Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 13, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/107/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3613205119
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3613205119.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr.
Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci navrhovateľky Z. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom
J. XXXX proti odporcovi Y. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, o určenie otcovstva k maloletému V. H.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Partizánske, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 20. októbra 2015

č. k. 3C/90/2013-78, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa povinnosti otca platiť výživné,
zameškaného výživného p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa náhrady trov konania m e n í tak, že odporca j e
p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania 311,- eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok za návrh
z r u š u j e .

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania 74,58 eur, do
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že odporca Y. O. je otcom maloletého V. H. z matky
Z. H., rod. B.. Zároveň zveril maloletého V. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok a otca zaviazal platiť výživné na maloletého po 60 eur mesačne vždy do 15-
teho dňa v tom ktorom mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od 07.02.2012. Zameškané výživné

za čas od 07.02.2012 do 20.10.2015 v sume 2.040 eur súd povolil otcovi splácať v splátkach po 10 eur
spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok. Odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľke
náhradu trov konania v sume 245 eur, zároveň trovy štátu vo výške 11,42 eur, a zároveň odporcu
zaviazal zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 66 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 94 ods. 1, 2, § 36 ods. 1, §

62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine s tým, že po zhodnotení výsledkov dokazovania súd dospel k záveru,
že návrh je podaný dôvodne. Navrhovateľka sa v rozhodnej dobe stýkala s odporcom bez použitia
ochranných prostriedkov, pričom zo znaleckého posudku znalca z odboru DNA vyplynulo, že biologické
otcovstvo odporcu je treba pokladať za prakticky dokázané. Súd preto určil, že odporca je otcom mal.
V., a zároveň zveril dieťa do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Odporcu zaviazal platiť výživné na maloletého po 60 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v

mesiaci vopred, k rukám matky s účinnosťou od 01.07.2012, teda od narodenia dieťaťa. Pri stanovení
výšky výživného súd vychádzal z majetkových, zárobkových možností a schopností účastníkov konania.Matka je v súčasnosti na materskej dovolenke, poberá materskú 340 eur a okrem maloletého V. má
vyživovaciu povinnosť ešte k jednému dieťaťu, ktoré sa jej narodilo 13.07.2015 a ktoré má so svojim
manželom. Otec okrem maloletého nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť, pracoval v zahraničí, kde

dosahoval príjem 1.000 eur mesačne v čistom a od 17.10.2015 nepracuje, nezaevidoval sa na úrade
práce a uviedol, že žije z toho, čo si zarobil, keď pracoval v zahraničí na lodi. Zameškané výživné
za čas od 07.02.2012 do vyhlásenia rozsudku, teda 20.10.2015 v sume 2.040 eur súd povolil otcovi
splácať v splátkach po 10 eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok. Pokiaľ ide o
zameškané výživné otec prispel od narodenia dieťaťa v mesiacoch apríl až september 2015 na výživu

po 30 eur, a teda dobrovoľne zaplatil 180 eur. Zároveň bol odporca zaviazaný v zmysle § 142 ods.
1 O.s.p. zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania, ktorá suma predstavuje zložený preddavok na
znalecké dokazovanie. Odporcu súd zaviazal zaplatiť na účet súdu trovy štátu v súlade s § 148 ods.
1 O.s.p. vo výške 11,42 eur, čo predstavuje doplatok na znalečnom a tiež súdny poplatok za podaný
návrh v sume 66 eur.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca, ktorý namietal, že Okresný súd Partizánske vo
vydanom rozsudku plne opomenul jeho stretávanie sa s maloletým V.. Ďalej namietal, že má právo
spolurozhodovať o jeho vzdelávaní, trávení voľného času a byť informovaný o každej jeho ceste mimo
Slovenskej republiky. Trval na tom, aby dieťa malo v rodnom liste zapísané priezvisko O.. Matka
maloletého dieťaťa sa so svojim manželom dopredu dohodla, že vzniknutá situácia im dáva možnosť

