Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 22, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/565/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710202241
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1710202241.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ValérieKleinovej,členovsenátu

JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej, v právnej veci navrhovateľov: 1/ U.
V., bytom K. XX, V., 2/ W. Z., bytom F. XX, V., 3/ D. P., bytom B. X, V., 4/ K. F., bytom O.. B. X/A, V., 5/
E. V., bytom E. X/X, M., 6/ Ľ. Š., bytom F. XXX, K., všetci zast. JUDr. Jozefom Naništom, advokátom, so
sídlom Kukučínova 67, Malacky, proti odporcom: 1/ L. M., bytom Y. X, U., 2/ T. M., bytom Y. X, U., obaja
zast. JUDr. Annou Polónyovou, advokátkou, so sídlom Chorvátska 12, Bratislava, o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam a o vydanie nehnuteľností, na odvolanie navrhovateľov 1/ až 6/ proti rozsudku
Okresného súdu Pezinok zo dňa 25. júna 2013, č.k. 8C 52/2010-99, a proti uzneseniu tohto súdu zo

dňa 25. júna 2013, č.k. 8C 52/2010-90, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdzuje.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, č.k. 8C 52/2010-90 zo dňa 25. júna 2013, potvrdzuje.

Odporcom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľov, ktorým sa po jeho poslednej
zmene, pripustenej na pojednávaní dňa 25.06.2013, domáhali proti odporcom 1/ a 2/ určenia, že sú

každý v podiele 2/12 vlastníkmi pozemkov parc. č. XXX/XXX, o výmere 533 m2, záhrada, a parc.
č. XXX/XX, o výmere 200 m2, zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúcich sa v katastrálnom území
U., obec U., vytvorených geometrickým plánom č. 66/2012, vyhotoveným spol. ISA SYSTEMS s.r.o.,
ktorý mal byť neoddeliteľnou súčasťou rozsudku, a zároveň uloženia povinnosti odporcom 1/ a 2/ vydať
tieto nehnuteľnosti navrhovateľom do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Pôvodný návrh
smerovalajvočiodporcovi3/,obciU.,konanieprotinemuvšakbolopredotvorenímpojednávaniavoveci
samej uznesením, č.k. 8C 52/2010-66 zo dňa 31.05.2012, z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľmi

zastavené. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľov zaviazal na
náhradu trov konania odporcov, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia vo výške 3.117,82 eur, ktorú
im uložil zaplatiť do rúk právnej zástupkyne odporcov do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 80 písm. c) O.s.p. a ust. § 460 Obč. zák., a vecne tým,
že naliehavý právny záujem navrhovateľov na určení ich vlastníckeho práva nie je daný, a preto ich
návrh v časti prvého požadovaného výroku zamietol po jeho preskúmaní výlučne z procesnej stránky

pre nedostatok naliehavého právneho záujmu. Z tohto dôvodu neskúmal naplnenie hmotnoprávnych
podmienok, a to prídelový proces, teda výmer o vlastníctve pôdy, jeho predchádzajúcu konfiškáciu
a dokončenie prídelového procesu. Návrh v časti druhého požadovaného výroku uloženia povinnosti
odporcom vydať navrhovateľom predmetné nehnuteľnosti zamietol ako predčasne podaný z dôvodu, žepredpokladom pre vydanie (vypratanie) týchto nehnuteľností musí byť právoplatné určenie vlastníckeho
práva v prospech navrhovateľov.

Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že kúpnou zmluvou, uzavretou medzi manželmi B. ako
predávajúcimi a odporcami 1/ a 2/ ako kupujúcimi, došlo k predaju nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v
katastrálnom území U., parc. č. XXX/XX, orná pôda o výmere 846 m2, ktorá bola zapísaná ako parcela
registra „N." na LV č. XXX, katastrálne územie U.. Vklad tejto kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností
bol povolený dňa 13.09.2000 pod č. V-1759/00. Odporcovia 1/ a 2/ sú v súčasnosti evidovaní na LV

č. XXX ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností v kat. úz. U., obec U., okres F., a to parc. č.
XXX/XX, orná pôda, o výmere 646 m2, a parc. č. XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere
200 m2, a tiež rodinného domu so súp. č. XXX, postaveného na parc. č. XXX/XX. Z rozhodnutia o
novoobjavenom dedičstve sp. zn. 30D 958/2007, Dnot 116/2007, zistil, že v dedičskej veci po poručiteľke
E. V., E.. T., boli predmetom dedenia okrem iných aj nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v katastrálnom
území Malinovo, a to konkrétne definované ako časť parc. č. XXX/XX, orná pôda, vedená na LV č.

XXX pre iných vlastníkov (bez inej bližšej špecifikácie). Z predmetného dedičského rozhodnutia tiež
vyplýva, že dedičia nadobudli všetky nehnuteľnosti špecifikované v rámci osvedčenia o dedičstve v 1/12
k celku. Z osvedčenia o dedičstve sp. zn. 30D 959/2007, Dnot 107/2007, po poručiteľovi U. V. zistil, že
predmetom konania o dedičstve boli nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v katastrálnom území U., zapísané
vo vložke č. XXX, ako parc. č. XXXX, roľa o výmere 15.203 m2, v katastri nehnuteľností súbor „W.,

parc. č. XXXX, orná pôda, o výmere 1.438 m2, vedená na LV č. XXX (zbytok výmery na LV v prospech
iných vlastníkov). Z predmetného dedičského rozhodnutia taktiež vyplýva, že dedičia nadobudli všetky
nehnuteľnosti špecifikované v rámci osvedčenia o dedičstve v 1/12 k celku. Z navrhovateľmi upraveného
petitu a z geometrického plánu č. 66/2012, vyhotoveného spoločnosťou ISA SYSTEMS s.r.o., ustálil, že
iba z časti parc. č. XXX/XX sa vytvorili novovytvorené parcely a to parc. č. XXX/XXX, záhrada o výmere

533 m2, a parc. č. XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 200 m2, pričom navrhovatelia sa k
týmto novovytvoreným parcelám domáhali určenia, že sú podieloví spoluvlastníci každý v 2/12.

Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu potom vyhodnotil, že ani z jedného dedičského
rozhodnutia (sp. zn. 30D 958/2007, Dnot 116/2007, a sp.zn. 30D 959/2007, Dnot 107/2007) nevyplýva,

že by predmetné novovytvorené parcely, a to parc. č. XXX/XXX, záhrada o výmere 533 m2, a parc. č.
XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 200 m2, respektíve tá konkrétna časť parcely parc.
č. XXX/XX, z ktorej boli vytvorené novovytvorené parcely, bola predmetom dedičského konania po
poručiteľoch U. V. a E. V., E.. T.. V tejto súvislosti poukázal na to, že v rámci konania o novoobjavenom
dedičstve po E. V. E.. T., bola predmetom konania iba časť parc. č. XXX/XX, orná pôda, vedená na LV

č. XXX pre iných vlastníkov, a to bez inej bližšej špecifikácie a bez výmery, pričom nie je zrejmé, ktorá
časť uvedenej parcely bola predmetom dedičského konania. Z dedičského rozhodnutia po poručiteľovi
U. V. zas vyplynulo, že predmetom konania boli nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v katastrálnom území
U., zapísané vo vložke č. XXX ako parc. č. XXXX, roľa o výmere 15.203 m2, v katastri nehnuteľností
súbor „W.", parc. č. XXXX, orná pôda o výmere 1.438 m2, vedená na LV č. XXX (zbytok výmery na

LV v prospech iných vlastníkov), čo nezodpovedá aktuálnemu stavu. Z uvedených zistení vyvodil, že
parcely č. XXX/XXX, záhrada o výmere 533 m2, a č. XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere
200 m2, vo vzťahu ku ktorým sa navrhovatelia domáhali určenia, že sú ich podieloví spoluvlastníci,
neboli predmetom dedičských konaní po právnych predchodcoch navrhovateľov, resp. tieto skutočnosti
navrhovatelia v konaní nepreukázali.

Mal potom za to, že mimo konania o dedičstve nie je možné deklaratórnym rozhodnutím určiť, že
dedič je vlastníkom (resp. podielovým spoluvlastníkom) veci patriacej do dedičstva v dedičskom konaní
doposiaľ neprejednanej, nakoľko nie je možné obchádzať zákonom ustanovený postup na prejednanie
dedičstva. Poukázal na to, že v takomto prípade pripúšťa súdna prax len také určovacie vlastnícke

žaloby v zmysle ust. § 80 písm. c) O.s.p., ktorými sa navrhovatelia domáhajú určenia, že poručiteľ bol
ku dňu svojej smrti vlastníkom určitej veci, alebo že predmetná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po
poručiteľovi. Ide teda o spor o tom, či súčasťou dedičstva po poručiteľovi je určitá vec. Zdôraznil, že
ani z jedného dedičského rozhodnutia nevyplýva, že by predmetné novovytvorené parcely, a to parc. č.
XXX/XXX, záhrada o výmere 533 m2, a parc. č. XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 200

m2, resp. tá konkrétna časť parcely parc. č. XXX/XX, z ktorej boli novovytvorené parcely vytvorené,
bola predmetom dedičského konania po poručiteľoch U. V. a E. V. E.. T., čo znamená, že v rámci
dedičských konaní neboli po poručiteľoch prejednané a ich nadobudnutie navrhovateľmi v dedičskom
konaní nebolo preukázané. Dedič, ktorý nehnuteľnosť nezdedil, je z titulu svojho dedičského nárokuvecne legitimovaný, a má naliehavý právny záujem iba na určení, že poručiteľ bol ku dňu svojej smrti
vlastníkom určitej veci, alebo že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. Dospel potom k záveru, že vo
vzťahu priamo k určeniu vlastníckeho práva v prospech takéhoto dediča nie je daný základný procesný

predpoklad na vyhovenie predmetnému návrhu, a to naliehavý právny záujem v zmysle ust. § 80 písm. c)
O.s.p.,pretonávrhvprvompožadovanomvýrokuzamietol.Návrhvčastidruhéhopožadovanéhovýroku,
ktorým sa navrhovatelia domáhali vydania predmetných nehnuteľností, zamietol ako predčasne podaný
z dôvodu, že predpokladom pre vydanie (resp. vypratanie) týchto nehnuteľností musí byť právoplatné
určenie vlastníckeho práva v prospech navrhovateľov. Keďže v súčasnosti sú ako vlastníci nehnuteľností

v kat. úz. U., obec U., okres F., parc. č. XXX/XX, orná pôda o výmere 646 m2, a parc. č. XXX/XX,
zastavané plochy a nádvoria o výmere 200 m2, ako aj rodinný dom súp. č. XXX, postavený na parc. č.
XXX/XX, na LV zapísaní odporcovia, nebol dôvod pre vydanie resp. vypratanie týchto nehnuteľností. Na
základe týchto skutočností návrh navrhovateľov v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. a v konaní úspešným odporcom priznal ich

