Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 15, 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7C/280/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815207610
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8815207610.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu:

AB 1 B.V., registračné číslo: 560 07 043, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, PSČ 1077XX,
Holandské kráľovstvo, zast. Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Piaristická
707/25, 911 01 Trenčín, IČO: 47234679, adresa na doručovanie: Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany,
proti žalovanému: E. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/XX, XXX XX R. F. Q., Š. Z. J. S., o zaplatenie
sumy 463,64 eur s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiťžalobcovisumu162,47eurspolusúrokomzomeškaniavovýške5,05%
ročne zo sumy 202,47 eur od 07.04.2015 do 15.04.2015, vo výške 5,05% ročne zo sumy 182,47 eur od

16.04.2015 do 15.05.2015, vo výške 5,05% ročne zo sumy 162,47 eur od 16.05.2015 do zaplatenia a
to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Súd náhradu trov konania žalovanému n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 28.07.2015 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
463,64 eur, vyčísleného ročného úroku z omeškania vo výške 6,03 eur, úroku z omeškania vo výške

5,05% ročne zo sumy 463,64 eur odo dňa 08.07.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie
žaloby odôvodil tým, že pohľadávky Home Credit Slovakia, a.s. IČO: 36 234 176, Teplická 7434/147, 921
22 Piešťany, (ďalej len „právneho predchodcu veriteľa“) vzniknuté z úverovej zmluvy č.4310087074 zo
dňa 21.10.2013, boli na základe zmluvy zo dňa 19.03.2015 postúpené na žalobcu. Právny predchodca
žalobcu uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom dňa 21.10.2013 Úverovú zmluvu č. 4310087074 (ďalej
len „ÚZ“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit
Slovakia, a.s. (ďalej len „ÚZP“). Predmetom ÚZ bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 400

eur zo strany právneho predchodcu žalobcu žalovanému. Žalovaný sa zaviazal peňažné prostriedky
vrátiť v 60 pravidelných mesačných splátkach po 19,17 eur. Žalovaný bol povinný splácať úver v
pravidelných mesačných splátkach splatných v zmysle ÚZ. Žalovaný bol v omeškaní s úhradou svojho
záväzku tak, ako je uvedené v priloženom Výpise čerpania, splátok a úhrad, z ktorého vyplýva prehľad
jednotlivých platieb žalovaného a spôsob ich započítania. V zmysle Hlavy ÚZP s názvom Ukončenie
úverovej zmluvy o poskytnutí úveru bol žalovaný právnym predchodcom žalobcu vyzvaný listom zo dňa
19.03.2015 k splateniu celého zostatku úveru, ktorý pozostáva z nezaplatených splátok po splatnosti,

upomienky a zmluvnej pokuty (ak boli vygenerované) a zo zosplatnených budúcich splátok, v lehote
15 dní od odoslania výzvy. Zmluvné pokuty a upomienky boli žalovanému vyúčtované v zmysle Hlavy
18 ÚZP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou ÚZ. Sadzba úroku z omeškania, ktorú si žalobca v žalobe
uplatňuje vo výške 5,05 % ročne bola stanovená nasledovne: základná úroková sadzba L. platná kprvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. ku dňu 07.04.2015 (pätnásty deň odo dňa
odoslania Výzvy k splateniu celého úveru) + 8 percentuálnych bodov. Úrok z omeškania bol stanovený
takto: úrok z omeškania vo výške 0,63 eur z čiastky 503,64 eur od 07.04.2015 do 15.04.2015, vo výške

2,01 eur z čiastky 483,64 eur od 16.04.2015 do 15.05.2015, vo výške 3,40 eur z čiastky 463,64 eur od
16.05.2015 do 07.07.2015. Vzhľadom na vyššie uvedené, tak ako vyplýva aj zo splátkového kalendára,
žalobca eviduje voči žalovanému dlh, ktorý predstavuje istina vo výške 11,70 eur, úrok vo výške 42,36
eur, zosplatnená istina vo výške 371,24 eur, poistenie Bill protection vo výške 5,40 eur, upomienka II. vo
výške 24 eur, poplatok za možnosť zmeny splátky vo výške 4,47 eur a poplatok za možnosť odloženia

splátok vo výške 4,47 eur.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. .