špekulácie. Žiadal preto, aby suma, ktorú bol povinný platiť na základe rozsudku rozdelil súd tak, že
30 eur bude platiť k rukám matky a 30 eur bude platiť na účet v banke s tým, že rovnako zameškané
výživné otec bude splácať na účet zriadený v banke v prospech maloletého, pričom matka má právo
vybrať z takto zriadeného účtu príslušnú finančnú hotovosť len v prípade, ak sa sama dostane hmotnej
núdze. Žiadal tiež, aby súd rozdelil trovy konania rovnakou mierou pre oboch účastníkov konania, teda

aby prihliadal na skutočnosť, že matka pravdepodobne uviedla do omylu svojho manžela, že je otcom
maloletého, pričom tento manžel bol zároveň zapísaný do rodného listu maloletého. Preto žiadal, aby
vo vzťahu k trovám konania súd upravil jeho povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania
vo výške 245 eur a súdny poplatok vo výške 66 eur v tom zmysle, že navrhovateľka nemá právo na
náhradu trov konania a poplatku za podaný návrh, ale účastníci si všetky trovy rozdelia medzi seba

rovným dielom.

K podanému odvolaniu sa vyjadril opatrovník, ktorý doporučil prehodnotiť skutočnosti, ktoré uvádza otec
v odvolaní a na základe toho rozhodnúť.

K podanému odvolaniu sa rovnako písomne vyjadrila matka maloletého, ktorá uviedla, že pokiaľ ide o
úpravu vyživovacej povinnosti na sumu 30 eur, resp. s tým, že otec bude zaviazaný zvyšných 30 eur
platiť na osobitný účet, s týmto návrhom nesúhlasí. Bez ohľadu na nárok výživné nemožno viazať na
okolnosť, či sa matka ocitne, prípadne neocitne v stave hmotnej núdze. Odporcom navrhované výživné
vo výške 30 eur považuje za neprimerane nízke s poukazom na odôvodnené potreby dieťaťa, ale s

poukazom na zárobkové pomery povinného. Dieťa navštevuje materskú školu v súvislosti s čím jej
vznikajú náklady vo výške 50 eur mesačne v súvislosti so školným, stravou ako aj výukou anglického
jazyka. Má oslabenú imunitu, veľmi často býva chorý, musí s ním absolvovať návštevy kardiológa,
alergológa a bol už niekoľkokrát hospitalizovaný. Vyslovila presvedčenie, že možnosti, schopnosti otca
umožňujú mu platiť výživné vo výške 60 eur mesačne. Odporca dosahuje nadštandardný príjem a preto

mimo sezóny pracovať nemusí. Ak dosahuje vyššiu životnú úroveň, výška výživného by nemala byť
určená na hranici životného minima. Okrem V. má ona ešte jednu vyživovaciu povinnosť k mal. H., nar.
XX.XX.XXXX, pričom odporca ďalšie vyživovacie povinnosti nemá. Čo sa týka styku, súd prvého stupňa
styk otca s maloletým neupravoval z dôvodu, že na súde prvého stupňa žiadali styk neupraviť. Dôvodom
prejavenej vôle bola tá skutočnosť, že otec sa väčšinu času zdržiava v zahraničí a styk by ani nedokázal

realizovať. Otec od narodenia prejavil záujem prísť pozrieť maloletého V. iba jeden krát, avšak napokon
neprišiel a o dieťa sa nezaujímal. Predmetom prvostupňového konania nebola zmena priezviska, a preto
pokladá odvolanie otca v časti, kde žiada zmenu priezviska za celkom nedôvodnú. V kompetencii súdu
nie je rozhodovanie o zmene priezviska, ale súd môže rozhodovať o nahradení súhlasu druhého rodiča
a podaní žiadosti o zmenu priezviska. Nesúhlasila tiež s tým, aby každý z nich znášal trovy konania

v rovnakom rozsahu, pretože na takéto rozhodnutie nie je daný dôvod. Trovy konania vznikli z toho
dôvodu, že odporca otcovstvo k dieťaťu popieral, a preto bolo potrebné vykonať znalecké dokazovanie.
Odporca v konaní pred súdom vytýčené pojednávania neustále ignoroval, tieto boli odročované a ažpo vyslaní polície začal svoju neprítomnosť ospravedlňovať tým, že je v zahraničí. Uplatnila si zároveň
trovy odvolacieho konania spočívajúce v spísaní vyjadrenia k odvolaniu advokátom vo výške 74,58 eur.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
v časti týkajúcej sa určenia vyživovacej povinnosti je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 219
ods. 1, 2 O.s.p. z týchto dôvodov.

Rozsudok súdu prvého stupňa je v časti, v ktorej súd určil, že odporca je otcom maloletého ako aj v časti
zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky odvolaním napadnutý nebol, a preto v tejto časti je
rozhodnutie právoplatné a rozhodovaním odvolacieho súdu nedotknuté.