náhradu, spočívajúcu v trovách ich právneho zastúpenia v celkovej výške 3.117,82 eur, a to za
zastupovanie dvoch klientov a šesť úkonov právnej služby s 20 % DPH (prevzatie a príprava zo dňa
10.02.2012, písomné podanie na súd zo dňa 22.02.2012, účasť na pojednávaní v dňoch 01.03.2012
(1/4 odmeny), 31.05.2012, 28.03.2013 (1/4 odmeny) a 25.06.2013) v celkovej výške 3.000,72 eur, s
prislúchajúcim režijným paušálom a 20 % DPH vo výške 55,37 eur a náhradou za stratu času ich

právneho zástupcu s 20 % DPH vo výške 61,73 eur. Pri určovaní tarifnej odmeny za úkon právnej
služby podľa ust. § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. vychádzal z preukázanej trhovej ceny navrhovateľmi
požadovaných nehnuteľností vo výške 80,- eur/m2 a ich výmery (do 25.06.2013 vo výmere 846 m2 -
odmenazaúkon560,33eur,aod25.06.2013vovýmere733m2-odmenazaúkon539,41eur),zohľadnil
zastupovanie dvoch klientov (ust. § 13 ods. 2 cit. vyhl.), režijný paušál priznal podľa ust. § 16 ods. 3 cit.

vyhl., a náhradu za stratu času podľa ust. § 17 ods. 1 cit. vyhl.

Proti tomuto rozsudku podali prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie navrhovatelia
1/ až 6/, a žiadali ho zmeniť, a ich návrhu v celom rozsahu vyhovieť, a priznať im náhradu trov
prvostupňového a odvolacieho konania, alebo napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec

mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietali nesprávne právne posúdenie veci, skutočnosť, že napadnutý
rozsudok nie je odôvodnený, že jeho odôvodnenie je v príkrom rozpore s ustanovením § 157 ods. 2
O.s.p., že súd prvého stupňa neuviedol, aký skutkový stav zistil, a z akých dôkazov vychádzal, a ani
to, prečo z niektorých vykonaných dôkazných prostriedkov neučinil žiadne skutkové zistenia, a tieto
dôkazné prostriedky ani neoznačil. Ak súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol,

že sa nezaoberal prídelovým procesom, t.j. výmerom o prídele do vlastníctva, a jeho prechádzajúcou
konfiškáciou, pretože predmetný nárok skúmal výlučne z procesnej stránky, s takýmto postupom
nesúhlasili. Podľa ich názoru práve z listiny „Výmer o prídele do vlastníctva č. 3/105-4268/1948", vydanej
Osídľovacím úradom pre Slovensko v Bratislave, o ktorej bol v skutočnosti vyhotovený protokol o
odovzdaní majetku zo dňa 23.01.1950, a uvedené skutočnosti boli potvrdené aj Finančným odborom

rady krajského národného výboru, vrátane Povereníctva pôdohospodárskej a pozemkovej reformy, bolo
možné zistiť, že právni predchodcovia navrhovateľov 1/ až 6/, U. V. a jeho manželka E. V., E.. T., boli
právoplatnými vlastníkmi pozemkov, uvedených v prídelovej listine, okrem iných aj pôvodnej parcely č.
XXXX, orná pôda o výmere 16.584 m2, pôvodne zapísanej v PK vložke č. XXX. Práve z uvedenej listiny
ako aj z tzv. Konfiškačnej listiny č. Fin 4/7215/63 zo dňa 29.06.1963, vydanej Finančným odborom ONV

Bratislava-vidiek bolo možné jednoznačne zistiť aj to, že právni predchodcovia navrhovateľov 1/ až 6/
nikdy o v súčasnosti sporný pozemok, pôvodne vedený v PK vložke č. XXX ako parcela č. XXXX, roľa
o výmere 16.584m2, nikdy neprišli žiadnym preukázateľným spôsobom. Za vadu konania považovali,
že súd prvého stupňa nepostupoval podľa § 118 ods. 2 O.s.p., hoci jeho povinnosťou bolo podľa
doterajších výsledkov konania uviesť, ktoré právne významné skutočnosti a tvrdenia zostali sporné,

ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, a ktoré nevykoná. Namietali, že potom nemali vedomosť o
tom, ako súd prvého stupňa hodnotil dôkaznú situáciu, čo malo vplyv na podávanie ďalších návrhov na
dokazovanie ako i na povinnosť tvrdenia, že navrhovatelia 1/ až 6/ sú vlastníkmi sporných nehnuteľností.

Mali tiež za to, že skutkové zistenia súdu prvého stupňa ako aj hodnotenie jednotlivých zistení je z

vecnej stránky nesprávne, nelogické, a že jednotlivé zistené skutočnosti a odôvodnenia rozhodnutia si
protirečia. Ako príklad uviedli, že na jednej strane súd prvého stupňa konštatoval, že z osvedčenia o
dedičstve po poručiteľovi U. V. zistil, že predmetom konania o dedičstve boli nehnuteľnosti nachádzajúce
sa v kat. úz. U., zapísané vo vložke č. XXX ako parc. č. XXXX, roľa o výmere 15.203 m2 v KN súbor„W." parc. č. XXXX, orná pôda o výmere 1.438 m2, vedená na LV č. XXX (zbytok výmery v prospech
iných vlastníkov), a že z predmetného rozhodnutia o dedičstve taktiež vyplýva, že dedičia nadobudli
všetky nehnuteľnosti špecifikované v rámci osvedčenia o dedičstve v 1/12 k celku, a na strane druhej

