Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 17, 2016

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 10C/48/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816201595
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kopina

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8816201595.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Martinom Kopinom v právnej veci žalobcu: EOS

KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: B. I., P.. XX.XX.XXXX, U. XXXX/X, J. P. X., štátny
občan SR, o zaplatenie 469,09 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 249,08 Eur spolu s ročným úrokom z omeškania 8,75 %
zo sumy 67,57 Eur od 18.03.2013 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania 8,75 % zo sumy 52,03
Eur od 18.04.2013 do zaplatenia, ročným úrokom z omeškania 8,5 % zo sumy 74,64 Eur od 19.05.2013
do zaplatenia, ročným úrokom z omeškania od 8,5 % zo sumy 54,84 Eur od 19.06.2013 do zaplatenia,

to všetko do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcasapodanoužaloboudomáhal,abysúdzaviazalžalovanéhonazaplatenieistinyvovýške469,09
Eur spolu s ročným úrokom z omeškania 8,75 % zo sumy 67,57 Eur od 18.03.2013 do zaplatenia, s
ročným úrokom z omeškania 8,75 % zo sumy 52,03 Eur od 18.04.2013 do zaplatenia, ročným úrokom z

omeškania 8,5 % zo sumy 74,64 Eur od 19.05.2013 do zaplatenia, ročným úrokom z omeškania od 8,5
% zo sumy 54,84 Eur od 19.06.2013 do zaplatenia, ročným úrokom z omeškania 8,5% zo sumy 220,01
eur od 19.07.2013 do zaplatenia, ako aj trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku
vo výške 28,00 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 100,28 eur.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 postúpil postupca Slovak Telekom, a.s., na žalobcu
pohľadávku voči žalovanému.

Žalobu odôvodnil žalobca tým, že spoločnosť Slovak Telekom a.s., (právny predchodca žalobcu)
uzavrel so žalovaným dňa 17.01.2013 Zmluvu č. XXXXXXXXXX. Predmetom Zmluvy bolo poskytovanie
telekomunikačných služieb v zmysle Zákona o elektronických komunikáciách v platnom a účinnom
znení. Na základe Zmluvy postupca poskytol žalovanému telekomunikačné služby, špecifikované v
Zmluve za podmienok stanovených v Zmluve a vo Všeobecných podmienkach. Žalovaný sa zaviazal
zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v Zmluve a v Cenníku. Postupca

vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s platnými cenovými
podmienkami postupcu. Postupca vystavil žalovanému Vyúčtovanie faktúry, pričom postúpil žalobcovi
nasledovné pohľadávky na faktúrach: faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 67,57 eur so splatnosťou
17.03.2013, faktúru č. XXXXXXXXX6 na sumu 52,03 eur so splatnosťou 17.04.2013, faktúru č.XXXXXXXXXX na sumu 74,64 eur so splatnosťou 18.05.2013, faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 54,84
eursosplatnosťou18.06.2013afaktúruč.XXXXXXXXXnasumu220,01eursosplatnosťou18.07.2013.
Žalovaný ku dňu podania žaloby odo dňa postúpenia pohľadávky uhradil 0,00 eur. Pohľadávka žalobcu

vo výške 469,09 eur nebola ku dňu podania žaloby uhradená. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, má veriteľ pri omeškaní s úhradou dlžnej sumy právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

Podľa § 115a ods. 2 OSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch (t.j. v sporoch,
ktorých hodnota nepresahuje 1.000 eur - § 200 ea OSP). Súd postupoval v súlade s vyššie cit. zákonným
ustanovením, nakoľko v predmetnej veci ide o drobný spor.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami a zistil nasledujúci skutkový stav:

Právny predchodca žalobcu, ako poskytovateľ a žalovaný - fyzická osoba, ako účastník, uzavreli dňa
17.01.2013 Zmluvu o poskytovaní služby Magio Sat. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie základného
balíčka MagioTV, s dobou trvanie na dobu neurčitú. Žalovaný v rámci akcie LCD televízor - silne
dotovaná akcia Vianoce 2012 - viazanosť 24 mesiacov odobral televízor s parametrami Typ TV 40

LCD, KZ - spôsob doručenia dobierkou, identifikácia služby 1-YWMNC6, TV program Klasik. Fakturačné
obdobie bolo určené jednomesačné, platbou v hotovosti.

Keďže žalovaný za poskytované služby zo strany žalobcu neuhradil cenu služieb riadne a včas, za
neuhradené služby žalobca vyfakturoval žalovanému faktúry, a to faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu

67,57 eur so splatnosťou 17.03.2013, faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 52,03 eur so splatnosťou
17.04.2013, faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 74,64 eur so splatnosťou 18.05.2013, faktúru č.
XXXXXXXXXX na sumu 54,84 eur so splatnosťou 18.06.2013 a faktúru č. XXXXXXXXX na sumu 220,01
eur so splatnosťou 18.07.2013.