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami, a to výpisom z obchodného
registra, oznámením o postúpení pohľadávky, zmluvou o hotovostnom úvere a zmluvou o revolvingovom

úvere spolu s úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., informáciami
o poistení dohodnutom zmluvou, listinou Čo by ste mali vedieť o svojom úvere, výzvou k splateniu
celého úveru, výpisom čerpania, splátok a úhrad, poštovými podacími hárkami, postúpením pohľadávky
z úverovej zmluvy a zistil nasledovný skutkový stav:

Žiaden z účastníkov sa na pojednávanie nedostavil, svoju neprítomnosť neospravedlnil, ani nežiadal
odročiť pojednávanie.

Právny predchodca žalobcu a žalovaný ako klient uzavreli dňa 21.10.2013 zmluvu o hotovostnom úvere
a zmluvu o revolvingovom úvere č. 43100870745000, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý

úver vo výške 400 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 60 mesačných splátkach po 19,17 eur,
pričom dojednaná úroková sadzba predstavovala 37,41% ročne a RPMN vo výške 45,3%. Prvá splátka
bola splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Dátum splatnosti druhej a nasledujúcich splátok
bol dohodnutý na 15.deň v kalendárnom mesiaci, počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim
po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka. V časti Poistenie výdavkov, bod 50. Balíček Premium

klient podpisom zmluvy súhlasil s tým, aby bol poistníkom poistený pre prípad dlhodobej pracovnej
neschopnosti,stratypravidelnéhozdrojapríjmuaďalejpreprípadinvalidityalebosmrtinásledkomúrazu.
Úhrada za poistenie Premium 1,35 eur ( 7,58% z pravidelnej mesačnej splátky úveru bez poistenia ). V
zmysle bodu 51. a 53. zmluvy bol dohodnutý poplatok za zmenu výšky a počtu splátok a poplatok za
odloženie splátky, pričom oba poplatky boli dohodnuté v sume 1,49 eur.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli sú Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. s
tým, že klient svojím podpisom potvrdzuje, že prevzal úverové podmienky, je s nimi oboznámený, sú mu
všetky ich ustanovenia zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaný
týmito podmienkami.

V zmysle preambuly Úverových podmienok klient prehlásil, že sa oboznámil s obsahom poistnej zmluvy
č. 19100826/2009 uzatvorenej medzi spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. ako poistníkom a Č.
H. W. I..J.., ako poistiteľom v zmysle ustanovenia §10 zákona Českej republiky č. 37/2004 Sb.,
o poistné smlouvě, v platnom znení a so znením Zvláštnych poistných podmienok pre skupinové

poistenie pravidelných výdavkov zo spotrebiteľských, hotovostných a revolvingových úverov č.j. 04/2009
a Zvláštnych poistných podmienok pre skupinové poistenie výdavkov vzniknutých zneužitím kreditnej, či
úverovejkarty,stratoudokladovalebokľúčovč.j.05/2009,informáciamiopoistenídohodnutomzmluvou,
ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy.

Podľa hlavy 1 § 1Úverových podmienok tieto úverové podmienky (ďalej iba „ÚP“) sú neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy (ďalej iba „zmluva“) a zmluvy o revolvingovom úvere ( ďalej iba „ zmluva o úvere
z karty“) uzatváranými medzi klientom a spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s., (ďalej iba „Home
Credit“). Jedná sa o zmluvné podmienky v zmysle § 273 zákona č. 513/1991 Zb. v platnom znení ( ďalej
iba „ Obchodný zákonník“).

Uzatvorením zmluvy sa spoločnosť zaväzuje klientovi poskytnúť dohodnutý úver a klient sa zaväzuje
poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť úroky ( § 2 hlavy 1 Úverových podmienok).Podľa§3hlavy2Úverovýchpodmienokúverovázmluvasastávaplatnouaúčinnoupodpisomposlednej
zmluvnej strany.

V zmysle hlavy 3 §1 Účel úveru Úverových podmienok úver spoločnosť poskytuje bez stanoveného
účelu, čiže vo forme finančnej čiastky.

Podľa hlavy 5 § 1 Úverových podmienok klient je povinný splácať úver riadne a včas v stanovených
mesačných splátkach. Počet, výška a termín splatnosti jednotlivých splátok sú uvedené v zmluve.

Jednotlivé splátky sa skladajú z príslušnej časti úverovej istiny, úrokov a úhrady za poistenie ( ďalej iba
„splátka“), ak nie je v zmluve alebo týchto úverových podmienkach uvedené inak.

