Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 23, 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 5C/206/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715207010
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5715207010.8

Rozhodnutie

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci v právnej veci navrhovateľa:
X.. U. H., R.. XX.XX.XXXX, D. K., U. XXXX/XX, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Silvia
Tatarková s.r.o., so sídlom E.B.Lukáča 2, 03601 Martin, proti odporcovi: W. N., R.. XX.XX.XXXX, D. K.,
B.. J. XX, v konaní o zaplatenie 3.319,39 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 3319,39 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške

8,15%ročnezosumy3319,39euraod01.05.2014dozaplatenia,tovšetkodotrochdníodprávoplatnosti
rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa zamieta.

O trovách konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ, návrhom podaným dňa 15.5.2015 žiadal zaviazať odporcu zaplatiť žalovanú sumu s
príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 5.12.2000 uzatvoril s odporcom zmluvu o pôžičke,
na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi pôžičku vo výške 100.000,-Sk po prepočte 3319,39
eura. Pôžička bola poskytnutá na zabezpečenie podnikateľskej činnosti odporcu a na súkromné účely,
konkrétne na zaplatenie vkladu do základného imania spoločnosti W. A. I..W..V.. vo výške 100.000,-Sk,

čo zodpovedalo 50% podielu základného imania spoločnosti. Odporca sa v zmluve o pôžičke zo dňa
5.12.2000 zaviazal poskytnutú pôžičku vrátiť navrhovateľovi najneskôr do 31.12.2001 a to v splátkach,
alebo naraz v plnej výške spolu s úrokom z omeškania vo výške 100% ročne z celkovej nesplatenej
časti poskytnutej pôžičky s tým, že nárok na úrok vzniká dňom 1.1.2001.
Odporca do dňa splatnosti, t.j. do 31.12.2001 nezrealizoval ani jednu splátku, vyplývajúcu zo zmluvy o
pôžičkezodňa5.12.2000.Argumentovaltým,žejehopodnikateľskéaktivitysúvprvotnejfázeaževýška

tržieb nedosahovala takú výšku, ako predpokladal podnikateľský plán. Z dôvodu, že odporca v čase
podpisu zmluvy o pôžičke zo dňa 5.12.2000 bol manželom sestry navrhovateľa, tento mal pochopenie s
meškaním splátok. Aj v ďalších rokoch pôžička splácaná nebola. Dňa 26.10.2004 sa odporca rozviedol
so sestrou navrhovateľa a preto bol nútený navrhovateľ riešiť nesplatené záväzky odporcu voči nemu,
ktoré vyplývali zo zmluvy o pôžičke zo dňa 5.12.2000. Odporca akceptoval svoj záväzok vo výške
3319,39 eura a dňa 16.5.2005 bola podpísaná dohoda o uznaní dlhu medzi navrhovateľom a odporcom

za účasti svedka Hanky Pittnerovej. V článku II. predmetnej dohody o uznaní záväzku odporca uznal svoj
záväzok zaplatiť navrhovateľovi sumu 100.000,-Sk (3319,39 eura), ktorú dlhoval navrhovateľovi. Dlžnú
čiastku podľa dohody o uznaní dlhu mal odporca zaplatiť spolu s 10% ročným úrokom z omeškania od
1.1.2001 až do zaplatenia ihneď po výzve na zaplatenie.
Odporca do dňa podania návrhu navrhovateľom so splátkami pôžičky nezačal napriek mnohým ústnym
aj písomným urgenciám zo strany navrhovateľa.Na základe návrhu navrhovateľa bol súdom vo veci vydaný platobný rozkaz, proti ktorému odporca
podal odpor, čím došlo k jeho zrušeniu. V odôvodnení odporu odporca uviedol, že tvrdenie o požičaní
peňazí sa zakladá na pravde, avšak navrhovateľ ako brat jeho bývalej manželky predmetné financie

poskytol s tým, že zmluva o pôžičke bola len nevyhnutným dokladom, ktorý potreboval do účtovníctva.
K tvrdeniu, že dňa 16.5.2005 podpísal dohodu o uznaní predmetného záväzku uviedol, že si nie je
vedomý podpísania tohto dokumentu. Spomínanú dohodu rozhodne nepodpísal. Mal za to, že záväzok,
vyplývajúcizozmluvyopôžičkezodňa5.12.2000jevzmysleustanovenia§100Občianskehozákonníka
premlčaný, pretože premlčacia doba uplynula dňa 5.12.2003.

