Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, July 6, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1To/69/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615010319
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Blažová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1615010319.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Magdalény Blažovej a sudcov JUDr.
Ivety Zelenayovej a JUDr. Richarda Molnára, v trestnej veci obžalovaného Q. L., pre prečin usmrtenia
podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Malacky,
proti rozsudku samosudcu Okresného súdu Malacky z 14.03.2016, sp. zn. 2T/81/2015, na verejnom
zasadnutí konanom 20. júla 2016 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry v Malackách sa z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Malacky z 14.03.2016 sp. zn. 2T/81/2015 bol obžalovaný Q. L. uznaný za
vinného z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:

dňa 22.14.2014 v čase o 09.50 hod. v obci I. po miestnej komunikácii viedol osobné motorové vozidlo

zn. G. Q. ev. č. F pred obecným úradom cúval z parkoviska na hlavnú cestu, pričom sa plne nevenoval
vedeniu vozidla, nesledoval situáciu v cestnej premávke a nedal prednosť cyklistke poškodenej T. L., nar.
XX.XX.XXXX, naposledy bytom I. 102, ktorá jazdila po hlavnej ceste smerom od centra na železničnú
stanicu, čím porušil ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c/, § 22 ods. 2, § 137 ods. 1, ods. 2 písm. c/ zákona
č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v dôsledku čoho došlo k
stretu vozidla s bicyklom, po ktorom poškodená spadla s bicyklom a utrpela zlomeninu ľavej časti lebky,

zakrvácanie pod blany mozgu a pomliaždenie mozgu, na následky ktorých zranení dňa 26.12.2014
zomrela.

Za tento prečin obžalovanému podľa § 149 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, písm. l/ a § 38 ods.
3 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov, výkon ktorého podľa § 49 ods. 1 písm. a/
a § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložil na skúšobnú dobu 3 (troch) rokov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu na dobu troch rokov.

Súd prvého stupňa zároveň postupom podľa § 287 ods. 1 Tr. por. zaviazal obžalovaného nahradiť
Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. Bratislava škodu vo výške 5999,26,- eur a poškodenej Ing. D. X.

škodu vo výške 2715,57,- eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. bola poškodená D.. D. X. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaná
na občianske súdne konanie.
Proti rozsudku okresného súdu čo do výroku o treste podal ihneď po jeho vyhlásení priamo do zápisnice
z hlavného pojednávania dňa 14.03.2016 (č.l. 226) odvolanie prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky.V písomných dôvodoch odvolania prokurátor uviedol s poukazom na vyhlásený odsudzujúci rozsudok
a zahlásené odvolanie voči výroku o uloženom treste, že zastáva názor, že obžalovaný, tak, ako
to konštatoval prvostupňový súd, porušil vážnym spôsobom pravidlá cestnej premávky a následkom

jeho konania došlo k usmrteniu človeka. Skutočnosť, že obžalovaný trpí ťažkou chorobou, nebolo
podložené žiadnym dôkazom. Toto konštatovanie vyplýva výlučne len zo záverečnej reči obhajcu
obžalovaného. Uložený trest považuje za nedostatočný a zastáva názor, že v prípadoch dopravných
nehôd so smrteľným následkom je potrebný dôraznejší postih, spočívajúci v uložení nepodmienečného
trestu odňatia slobody, spolu s trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu.

Len adekvátny postih páchateľov môže mať v budúcnosti priaznivý vplyv na pokles trestných činov
spáchaných v doprave a zabezpečí tak generálnu prevenciu vo vzťahu k iným porušovateľom pravidiel
v cestnej premávke. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil vo výroku o
treste a uložil obžalovanému primeraný nepodmienečný trest odňatia slobody so zaradením do ústavu s
minimálnym stupňom stráženia spolu s trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov.