Postupník - žalobca listom zo dňa 01.02.2016 označeným ako pokus o zmier žalovanému oznámil, že
od spoločnosti Slovak Telekom, a.s. odkúpil pohľadávku a vyzval ho, aby dlžnú sumu spolu s úrokom
v sume 575,80 eur zaplatil do 04.02.2016.

Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu

dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 20.11.2014 spolu s prílohami k tejto zmluve mal súd za
preukázané, že Slovak Telekom a.s., postúpil predmetnú pohľadávku na EOS KSI Slovensko, s.r.o..

Podľa§43ods.1Zákonač.351/2011Z.z.oelektronickýchkomunikáciáchvzneníneskoršíchpredpisov,
podnik má právo
a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu,
b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení,

c) odmietnuť uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak
1. poskytovanie verejnej služby na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky
neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm. a) alebo by bolo
možné len s vynaložením neprimerane vysokých nákladov,
2. záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu preto, že je dlžníkom podniku alebo iného

podniku alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal s ním
zmluvu,
3. záujemca nesúhlasí s podmienkami zmluvy o poskytovaní verejných služieb,
d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu
1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení

zamedzujúcich jej zneužívanie,
2. nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných
služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasneprerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí
primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo
3. podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť

poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení,
e) požadovať od účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní
verejných služieb predloženie preukazu totožnosti, vyhotoviť kópiu preukazu totožnosti alebo odčítať
údaje z preukazu totožnosti elektronickými prostriedkami na účely overenia poskytnutých údajov
účastníka podľa odseku 2 písm. b).

Podľa § 43 ods. 9 Zákona uvedeného vyššie, Koncový užívateľ má právo na uzavretie zmluvy o
poskytovaní verejných služieb s jedným alebo viacerými podnikmi poskytujúcimi pripojenie k verejnej
sieti alebo verejné služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).

Podľa § 43 ods. 10 Zákona uvedeného vyššie, Účastník má právo na

a) bezplatné odstránenie porúch v poskytovaní verejnej služby, ktoré nezavinil,
b) vrátenie pomernej časti ceny za čas neposkytovania verejnej služby zavineného podnikom; toto právo
musí uplatniť v príslušnom podniku najneskôr do troch mesiacov po obnovení poskytovania verejnej
služby.

Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá
podľa zák. č. 351/2011 Z. z. zmluva o poskytovaní verejných služieb v zmysle dodatku s tým, že časť
ich obsahu bola určená odkazom na všeobecné podmienky.

Podľa § 44 ods. 8 Zákona uvedeného vyššie, podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných

služieb, ak účastník
a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej
osobe, hoci aj z nedbanlivosti,
b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,
c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, 20) alebo používa

také zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí,
d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania,
e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní verejných služieb.

Žalovaný nesplnil svoj záväzok vyplývajúci mu zo zmluvy a všeobecných podmienok a neuhradil

žalobcovi poplatky za poskytované služby. Žalobca ako deň omeškania žalovaného určil deň nasledujúci
po splatnosti každej faktúry.

Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o pripojení
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, aknemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s

uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú
zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo
spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských
zmluvách dodávateľom je neprijateľná.

Podľa § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku
v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo
mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,

nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie
túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.

Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho
právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal

zvolením iného zákona, ktorý primárna nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov,
t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri
uzatváranízmluvyvrámcisvojejpodnikateľskejčiinejzárobkovejčinnosti.ZvolenierežimuObchodného
zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu
uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa

vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v
porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to,
dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka
je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v
Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch,

zákon o ochrane spotrebiteľa.

Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako
spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže ide o zmluvu uzavretú
medzi právnym predchodcom žalobcu ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom, keď priamo

v zmluve je uvedené, že žalovaná ju uzatvárala ako účastník - fyzická osoba nepodnikateľ, pričom
obsah zmluvy, Všeobecných podmienok a tým aj samotného dojednania režimu bol daný žalobcom bez
možnostižalovanejprivodiťakúkoľvekzmenu,aletaktiežajsodkazomnapríslušnéustanoveniaZákona
o ochrane spotrebiteľa, ktorý zákon je potrebné na daný vzťah aplikovať.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivýmprístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Na základe vykonaného dokazovania a vychádzajúc z citovaných ustanovení, súd mal za preukázané,
že medzi účastníkmi konania bola uzavretá spotrebiteľská zmluva. Spotrebiteľ - žalovaný, v čase
uzatvárania zmluvy nemal možnosť individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy s dodávateľom právnym predchodcom žalobcu. Zo strany žalovaného došlo k
porušeniu zmluvných podmienok, a to neuhradením cien poskytnutých služieb tak, ako boli účtované

v jednotlivých faktúrach, preto súd žalobe v časti o zaplatenie súm za poskytnuté služby - mesačné
poplatky vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 249,08 eur predstavujúcej súčet súm za
poskytnuté služby z faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 67,57 eur so splatnosťou 17.03.2013, faktúru č.
4XXXXXXXXX na sumu 52,03 eur so splatnosťou 17.04.2013, faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 74,64
eur so splatnosťou 18.05.2013, faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 54,84 eur so splatnosťou 18.06.2013.

