadávky alebo
odobratia predmetu lízingu. Podľa názoru súdu boli náklady navrhovateľa, keď na ochranu svojich
záujmov použil služby špecializovaných firiem, za účelom zabezpečenia odobratia predmetu lízingu,

stanovenia všeobecnej hodnoty vozidla za účelom jeho ďalšieho predaja, vynaložené účelne. Rovnako
navrhovateľovi nesporne vznikli náklady v súvislosti s predajom predmetu lízingu novému záujemcovi,
s čím súviseli náklady prevozu vozidla, ako aj za prepis predmetu lízingu. V časti o zaplatenie sumy
vynaložených nákladov vo výške spolu 588,26 eura tak považoval súd nárok navrhovateľa za dôvodný.
Súd však nepovažoval za dôvodné, keď si navrhovateľ voči odporcovi z týchto nákladov uplatnil 20%

DPHavzhľadomnatosadožadovalzaplateniasumy593,21eura.Navrhovateľdôvodil,žerozdielmedzi
súčtom uvedených súm (588,26 eura) a požadovanej sumy 593,21 eura vznikol v dôsledku zmeny DPH,
teda ak k sume 494.34 EUR (588.26 eura bez 19 % DPH) prirátame 20% dostaneme sumu 593,21
eura. Súd má za to, že navrhovateľovi vznikla povinnosť uhradiť predmetné faktúry v čase platnosti 19%DPH a v zmysle predloženého čiastočného výpisu zo svojho účtu, navrhovateľ takto predmetné faktúry
aj uhradil. Preto len sumu, ktorú skutočne uhradil svojim dodávateľom, môže ako náhradu vynaložených
nákladov spojených s predčasným ukončením lízingu, požadovať od odporcu.

Ak teda zo sumy poskytnutého úveru 35.846,11 eura, odpočítame sumu splatenú odporcom 23.429,81
eura, ďalej sumu za predaj predmetu lízingu 14.050,42 eura a pripočítane povinnosť odporcu zaplatiť
poistné vo výške 2.907,26 eura a náklady v súvislosti s predčasným ukončením lízingu 588,26 eura,
považoval súd nárok navrhovateľa za opodstatnený čo do istiny len v sume 1.861,40 eura a odporcovi

preto uložil povinnosť zaplatiť predmetnú sumu navrhovateľovi. Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa
zamietol.

Ďalej predmetom sporu bola požiadavka navrhovateľa na zaplatenie finančného výnosu v sume
1.331,48 eura, podľa čl. VII. ods. 24 VPZFL, pričom navrhovateľ uviedol, že túto sumu si uplatňuje ako
dohodnutú zmluvnú pokutu, ktorej vzorec výpočtu je uvedený v danom bode VPZFL. Uviedol, že táto

zmluvná pokuta sa vypočíta ako rozdiel medzi čistou súčasnou hodnotou súčtu splátok, t. j. splátky
odo dňa stanovenia úveru splatným do dňa riadnej splatnosti úveru, odúročené ročným BRIBIDom
(Bratislava Interbank Bld Rate)/12 a nesplatenej časti istiny. Následkom tohto výpočtu je tzv. odúročenie
každej jednej splátky podľa vzorca určené vo VZPFL. Základom odúročnenia je splátka s DPH za daný
mesiac (bez sumy poistenia), t. j. suma 512,02 eura. Odúročnenie začína pri 25. splátke (predčasné

ukončenie zmluvy) - číslo 512,02 sa delí číslom (1 + 0,05756/12)1, čím dostaneme odúročenú splátku
vo výške 509,58 eura. Následne odúročíme 26. splátku-číslo 512,02 sa delí číslom (1+0,05756/12)2,
čím dostaneme odúročenú splátku vo výške 507,14 eura. Následne odúročíme 27. splátku číslo 512,02
sa delí číslom (1+ 0,05756/12)3, čím dostaneme odúročenú splátku vo výške 504,72 eura. Následne
odúročíme 28 splátku číslo 512,02 eura sa delí číslom (1 + 0,05756/12)4, čím dostaneme odúročenú

splátku vo výške 502,31 eura. Takýmto spôsobom postupujeme až po poslednú splátku. Súčtom
všetkých odúročených splátok dostaneme sumu 16.891,94 eura (čistá hodnota splátok). Finančný výnos
sa určí ako rozdiel sumy 16.891,94 eura a nesplatnej časti istiny 15.782,37 eura, teda navrhovateľ si
uplatnil sumu 1.109,57 eura bez DPH, čo je 1.331,48 eura s DPH.

Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na zaplatenie tejto zmluvnej pokuty vyplýva, že sa
tejto domáha z dôvodu predčasného ukončenia zmluvy pre porušenie povinnosti odporcu platiť riadne
a včas lízingové splátky. Takto skutkovo vymedzený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty je potrebné
posudzovať nielen podľa ustanovení § 300 a nasl. Obchodného zákonníka a subsidiárne ustanovenia
§ 544 Občianskeho zákonníka, ale aj v súlade s citovanými ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka.

Zmluva o finančnom leasingu nového vozidla a jej všeobecné podmienky, majú charakter štandardných
zmlúv, ktoré dodávateľ používa opakovane a ktoré obsahujú rovnaké štandardizované obchodné
podmienky, pričom do zmluvy sa dopisujú iba údaje individualizujúce spotrebiteľa, predmet lízingu,

výška splátok a poistného. Odporca ako spotrebiteľ mal síce zrejme možnosť oboznámiť sa so
zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohol ovplyvniť ich obsah. Odporca
ako spotrebiteľ nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutých a
v predložených všeobecných podmienkach ku zmluve fixne formulovaných ustanovení o finančnom
výnose, teda zmluvnej pokute. Mohol iba zmluvu ako celok vrátane jej všeobecných podmienok

odmietnuť alebo ich prijať a podrobiť sa teda tak i dodávateľom nanútenému dojednaniu o zmluvnej
pokute. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté
pritom v zmysle cit. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (i čl. 3 bod 2 cit. Smernice 93/13/EHS) je na
navrhovateľovi ako dodávateľovi, ktorý však individuálne dojednanie tejto zmluvnej pokuty nepreukázal
a preto je nevyhnutným v súlade s ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka i čl. 3 bod 2 cit. Smernice

93/13/EHS predmetnú zmluvnú podmienku nepovažovať za individuálne dojednanú. Podstatným je, že
v danej uzavretej spotrebiteľskej zmluve zmluvná podmienka o zmluvnej pokute bola navrhnutá vopred
dodávateľom a spotrebiteľ nemohol a nebol schopný ovplyvniť podstatu tejto podmienky, resp. jej obsah
a dosiahnuť dojednanie nižšej zmluvnej pokuty, prípadne aby zmluvná pokuta bola dojednaná za iných
podmienok, prípadne aby nebola dojednaná vôbec. Navyše z formulácie ustanovenia v čl. VII bod 24

VPZFL na prvý pohľad ani pre priemerného spotrebiteľa nie je zrejmé, že ide o ustanovenie o zmluvnej
pokute.Zmluvná pokuta ako jeden zo zabezpečovacích prostriedkov je peňažná suma, ktorú je dlžník povinný
zaplatiť veriteľovi v prípade, ak nesplní svoju zmluvnú povinnosť. Pre zmluvné dojednanie o zmluvnej
pokute zákon obligatórne predpisuje písomnú formu, ktorej nevyhnutnou náležitosťou je uvedenie výšky

zmluvnej pokuty, prípadne aspoň určenie spôsobu, akým bude stanovená.

Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä také ustanovenia, ktoré
požadujúodspotrebiteľa,ktorýnesplnilsvojzáväzok,abyzaplatilneprimeranevysokúsumuakosankciu
spojenú s nesplnením jeho záväzku. V zmysle čl. 4 smernice 93/13/EHS bod 1 je potrebné nekalosť

zmluvných podmienok hodnotiť so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb a na všetky okolnosti
súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo
na inú zmluvu, od ktorej závisí. Nie je vylúčené i v spotrebiteľskej zmluve dojednať zmluvnú pokutu
ako sankciu za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Podstatným ale je, aby zmluvná pokuta
dojednaná v spotrebiteľskej zmluve bola primeraná. Táto podmienka ale v danom prípade splnená
nebola.

Nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty považoval súd za neopodstatnený. V konaní
bolo zistené, že formulár všeobecné podmienky zmluvy o finančnom leasingu motorového vozidla k
leasingovej zmluve č. XXX XXX tvoriace neoddeliteľnú súčasť zmluvy, bol navrhovateľom pripravený
vopred, bez možnosti odporcu privodiť jeho zmenu. Ustanovenie v čl. VII bod 24 VPZFL o finančnom

výnose = zmluvnej pokute, pritom predstavuje vopred naformulovaný jednostranný záväzok odporcu ako
spotrebiteľa v prípade porušenia jeho povinností podľa zmluvy uhradiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu
vo vopred presne neučenej a neurčitej výške, ktorá mala byť vypočítaná až po porušení povinnosti
podľa uvedeného zložitého bežnému spotrebiteľovi nezrozumiteľného vzorca. Táto zmluvná podmienka
sa preto javí byť neurčitá a nejasná, nakoľko spotrebiteľ v čase uzatvorenia zmluvy nemohol mať ani

len najmenšiu predstavu o tom, na sankciu akého rozsahu sa v predmetnom zmluvnom ustanovení
zaväzujeaakábudejejkonečnávýška.Zmluvnápokutavdanomprípadenebolaindividuálnedojednaná
a len jednostranne zaťažuje spotrebiteľa pre prípad porušenia jeho povinností a tak spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zároveň súd dospel
k záveru, že uvedené ustanovenie vyžaduje od spotrebiteľa, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu,

ako sankciu za porušenie jeho povinností. Navrhovateľom uplatňovaná zmluvná pokuta predstavovala
až 24,14 % žalovanej istiny, teda sumy ktorej sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal v súvislosti s
predčasným ukončením lízingu, teda oproti pohľadávke navrhovateľa neúmerne zaťažuje spotrebiteľa,
pričom podľa čl. VII bod 26, prenajímateľ je oprávnený požadovať zaplatenie finančného výnosu aj
vtedy, keď porušenie povinnosti nezavinil. Dojednaná zmluvná pokuta vo všeobecných podmienkach

tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy tak predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods.
1 a ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka a podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je neplatná a pre
spotrebiteľa, teda odporcu nie je záväzná. Súd pritom v zmysle konštantnej judikatúry ESD i súdov SR
musí posúdiť nekalú povahu sankcie obsiahnutej v spotrebiteľskej zmluve aj bez návrhu a zabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou viazaný.

ESD v rozsudku vo veci C-618/10 zo dňa 14.6.2012 skonštatoval, že smernici odporuje španielska
právna úprava, ktorá poskytuje vnútroštátnemu súdu v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej
zmluvnejpodmienkymožnosťzmeniťobsahtejtopodmienky.Súdnydvorvyslovilnázor,žetakámožnosť
- ak by sa vnútroštátnemu súdu priznala - by mohla odstrániť odstrašujúci účinok pre dodávateľov

spočívajúci v tom, že sa takéto nekalé podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnia. Preto taká
možnosť zaručuje menej účinnú ochranu spotrebiteľov než je ochrana, ktorá vyplýva z neuplatňovania
týchto podmienok. Pokiaľ by totiž vnútroštátny súd mohol meniť obsah nekalých podmienok, predajcovia
alebo dodávatelia by sa mohli pokúšať dotknuté podmienky používať s vedomím, že aj keby bolo
rozhodnuté o ich neplatnosti, mohol by súd zmeniť zmluvu tak, že by týmto spôsobom ostali ich

záujmyzabezpečené.Vdôsledkutohosúvnútroštátnesúdyprikonštatovaníexistencienekalejzmluvnej
podmienky povinné takúto podmienku iba neuplatniť, aby nebola záväzná pre spotrebiteľa, avšak
nemôžu zmeniť jej obsah. Zmluva, do ktorej sa vložila zmluvná podmienka totiž musí v zásade existovať
ďalej bez akejkoľvek inej zmeny, okrem odstránenia nekalých podmienok, pokiaľ je jej ďalšia existencia
možná v súlade s pravidlami vnútroštátneho práva.

Z vyššie citovaného rozhodnutia ESD vyplýva nemožnosť vnútroštátneho súdu v spotrebiteľských
veciach využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka, resp. § 301
Obchodného zákonníka. Neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná ako celok a preto neplatnedojednanú zmluvnú pokutu nemožno súdom znižovať, (príp. ju akceptovať iba v niektorých z
dohodnutých prípadov porušenia zmluvy spotrebiteľom a z iných nie). Preto súd nárok navrhovateľa na
zaplatenie zmluvnej pokuty - finančného výnosu v sume 1.331,48 eura zamietol v celom rozsahu.