Vo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu navrhovateľ uviedol, že tvrdenie odporcu ohľadne
poskytnutia pôžičky sa nezakladá na pravde. Pôžička bola poskytnutá odporcovi nie jeho bývalej
manželke, a keďže navrhovateľ ju poskytol ako fyzická osoba, nepotreboval žiadny doklad. V čase
rozvoduodporcusosestrounavrhovateľabolopotrebnévysporiadaťvšetkynesplatenézáväzkyodporcu
voči navrhovateľovi. Pretože v tomto období odporca ani nezačal so splátkami predmetnej pôžičky,

navrhovateľ si uvedomil vážnosť situácie a bolo to potrebné riešiť vzájomnou komunikáciou ohľadne
záväzkov odporcu voči nemu. Odporca bol v tom čase ochotný odsťahovať sa zo spoločného bytu,
kde býval so svojou bývalou manželkou aj maloletými deťmi, avšak za predpokladu, že táto mu vyplatí
čiastku 300.000 ,-Sk (nie na splátky), čo predstavovalo 50% trhovej hodnoty trojizbového bytu v Martine
- Záturčí. Pre bývalú manželku odporcu to bolo nereálne, preto navrhovateľ kontaktoval odporcu s

návrhom, že sumu 300.000,-Sk je ochotný vyplatiť v mene bývalej manželky z vlastných finančných
prostriedkov, avšak 300.000,-Sk chcel započítať so záväzkami, vyplývajúcimi zo zmlúv o pôžičke, ktoré
mal v tom čase odporca voči nemu. Z predmetnou alternatívou odporca nesúhlasil, trval na vyplatení
sumy 300.000,-Sk v hotovosti. V mene sestry navrhovateľ prisľúbil vyplatiť túto čiastku s tým, že v deň
konaniavalnéhozhromaždeniaspoločnostiW.A.I..W..V..(16.5.2005),ktorejpredmetombolovzdaniesa

funkciekonateľaspoločnostiaprevodobchodnéhopodielunabývalúmanželkuodporca,bolapodpísaná
aj dohoda o uznaní záväzku, ktorou sa odporca zaviazal k úhrade svojich záväzkov, vyplývajúcich zo
zmlúv vo vzťahu k navrhovateľovi. Všetky doklady boli podpísané dňa 16.5.2005 a následne overený
podpis bol za osobnej účasti odporcu u notárky S.W.. X. J.. Dňa 13.7.2005 podpísal odporca so svojou
bývalou manželkou dohodu o vyporiadaní BSM a bola mu vyplatená suma 300.000,-Sk v hotovosti tak,

ako to bolo prisľúbené navrhovateľom v nadväznosti na podpísanie dohody o uznaní záväzku.

Podaním zo dňa 3.5.2016 odporca doplnil dôvody odporu. Zopakoval, že záväzok zo zmluvy zo dňa
5.12.2000 je premlčaný a tvrdil, že dohoda o uznaní záväzku, datované dňom 16.5.2005 ako listina
nemá účinky uznania záväzku s poukazom na ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka. V prípade, že

by sa preukázalo, že podpis na dohode zo dňa 16.5.2005 je jeho podpisom, je nepochybné, že dohoda
o uznaní záväzku je datovaná po uplynutí trojročnej premlčacej doby a k uznaniu záväzky zo zmluvy
o pôžičke zo dňa 5.12.2000 došlo v čase, keď tento záväzok bol premlčaný. O premlčaní však nemal
žiadnu vedomosť, pretože nie je osoba znalá práva. O tejto skutočnosti sa dozvedel až pri spisovaní
odporu, kedy sa vo veci poradil s právnikmi. Ďalej poukázal na článok II. dohody o uznaní záväzku, kde