Možnosťzmenyvýškyapočtusplátok.Aksatakvzmluvespoločnosťaklientdohodnú,môžespoločnosť
po riadnej úhrade prvých 4 splátok požiadať o zmenu výšky a počtu splátok, a to aj telefonicky. Za
možnosť dohodnutia novej výšky a počtu splátok úveru musí klient hradiť pravidelný mesačný poplatok.

Výška poplatku je určená v zmluve. Klient súhlasí s tým, že poplatok je zahrnutý v splátke ( hlava 5 §
11 Úverových podmienok).

Podľa hlavy 5 §12 Úverových podmienok, ak sa klient a spoločnosť v zmluve dohodnú, môže klient
po riadnej úhrade prvých 6 splátok podľa zmluvy ( najskôr však v deň po dátume splatnosti 6.splátky)

požiadať o odloženie splátok, a to aj telefonicky.

V zmysle hlavy 7 § 3 Úverových podmienok v prípade že klient:
a) sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením jednej
splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace,

b) uviedol v návrhu nepravdivé údaje,
c) porušil niektorú z ďalších povinností vyplývajúcich zo zmluvy
d) bolo začaté exekučné, konkurzné alebo vyrovnacie konanie alebo iné konanie na majetok klienta,
musí klient celý čerpaný úver na požiadanie splatiť ( tzv. zosplatnenie úveru).

K zmluve si môže klient dohodnúť poistenie pracovnej neschopnosti a invalidity. Ak si toto poistenie
dohodne, potvrdzuje podpisom zmluvy alebo výslovným vyhlásením či potvrdením, že sa oboznámil s
podmienkami vstupu do poistenia. V prípade, že klient nespĺňa podmienky pre prijatie do poistenia, berie
na vedomie, že nemôže byť poistený. Ak napriek tomu poistenie dojedná, môže poistiteľ odmietnuť plniť
z dohodnutého poistenia alebo odstúpiť od poistenia ( hlava 15 § 1, §3 Úverových podmienok).

Podľa hlavy 18 § 1 Úverových podmienok - Sankcie účtované v dôsledku omeškania klienta, ak sa
klient omešká s úhradou splátky, má spoločnosť právo vyúčtovať a klient je povinný uhradiť poplatok
za upomienku vo výške 5 eur v prípade prvej upomienky a 12 eur v prípade druhej a ďalšej upomienky.
V prípade, že ide o zaslanie prvej upomienky počas trvania zmluvy, nebude poplatok za upomienku

účtovaný. Bez ohľadu na počet zaslaných upomienok, bude klientovi poplatok za upomienku účtovaný
maximálne dvakrát za kalendárny mesiac a len za upomienku zaslanú v listinnej podobe. Po zosplatnení
úveru už nebudú poplatky za upomienku klientovi účtované.

V zmysle hlavy 20 § 7 Úverových podmienok ÚZ, ÚP, Metodická príručka a zabezpečovacie

vzťahy, ako aj vzťahy vzniknuté následne na základe uvedených zmluvných vzťahov, sa riadia
príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, v znení neskorších predpisov, ako aj ustanoveniami
Občianskeho zákonníka, v platnom znení.

Z predloženého splátkového kalendára súd zistil, že žalovaný uhradil do zosplatnenia sumu 197,53 eur

a po zosplatnení sumu 40 eur, celkovo teda uhradil sumu 237,53 eur, pričom mu bolo poskytnutých 400
eur a dňa 19.03.2015 došlo k zosplatneniu celého úveru.

Listom zo dňa 19.03.2015 označeným ako Výzva k splateniu celého úveru právny predchodca žalobcu
žalovanému oznámil, že z dôvodu omeškania s úhradou záväzkov vyplývajúcich z predmetnej úverovej

zmluvy, spoločnosť ho vyzýva k splateniu celého čerpaného úveru s tým, že dlžná čiastka činí 503,64
eur a vyzval ho na jej splatenie do 15 dní odo dňa odoslania predmetnej výzvy.V liste zo dňa 19.06.2015 žalobca oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky spoločnosti Home Credit
Slovakia, a.s. IČO: 36 234 176 na spoločnosť AB 1 B.V., registračné číslo: 341 86 049 a zároveň ho
vyzval na zaplatenie dlžnej sumy 468,52 eur do siedmich dní odo dňa odoslania výzvy.