Čo sa týka nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 220,01 eur, ktorú si žalobca
uplatnil vo faktúre č. XXXXXXXXX, žalobca právo na zmluvnú pokutu odvíja od zmluvy o poskytovaní
verejných služieb, ktorá ako typová zmluva je uzatváraná vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje,
a preto sa nejedná o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie. Právny predchodca žalobca ako

dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná
pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách a právny predchodca žalobcu
menil len výšku zmluvnej pokuty. Súd ďalej konštatuje, že právny predchodca žalobcu pri uzatváraní
zmluvy vystupoval ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, keď v zmluve je priamo uvedené,

že ju uzatváral ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Tento vzťah medzi účastníkmi na základe zmluvy
vznikol v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ
v oblasti ochrany spotrebiteľa. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať
neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti

takejto podmienky.

Súd pri hodnotení dojednaných zmluvných podmienok v súlade s ust. § 53 ods. 9 bral zreteľ na povahu
tovaru, na ktorý zmluva bola uzavretá, keď predmetom bolo poskytovanie služieb v rámci dohodnutého
programu, pričom cena za poskytované služby bola stanovená cenníkom a zmluva bola uzavretá na

dobu neurčitú s tým, že v zmysle zmluvy sa žalovaný zaviazal, že po dobu 24 mesiacov zotrvá v
zmluvnom vzťahu s podnikom a že po celú túto dobu bude bez prerušenia tieto služby využívať, a to v
súlade s jeho záväzkami. Zmluvná pokuta bola dojedná pre porušenie povinností tak ako boli uvedené
v jednotlivých ustanoveniach vyplývajúcich pre žalovaného zo zmluvy. Súd bral na zreteľ aj okolnosti
súvisiace s uzavretím predmetnej zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy, keď zmluva bola uzavretá na

predtlači spoločnosti, jednotlivé údaje boli vpísané zástupcom spoločnosti.

V danej právnej veci si žalobca uplatňuje nárok z titulu zmluvnej pokuty ako sa ňou súd zaoberal vyššie,
pričom sa jedná o dojednanie, ktoré bolo viacerými rozhodnutia súdov, a to aj tunajšieho, vyhlásené
za neprijateľnú zmluvnú podmienku ( napr. rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn.

9C/53/2012, 3C/151/2012).

Súd poukazuje na ustanovenie § 53a ods. Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak súd určil
niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a
je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných

obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal
plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto
podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ
má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú

povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.Citované ustanovenie § 53a je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ( ďalej len „smernica“ ), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským
štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok.

Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali
primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov ( čl. 7 ods. 1 smernice ).

S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti
o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov.
Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa
a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia
možná bez nekalých podmienok ( čl. 6 ods. 1 smernice ). Citované ustanovenie čl. 6 ods. 1 sa má

považovať za kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v
režime pravidiel verejného poriadku, teda pravidiel, na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať
a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých okolností vyžadovať ( rozsudok Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 6Co/91/2011 ).

Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku,
ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú, takáto zmluvná podmienka je neplatná,
jedná sa o absolútnu neplatnosť (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Jej ďalším používaním
dodávateľ vytvára protiprávny stav, naviac zákonom výslovne zakázaný a priznanie plnenie z takejto
zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom, ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej

zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu. Súd
je povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej
podmienky a to aj z takej, ktorú už skôr judikoval. Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej podmienky
v demokratickej spoločnosti by mal byť samozrejmý a rešpektovaný subjektmi práva, ak existuje
zákonná povinnosť zdržať sa protiprávneho konania, je oprávnené očakávať, že dodávateľ bude právnu

povinnosť rešpektovať a od spotrebiteľov nebude požadovať plnenie v rozpore s dobrými mravmi,
majúce svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke.

S ohľadom na vyššie uvedené mal súd za to, že nárok uplatnený žalobcom z titulu zmluvnej pokuty
nemožno žalobcovi priznať, nakoľko sa jedná o nárok z absolútne neplatnej neprijateľnej podmienky

určenej súdom, preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., v zmysle § 3 ktorého výška
úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

Keďže sa žalovaná s plnením svojho peňažného záväzku z každej splatnej faktúry dostala do
omeškanie, súd ju zaviazal dňom nasledujúcom po dni splatnosti každej z faktúr na zaplatenie aj úroku
z omeškania v súlade s príslušným ustanovením Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády,
a to vo výške uvedenej vo výroku rozsudku z jednotlivých neuhradených súm.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Z uplatnenej sumy 469,09 eur bolo žalobcovi priznaných 249,08 eur za všetky nezaplatené faktúry.
Žalobca tak mal v konaní úspech vo výške 53 % a žalovaný vo výške 47%. Nakoľko bol pomer úspechu
a neúspechu pomerne rovnaký súd nepriznal žiadnemu účastníkovi náhradu trov konania.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Vranov nad Topľou dňa 17. mája 2016

JUDr. Martin Kopina

samosudca

Za správnosť vyhotovenia
Lenka Puzderová, asistentka senátu