V súlade s § 314 Tr. por. bolo prvostupňovým súdom toto odvolanie prokurátora zaslané na prípadné
vyjadrenie, ako obžalovanému, tak všetkým poškodeným. Obžalovaný sa k odvolaniu prokurátora
vyjadril podaním doručeným okresnému súdu 03.06.2016. Uviedol v ňom, že tvrdenie prokurátora, že
nebol predložený žiadny doklad o tom, že trpí ťažkou chorobou je absolútne zavádzajúce a ľudsky až
nepochopiteľné, keďže takýto doklad predložil súdu už na pojednávaní dňa 14.03.2016, na ktorom bol

osobne prítomný aj prokurátor. Na preukázanie tejto skutočnosti si dovolil predložiť aktuálnu lekársku
správu z 25.05.2016, ktorá jeho súčasný zlý zdravotný stav (a to, že je onkologickým pacientom)
dosvedčuje. Pokiaľ ide o druh a výšku trestu uviedol, že spáchanie trestného činu usmrtenia svojej tety
hlboko oľutoval a k skutku sa priznal. Nepoprel, že následok jeho činu je tragický - a to pre celú ich
rodinu. S takýmto niečím sa človek len tak nevyrovná a zaťažuje ho to psychicky do konca života. Celá

táto ľudská tragédia vplýva veľmi negatívne nie len na ostatných členov rodiny, ale aj na jeho zdravotný
a psychický stav. Skutok , ktorý spáchal bol nedbanlivostný, nebol navyše ani spôsobený prípadnou
agresívnou jazdou. V prípade, ak by súd u neho rozhodol o uložení nepodmienečného trestu odňatia
slobody, mohlo by u neho dôjsť k závažnému zhoršeniu zdravotného stavu. Navrhol, aby krajský súd
odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol.

Poškodené strany sa k odvolaniu prokurátora nevyjadrili.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací ( § 315 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť podaného
odvolania (§ 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods.

3 Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že podané
odvolanie nie je dôvodné, vzhľadom na správnosť a zákonnosť napadnutého prvostupňového rozsudku.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu,
determinovaným uvedeným ustanovením, je preskúmanie len tých výrokov, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie a preskúmanie správnosti konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom rozsudku.
Výnimkou z uvedenej zásady a to, že odvolací súd musí prihliadnuť aj na chyby, ktoré síce odvolaním

neboli vytýkané, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti rozsudku) podanie
mimoriadneho opravného prostriedku, t.j. dovolania, avšak takéto chyby v danom prípade zistené neboli.

V nadväznosti na vyššie uvedené, ako aj vzhľadom k podanému odvolaniu prokurátora a z
toho vyplývajúceho rozsahu prieskumnej povinnosti, odvolací súd nepreskúmaval výrok o vine,

vrátane právneho posúdenia skutku, nakoľko konanie, ktoré týmto výrokom prvostupňového rozsudku
predchádzalo bolo v súlade so zákonom.

Predovšetkým je potrebné uviesť, že obžalovaný Q. L. urobil na hlavnom pojednávaní pred okresným
súdom dňa 14.03.2016 vyhlásenie o priznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. Senát krajského

súdu preskúmal i zákonnosť postupu okresného súdu v súvislosti s jeho rozhodnutím o prijatí vyhlásenia
obžalovaného a zistil, že v tomto smere konal okresný súd správne a neporušil žiadne procesné
ustanovenia. Priznanie viny obžalovaným bolo teda prijaté súdom prvého stupňa v súlade so zákonom
a stalo sa nemenným.Ani krajský súd, podobne ako okresný súd, nemal dôvodné pochybnosti o skutkových tvrdeniach
uvedených v obžalobe a preto priznanie viny obžalovaným Q. L., považoval za logický dôsledok

dôkazného stavu zisteného a prezentovaného prokurátorom v obžalobe.

Logickým dôsledkom rozhodnutia súdu prvého stupňa o prijatí vyhlásenia obžalovaným že je vinný, bol
aj ďalší postup súdu, keď nevykonal dokazovanie v rozsahu priznanej viny.

Nakoľko na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom nebolo vykonané dokazovanie súvisiace so
skutkovými zisteniami obžaloby, nemohol ani krajský súd, ako súd odvolací preskúmavať, zasahovať,
meniť, či prípadne spochybňovať skutkové zistenia a závery súdu prvého stupňa, prezentované vo
výroku o vine v napadnutom rozsudku. Napokon odvolanie prokurátora smerovalo len proti výroku o
treste odňatia slobody.