Keďže v predmetnej veci navrhovateľ odvodzuje svoj nárok na zmluvnú pokutu z neprijateľnej zmluvnej
podmienky a súd z tohto dôvodu toto právo navrhovateľovi nepriznal, určil súd v súlade s ustanovením §
153 ods. 4 a 5 Občianskeho súdneho poriadku túto zmluvnú podmienku uvedenú v predmetnej zmluve
a dodatku ku zmluve za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti priamo vo výroku rozsudku.

Na záver súd považuje za potrebné uviesť, že nepovažoval za dôvodný argument odporcu o
neprijateľnosti ustanovení zmluvy o modifikácii povinnosti vrátiť si vzájomné plnenia pri nie riadnom
ukončení zmluvy. Účelom zmluvy i finančnom lízingu je umožniť lízingovému nájomcovi užívať predmet
lízingu po dojednanú dobu trvania lízingu za odplatu, pričom predmet lízingu je zo strany lízingového
prenajímateľa zakúpený len za týmto účelom podľa výberu lízingového nájomcu a prenajímateľ sa

zaväzuje po ukončení dojednanej doby trvania lízingu umožniť lízingovému nájomcovi odkúpiť predmet
lízingu/resp. nadobudnúť vlastnícke právo k predmetu lízingu za podmienok stanovených v lízingovej
zmluve. Preto pokiaľ odporca namietal, že modifikácia vrátenia si plnení pri nie riadnom ukončení
lízingovej zmluvy podľa článku VII. VPZFL, keď navrhovateľ si môže ponechať už zaplatené lízingové
splátky, predať svoje vozidlo, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, táto jeho argumentácia neobstojí,

pretože režim nasledujúci po predčasnom ukončení lízingovej zmluvy pre porušenie povinností
lízingového nájomcu bol podrobne uvedený vo VPZFL, ide o dohodu účastníkov konania týkajúcu sa
hlavnéhopredmetuplnenia,ktorásúvisíspodstatouuzatvorenejzmluvyofinančnomlízingumotorového
vozidla a zároveň zohľadňuje skutočnosť, že navrhovateľ predmetnú zmluvu uzatvára s odporcom v
rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti za účelom dosiahnutia zisku. Preto pokiaľ odporca žiadal,

aby súd predmetné ustanovenia VPZFL upravujúce režim po predčasnom ukončení lízingu vyhlásil za
neprijateľné, súd túto námietku nemohol zohľadniť, pretože ak by pri porušení zmluvných povinností
lízingovým nájomcom mal nastúpiť bežný režim odstúpenia od zmluvy či už v zmysle Obchodného
zákonníka, resp. Občianskeho zákonníka, bola by tým popretá podstata a zmysel uzatvorenej lízingovej
zmluvy.

Navrhovateľ v prejednávanej veci žiadal i zaplatenie úroku z omeškania z uplatnenej sumy vo výške
9 % ročne od 15.3.2011 do zaplatenia. Navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania odo dňa 15.3.2011,
nakoľko pred týmto dátumom márne uplynula 14-dňová lehota na plnenie, ktorú navrhovateľ poskytol
odporcovi vo finančnom vyrovnaní vystavenom dňa 25.2.2011. Z predmetného finančného vyrovnania

zo dňa 25.2.2011 vyplýva poskytnutá lehota odporcovi 14 dní odo dňa vyhotovenia tohto vyrovnania.
Odporca mal teda pohľadávku navrhovateľa zaplatiť do 11.3.2011, preto ak si navrhovateľ uplatnil úrok
z omeškania od 15.3.2011, možno mu ho od uvedeného dňa priznať. O výške úrokov z omeškania
súd rozhodol podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom k 15.3.2011 v spojení s
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa

vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu omeškania dlžníka s
plnením peňažného dlhu, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu. Ku dňu 15.3.2011 bola základná úroková sadzba ECB 1 %, preto súd navrhovateľovi
priznal úrok z omeškania v požadovanej výške 9 % ročne z priznanej sumy 1.861,40 eura odo dňa

