Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 19, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 9C/228/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412213967
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Poláková
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2016:1412213967.6

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred samosudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci
navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova ulica č. 25, Bratislava,
zastúpeného: advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom Grösslingova
4, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, IČO: 00 166 073,so
sídlom Župné námestie č. 13, Bratislava, v konaní o náhradu škody 175,- eur a nemajetkovej ujmy

276,60 eur, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .
Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi náhrady
škody 175,- eur a nemajetkovej ujmy 276,60 eur.

Návrh odôvodnil tým, že ako veriteľ zo zmluvy o úvere navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu,
ktorá vznikla neplnením záväzku z tejto zmluvy voči povinnému Martinovi Halíkovi. Súd poveril súdneho
exekútora vykonaním exekúcie a udelil mu poverenie. Navrhovateľ neskôr podal návrh na zmenu
exekútora a očakával, že ku zmene dôjde rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote. Podľa
navrhovateľa mal súd rozhodnúť do 30 dní odo dňa doručenia návrhu na zmenu exekútora. Exekučný
súd napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si spoluprácu

s účastníkmi konania , nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom
čase. Navrhovateľ tvrdil, že neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala súdu postupovať
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene exekútora pristúpil až
po veľmi dlhej dobe. Navrhovateľ si z dôvodu nesprávneho úradného postupu súdu uplatnil náhradu
majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčíslil.
Majetková ujma podľa neho predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho

činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo
medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom. Podľa navrhovateľa
vynaložil na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou
informačného systému 70 eur, na udržiavanie a správu informačného systému 70 eur, na komunikáciu
s pôvodným exekútorom sumu 50 eur, na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných
exekučnému súdu , na publikačné údaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných súdu, na

poštovné a komunikačné výdaje sumu 15 eur, spolu 175 eur.
Nemajetkovú ujmu v peniazoch si navrhovateľ uplatnil preto, pretože samotné konštatovanie porušenia
práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe nie
je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Nesprávny úradný postup exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy navrhovateľa rizikám zániku
povinného, neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora súdom nastalo riziko zmarenia

účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, riziko insolventnosti povinného. Náhradu vníma ako
spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho nárokov a práv. Podľa jeho názoru tento stav vyvolalu neho pocit frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty, nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti,
zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít a vytvorených podnikateľských plánov, hospodársku
stratu. Ovplyvnil podnikateľské postupy a spôsobil neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol

prijať. Súd bol nečinný viac ako 159 dní, preto si uplatňuje titulom nemajetkovej ujmy sumu 276,60 eur
(55,32 eur za mesiac).
Odporca v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 31.07.2013 žiadal žalobu v plnom rozsahu
zamietnuť z dôvodu nepreukázania splnenia zákonných podmienok vzniku zodpovednosti za škodu.
Žalobný návrh považoval za zmätočné podanie, v ktorom nie sú splnené procesné podmienky.

Poukázal na to, že v podaní nie je uvedená spisová značka exekučného konania, chýbajú relevantné
údaje ako dátumy doručenia podaní súdu, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy,
kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody. Navrhovateľ nepredložil jediný relevantný dôkaz,
ktorý by preukazoval vôbec existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody,
nemajetkovej ujmy, atď. Navrhovateľ odkazuje na exekučný spis a uviedol časť dôkazov, ale v
skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša

navrhovateľ sám. Odporca poukázal na to, že neoznačenie spisovej značky exekučného konania, v
ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu (teda nesplnenie
zákonom predpísaných náležitostí), bolo jedným z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd Slovenskej republiky
odmietol sťažnosti navrhovateľa na porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu
(napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 211/2012, IV. ÚS 366/2012, IV. ÚS 374/2012).

