Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, October 30, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/105/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200669
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1015200669.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu : A. Z., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom: N. X, XXX
XX N. (korešpondenčná adresa: F. X, XXX XX N.), proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor
všeobecnej vnútornej správy, Staromestská 6, 814 40 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č.j.: OU-BA-OVVS2-2014/041042, Pr-1164/2014 Za.P12 zo dňa 16.5.2014, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou dňa 22.4.2015 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-
OVVS2-2014/041042 Pr-1164/2014 Za.P12 zo dňa 16.5.2014, ktorým žalovaný podľa § 66 ods. 2 písm.
e) zákona č. 372/1990 o priestupkoch v znení neskorších predpisov odložil vec podozrenia z priestupku

proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch, ktorého sa mal
dopustiť žalobca tak, že od presne nezisteného času až do 20. 1. 2011 v Bratislave na ulici N. číslo X, v
spoločnom byte psychicky a fyzicky mal týrať manželku M. Z. tak, že jej mal vulgárne nadávať, vyhrážať
sa jej a jej rodine zabitím, fyzicky ju napádať, udierať rukami po tvári, hlave a tele, hádzať po nej rôzne
predmety, ako hrnce, rádio, fotelku, pričom toto jeho konanie malo trvať s prestávkami posledných cca
12 rokov vo frekvenciách raz za 2 alebo 3 mesiace a malo sa vystupňovať od novembra 2010, kedy M.

Z. podala žiadosť o rozvod, pretože zodpovednosť za priestupok dňa 20. 1. 2013 zanikla.

Žalobca v žalobe uviedol, že na základe nových skutočností, ktoré vyšli najavo po vydaní záznamu o
odloženívecijepredpoklad,žetietoskutočnostimôžumaťrozhodujúcefaktypriopätovnomrozhodovaní
v predmetnej veci.

Z obsahu podanej žaloby vyplýva, že žalobcovia sa domáhali postupu podľa ustanovení druhej hlavy
piatej časti O.s.p., upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych
orgánov. Svoje alternatívne vymedzenie petitu žaloby na výzvu súdu neupravili a súd teda v konaní
postupoval v rozsahu obsahu žaloby, pre ktorú je vymedzená príslušnosť krajského súdu.

Podľa ust. § 247 ods. 1 až 3 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých

fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto
hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň
pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti
ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.

Z obsahu napadnutého rozhodnutia ako i pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že predmetom
konania ako i samotného rozhodnutia nebolo žiadne právo žalobcu.

Podľa ust. § 66 ods. 1 až 3 zákona o priestupkoch, správny orgán vec odloží bez toho, aby začal konanie,
ak osoba podozrivá z priestupku a) požíva výsady a imunity podľa medzinárodného

práva alebo podľa zákona, b) v čase spáchania priestupku nedovŕšila pätnásty rok svojho
veku alebo trpela duševnou poruchou, pre ktorú nemohla rozpoznať, že svojím konaním porušuje alebo
ohrozuje záujem chránený zákonom, alebo nemohla ovládať svoje konanie, c) zomrela pred
začatím konania.

Správny orgán vec ďalej odloží, keď a) došlé oznámenie ( § 67 ods. 2) neodôvodňuje začatie

konania o priestupku alebo postúpenie veci podľa § 71, b) o skutku sa vedie trestné stíhanie
alebo konanie na inom príslušnom správnom orgáne, c) o skutku už právoplatne rozhodol správny
orgán alebo orgán činný v trestnom konaní alebo sa o skutku rozhodlo v blokovom konaní, d)
o skutku sa už rozhodlo v kárnom alebo disciplinárnom konaní a uložené opatrenie sa považuje za
postačujúce, e) zodpovednosť za priestupok zanikla, f) návrh na začatie

konania o priestupku ( § 68 ods. 2) bol podaný oneskorene.

Rozhodnutie o odložení veci sa nevydáva. O odložení veci sa upovedomí len poškodený.

Rozhodnutie správneho orgánu, ktorým podložila veci z dôvodu zániku zodpovednosti za priestupok

žalobcu (obvineného z priestupku ) mu bolo na základe vlastnej žiadosti doručené dňa 16. 10. 2014.

Podľa ust. § 244 O. s. p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, to znamená rozhodnutí orgánov štátnej
správy územnej samosprávy a ďalších právnických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o

právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblastí verejnej správy. Podľa ods.
3 citovaného ustanovenia, rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi
v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené
záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.

Z doslovného textu ustanovenia § 244 ods. 3 O. s. p. vyplýva záver, že žalobou v správnom súdnictve
možno napadnúť len rozhodnutia správnych orgánov, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia
a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo ktoré sa ich priamo dotýkajú.

Žalobca v správnom konaní ani v žalobe žiadnym spôsobom neuviedol, akým konkrétnym spôsobom
boli porušené jeho subjektívne práva, uviedol len, že po vydaní záznamu o odložení veci vyšli najavo
nové skutočnosti.

Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca svojou žalobou nenapadol rozhodnutie, ktorým

došlo k založeniu, zmene alebo zrušeniu jeho subjektívnych práv. Záznam o odložení veci žiadnym
spôsobom nezmenil, nezaložil ani nezrušil žiadne existujúce právo žalobcu v danej veci. Konanie
ukončené týmto spôsobom nebolo začaté na podnet žalobcu a preto nedošlo ani k porušeniu práva
disponovať s vlastným návrhom alebo žiadosťou predloženým správnemu orgánu.

Naviac, podľa ust. § 250b ods. 1 O.s.p., žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia
rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
Zameškanie lehoty nemožno odpustiť.

V danom prípade žalobca obdržal žalobou napadnutý záznam o odložení veci dňa 16.10.2014.

Žaloba bola osobne podaná na súd dňa 22.4.2014, teda po uplynutí lehoty na podanie žaloby podľa
Občianskeho súdneho poriadku, pričom osobitný zákon (zákon o priestupkoch) neupravuje žiadnu
lehotu na podanie opravného prostriedku proti záznamu o uložení veci. Z uvedeného dôvodu žalobca
podal žalobu po uplynutí lehoty stanovenú zákonom. Táto uplynula dňa 16.12.2014.Podľa ust. § 250d ods. 3 O.s.p., súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju
podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania

súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému
vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§
250h ods. 2).

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže

konať vo veci /podmienky konania/.

Podľa ust. § 104 ods. 1, prvá veta O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.

Z uvedeného dôvodu súd konanie s prihliadnutím na ust. § 104 ods. 1, prvá veta a § 250d ods. 3 O.s.p.

zastavil.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c/ v spojení s ust. § 246c O.s.p. tak, že
žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania, pretože pre iný postup nebol dôvod.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo.

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.);
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.