protirečivo uvádza, že ani z jedného rozhodnutia o dedičstve nevyplýva, že by predmetné nehnuteľnosti,
a to novovytvorené parcely č. XXX/XXX záhrada o výmere 533 m2, a č. XXX/XX, zastavané plochy a
nádvoria o výmere 200 m2, respektíve tá konkrétna časť parcely č. XXX/XX, z ktorej boli novovytvorené
parcely vytvorené, bola predmetom dedičského konania po poručiteľovi U. V. a E. V., E.. T.. Poukázali
na to, že súd nemôže určovať vlastníctvo k pôvodným pozemkovo-knižným parcelám, a preto si dali

vypracovať geometrický plán č. 66/2012 na vymedzenie duplicitného vlastníctva k pozemkom parc. č.
XXX/X, XXX/XX,XX, XXX, XXX/XXX-XXX, spol. ISA SYSTEMS s.r.o., ktorý bol úradne overený Správou
katastra Senec, a z ktorého je zrejmé, že tak parcela č. XXX/XX ako aj novovytvorené parcely č.
XXX/XXX a č. XXX/XX boli odčlenené od pôvodnej v súčasnosti už neexistujúcej parcely č. XXXX
o výmere 15.203 m2, zapísanej pôvodne v PK vložke č. XXX. Vyjadrili názor, že ak by súd vykonal
dokazovanie týmto geometrickým plánom, nemohol by v závere svojho rozhodnutia tvrdiť, že ani z

jedného rozhodnutia o dedičstve nevyplýva, že by predmetné nehnuteľnosti, a to novovytvorené parcely
č. XXX/XXX záhrada o výmere 533 m2, a č. XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 200 m2,
respektíve tá konkrétna časť parcely č. XXX/XX, z ktorej boli novovytvorené parcely vytvorené, bola
predmetomdedičskéhokonaniapoporučiteľoviU.V.D.R.E.V.,E..T..Argumentujúcprávenedostatočne
vykonaným dokazovaním nesúhlasili so záverom súdu prvého stupňa, že nepreukázali naliehavý právny

záujem na požadovanom určení.

Odporcovia 1/ a 2/ žiadali vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a navrhovateľov zaviazať na náhradu
ich trov odvolacieho konania. Uviedli, že súd prvého stupňa po vykonaní dokazovania, ktoré v

odôvodnení rozsudku jasne uvádza, preskúmal návrh výlučne z procesnej stránky, a dospel k záveru,
že navrhovatelia nepreukázali naliehavý právny záujem na takomto určení, teda že dedením po
poručiteľoch U. V. a E. V. nadobudli pozemky, ktorých určenia vlastníckeho práva sa domáhajú. Na
základe preskúmania osvedčenia o dedičstve a ostatných dôkazov zistených v konaní, mal súd prvého
stupňa za to, že len v dedičskom konaní je možné deklaratórnym rozhodnutím určiť, že dedič je

vlastníkom veci patriacej do dedičstva, ktorá nebola prejednaná v dedičskom konaní, a konkretizoval
to parcelou č. XXX/XX, z ktorej boli vytvorené novovytvorené parcely, a ktorá nebola predmetom
dedičského konania po U. V. ani po E. V., a ich nadobudnutie navrhovateľmi nebolo v dedičskom
konaní preukázané. Vo vzťahu k určeniu vlastníckeho práva nie je podľa názoru prvostupňového
súdu daný naliehavý právny záujem, s čím sa stotožnili. Zdôraznili, že na sporných nehnuteľnostiach

majú postavený povolený a skolaudovaný rodinný dom s príslušenstvom, preto pozemky nie je možné
vydať bez ohľadu na to, že navrhovatelia ani nepreukázali nadobudnutie vlastníckeho práva k týmto
zastavaným pozemkom. Výrok, ktorým by súd nariadil vydať nehnuteľnosť zastavanú stavbou, by bol
podľa ich názoru nevykonateľný, preto považovali zamietnutie návrhu aj v tejto časti za dôvodné. Mali
tiež za to, že žalobný návrh bol od začiatku a aj po viacerých zmenách a doplneniach petitu zo strany

navrhovateľov rozporný a nejasný, keď iné pozemky s inou výmerou sú uvedené vo Výmere o prídele
do vlastníctva z 23.01.1950, a iné pozemky, v inej výmere boli uvedené v predložených osvedčeniach
o novoobjavenom dedičstve po právnych predchodcoch navrhovateľov, ktorí ich mali nadobudnúť do
spoluvlastníctva, každý v polovici. Pozemok parc. č. XXXX, ktorý mal podľa cit. Výmeru o prídele výmeru
16.584 m2 a bol zapísaný v PKN vložke č. XXX, je v Osvedčení o novoobjavenom dedičstve sp. zn.

30D 959/2007 po U. V. s odvolaním sa na PKN vložku č. XXX, uvedený len vo výmere 15.203 m2. V
Osvedčení o novoobjavenom dedičstve č. 30D 958/2007 po Rozálii Bartošovej je táto parcela uvedená
vo výmere 16.584 m2 s tým, že v registri W. M. je vedená na LV pre iných vlastníkov, stav neidentický,
potrebné vyhotoviť geometrický plán. Navrhovatelia ani po úpravách žalobného návrhu a vypracovaní
geometrického plánu v konaní nepreukázali, že dedením nadobudli do podielového spoluvlastníctva

časť pozemkov vo vlastníctve odporcov, ktorých určenia vlastníckeho práva sa domáhajú, čo vyplýva
z rozporného obsahu samotných osvedčení o novoobjavenom dedičstve, ktoré priamo potvrdzujú
neidentickosť pozemkov v nich uvedených. Poukázali na to, že bez ohľadu na to, v koho vlastníctve sú
pozemky vytvorené z pôvodných PKN parciel, na základe vydaných osvedčení o nadobudnutí dedičstva
nie je možné preukázať vlastnícke právo, ani vykonať jeho zápis do katastra nehnuteľností. Z uvedených

dôvodov neobstojí tvrdenie navrhovateľov, že majú na požadovanom určení naliehavý právny záujem.
Zdôraznili, že podľa § 175a a nasl. O.s.p. je prejednanie dedičstva v dedičskom konaní osobitným
druhom konania, ktoré nemôže nahradiť rozhodnutie súdu v sporovom konaní o určení vlastníckeho
práva dedičom poručiteľa. Dedičskému konaniu v tomto prípade, keď jeho predmetom mal byť spornýmajetok, malo predchádzať konanie o určenie, ktoré veci patria do dedičstva, resp. ktoré veci boli v
čase jeho smrti vo vlastníctve poručiteľa. Až na základe takto rozhodnutej spornej veci môže notár ako
súdny komisár prejednať dedičstvo po poručiteľovi. Dedičia sa podľa ich názoru nemôžu priamo bez

prejednania veci v dedičskom konaní domáhať určenia vlastníckeho práva. Mali za to, že súd prvého
stupňa posúdil vec správne, ak návrh z procesného dôvodu nepreukázania naliehavého právneho
záujmu na určení zamietol. Nakoľko pri zamietnutí návrhu z dôvodu nepreukázania naliehavého
právneho záujmu na určení, súd neskúma vecnú stránku sporu, považovali námietky navrhovateľov, že
súd prvého stupňa neskúmal splnenie hmotnoprávnych podmienok konania, za nedôvodné.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu odvolania navrhovateľov 1/ až 6/,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľov nie je dôvodné. Napadnutý rozsudok potvrdil, nakoľko je vo výroku vecne správny.

Súd prvého stupňa zistil riadne a v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci, vyvodil z neho správny

právny záver a svoje rozhodnutie aj podrobne a náležitým spôsobom odôvodnil tak, ako to má na
mysli ust. § 157 ods. 2 O.s.p., preto neobstoja námietky navrhovateľov o nedostatočnom odôvodnení
napadnutého rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva skutkový stav, vzťah medzi skutkovými
zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnym záverom o nedostatku
naliehavého právneho záujmu na prvým výrokom požadovanom určení, ako i o nedôvodnosti druhým

výrokom požadovaného vydania nehnuteľností, na strane druhej. Rozhodnutie súdu prvého stupňa
je tiež presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako aj závery, ku ktorým na základe
týchto premís dospel, sú pre právnickú ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne, a aj spravodlivé. V
odôvodnení rozsudku sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil
svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné, a dôkladne vysvetlil

z akého dôvodu návrhu navrhovateľov nevyhovel. V tejto súvislosti sa zaoberal obsahom oboch
rozhodnutí v konaniach o novoobjavenom dedičstve po právnych predchodcoch navrhovateľov U.
V. a E. V., od ktorých navrhovatelia odvodzovali svoj nárok na určenie vlastníctva k v zmenenom
návrhu špecifikovaným pozemkom, konkrétnymi právnymi vzťahmi účastníkov konania k predmetným
pozemkom, ako aj ich argumentáciou v konaní, a vyvodil správny záver, že navrhovatelia 1/ až 6/

nepreukázalinaliehavýprávnyzáujemnapožadovanomurčení.Stýmtozáveromsúduprvéhostupňasa
stotožnil aj odvolací súd. V celom rozsahu sa stotožnil aj s dôvodmi napadnutého rozsudku a konštatuje
ich správnosť (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Keďže v takomto prípade ich nie je potrebné opakovať, v ďalšom
na ne poukazuje.

Navrhovatelia v odvolaní namietali, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci, pričom celá ich argumentácia v odvolaní smeruje proti rozhodnutiu súdu
prvého stupňa, ktorým zamietol prvý požadovaný výrok, ktorým sa navrhovatelia domáhali určenia ich
vlastníckeho resp. spoluvlastníckeho práva k v zmenenom návrhu špecifikovaným nehnuteľnostiam,
keďže od zamietnutia návrhu v tejto časti potom súd prvého stupňa vyvodil nedôvodnosť druhého

požadovaného výroku na vydanie týchto nehnuteľností. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu
normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových

záverov vyvodil nesprávne právne závery. Odvolaním napadnutý rozsudok spočíva na závere súdu
prvého stupňa, že navrhovatelia v konaní nepreukázali existenciu ich naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení.

Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä a) o osobnom stave (o rozvode,

o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o
spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho); b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona,
z právneho vzťahu alebo z porušenia práva; c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je,
ak je na tom naliehavý právny záujem (§ 80 O.s.p.).

Za určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. považuje súdna prax aj navrhovateľmi v prejednávanej
veci podanú žalobu o určenie ich vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (prvý požadovaný výrok),
preto súd prvého stupňa v danej veci správne skúmal naliehavý právny záujem navrhovateľov na
požadovanom určení. Právny záujem, ktorý je základnou podmienkou procesnej prípustnosti určovacejžaloby v zmysle § 80 písm. c) O.s.p., musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho
záujmu ide o posúdenie, či je podaná žaloba vhodný, účinný a správne zvolený procesný nástroj ochrany
práva navrhovateľov. Povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je na určení právneho vzťahu

alebo práva naliehavý právny záujem, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha, teda navrhovateľov.
Pokiaľ chcú navrhovatelia osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musia na jednej strane poukázať na
určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi, a k potrebe určiť súdom,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, a na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je
procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši.