Odporca v tejto súvislosti navrhol aplikáciu ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok (O.s.p.) vzhľadom na skutočnosť, že z podania nie je jasný ani titul nároku na náhradu
škody, keď navrhovateľ namieta „nezákonné konanie“ v podobe nerozhodnutia o návrhu na zmenu
súdneho exekútora v zákonom ustanovenej dobe a zároveň namieta nesprávny úradný postup v
podobe prieťahov. Čo sa týka prieťahov v konaní, navrhovateľ neuviedol kroky, ktoré podnikol na

ich odstránenie ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany odporcu.
Judikatúra Ústavného súdu SR konkrétne v náleze z 03.05.2011, č. k. III. ÚS 69/2011-25, poukazuje
na skutočnosť, že sťažovateľ má predovšetkým postupovať v zmysle zásady vigilantibus iura (každý
nech si stráži svoje právo). Odporca á za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je
oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný

súd SR. Odporca uviedol, že eviduje žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. Súčasne poukázal
na skutočnosť, že dňa 23.04.2012 mu boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody zo dňa 23.04.2012 a dňa 27.09.2012 boli okresnému súdu doručené žalobné
návrhy, ktoré boli podané pred uplynutím 6-mesačnej lehoty. Napriek opakovaným výzvam na doplnenie
žiadostí, adresovaných navrhovateľovi, bola odporcovi doručená všeobecná odpoveď, kde navrhovateľ

nepreukázalpožadovanéskutočnosti,nedoplnilžiadanéinformácieanebolochotnýpriložiťanipríslušné
návrhy na zmenu exekútora s dátumom doručenia súdu, uznesenia o zmene súdneho exekútora,
dátumy, kedy sa navrhovateľ dozvedel o škode, doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu,
uviesť skutočnosti, či boli podávané sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy/ústavné sťažnosti, ani
doklady preukazujúce „ohrozenie“ práv zánikom povinného, resp. jeho insolvenciou, stratou kontaktu

s povinným, ktorými odôvodňuje vznik nemajetkovej ujmy. Navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť
na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať
nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. Ministerstvo spravodlivosti SR ako orgán
príslušný podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. preto nárok navrhovateľa nepovažuje za
predbežne prerokovaný. Odporca má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. V kontexte

na splnenie podmienok úspešného uplatnenia žalovaného nároku odporca poukázal na ustanovenia
zákona č. 514/2003 Z.z. a konkrétne, vzhľadom na povahu úkonu - rozhodnutie o zmene exekútora,
zákonom ustanovenú lehotu, a ustanovenie § 44 ods. 8 a 9 Exekučného poriadku, z ktorého je zrejmé,
že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene
súdnehoexekútora,resp.dodoručeniauzneseniaozmenesúdnehoexekútorapôvodnémuexekútorovi,

čo znamená, že v súvislosti s nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody,
pôvodný súdny exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky, na ktorú mal poverenie,
s ohľadom na zachovanie kontinuity konania. V súvislosti s uplatňovaným nárokom odporca poukázal
na skutočnosť, že otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmať

ústavný súd. Podľa názoru odporcu, ako aj s poukazom na ust. § 53 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z. o
organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskoršíchpredpisov-neprípustnosťsťažnosti,efektívnosťarýchlosťsúdnehokonanianiejeoprávnený
preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ale len Ústavný súd SRna podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda príslušného súdu na podklade sťažnosti na prieťahy
v konaní (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9Co 285/2011). Konajúci súd by mohol pri
posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní v prípade, ak

by tieto boli konštatované predsedom súdu alebo Ústavným súdom SR. Odporca vzhľadom na vyššie
uvedené nepovažuje za preukázanú ani existenciu prieťahov v konaní. Ďalej odporca uviedol, že pre
úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je o.i. nevyhnutné preukázať existenciu škody. Odporca
nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje je možné považovať za hypotetické. Odporca
nemôže niesť zodpovednosť a nahrádzať navrhovateľovi materiálnu škodu tak, ako si ju uplatnil v tomto

konaní, keď navrhovateľ nepreukázal jednak vznik a ani výšku škody. K nároku navrhovateľa náhradu
nemajetkovej ujmy uviedol, že pri uplatňovaní tohto nároku je potrebné preukázať, že konštatovanie
porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené z podaného návrhu nevyplýva a z toho
dôvodu odporca nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa mala poskytovať
jej náhrada v peniazoch. Napokon odporca vo svojom vyjadrení uviedol, že nemožno dospieť k záveru
o potrebe priznať navrhovateľovi náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch ani v prípade, ak by inak