je uvedené, že dlžnú čiastku zaplatí ihneď po výzve na zaplatenie.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dokladmi - dohodou o
uznaní záväzku zo dňa 16.5.2005, zmluvou o pôžičke zo dňa 5.12.2000, príjmovým pokladničným
dokladom č.1/2000 zo dňa 5.12.2000, dohodou o vysporiadaní bezdpodielového spoluvlastníctva zo

dňa 13.7.2005, zmluvou o prevode obchodného podielu zo dňa 16.5.2005, rozhodnutím valného
zhromaždenia spoločnosti W. A. I..W..V.. zo dňa 16.5.2005, vzájomnou korešpondenciou účastníkov
konania, listom zo dňa 20.2.2012, 7.6.2011, 28.4.2014, pripojeným spisom Okresného súdu Martin
sp.zn. 7C/95/2010 a zistil nasledovný skutkový stav:

V konaní bolo nesporné, že účastníci konania dňa 5.12.2000 uzavreli zmluvu o pôžičke, na základe
ktorej navrhovateľ odporcovi poskytol pôžičku vo výške 100.000,-Sk. Táto bola poskytnutá v deň podpisu
zmluvy v hotovosti. Účelom pôžičky bolo finančné zabezpečenie podnikateľskej aktivity a súkromné
účely odporcu. Podľa článku III. zmluvy o pôžičke dlžník sa zaviazal pôžičku vrátane úrokov splatiť do
31.12.2001 a to v splátkach alebo naraz v plnej výške vrátane dohodnutých úrokov. Zmluvné strany

sa dohodli, že úrok za poskytnutie pôžičky bude vo výške 10% ročne z celkovej nesplatenej časti
poskytnutej pôžičky. Nárok na úrok vzniká dňom 1.1.2001.Súdu bola predložená dohoda o uznaní záväzku zo dňa 16.5.2005, ktoré podpísanie najskôr odporca
spochybnil, potom uznal, že podpis na dohode o uznaní záväzku je jeho podpisom. V zmysle dohody
o uznaní záväzku a to podľa článku I. je uvedené, že navrhovateľ požičal odporcovi na finančné

zabezpečenie jeho podnikateľskej aktivity a na súkromné účely čiastku 100.000,-Sk dňa 5.12.2000 na
základe zmluvy o pôžičke.
Podľa článku II. dohody odporca uznal svoj záväzok zaplatiť navrhovateľovi čiastku 100.000,-Sk, ktorú
mu dlhuje na pôžičke, uvedenej v článku I. dlžnú čiastku odporca spolu s 10% úrokom z omeškania od
1.1.2001 do zaplatenia, ihneď po výzve na zaplatenie. Predmetná pôžička nie je ani nebola súčasťou

bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Podľa článku III. táto dohoda sa považuje za uznanie záväzku, uvedeného v článku I. čo do dôvodu i do
výšky a vyhotovuje sa z dôvodu vysporiadania záväzkov, súvisiacich so skončením aktivít spoločnosti
W. A. I..W..V...
Obsahom dohody o uznaní záväzku bola aj ďalšia pôžička vo výške 140.000,-Sk, poskytnutá odporcovi
na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 31.10.2003. Táto pôžička bola predmetom konania, vedeného na

Okresnom súde v Martine pod sp.zn. 7C/95/2010, ktoré bolo právoplatne skončené 15.7.2010.

Zo strany odporcu teda došlo k potvrdeniu tej skutočnosti, že dohodu o uznaní záväzku zo dňa 16.5.2005
podpísal a vedel, čo je obsahom tejto dohody. Opakovane zo strany odporcu bolo tvrdené, že pôžička,
ktorá bola poskytnutá navrhovateľom bola poskytnutá tak, že odporca nemal povinnosť túto pôžičku

vrátiť. Toto odporca odôvodňoval príbuzenskými vzťahmi.

Zo strany odporcu bolo písomne aj v jeho ústnych vyjadreniach opakovane uvedené, že v čase
podpísania dohody o uznaní záväzku nevedel o tom, že pôžička zo dňa 5.12.2000 je premlčaná, nakoľko
bola podpísaná po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Išlo teda o záväzok zo zmluvy zo dňa 5.12.2000,

ktoré v čase uznania záväzku bol premlčaný a o tejto skutočnosti odporca nemal vedomosť, pretože
nebol osoba znalá práva.