Ak navrhovatelia svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení nepreukážu (nevysvetlia,
neosvedčia), predstavuje nedostatok naliehavého právneho záujmu samostatný a prvoradý dôvod,
pre ktorý určovacia žaloba nemôže obstáť a ktorý bez ďalšieho vedie k jej zamietnutiu (rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 91/2006).

Odvolací súd z predloženého spisu a z dedičských rozhodnutí, od ktorých navrhovatelia odvodzovali
svoj nárok na určenie vlastníctva k novovytvoreným parcelám z nehnuteľností, zapísaných na liste
vlastníctva vo vlastníctve odporcov, zhodne so súdom prvého stupňa zistil, že ani z jedného dedičského
rozhodnutia (sp. zn. 30D 958/2007, Dnot 116/2007, a sp.zn. 30D 959/2007, Dnot 107/2007)
nevyplýva, že by predmetné novovytvorené parcely, a to parc. č. XXX/XXX, záhrada o výmere 533

m2, a parc. č. XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 200 m2, respektíve tá konkrétna časť
parcely parc.č. XXX/XX, z ktorej boli vytvorené novovytvorené parcely, bola predmetom dedičského
konania po poručiteľoch U. V. a E. V., E.. T.. V dedičskom konaní o novoobjavenom dedičstve po E.
V. bola predmetom dedenia iba nekonkretizovaná časť parc. č. XXX/XX, orná pôda, vedená na LV
č. XXX pre iných vlastníkov, a to bez inej bližšej špecifikácie a bez výmery, pričom z rozhodnutia v

dedičskom konaní ani nevyplýva, ktorá časť uvedenej parcely bola vlastne predmetom dedičského
konania. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že predmetné rozhodnutie o novoobjavenom
dedičstve je v posudzovanej časti zmätočné, nekonkrétne a neurčité, a nemohlo by byť podkladom pre
zápis vlastníckeho práva dedičov do katastra nehnuteľností, a to práve pre jeho neurčitosť, keďže z neho
nevyplýva, čo konkrétne (ktorú presne vymedzenú časť s konkrétnou výmerou) vlastne dedičia zdedili.

Tento nedostatok dedičského rozhodnutia nebolo možné „napraviť“ novým geometrickým plánom, ktorý
si dali navrhovatelia vypracovať za účelom zistenia, čo vlastne mohli alebo mali zdediť. Naviac, v
dedičskom konaní nie je možné prejednať vlastníctvo k nehnuteľnostiam zapísaným v prospech iného
vlastníka bez toho, aby tomu predchádzalo konanie o určenie vlastníctva k týmto nehnuteľnostiam. Ak
sú v katastri nehnuteľností zapísaní ako vlastníci nehnuteľností iné osoby ako poručiteľ, nemôže sa bez

predloženia listiny preukazujúcej, že ich vlastníkom bol ku dňu svojej smrti poručiteľ (takouto listinou je
aj rozsudok súdu), potvrdiť dedičom nadobudnutie dedičstva k sporným nehnuteľnostiam. Rovnako, z
dedičského rozhodnutia po poručiteľovi U. V. zase vyplýva, že predmetom dedenia boli nehnuteľnosti,
nachádzajúce sa v katastrálnom území U., zapísané vo vložke č. XXX ako parc. č. XXXX, roľa o výmere
15.203 m2, v katastri nehnuteľností súbor „W.", parc. č. XXXX, orná pôda o výmere 1.438 m2, vedená

na LV č. XXX (zbytok výmery na LV v prospech iných vlastníkov), z čoho v žiadnom prípade nie je možné
vyvodiť, že navrhovatelia 1/ až 6/ zdedili nehnuteľnosti, v súčasnosti na LV vo vlastníctve odporcov,
alebo nejakú ich časť. Preto bol záver súdu prvého stupňa, že novovytvorené parcely č. XXX/XXX,
záhrada o výmere 533 m2, a č. XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 200 m2, vo vzťahu
ku ktorým sa navrhovatelia domáhali určenia, že sú ich podieloví spoluvlastníci, a ani tá konkrétna

časť parcely č. XXX/XX, z ktorej boli tieto parcely vytvorené, neboli predmetom dedičských konaní po
právnych predchodcoch navrhovateľov, správny. Vychádzajúc z výsledkov dokazovania, vykonaného
súdom prvého stupňa, ktoré nepreukázali, že navrhovatelia nadobudli sporné nehnuteľnosti dedením
po U. V. a E. V., je správny aj jeho záver, že navrhovatelia preto nemajú naliehavý právny záujem na
požadovanom určení ich vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam (§ 80 písm. c) O.s.p.). Odvolací

súd už len na vysvetlenie dodáva, že za stavu, ak sporné nehnuteľnosti navrhovatelia nezdedili, nemôže
ich naliehavý právny záujem spočívať v ich neistote ohľadom ich vlastníckeho práva.