boli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. V tejto súvislosti nie je možné opomenúť
povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení
povahy podnikateľskej činnosti navrhovateľa a povedomí, ktoré je okolo navrhovateľa v spojení s touto
podnikateľskoučinnosťouvytvorené. Odporcapoukazovalnaskutočnosť,ženavrhovateľajehopraktiky
sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali

porušenieprávspotrebiteľaavkonečnomdôsledkuprávepodnikateľskáčinnosťnavrhovateľapodnietila
zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. Navrhovateľ je
vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne
vedomie nízkopríjmových osôb. Nie je možné opomenúť, že v takomto prípade aj súdna moc musí
pozornejšie skúmať akékoľvek podanie navrhovateľa, a to najmä v prípade návrhu na vykonanie

exekúcie, kde v prípade navrhovateľa automaticky nastáva zvýšené riziko ohrozenia alebo porušenia
práva spotrebiteľa (povinného v exekučnom konaní). Uvedené má vplyv aj na otázku samotného
posúdenia nesprávneho úradného postupu, keďže súdy v prípade posudzovania návrhu navrhovateľa
na vykonanie exekúcie musia obzvlášť opatrne zvažovať, či poverenie vydajú alebo nevydajú a pod.,
s čím je spojená vyššia časová náročnosť vykonania procesného úkonu súdom. S prihliadaním na

popísanú charakteristiku podnikateľskej činnosti navrhovateľa považuje odporca za konanie v rozpore
s dobrými mravmi, pokiaľ si navrhovateľ uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená
škoda mala navrhovateľovi vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite
navrhovateľa. Súčasne v takejto situácii platí, že aj v prípade porušenia práva navrhovateľa už samotné
konštatovanie porušenia práv musí byť považované za dostačujúce. Uvedené vylučuje možnosť

priznania prípadného nároku navrhovateľa na náhradu nemajetkovej ujmy voči štátu. Vzhľadom na
uvedené odporca zastáva názor, že navrhovateľ nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za
škodu, súlad postupu navrhovateľa s dobrými mravmi, ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia
práva. Zároveň po zohľadnení osoby poškodeného a vnímania doterajšieho pôsobenia navrhovateľa
(ako spoločnosti s negatívnou povesťou využívajúcu neprijateľné podmienky), minimálnej závažnosti

prípadnej ujmy a následky, ktoré navrhovateľovi mohol namietaný nesprávny úradný postup spôsobiť,
nemôže byť podľa odporcu navrhovateľovi priznaná žiadna náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch. K
príčinnej súvislosti odporca uviedol, že vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti, ako
priamehoabezprostrednéhovzťahupríčinyanásledku,nemožnotvrdiť,ženavrhovateľovivzniklaškoda
postupom okresného súdu. Záverom vyjadrenia odporca uviedol, že navrhovateľ nepreukázal, že by

činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal výšku ani
vznik skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcim v tom, že nerozhodol o návrhu na zmenu
súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou
ujmou. Odporca má skôr za to, že stav, v ktorom sa navrhovateľ ocitol, si zavinil sám, a to spôsobom

vykonávania podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv, a najmä je už v súčasnosti
zrejmé, že navrhovateľ si uplatňuje ničím neodôvodnené a ničím nepreukázané čiastky, či už v podobe
majetkovej škody alebo nemajetkovej ujmy. Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných
podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. považuje
odporca predmetný návrh za právne neopodstatnený a žiada aby súd návrh voči odporcovi v celom

rozsahu zamietol a odporcovi nepriznal náhradu trov konania, keď odporca si neuplatňuje nárok na
náhradu trov konania.
Účastníci sa na pojednávanie nedostavili. Navrhovateľ žiadal o ospravedlnenie svojej neúčasti z dôvodu
hospodárnosti konania. Žiadal o prejednanie veci i v jeho neprítomnosti na základe predloženýchdôkazov. Odporca tiež žiadal o ospravedlnenie neúčasti s uvedením, že k návrhu sa vyjadril, pričom
namietal jeho zmätočnosť, nesplnenie podmienok nevyhnutných pre vznik zodpovednosti štátu za
škodu,nepreukázanienesprávnehoúradnéhopostupu,nepreukázanievznikuavýškyškody,nesplnenie