Postúpením pohľadávky z úverovej zmluvy č. 4310087074 zo dňa 19.03.2015 sa spoločnosť Home
Credit Slovakia a.s. a žalobca dohodli na postúpení pohľadávky s príslušenstvom, ktorá vznikla z
úverovej zmluvy č. 4310087074 zo dňa 21.10.2013, vo výške 503,64 eur voči žalovanému.

Podľa § 261 ods. 6, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného
v rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez
ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí
(§ 476 ),
zmluvy o úvere (§ 497 ), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591 ), zasielateľskej zmluvy (§ 601 ), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638 ), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673 ), zmluvy o otvorení akreditívu

(§ 682 ),
zmluvy o inkase (§ 692 ), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700 ), zmluvy o bežnom účte (§ 708
) a zmluvy

o vkladovom účte (§ 716 ).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.Podľa§53ods.10Občianskehozákonníkaneprijateľnosťzmluvnýchpodmienoksahodnotísozreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s

uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú
zmluvu, od ktorej závisí.

Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky,
ak dlžník neurčí inak ( § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka ).

Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády
SR č. 87/1995 Z. z.

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom po 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkáchprespotrebiteľovvzneníneskoršíchpredpisovspotrebiteľskýmúveromnaúčelytohtozákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá

nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá úverová zmluva,
predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového úveru žalovanému, ktorý sa ho zaviazal vrátiť za

stanovených podmienok. Keďže si túto svoju povinnosť neplnil, žalobca dňa 19.03.2015 zospatnil celý
úver a vyzval ho na zaplatenie predmetnej sumy.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,

že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.

Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany

dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základepredbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade
ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny

predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah
úverových podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek
zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka. Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka,
došlo by k znevýhodneniu postavenia žalovaného ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok

(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, v zmysle ktorého

každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách
podľa § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa

v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je
potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Ďalej súd zistil, že podľa Úverových podmienok sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými

ustanoveniami Obchodného zákonníka, ako aj Občianskeho zákonníka.

V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich
občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného
zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie

Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka
sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V
rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne
obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti
dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).

Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne
neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné
ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne
obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný

záväzkový vzťah.

Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho
právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal
zvolením iného zákona, ktorý primárne nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov,

t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri
uzatváranízmluvyvrámcisvojejpodnikateľskejčiinejzárobkovejčinnosti.ZvolenierežimuObchodného
zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu
uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa
vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v

porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to,
dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka
je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách vObčianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch,
zákon o ochrane spotrebiteľa.

Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako
spotrebiteľskú zmluvu.

V ďalšom sa súd zaoberal jednotlivými nárokmi tvoriacimi žalovanú sumu.

Prvou žalobcom uplatňovanou sumou je nárok na zaplatenie istiny a zosplatnenej istiny spolu v sume
382,94 eur. Je nepochybné, že žalobca poskytol žalovanému úver v sume 400 eur a žalovaný uhradil
celkovo sumu 237,53 eur, pričom súd žalovaným vykonané úhrady započítal na úhradu istiny v zmysle
citovaného ust. § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka a preto žalovaného zaviazal na zaplatenie istiny
v sume 162,47 eur a čo do zvyšku v tejto časti žalobu zamietol.

Ďalšou žalobcom uplatnenou sumou je suma za upomienku, ktorú si žalobca uplatňuje v zmysle zmluvy
a úverových podmienok vo výške 24 eur, pričom aj v rámci žalovaným uhradených súm započítaných
na istinu je taktiež suma, ktorá bola žalobcom z jednotlivých splátok započítaná na úhradu poplatkov za
upomienky. V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým.
Navrhovateľ - žalobca je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť

dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a
práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou
za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a
v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho
záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú

v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo
uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Tu však ešte súd uvádza, že aj v prípade
preukázania vykonania takého úkonu, súd by daný nárok podrobil posúdeniu z hľadiska ust. § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko je zrejmé, že podmienky na takýto úkon zo strany žalobcu boli
splnené, pretože žalovaný si neplnil riadne svoje povinnosti. Súd však považuje sumu za upomienku za

neprimeranú, keďže by mala predstavovať náklady spojené so zaslaním upomienky, ktoré aj v prípade
jej písomného vyhotovenia a s tým spojených výdavkov na poštovné, súd považuje za neadekvátne
predmetnému úkonu, pričom s najväčšou pravdepodobnosťou bola upomienka zaslaná. Na základe
uvedeného má potom súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti
výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku poplatku za upomienky, pretože nepredložil žiadne také

dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje za
súčasného zhodnotenia predmetného dojednania ako takého, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto žalovaným vykonané úhrady
na túto položku v rámci splátok započítal na istinu a sumu uplatňovanú z tohto titulu žalobou zamietol.

Čo sa týka dojednania poistenia pod bodom 50 zmluvy Balíček Premium súd má za to, že poistenie
tak ako bolo v predmetnej úverovej zmluve dojednané nezodpovedá ustanoveniam § 788 a nasl.
Občianskeho zákonníka o poistných zmluvách. Žalovaný ako klient podpisom zmluvy mal súhlasiť s
tým, aby bol poistníkom poistený, pričom dojednané poistné predstavovalo 7,58% z mesačnej splátky.
Žalobca nijako súdu nepreukázal, či skutočne došlo k dojednaniu poistenia, keďže v zmysle zmluvy

v prípade nesplnenia podmienok pre prijatie do poistenia bral žalovaný na vedomie, že nemôže byť
poistený a pokiaľ k poisteniu pristúpil, poistiteľ bol oprávnený odmietnuť plniť z uzatvoreného poistenia
alebo odstúpiť od poistenia. Žalobca taktiež nepredložil súdu žiaden iný doklad preukazujúci vznik
poistenia, prípadne doklad o jeho nevzniknutí. Súd má taktiež pochybnosti o skutočnom oboznámení
sa s uvedenými dokumentmi žalovaným v zmysle preambuly úverových podmienok, podľa ktorých

podpisom úverovej zmluvy vyhlásil, že sa oboznámil s obsahom poistnej zmluvy medzi žalobcom ako
poistníkom a Českou pojišťovnou ZDRAVÍ a.s. ako poistiteľom a so znením Zvláštnych podmienok pre
skupinové poistenie pravidelných výdavkov zo spotrebiteľských, hotovostných a revolvingových úverov.
Žalovanému ako priemernému spotrebiteľovi nemusí byť zrejmý ani význam tohto pojmu, taktiež súd
poukazuje na to, že išlo zrejmé o pomerne obsahovo rozsiahly dokument upravujúci vzťah medzi dvoma

podnikateľskými subjektmi, poisťovňou a žalobcom. Uvedenie údajov o prijatí súboru poistenia tak ako
bolo uvedené v bode 50 predmetnej zmluvy bolo už súčasťou vopred pripravenej zmluvy žalobcom a za
takého stavu možno potom s najväčšou pravdepodobnosťou predpokladať, že žalovaný sa pre poistenie
nerozhodolpouzavretíúverovejzmluvyaprípadnomzváženíistéhorizika,resp.vznikupoistnejudalosti,ale že prijatie už vopred naformulovaného poistenia bolo jednou z podmienok uzatvorenia predmetnej
úverovej zmluvy. Takto žalovanému vznikla povinnosť platiť v rámci príslušnej dojednanej splátky aj časť
predstavujúcu poistenie. Rovnako aj pri tomto dojednaní mal súd za to, že ide o dojednanie spôsobujúcu

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto
žalovaným vykonané úhrady na túto položku v rámci splátok započítal na istinu a sumu uplatňovanú z
tohto titulu žalobou zamietol.

K poplatku za možnosť zmeny splátky a poplatku za možnosť odloženia splátok súd uvádza, že aj

toto dojednanie považuje za dojednania spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Žalovaný ako spotrebiteľ bol povinný mesačne platiť
poplatok za službu, ktorá mu v konečnom dôsledku ani nemusela byť poskytnutá. Žiadny právny predpis
žalobcovi ako veriteľovi neukladal takúto možnosť žalovanému ako dlžníkovi poskytnúť, jednalo sa o
dohodu účastníkov konania, preto má súd za to, že ak žalobca chcel žalovanému ako svojmu vernému,
či „vzornému klientovi“, ktorý si riadne plní svoje povinnosti takúto možnosť poskytnúť, malo sa jednať

o bezodplatnú možnosť. Je neprijateľné, aby žalovaný, ktorý už na začiatku trvania úverového vzťahu
medzi účastníkmi konania porušil základné podmienky pre splnenie takejto možnosti, následne ešte
v niekoľkých splátkach, ak by žalobca od zmluvy neodstúpil a žalovaný by splácal nepravidelne, no v
konečnom dôsledku by dlh uhradil, hradil aj takéto poplatky ako poplatky, za ktoré mu nebude môcť byť
poskytnuté protiplnenie a dôvodiť tým, že predsa mohol požiadať o zrušenie tejto možnosti. Vzhľadom

na uvedené potom súd nárok v tejto časti zamietol a úhrady žalovanému zaúčtované na predmetné
dojednania započítal na úhradu istiny.