Za daného stavu by sa navrhovatelia mohli domáhať určenia, že sporné nehnuteľnosti patria do
dedičstva po ich právnych predchodcoch, alebo určenia, že ich právni predchodcovia (poručitelia) boli

ku dňu svojej smrti vlastníkmi týchto nehnuteľností, nie však určenia, že oni sú ich vlastníkmi resp.
spoluvlastníkmi v určených podieloch. Podľa ust. § 460 Obč. zák. sa dedičstvo nadobúda smrťou
poručiteľa. Dedičstvo sa podľa ust. § 175a O.s.p. prejedná v konaní o dedičstve. Uznesením podľa ust. §
175q O.s.p. sa deklarujú právne vzťahy ku dňu smrti poručiteľa. K rozhodnutiu o nadobudnutí dedičstva,a tým aj k potvrdeniu vlastníckeho práva k veciam patriacim do dedičstva, je oprávnený súd výlučne
v konaní o dedičstve podľa piatej hlavy Občianskeho súdneho poriadku. Nie je preto možné, práve
pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, vyhovieť žalobe, ktorá „obchádza“ dedičské konanie,

a v rozpore so zákonom a judikatúrou súdov určiť, že dedičia sú spoluvlastníkmi veci patriacej do
dedičstva, ktorá nebola v dedičskom konaní prejednaná, nakoľko takýmto postupom by sa legalizovalo
nadobudnutie dedičstva bez jeho prejednania a rozhodnutia o ňom v dedičskom konaní. Preto pokiaľ
súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľov v tejto časti pre nedostatok naliehavého právneho
záujmu podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p., postupoval správne. Ak potom návrh ako nedôvodný zamietol

aj v časti druhého požadovaného výroku, ktorým sa navrhovatelia domáhali vydania predmetných
nehnuteľností, rozhodol správne, a odvolací súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, s
ktorým sa stotožnil.

K odvolacím námietkám navrhovateľov, ktorí vytýkali súdu prvého stupňa, že sa vôbec nezaoberal
prídelovým procesom, t.j. výmerom o prídele do vlastníctva, a jeho prechádzajúcou konfiškáciou, a s

tým súvisiace nimi predložené listinné dôkazy ani v rozsudku nehodnotil, hoci práve nimi navrhovatelia
preukazovali vlastnícke právo ich právnych predchodcov k sporným nehnuteľnostiam, odvolací súd
uvádza, že nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je samostatným a
prvoradým dôvodom pre zamietnutie žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite, keďže
tento nedostatok bráni zaoberať sa vecou z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku. Pokiaľ

teda súd prvého stupňa dospel k záveru, že určovací návrh nie je z dôvodu nedostatku naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva,
a z tohto dôvodu ho zamietol, je vylúčené, aby súčasne takýto návrh preskúmal po vecnej stránke.
Ak navrhovatelia ďalej namietali, že napadnutý rozsudok nie je odôvodnený, odvolací súd sa s ich
námietkou nestotožnil. Podľa jeho názoru zodpovedá odôvodnenie rozsudku súdom prvého stupňa

požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 157 ods. 2 O.s.p. na riadne a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia.
Odvolací súd nezistil ani žiadne iné navrhovateľmi namietané vady konania pred súdom prvého
stupňa, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keď súd prvého stupňa na začiatku
pojednávania oboznámil obsah spisu, a na prvom pojednávaní o navrhovateľmi zmenenom návrhu
postupujúc hospodárne aj rozhodol vo veci, keď vyhodnotil, že návrh je potrebné zamietnuť pre

nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Vo veci rozhodol po tom, čo
účastníkov poučil podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p., a títo žiadne ďalšie dokazovanie nenavrhli. Jeho
rozhodnutie nemohlo byť ani prekvapivým, nakoľko vyhodnotenie, či majú navrhovatelia naliehavý
právny záujem na požadovanom určení, je základným predpokladom prípustnosti určovacej žaloby
(a súd musí naliehavý právny záujem skúmať vždy, v každom štádiu konania), o čom museli mať

navrhovatelia, zastúpení advokátom, vedomosť. Navrhovatelia naviac ani v odvolaní neuviedli žiadne
skutočnosti, ktoré by mohli správne rozhodnutie súdu prvého stupňa (ohľadom nedostatku naliehavého
právnehozáujmu)zvrátiť.Napriektomu,ženamietali,žebypri(podľaichhodnotenia)správnompostupe
súdu prvého stupňa, mohli navrhnúť ďalšie dôkazy, žiadne nenavrhli ani v odvolacom konaní, preto ich
námietky ani v tomto smere nemohli obstáť.

Po preskúmaní výroku, ktorým súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania tak, že navrhovateľom
uložil povinnosť zaplatiť odporcom náhradu trov konania, spočívajúcu v trovách právneho
zastúpenia vo výške 3.117,82 eur, dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok je i v tejto
časti správny. Nakoľko navrhovatelia ohľadom výroku, ktorým boli zaviazaní na zaplatenie náhrady trov

konania odporcom v odvolaní ničím neargumentovali, a nenamietali ani právne posúdenie ani výšku
odporcom priznaných trov, obmedzí sa odvolací súd len na konštatovanie správnosti rozhodnutia súdu
prvého stupňa i v tejto časti. Ak súd prvého stupňa o trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods.
1 O.s.p. pri plnom úspechu odporcov v konaní, vec posúdil po právnej stránke správne, aplikoval aj
správne zákonné ustanovenie, výšku priznaných trov určil v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhl.

č. 655/2004 Z.z. a aj ju náležite odôvodnil.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa ust.
§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.