15.3.2011 do zaplatenia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho priadku. V
konaní bol prevažne úspešný odporca, keď sa navrhovateľ v konaní domáhal celkovo zaplatenia sumy
5.514,39 eura s príslušenstvom, pričom priznaná mu bola suma len 1.861,40 eura s príslušenstvom,

z čoho vyplýva, že úspech navrhovateľa predstavuje 33,76 % (1.861,40 eura : 5.514,39 eura x 100)
a úspech odporcu tak predstavuje 66,24 % (100% - 33,76%), čistý úspech odporcu teda je 32,48 %
(66,24 % - 33,76%). Náhrada trov konania odporcu pozostáva z iných trov konania za zaplatený súdny
poplatok za odpor v sume 330,50 eura a z celkových trov právneho zastúpenia v sume 2.468,84 eura.
Trovy právneho zastúpenia predstavuje odmena za 11 úkonov právnej služby a to: 1. prevzatie a

príprava zastúpenia (§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom do 30.6.2013) po 190,80 eura, k tomu režijný paušál
(§ 16 ods. 3 cit. vyhl.) po 7,41 eura, 2. odpor proti platobnému rozkazu zo dňa 15.11.2011 (§ 14 ods. 1
písm. b/ cit. vyhl.) po 190,80 eura, k tomu režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.) 7,41 eura, 3. rokovanies klientom pred súdnym pojednávaním v dĺžke 1 hod. (§ 14 ods. 2 písm. a/ cit. vyhl.) po 2/3 z 190,80
eura, t. j. 127,20 eura, k tomu režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.) 7,63 eura, 4. účasť na pojednávaní
dňa 9.2.2012 (§ 14 ods. 1 písm. c/ cit. vyhl.) po 190,80 eura, k tomu režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.)

7,63 eura, 5. písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 16.2.2012 (§ 14 ods. 1 písm. b/ cit. vyhl.) po
190,80 eura, k tomu režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.) 7,63 eura, 6. rokovanie s klientom pred súdnym
pojednávaním v dĺžke 1 hod. (§ 14 ods. 2 písm. a/ cit. vyhl.) po 2/3 z 190,80 eura, t. j. 127,20 eura, k
tomu režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.) 7,63 eura, 7. účasť na pojednávaní dňa 19.4.2012 (§ 14 ods.
1 písm. c/ cit. vyhl.) po 190,80 eura, k tomu režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.) 7,63 eura, 8. vyjadrenie

k odvolaniu navrhovateľa zo dňa 8.6.2012, zo dňa 13.8.2012 (§ 14 ods. 1 písm. b/ cit. vyhl.) po 190,80
eura, k tomu režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.) 7,63 eura, 9. účasť na pojednávaní dňa 28.1.2015 (§
13a ods. 1 písm. d/ vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov) po 190,80 eura, k tomu režijný
paušál (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.) 8,39 eura, 10. účasť na pojednávaní dňa 11.3.2015 (§ 13a ods. 1 písm. d/
vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov) po 190,80 eura, k tomu režijný paušál (§ 16 ods. 3
cit. vyhl.) 8,39 eura, 11. účasť na pojednávaní dňa 8.4.2015 (§ 13a ods. 1 písm. d/ vyhl. č. 655/2004 Z.

z. v znení neskorších predpisov) po 190,80 eura, k tomu režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.) 8,39 eura.
Spolu za úkony právnej služby 2.057,37 eura. K tomu 20% DPH je 411,47 eura, čiže spolu 2.468,84
eura. Vzhľadom na čiastočný úspech odporcu v konaní, odporca má právo na 32,48 % - nú náhradu trov
konania, čomu zodpovedá suma 801,88 eura (32,48 % z 2.468,84 eura). Ďalej odporcovi vznikli trovy
konania za zaplatený súdny poplatok za odpor vo výške 330,50 eur. Odporca má vzhľadom na pomer

svojho úspechu v konaní právo na 32,48 %-nú náhradu zo súdneho poplatku 330,50 eur, čo predstavuje
107,35 eura. Vzhľadom na uvedené zaviazal súd v prevažnej miere neúspešného navrhovateľa, aby
zaplatil odporcovi náhradu trov konania spočívajúcich v iných trovách konania v sume 107,35 eura a v
trovách právneho zastúpenia v sume 801,88 eura, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (160 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku). Predmetné trovy je navrhovateľ povinný zaplatiť k rukám právneho

zástupcu odporcu podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.