Navrhovateľ, ako aj jeho právna zástupkyňa uviedli, že odporca celý čas ubezpečoval navrhovateľa,
že mu záväzok uhradí. V čase rozvodu odporcu so sestrou navrhovateľa mohla byť táto záležitosť

vyriešená aj iným spôsobom, pričom práve odporca apeloval na to, že si potrebuje vyriešiť otázku
bývania a nechce, aby došlo k započítaniu pôžičky (navrhovateľ mohol postúpiť pôžičku na svoju sestra
a táto ju vyporiadavať vo vzťahu k odporcovi v rámci vyporiadania BSM). Odporca mal ubezpečovať
navrhovateľa,žezáväzokzaplatí,žesihojevedomý.Abynedošlokspochybneniuaabymalnavrhovateľ
istotu, došlo k uzavretiu dohody o uznaní dlhu s tým, že až teraz sa odporca dovolával skutočnosti,

že nevedel o premlčaní záväzku v čase podpísania dohody. Práve preto, aby neuplynula desaťročná
lehota na uplatnenie nároky, ktorý bol odporcom uznaný, navrhovateľ podal návrh na súd s tým, že zo
zaplatením pôžičky odporca neuhradil navrhovateľovi nič.
Z predložených listín (korešpondencia medzi účastníkmi konania) bolo zrejmé, že odporca si bol
vedomý svojho záväzku. Dovolávať sa skutočností, týkajúcich sa premlčania bolo z hľadiska odporcu

len špekulatívne, ako sa zbaviť záväzku.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi pred súdom zhrnul situáciu, ktorá predchádzala poskytnutiu pôžičky
odporcovi. Poukázal na tú skutočnosť, že pôžičku si mohol započítať, resp. postúpiť ju sestre, ktorá by
si ju započítala vo vzťahu k odporcovi, avšak práve naopak, poskytol 300.000,-Sk sestre na vyplatenie

bezpodielového spoluvlastníctva pre odporcu po rozvode manželstva odporcu a sestru navrhovateľa.
Vyplatenie 300.000,-Sk bolo podmienené zo strany navrhovateľa podpisom dohody o uznaní záväzku.
Dohoda bola podpísaná za osobnej účasti odporcu u notárky. Po podpísaní dohody o uznaní záväzku
bol vo vzťahu k odporcovi tolerantný. Do splácania dlhu ho netlačil, nakoľko mal informácie od svojej
sestry, že odporca má problémy so zamestnaním. Následne uplatnil pôžičku (vo výške 140.000,-Sk) na

súde a podal potom návrh, kde uplatnil pôžičku 100.000,-Sk.

Zo strany navrhovateľa boli predložené ako listinné dôkazy listy, adresované navrhovateľom odporcovi,
konkrétne zo dňa 7.6.2011, 20.2.2012 a 28.4.2014, odpoveď odporcu navrhovateľovi bez uvedenia
dátumu. Podľa obsahu listu odporcu je zrejmé, že ide o odpoveď na list navrhovateľa zo dňa 20.2.2012.

Uvedenými listami navrhovateľ zosumarizoval situáciu poskytnutia pôžičiek odporcovi s uvedením
problémov v rodine. Pre toto konanie podstatná okolnosť je v liste zo dňa 20.2.2012 uvedená pôžička,
ktorá bola predmetom konania na súde vo veci sp.zn. 7C/95/2010 a následne pôžička, ktorá je
predmetom tohto konania. V predmetnom liste navrhovateľ žiadal, aby mu odporca uhradil aspoňprvý dlh na základe existujúceho rozsudku. Následne v liste zo dňa 28.4.2014 žiadal vrátiť zvyšok
nezaplateného dlhu, priznaného rozsudkom a pôžičku vo výške 100.000,-Sk, ktorá bola predmetom aj
uznania dlhu zo dňa 16.5.2005.