Napadnutým uznesením, č.k. 8C 52/2010-90 zo dňa 25. júna 2013, súd prvého stupňa uložil
navrhovateľom 1/ až 6/ povinnosť do 10 dní od doručenia uznesenia zaplatiť spoločne a nerozdielne
doplatok súdneho poplatku za zmenený petit podaného návrhu vo výške 99,50 eur s tým, že doplatok
bol vyrúbený podľa položky č. 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov zák. č. 71/1992 Zb..Proti tomuto rozhodnutiu podali navrhovatelia 1/ až 6/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas
odvolanie, a navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie. Namietali nesprávne právne posúdenie veci, spočívajúce v tom, že im bol podľa
pol. č. 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu k zákonu č. 71/1992 Zb., vyrúbený
doplatok za zmenu návrhu, hoci v poznámke k položke č. 1 nie je doplatok za zmenu návrhu definovaný.
Poukázali na to, že prostredníctvom ich právneho zástupcu žiadali podaním zo dňa 21.04.2013 len o
zmenu žaloby z určovacej na žalobu o vydanie, a nešlo preto o rozšírenie žaloby, ale len o jej zmenu.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a
dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov nie je dôvodné.

Podľa ust. § 2 ods. 1 písm. a) zák. č. 71/1992 Zb. poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak

je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

Podľa ust. § 5 ods. 1 písm. a) zák. č. 71/1992 Zb. poplatková povinnosť vzniká
podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je
poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.

Podľa ust. § 6 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo
základu poplatku (ďalej len "percentná sadzba") alebo pevnou sumou.

Podľa ust. § 8 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. poplatok za podanie návrhu alebo žiadosti, poplatok za

uplatnenienámietkyzaujatostivkonkurznomkonaníaleboreštrukturalizačnomkonanípodľaosobitného
predpisu a poplatok za konanie o dedičstve je splatný vznikom poplatkovej povinnosti.

Podľa ust. § 10 ods. 2 písm. c) zák. č. 71/1992 Zb. pre nezaplatenie poplatku prvostupňový súd konanie
nezastaví, ak došlo k rozšíreniu návrhu alebo podaniu vzájomného návrhu v tej istej veci po tom, ako

začal konať vo veci samej.

Podľa pol. 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov sa z návrhu na začatie konania, ak nie je
ustanovená osobitná sadzba, a ak nemožno predmet konania oceniť peniazmi, platí súdny poplatok
99,50 eur.

Podľa poznámky č. 1 k položke 1 Sadzobníka súdnych poplatkov, z návrhu na začatie konania o určenie,
či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, a z návrhu na vypratanie nehnuteľnosti, bytu a nebytových
priestorov alebo na vydanie veci sa poplatok vyberie podľa písmena b) tejto položky. Ak je predmetom
konania viacej hnuteľných vecí alebo nehnuteľných vecí, poplatok sa vyberie iba za jednu z nich.

Podľa poznámky č. 6 k položke 1, veta prvá pred bodkočiarkou, Sadzobníka súdnych poplatkov, ak je
predmetom konania viac nárokov, každý nárok sa spoplatňuje samostatne.

Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že navrhovatelia 1/ až 6/ sa návrhom proti odporcom 1/ a 2/

(proti odporcovi 3/ bolo konanie zastavené) domáhali určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
pričom podaním ich právneho zástupcu zo dňa 21.04.2013, doručeným súdu prvého stupňa dňa
16.05.2013, nazvaným „zmena žaloby“, navrhli povolenie zmeny žaloby, keď žiadali vyhlásenie
rozsudku, ktorým bude určené vlastnícke právo navrhovateľov 1/ až 6/ k sporným, v návrhu na zmenu
žaloby špecifikovaným nehnuteľnostiam, a odporcom 1/ a 2/ bude uložená povinnosť predmetné

nehnuteľnosti vydať navrhovateľom 1/ až 6/ do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Z uvedeného je
nepochybné, že navrhovatelia žalobu rozšírili o ďalší požadovaný výrok na vydanie nehnuteľností, a
pretoichodvolacienámietky,žeišlolenozmenužalobyzurčovacejnažalobuovydanie,nemajúoporuv
súdnom spise a nemôžu obstáť. Zmenu žaloby v zmysle tohto návrhu navrhovateľov súd prvého stupňa
pripustil vyhlásením uznesenia na pojednávaní dňa 25.06.2013. Odvolací súd potom dospel k záveru,

že ak súd prvého stupňa rozhodol o povinnosti navrhovateľov doplatiť spoločne a nerozdielne súdny
poplatok za zmenený návrh, pričom zmena návrhu spočívala v jeho rozšírení o ďalší požadovaný výrok
(na vydanie nehnuteľností), bol jeho postup správny. V napadnutom uznesení aplikoval správny právny
predpis a správne ho aj vyložil, správne označil položku č. 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov,podľa ktorej súdny poplatok vyrúbil, a súdny poplatok bol navrhovateľom vyrúbený aj v správnej výške
99,50 eur. V posudzovanej veci totiž navrhovatelia rozšírili počas konania o veci samej žalobu o ďalší
požadovaný výrok na vydanie nehnuteľností, ktorý je ako ďalší žalovaný nárok samostatne spoplatnený

podľa pol. 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov v spojení s poznámkami č. 1 a č. 6 k položke
1 Sadzobníka súdnych poplatkov, pričom zastavenie konania pre nezaplatenie súdneho poplatku s
poukazom na ust. § 10 ods. 2 písm. c ) zák. č. 71/1992 Zb. neprichádzalo do úvahy.

Vzhľadom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa postupoval správne,

ak napadnutým uznesením uložil navrhovateľom povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne doplatok
súdneho poplatku, a preto napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 s poukazom na § 142 ods. 1 a § 151
ods. 2 O.s.p., a v odvolacom konaní úspešným odporcom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
nakoľko ich napriek návrhu na ich priznanie ani vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov ani v zákonom

stanovenej lehote (ust. § 151 ods. 1 O.s.p.) nevyčíslili, a okrem trov právneho zastúpenia im v odvolacom
konaní žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.