Ďalšou žalobcom nárokovanou sumou je nárok na zaplatenie úroku z úveru jednak do času zosplatnenia
a v prípade riadneho splácania, tzv. ušlý úrok. Súd sa zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru,

ktorý bol v úverovej zmluve dojednaný vo výške 37,41% ročne.

Úroková miera podobného úveru v bankách v čase poskytnutia úveru ( október 2013 ) činila úrok 12,96
% p.a. Z toho je zrejmé, že dohodnutý ročný úrok z úveru medzi účastníkmi v danom prípade bol o
24,45% vyšší ako bola priemerná úroková miera z úverov poskytovaných v tomto období bankami.

Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad,
ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v
súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

Úroková miera dohodnutá medzi účastníkmi viac ako 2 násobne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru,
preto je takéto dojednanie neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú.
Pokiaľ sú úroky neplatné nemožno ich ďalej moderovať. Poskytnutý úver je z uvedeného dôvodu
bezúročný.

V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/114/2014 vo veci
žalobcu Profi Credit Slovakia s.r.o. o nárok na zaplatenie zo zmluvy o revolvingovom úvere, ktorý v
odôvodnení svojho rozsudku uviedol:
„Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere

o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti
priemeruúrokovzaúveryposkytovanébankamijenetolerovateľnézažiadnychokolnostíapretosprávne
postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100 %
oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v tom čase 12,67 % ročne). V tejto súvislosti
odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani

moderovať, a preto súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak považoval dohodu o výške úrokov
nad 12,67 % ročne za absolútne neplatnú. Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v celom rozsahu.
Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľav zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o
výške úrokov ako absolútne neplatnú.“

Žalobca skutočne poskytol žalovanému úver v sume 400 a žalovaný zaplatil len sumu 237,53 eur, ktorú
celú úhradu započítal na úhradu istiny, preto pri súčasnom závere o absolútnej neplatnosti o výške
úrokov z úveru zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 162,47 eur a v časti uplatňovaného úroku z úveru
žalobu zamietol.

Žalobca si tiež uplatnil nárok na úrok z omeškania, ktorý ku dňu 07.07.2015 vyčíslil vo výške 6,03 eur
a zo sumy 463,64 eur vo výške 5,05 % ročne od 08.07.2015 do zaplatenia dlžnej sumy. Žalobcovi nie
je možné priznať nárok na kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 6,03 eur vyčíslený zo všetkých
žalovaných súm za obdobie od 07.04.2015 do 07.07.2015, nakoľko bol vyčíslený z vyššej sumy na akú
žalobcovi vznikol nárok.

Podľa zistenia súdu sadzba úroku z omeškania v súlade s ustanovením § 517 Občianskeho zákonníka v
spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z., bola ku dňu 07.04.2015, 16.04.2015 a ku dňu 16.05.2015
vo výške 5,05 % p.a. Vzhľadom na žalobcom priznaný nárok, súd žalovaného zaviazal aj na zaplatenie
úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 202,47 eur od 07.04.2015 do 15.04.2015, zo sumy
182,47 eur od 16.04.2015 do 15.05.2015 a zo sumy 162,47 eur od 16.05.2015 do zaplatenia, nakoľko

žalovaný po zosplatnení úveru uhradil dňa 15.04.2015 sumu 20 eur a dňa 15.05.2015 taktiež 20 eur, a
čo do zvyšku aj v časti nároku na úrok z omeškania žalobu zamietol.

Podľa § 137 Občianskeho súdneho poriadku, trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a
ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy

dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada
výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena
správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ak mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny

z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo. Z uplatnenej sumy 463,64 eur bolo žalobcovi
priznaných 162,47 eur, teda žalobca mal v konaní úspech 35% a neúspech 65%, čo predstavuje úspech
žalovaného. Žalovanému po odpočítaní úspechu žalobcu vznikol nárok na náhradu trov konania v
pomere 30%, no keďže žalovaný náhradu trov konania nežiadal a zo spisu mu žiadne trovy nevyplynuli,
súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. l O.s.p.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote , možno sa jej plnenia
domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.