Vzhľadom k tomu odvolací súd nezistiac žiadne procesné pochybenie v postupe súdu prvého stupňa v
súvislosti s vyhlásením obžalovaného a jeho prijatím v zmysle § 257 ods. 6, ods. 7 Tr. por. a následného
uznania viny podľa obžaloby, nezaoberal sa z hľadiska správnosti, resp. nesprávnosti skutkových a
právnych záverov v napadnutom rozsudku a zaoberal sa len výrokom o treste.

Odvolací súd pri preskúmaní výroku o treste napadnutého rozsudku nezistil žiadny zákonný dôvod
na zrušenie alebo zmenu uloženého trestu a to z pohľadu odvolania prokurátora. Trest uložený
prvostupňovým súdom je trestom zákonným, spravodlivým a nie neprimeraným.

Odsúdenie obžalovaného okresným súdom je v súlade so zákonom a uložený trest odňatia slobody

v trvaní 30 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na tri roky nie je neprimeraný, pričom
odvolací súd dodáva, že v zmysle § 34 ods. 1, 2, 4 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k
tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej

výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné
sadzby trestu odňatia slobody. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 38 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno

prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie
trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje
použitie vyššej trestnej sadzby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer
a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa§38ods.3Tr.zák.akprevažujepomerpoľahčujúcichokolností,znižujesahornáhranicazákonom

ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Prvostupňový súd správne zistil a ustálil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, prihliadol na
spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy. Okresný súd správne ustálil dve poľahčujúce okolnosti spočívajúce v tom, že

obžalovaný viedol pred spáchaním činu riadny život ( § 36 písm. j/ Tr. zák.) a priznal sa k spáchaniu
činu a tento aj úprimne oľutoval ( § 36 písm. l/ Tr. zák.) a správne aj konštatoval, že nebola u neho
zistená žiadna priťažujúca okolnosť podľa § 37 Tr. zák.

Za prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 2 Tr. zák. zákonodarca stanovuje trestnú sadzbu v rozpätí od

dvoch do 5 rokov. Už tým, že ide o nedbanlivostný trestný čin, ho zákonodarca zaraďuje medzi prečiny
( § 10 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.), avšak podstatným tu je hlavne to, že stanovením rozpätia trestnej sadzby,
zaradil zákonodarca tento trestný čin medzi menej závažné trestné činy, čo možno vyvodiť z toho, že za
jeho spáchanie nemusí súd povinne ukladať trest odňatia slobody (§ 34 ods. 6 Tr. zák. argumentum a
contrário). Trestom odňatia slobody sa tu má na mysli nielen jeho nepodmienečná forma ale aj prípadné

podmienečné odloženie výkonu trestu odňatia slobody. Súd za spáchanie prečinu podľa § 149 ods. 2
Tr. zák. môže preto uložiť dokonca len samostatné alternatívne tresty ako napríklad peňažný trest, trest
povinnej práce, trest zákazu činnosti a pod., samozrejme aj za podmienky, že sa páchateľ dopustil tohto
prečinu tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona.Z uvedených skutočností preto možno uzavrieť, že prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/
Tr. zák. nie je podľa zákonodarcu tak typovo závažným trestným činom, aby určil súdu povinnosť ukladať

pri ňom len trest odňatia slobody, prípadne len nepodmienečný trest odňatia slobody a to dokonca ani
za situácie, ak bol predmetný trestný čin spáchaný tak, že obžalovaný viedol motorové vozidlo, ktorého
riadeniu sa plne nevenoval a spôsobil smrť. Ak by zákonodarca chcel, aby v takýchto prípadoch mohol,
alebo mal byť ukladaný len nepodmienečný trest odňatia slobody, celkom určite by to priamo v trestnom
zákone stanovil, tak, ako to urobil v prípade trestného činu usmrtenia podľa § 149 ods. 4 Tr. zák., kde

už zo stanovenia trestných sadzieb vyplýva nemožnosť uloženia iného než nepodmienečného trestu
odňatia slobody.

Krajský súd pri zvažovaní druhu trestu, ktorý bolo nutné uložiť obžalovanému za spáchanie skutku,
vychádzal okrem závažnosti spáchaného prečinu aj z toho, že nepodmienečný trest odňatia slobody
je trest ultima ratio (posledná a krajná možnosť), ktorý môže súd uložiť len vtedy, ak iné druhy trestov,

prípadne iné formy trestu odňatia slobody nemôžu celkom zjavne viesť k náprave obžalovaného.

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj dve
poľahčujúce okolnosti, vychádzal aj odvolací súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného

činu a teda musí byť úmerný k spáchanému prečinu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným
z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v
ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému
sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy
k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom,

voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov
spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).

Odvolací súd sa stotožnil s úvahami okresného súdu, keď obžalovanému Stanislavovi L. uložil trest
odňatia slobody takmer v polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby, pretože bolo možné ukladať

obžalovanému trest odňatia slobody v rozpätí od 2 rokov do 4 rokov, vzhľadom na vyššie uvedenú
úpravu, keď horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody sa mu znížila o jednu tretinu. Pri ukladaní
tohto druhu trestu a jeho výmery, ktorý v súlade so zákonom zohľadnil, že obžalovaný doposiaľ nebola
súdne trestaný a priznal sa k spáchaniu činu a tento aj úprimne oľutoval. Jeho priznanie i ľútosť
považoval aj krajský súd za úprimné.

Preto aj senát odvolacieho súdu plne poukazuje na dôvody postupu a úvah okresného súdu pri ukladaní
trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu obžalovanému.

Krajský súd sa nemohol stotožniť s argumentáciou prokurátora, ktorá vyplynula z dôvodov jeho
odvolania, že obžalovanému je potrebné uložiť trest odňatia slobody spojený bezprostredne s jeho

výkonom. Pokiaľ prokurátor argumentoval tým, že v spise absentuje lekárska správa o zdravotnom
stave obžalovaného, s týmto nie je možné sa stotožniť, keďže súčasťou spisového materiálu je
lekárska správa z 15.08.2012 svedčiaca o zhubnom nádore prostaty obžalovaného. Taktiež nie je možné
súhlasiť s názorom prokurátora, že v prípade smrteľného následku je potrebné ukladať nepodmienečný
trest odňatia slobody. Krajský súd zastáva názor, že represívna zložka uloženého trestu by najmä

u kulpóznych prečinov nemala presahovať ostatné faktory (prevýchova, prevencia, reparácia), ktoré
má trest v rámci dosiahnutia prioritného cieľa sledovať. Treba vziať do úvahy aj skutočnosť, že také
porušenie vodičských povinností, aké bolo zistené u obžalovaného by bolo možné denne pričítať
mnohým osobám riadiacim motorové vozidlá. Ukladanie nepodmienečného trestu u obžalovaného ,
ktorý trpí nevyliečiteľným onkologickým ochorením, by považoval aj krajský súd za neprimerane prísny

trest, keďže doposiaľ tento viedol riadny život, aj napriek tomu, že tento v evidenčnej karte vodiča od
roku 2005 až do roku 2013 má 6 záznamov, avšak ide o priestupky typovo menej závažné.

Záverom je potrebné konštatovať , že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný a podľa evidenčnej
karty vodiča ide o prvú ním zavinenú vážnu dopravnú nehodu. Rovnako tak je potrebné konštatovať, že

obžalovanému tesne po dopravnej nehode nebolo zistené požitie alkoholu, ani iných návykových alebo
psychotropných látok.Napokon obžalovanému bol uložený aj primeraný trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého
druhu na dobu tri roky, čo je v dolnej polovici zákonom upravenej trestnej sadzby (aj tu sa horná hranica
znižuje o jednu tretinu), práve ktorý trest je na dovŕšenie nápravy obžalovaného a ktorý trest zohľadňuje

priestupkové správanie obžalovaného, na ktoré správne poukázal a aj dostatočne zohľadnil už okresný
súd v napadnutom rozsudku.

Zvyššieuvedenýchdôvodovkrajskýsúdpodľa§319Tr.por.odvolanieprokurátoraOkresnejprokuratúry
Malacky ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.