Pri posúdení opodstatnenosti nároku navrhovateľom súd dospel k záveru, že odporca si bol vedomý
vrátenia dlžnej sumy a pokiaľ uznal dlh vo vzťahu k navrhovateľovi z titulu pôžičky vo výške 100.000,-Sk,
bol si podľa dohody o uznaní záväzku vedomý akú pôžičku uznáva, akým spôsobom bola poskytnutá
s tým, že v článku II. dohody o uznaní záväzku sa zaviazal zaplatiť dlh 100.000,-Sk ihneď po výzve na
zaplatenie. Spornou skutočnosťou vo vzťahu k obsahu zmluvy o pôžičke a k dohode o uznaní záväzku

je príslušenstvo pohľadávky. V zmluve o pôžičke je uvedené v článku IV., že strany sa dohodli na úroku
za požičanie pôžičky vo výške 10% ročne od 1.1.2001, pričom v dohode o uznaní záväzku je uvedené,
že dlžná suma bude zaplatená s 10% úrokom z omeškania od 1.1.2001 až do zaplatenia, ihneď po
výzve na zaplatenie.
Presúdpodstatnáskutočnosť,ktorávyplynulazvyjadreniaúčastníkovkonaniaapredloženýchlistinných
dokladov bola tá skutočnosť, že odporca bol povinný zaplatiť navrhovateľovi požičanú finančnú čiastku

vo výške 100.000,-Sk. Pokiaľ v dohode o uznaní záväzku už nebol uvedený úrok z požičanie vo výške
10% ale len úrok z omeškania vo výške 10%, tak súd ustálil, že odporca sa zaviazal v dohode o uznaní
záväzku zaplatiť len úrok z omeškania, nie úrok za požičanie peňazí.
Pri ustálení úroku z omeškania, teda od doby, kedy bolo dôvodné navrhovateľovi priznať úrok z
omeškania súd vychádzal z článku II. dohody o uznaní záväzku, kde bolo uvedené, že dlžnú čiastku

zaplatí odporca ihneď po výzve na zaplatenie. Dňa 20.2.2012 bol vyzvaný odporca, aby zaplatil teda
jednorazovo vyrovnal prvý dlh, na ktorý existoval rozsudok (č.k. 7C/65/2010-o zaplatení 65.000,-Sk).
V liste zo dňa 28.4.2014 navrhovateľ žiadal vrátiť aj pôžičku vo výške 100.000,-Sk, čo nesporne
vyplynulo z obsahu tohto listu. Výzva na zaplatenie bola posudzovaná teda v súlade s listom z roku
2014. Navrhovateľ nepreukázal doručenie tohto listu odporcovi, avšak v priebehu konania odporca túto

skutočnosť žiadnym spôsobom nespochybnil. Uvedený list zo strany navrhovateľa musel byť odporcovi
doručený, preto úrok z omeškania bol ustálený od 1.5.2014 tak, aby tam bola nevyhnutná lehota na
doručenie takto formulovanej výzvy.

Podľa ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh, určený

čo do dôvodu aj do výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má takéto
uznanie tento právny následok, len ak ten kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Na to, aby uznanie dlhu malo účinky je potrebné, aby dlžník písomne uznal, že zaplatí svoj dlh určený
čo do dôvodu i do výšky. Uznanie dlhu je teda jednostranným právnym úkonom dlžníka, adresovaný

veriteľovi a zabezpečuje uznaný záväzok tým, že v dôsledku ním založenej právnej domnienky
zvýhodňuje postavenie veriteľa. Uznaný dlh môže byť aj dlh premlčaný. Takéto uznanie zakladá právnu
domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

V čase spísania dohody o uznaní záväzku účastníci konania riešili viac finančných záležitostí, ktoré

súviseli s pôžičkami, prevodom obchodného podielu v spoločnosti W. A. I..W..V.. a vyporiadaním
bezpodielového spoluvlastníctva medzi odporcom a sestrou navrhovateľa. Dohoda o uznaní záväzku
riešila situáciu, kedy sa odporca zaviazal zaplatiť navrhovateľovi dve pôžičky, poskytnuté navrhovateľom
a to pôžičku vo výške 100.000,-Sk na základe zmluvy o poskytnutí pôžičky zo dňa 5.12.2000 a 140.000,-
Sk na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 31.10.2003, dohoda o uznaní záväzku bola datovaná 16.5.2005.