Predmetom prieskumu zo strany odvolacieho súdu bol potom výrok rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým určil vyživovaciu povinnosť odporcu na maloletého po 60 eur mesačne vrátane zameškaného

výživného a náhrada trov konania pred súdom prvého stupňa.

Základnými kritériami pre určenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom sú predovšetkým schopnosti,
možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov (§ 62 os. 2 veta prvá Zákona o rodine) s prihliadnutím
na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Výživné má prednosť pred

inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča
súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Pri určení výživného súd prihliadne nielen na odôvodneného potreby oprávneného, ale aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného

prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu a rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na
seba berie. V prípade určovania vyživovacej povinnosti u povinnej osoby sú rozhodujúce objektívne
reálne schopnosti a možnosti poskytovať výživné. Povinnosť obidvoch rodičov starať sa o výživu detí
je odrazom zásady, podľa ktorej sa na zabezpečenie osobných potrieb a výživy maloletého dieťaťa

podieľajú obaja rodičia podľa svojich objektívnych možností a schopností, v ktorých sa zohľadňuje
vzdelanie, zdravotný stav, prípadne iné relevantné skutočnosti, ktoré majú vplyv na ich sociálny status,
materiálne a finančné zázemie a podľa pomerov ich zárobkov, finančného príjmu a celkovej finančnej
a sociálnej situácie. Zákonná úprava vychádza z predpokladu, že osobná starostlivosť o maloleté
dieťa, ktorú poskytuje jeden z rodičov predstavuje materiálnu hodnotu porovnateľnú s finančným

príspevkom, ktorý poskytuje druhý rodič vo forme výživného. Náročnosť osobnej starostlivosti o dieťaťa
je determinovaná vekom dieťaťa. Pri určovaní výšky výživného podľa cit. ustanovení je potrebné brať
ohľad na potreby oprávneného, ktoré súvisia najmä s vekom dieťaťa, zdravotným stavom, potrebami,
jeho záujmami a pod.. Povinnosť oboch rodičov rovnako sa starať o výživu dieťaťa neznamená
mechanickú rovnosť, ale to, že úhradu potrieb na výživu dieťaťa poskytujú obaja rodičia podľa svojich

schopností, možností, pričom je nesporné, že povinnosťou oboch rodičov je prispievať na výživu
maloletého výživným.

V prejednávanej veci je nepochybné, že súd prvého stupňa zohľadnil všetky rozhodujúce skutočnosti
pri určení vyživovacej povinnosti odporcu voči maloletému.

Vo vzťahu k matke je nutné konštatovať, že táto má okrem V. ešte jednu vyživovaciu povinnosť, je na
materskej dovolenke a s poukazom na vek dieťaťa v súčasnosti svojou osobnou starostlivosťou plne
vyvažuje finančnú príspevkovú povinnosť odporcu. Vo vzťahu k odporcovi je ďalej nutné konštatovať, že
súdom stanovené výživné vo výške 60 eur zodpovedá jeho schopnostiam, možnostiam a majetkovým

pomerom. Pokiaľ vychádzame z jeho vyjadrenia za stavu, kedy tento pol roka pracuje a následný čas
nepracuje, nakoľko čerpá z príjmu, ktorý dosiahol v čase, kedy bol zamestnaný a za stavu, kedy sa tento
nezaevidoval na úrade práce, nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť a pri jeho príjme v zahraničí okolo
1.000 eur mesačne v čistom je v schopnostiach a možnostiach odporcu platiť výživné na dieťa po 60 eur
mesačne. Za stavu, kedy dieťa už v súčasnosti začalo navštevovať materskú školu nie je možné jeho

vyživovaciu povinnosť rozdeliť na zložku, ktorú má platiť k rukám matky a zložku, s ktorou by sa prípadne
platili úspory v prospech maloletého. K takémuto postupu môže súd pristúpiť jedine za predpokladu,
že riadne platenie výživného plne postačuje na úhradu všetkých základných potrieb u dieťaťa a zložka,
ktorá bude určená v prospech maloletého na účet v banke slúži na tvorbu úspor v prospech maloletéhodieťaťa, čo však nie je prejednávaný prípad. Súdom stanovené výživné vo výške 60 eur postačuje len
na krytie všetkých základných potrieb na strane maloletého, a preto nie je možné jeho časť poukazovať
na účet v banke, tak ako žiadal otec vo svojom odvolaní.