podmienok pre možnosť priznania náhrady v peniazoch a napokon i neexistenciu príčinnej súvislosti.
Vzhľadom na uvedené námietky, v záujme hospodárnosti konania žiadal o ospravedlnenie jeho neúčasti
na pojednávaní.
Súd sa oboznámil s obsahom spisu, ktorý je vedený na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn.
XXErXXXXX/XX a zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 15.8.2006 bola súdu doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Dňa 7.3.2007
súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Branislava Plška. Dňa 14.10.2009 bol súdu
doručený návrh na zmenu súdneho exekútora. Uznesením zo dňa 16.3.2010 súd rozhodol tak, že
vyhovel návrhu navrhovateľa a vykonaním exekúcie poveril JUDr. Rudolfa Krutého. Zároveň rozhodol
o trovách pôvodného exekútora. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.4.2010. Do rozhodnutia
súdu v tomto konaní poverenie pre exekútora nebolo vrátené.

Podľa§3ods.1písm.b)zákona514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon“) štát zodpovedá
za podmienok ustanovených týmto predpisom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci
nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení platnom do 31.12.2012 štát zodpovedá za škodu

spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom

spôsobená škoda.
Nesprávnym úradným postupom sa zakladá objektívna zodpovednosť štátu, ktorej sa v zmysle
ustanovenia § 3 ods. 2 zákona nemožno zbaviť. Zodpovednosť predpokladá kumulatívne splnenie troch
podmienok a to nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a vznikom škody.

Pretože nesprávny úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do najmenších
podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať aj z hľadiska účelu k dosiahnutiu, ktorého
postup štátneho orgánu smeruje (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo
60/2003, ZSP 1/2004). K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci
činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym

úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia
stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu
má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote, ktorá
zodpovedá právu na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 30.júna 2010, sp. zn. 5Cdo 126/2009).

Podľa ustanovenia § 44 ods. 7 Exekučného poriadku platného od 1.9.2005 oprávnený môže kedykoľvek
vpriebehuexekučnéhokonaniaajbezuvedeniadôvodupodaťnapríslušnýokresnýsúdnávrhnazmenu
exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu
exekútora.
Podľa 44 ods. 8 Exekučného poriadku platného od 1.12.2006 oprávnený môže kedykoľvek v priebehu

exekučnéhokonaniaajbezuvedeniadôvodupodaťnapríslušnýokresnýsúdnávrhnazmenuexekútora.
Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.
Podľa § 17 zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Podľa ustálenej súdnej praxe sa skutočnou
škodou rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca
majetkové hodnoty, ktoré by bolo potrebné vynaložiť na uvedenie do predošlého stavu. Ušlý zisk je ujma

spočívajúca v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových
hodnôt, ktorý by sa dal očakávať s ohľadom na pravidelný beh veci (R 55/1971).
Štát zodpovedá za škodu za predpokladu, ak poškodenému vznikla škoda, ktorá je v príčinnej súvislosti
s nesprávnym úradným postupom, ak je nesprávny úradný postup a vznik škody vo vzťahu príčiny a
následku. Poškodený je povinný vznik škody preukázať, jeho zaťažuje dôkazné bremeno, že škoda

vznikla a musí existovať najneskôr v čase rozhodovania súdu.
V prejednávanej veci si navrhovateľ uplatnil majetkovú škodu, ktorá mala vzniknúť správou pohľadávok
prostredníctvom pracovných výkonov jeho zamestnancov, pričom takto vyčíslená škoda nemá žiadnu
súvislosť s postupom súdu. Aj v prípade zmeny súdneho exekútora by navrhovateľovi vznikli nákladysúvisiace so správou jeho pohľadávok, aj náklady na udržiavanie a správu informačného systému.
Ani ostatná škoda, ktorú si navrhovateľ vyčíslil a to administratívne spracovanie textov urgencií
adresovaných súdu a náklady na poštovné a telekomunikačné náklady jednak neboli v konaní

preukázané, súčasťou súdneho exekučného spisu nie sú žiadne urgencie ani iná komunikácia
navrhovateľa a jednak ani v tomto prípade navrhovateľ nepreukázal príčinnú súvislosť medzi ním
tvrdenou škodou a postupom súdu.
V tomto prípade nedošlo k zmenšeniu majetku navrhovateľa, ani k vynaloženiu iných nákladov, ktoré by
navrhovateľ nemusel znášať aj v prípade, ak by súd o jeho návrhu rozhodol v kratšej lehote. Otázka

príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a konkrétnou škodou je otázkou skutkovou,
ktorá môže byť riešená iba v konkrétnych súvislostiach. O objektívnu zodpovednosť štátu za nesprávny
úradný postu ide vtedy, ak je preukázané, že práve nesprávny úradný postup bol príčinou škody. V
prejednávanom prípade súd dospel k záveru, že absentuje príčinná súvislosť medzi navrhovateľom
tvrdenou a vyčíslenou škodou a postupom súdu pri rozhodovaní o zmene exekútora.
Nemožno súhlasiť s tvrdením navrhovateľa, že postupom súdu bol vystavený riziku zániku povinného,

riziku zmarenia účelu konania, či riziku insolventnosti povinného. Treba pripomenúť, že exekútor môže
začaťvykonávaťexekúciuudelenímpovereniasúdunajejvykonanie.Vdanomprípadesúd podoručení
žiadosti o zmenu poverenia na vykonanie exekúcie poveril vykonaním exekúcie iného exekútora,
ktorý bol oprávnený ku všetkým krokom smerujúcim k vymoženiu pohľadávky navrhovateľa a zmena
exekútora neovplyvnila ani účel konania, ani nemala bezprostredný vplyv na povinného.

Aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí zo dňa 29.3.2007, sp. zn. 3Cdo 32/2007
konštatoval, že nerozhodnutie o zmene exekútora v primeranej lehote môže mať za následok vznik
zodpovednosti štátu len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku navrhovateľa, ktoré by bolo priamo a
nesprostredkovane spôsobené iba týmto postupom. Ak by aj súd nerozhodol o návrhu navrhovateľa
na zmenu exekútora v primeranej lehote, nemôže len z titulu dopustenia sa uvedenej procesnej

nesprávnosti, bez ďalšieho, zodpovedať za všetko, čo nastalo v čase po uplynutí primeranej lehoty, v
ktorej mal súd rozhodnúť o návrhu na zmenu exekútora do rozhodnutia, a čo malo negatívny dopad
na majetok účastníka konania.
Navrhovateľ si návrhom na začatie konania uplatnil aj zaplatenie nemajetkovej ujmy. Vznik
zodpovednosti štátu za vznik nemajetkovej ujmy tiež predpokladá existenciu príčinnej súvislosti medzi

nesprávnymúradnýmpostupomavznikomnemajetkovejujmy. Nemajetkováujmapredstavujezásahdo
inej, ako majetkovej sféry poškodeného a môže predstavovať rôzne negatívne následky do osobnostnej
integrity poškodeného vplývajúce na jeho česť, vážnosť, povesť, doterajší súkromný a pracovný
život, rodinné vzťahy, spoločenské postavenie a podobne. Zákon pri určení výšky nemajetkovej
ujmy neustanovuje žiadne kritériá, a tým ponecháva voľnú úvahu súdu, aby s ohľadom na konkrétne

skutkové okolnosti každého individuálneho prípadu sám vymedzil skutočnosti významné pre určenie
výšky náhrady. Aby však úvahy súdu neboli ponechané na ľubovôľu súdu, musia vychádzať zo
skutkového stavu na základe vykonaného dokazovania. Navrhovateľ nenavrhol žiadne dôkazy, ktorými
by preukazoval nemajetkovú ujmu. Súd dospel k záveru, že neexistuje príčinná súvislosť medzi
navrhovateľom deklarovanou nemajetkovou ujmou, ktorá mu vraj vznikla a postupom súdu pri zmene

súdneho exekútora, ktorý navrhovateľ označil ako nesprávny úradný postup. Pre neexistenciu príčinnej
súvislosti súd návrh navrhovateľa aj na zaplatenie nemajetkovej ujmy ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Odporca bol v konaní v plnom rozsahu
úspešný, mal by preto právo na náhradu trov konania. Vo vyjadrení k návrhu však odporca uviedol, že
náhradu trov konania si odporca neuplatňuje.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa§ 42ods. 3 O.s.p.
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2, 3 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.