V tomto období došlo aj k prevodu obchodného podielu spoločnosti W. A. I..W..V.. z odporcu na jeho
bývalú manželku a táto odporcovi vyplatila čiastku 300.000,-Sk titulom vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva po rozvode ich manželstva. Finančné prostriedky na vyplatenie bezpodielového
spoluvlastníctva sestra navrhovateľa získala od navrhovateľa. Táto skutočnosť vyplynula v konaní z
vyjadreníúčastníkovazostalanespornou.Vkontextetýchtoúkonovaposkytovanýchfinanciísúddospel

k záveru, že odporca, ktorý uznal svoj záväzok na základe dohody o uznaní záväzku si bol vedomý
svojho záväzku, ako aj tej skutočnosti, že tento záväzok chce vyplatiť, avšak nemal na to finančné
prostriedky v čase, kedy ho navrhovateľ vyzýval na úhradu dlhu. Tá skutočnosť, že v dohode o uznaní
záväzku nie je písomne uvedené, že odporca uznal dlh v čase, kedy dlh bol premlčaný neznamená, že o
tomto odporca nevedel. Práve naopak až v doplnení vyjadrenia k odporu uviedol skutočnosti, týkajúce

sa vedomosti alebo nevedomosti o uznaní premlčaného dlhu. Obrana odporcu spočívala spočiatku v
tom, že si nebol vedomý podpísania dohody o uznaní záväzku, následne tento svoj postoj zmenil a tvrdil,
že uznal dlh v čase, kedy nevedel, že dlh je premlčaný.Odporca si bol vedomý povinnosti uhradiť dlh vo vzťahu k navrhovateľovi. Takto to vyplynulo aj z dohody
o uznaní záväzku, pričom bez uplatnenia nároku navrhovateľom na súde ani jednu z pôžičiek odporca
sám nezaplatil. V obidvoch prípadoch zvolil rovnakú obranu. Následne pôžičku, ktorá bola vo výške

140.000,-Sk čiastočne splatil a zvyšok bol uplatnený na súde vo výške 65.000,-Sk.
Vychádzajúc z vyjadrenia účastníkov konania, predložených listinných dokladov, korešpondencie medzi
účastníkmi konania, súd neuveril tvrdeniu odporcu o tom, že by v čase podpísania dohody o uznaní
záväzku nevedel, že sa zaväzuje zaplatiť dlh vo výške 100.000,-Sk na základe zmluvy o pôžičky zo
dňa 5.12.2000 a teda v čase podpísania dohody dňa 16.5.2005 by si nebol vedomý tej skutočnosti,

že 100.000,-Sk bol povinný vrátiť najneskôr 31.12.2001 a do roku 2005 uplynula už lehota na vrátenie
pôžičky a uplynula aj trojročná premlčacia doba. Takáto skutočnosť je známou skutočnosťou a je reálny
predpoklad, že v čase podpísania dohody o uznaní záväzku odporcovi bola dostatočne známa.

Po zistení skutkového a právneho stavu vo veci samej súd vyhovel návrhu navrhovateľa a pokiaľ išlo o
priznanie istiny vo výške 3319,39 eura s tým, že úrok z omeškania bol priznaný tak, ako bolo v rozsudku

odôvodnené od 1.5.2014 v zákonom stanovenej výške.

O úroku z omeškania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka a
§ 3 ods.1 Nariadenia Vlády SR č.87/1995 Z.z. v zmysle ktorého výška úrokovej sadzby bola určená o
osem percentuálnych bodov zvýšených o základnú úrokovú sadzbu Európskej centrálnej banky, platnej

k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V danom prípade úrok z omeškania bol vo výške
8,15% ročne.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že trovy konania budú

rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľaust.§205ods.3O.s.p.rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvodyodvolaniamôžeodvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na výkon
rozhodnutia.