Faktom je, že v súlade s ust. § 113 ods. 2 O.s.p. s konaním o určenie otcovstva je spojené aj konanie
o výchove a výžive maloletého dieťaťa, čo by v konečnom dôsledku zahŕňalo aj úpravu styku. Ako
však vyplýva z obsahu spisu súdu prvého stupňa účastníci na pojednávaní uviedli, že navrhovateľka je
ochotná dobrovoľne umožniť stretávanie sa odporcu s dieťaťom, a preto nie je potrebné styk odporcu

s maloletým upravovať súdne. Pokiaľ by takáto dohoda medzi rodičmi v budúcnosti nefungovala, nič
nebráni otcovi v tom, aby požiadal súd o určenie doby styku s mal. V..

Čo sa týka priezviska maloletého z ust. § 40 ods. 3 Zákona o rodine platí, že ak sa rodičia nedohodnú o
mene alebo priezvisku mal. dieťaťa alebo ak žiadny z rodičov nie je známy, určí meno alebo priezvisko
súd. V prípade, pokiaľ má odporca za to, že chce aby maloletý niesol jeho priezvisko nič mu nebráni v

tom, aby sa obrátil na súd so svojim nárokom samostatným návrhom.

Čiastočného pochybenia sa dopustil súd prvého stupňa v časti, kde rozhodoval o náhrade trov konania,
ktoré je povinný zaplatiť odporca v prospech navrhovateľky a vo výroku, kde zaviazal odporcu k
zaplateniu súdneho poplatku vo výške 66 eur. Vo vzťahu k náhrade trov konania navrhovateľky súd

prvého stupňa správne uzatvoril, že je to odporca, ktorý úspech vo veci nemal, a preto je povinný
zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania tak, ako to predpokladá § 142 ods. 1 O.s.p.. Pochybenia
sa však dopustil pri vyčíslení trov konania úspešnej navrhovateľky v tom smere, že do týchto bola
zahrnutá len suma 245 eur, ktorá spočívala v zložení zálohy na znalecké dokazovanie v tejto výške.
Vo vzťahu k znaleckému dokazovaniu odvolací súd konštatuje, že toto bolo nariadené z dôvodu, že

odporca spochybňoval otcovstvo v prejednávanej veci, pričom v konečnom dôsledku navrhovateľka
bola v konaní úspešná, nakoľko preukázala, že odporca je otcom mal. V.. Za tohto stavu má potom
navrhovateľka právo na náhradu trov konania pred súdom prvého stupňa. Tieto však spočívali nielen
v zaplatení zálohy na znalca vo výške 245 eur, avšak aj v zaplatenom súdnom poplatku za návrh vo
výške 66 eur. Z obsahu spisu vyplýva, že výzvou zo dňa 25.06.2013 bola navrhovateľka vyzvaná na

zaplatenie súdneho poplatku za návrh, pričom z obsahu spisu súdu prvého stupňa ďalej vyplýva, že dňa
28.06.2013 navrhovateľka sumu 66 eur zaplatila. Nakoľko sa jedná o trovy, ktoré vyplývajú zo spisu, bolo
povinnosťou súdu prvého stupňa tieto trovy, ktoré navrhovateľke vznikli vo výške 66 eur v súvislosti so
zaplatením súdneho poplatku za návrh pripočítať k náhrade k zálohe, ktorú zaplatila na trovy znaleckého
dokazovania a celkovo takto trovy úspešnej navrhovateľky predstavujú sumu 311 eur. Preto dospel

odvolací súd k záveru, že je potrebné rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa
trov konania zmeniť v súlade s § 220 O.s.p. tak, že odporca bude povinný zaplatiť navrhovateľke sumu
311 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň sa však nejedná o rozhodnutie v neprospech
odvolateľa preto, lebo odvolací súd súčasne rozhodol tak, že zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. i/ O.s.p.
povinnosť odporcu zaplatiť na účet súdu súdny poplatok za návrh vo výške 66,- eur, nakoľko tento výrok

bol v prejednávanej veci nadbytočný, pretože súdny poplatok za návrh už bol zaplatený.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p.aúspešnejnavrhovateľkevodvolacomkonaníbolapriznanáichnáhradaspočívajúcavzaplatenej
odmene v prospech advokátky Mgr. Andrey Antalovej zo strany

odporkyne za spísanie vyjadrenia k odvolaniu odporcu vo výške 74,58 eur (t.j. 1 úkon právnej služby
66,- eur + režijný paušál 8,58 eur).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .