Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 28, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/72/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112233031
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7112233031.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a sudkýň
JUDr. Evy Feťkovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v právnej veci žalobcu : VEĽKÁ, občianske združenie,
so sídlom v Poprade, Scherfelova 80, IČO: 42 234 832, zastúpeného JUDr. Jánom Zoričákom,
advokátom, so sídlom v Poprade, Karpatská 3256/15 proti žalovaným: 1. Inžinierske stavby, a.s., so
sídlom v Košiciach, Priemyselná 7, IČO: 31 651 402 a 2. Národná diaľničná spoločnosť, a.s., so
sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 45, IČO: 35 919 001, v konaní o zaplatenie sumy 1.341.386,76
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 18.09.2014 č.k.
24C/328/2012-77 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania žalovaným 1. a 2. proti žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I (ďalej iba súd prvého stupňa) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa
žalobca domáhal zaplatenia sumy 1.341.386,76 eur, a to spoločne a nerozdielne z titulu náhrady škody,
ktorá bola spôsobená vlastníkom poľnohospodárskej pôdy, ktorí sú členmi Občianskeho združenia -
žalobcu, a to v súvislosti so zábermi pôdy jednotlivých vlastníkov pri výstavbe časti diaľnice D1 v úseku
Mengusovce - Jánovce.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané a medzi účastníkmi
konania nebolo sporné, že v rokoch 2005 až 2009 prebiehala výstavba diaľnice D1 Mengusovce -
Jánovce. Stavebníkom bol žalovaný 2. a zhotoviteľom žalovaný 1. Pre účely zabezpečenia výstavby
diaľnice žalovaný 2. uzatvoril s jednotlivými vlastníkmi pôdy v katastrálnom území Veľká kúpne zmluvy,
ktorých predmetom bol prevod vlastníckeho práva k pozemkom (tzv. trvalý záber), alebo zmluvy o
nájme, ktorých predmetom bol nájom pôdy na dobu určitú (tzv. dočasný záber), za dojednanú odplatu.
Vlastníci pozemkov zistili, že pri výstavbe diaľnice boli zabraté, resp. užívané väčšie plochy pozemkov,
než boli dané stavebníkovi k dispozícii podľa uzavretých zmlúv. Žalobca predložil súdu plnomocenstvá,
ktoré mu boli udelené zo strany fyzických osôb, vlastníkov pozemkov, v období od februára 2012 do
decembra 2012, ktorými tieto fyzické osoby splnomocnili žalobcu na zastupovanie pri majetkovom a
finančnom vyporiadaní dočasných záberov. Žalobca si nárok uplatnil ako náhradu škody, súd prvého
stupňa však dospel k záveru, že tento nárok je nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia. Z ust.
§ 123 Občianskeho zákonníka (OZ) vyplýva, že obsahom vlastníckeho práva je okrem iného právo s
vecou nakladať, ako aj právo vec užívať. Pokiaľ osoba odlišná od vlastníka cudziu vec užíva, nemôže tak
robiť bezplatne. Pokiaľ výška odplaty nie je dojednaná formou nájomného, má vlastník v rámci svojho
vlastníckeho práva nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniká užívateľovi veci tým, že
užíva cudziu vec, ktorej nie je vlastníkom ani nájomcom. Pokiaľ teda niekto bez právneho titulu užíva vec,

ktorá je vo vlastníctve niekoho iného. vzniká mu bezdôvodné obohatenie, ktoré je tvorené majetkovým
prospechom získaným plnením bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 2 OZ). Ide aj o prípady, kedy právny
dôvod na užívanie nehnuteľností chýba. V prejednávanej veci je zrejmé, že dotknutí vlastníci pozemkov
poskytli žalovaným plnenie spočívajúce v tom, že nerealizovali svoje právo vlastniť nehnuteľnosti v takom
rozsahu, v akom by ako vlastníci toto právo mali. Žalovaní 1. a 2. sú osoby realizujúce užívateľské
oprávnenia bez právneho dôvodu. Súd prvého stupňa v ďalšej časti odôvodnenia poukázal na to, čo
je to vecná legitimácia a uviedol, že povinnosťou žalobcu bolo preukázať, že je účastníkom hmotno-
právneho vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok, to znamená dokázať, že na
úkor žalobcu bolo žalovanými získané bezdôvodné obohatenie. Súd prvého stupňa skonštatoval, že
nositeľmi oprávnenia z právneho vzťahu bezdôvodného obohatenia môže byť iba jednotliví dotknutí
vlastníci pôdy, ktorých majetok žalovaní užívali bez právneho titulu nad rámec plochy dojednanej v
zmluve. Iba títo dotknutí vlastníci pôdy sa môžu žalobou domáhať vydania bezdôvodného obohatenia
a iba oni sú aktívne vecne legitimovanými. Vecne legitimovaným subjektom nie je žalobca, ktorý v
tomto konaní vystupuje. Žalobca je občianskym združením, teda samostatnou právnickou osobou,
ktorá nemá žiaden vlastnícky vzťah pred dotknutým pozemkom a neprislúcha jej žiadne z vlastníckych
oprávnení. Pokiaľ žalobca odôvodňoval svoju aktívnu legitimáciu tým, že ho vlastníci splnomocnili na
zastupovanie v konaní, uviedol súd prvého stupňa, že žalobca bol splnomocnený na zastupovanie pri
majetkovom finančnom vysporiadaní, na zabezpečenie a vypracovanie technických pokladov, grafických
podkladov, výpočtu plôch dočasného a trvalého záberu, výpočtu a kontrole cien súvisiacich so zábermi
a výpočtu finančných úhrad a tiež na zastupovanie v súdnom spore, ak si to riešenie bude vyžadovať.
Súd prvého stupňa uviedol, že udelenie plnomocenstva splnomocniteľmi na zastupovanie v konaní
pred súdom nevedie k prenosu alebo prevodu práva vyplývajúceho z hmotnoprávnych predpisov na
splnomocnenca, teda na zástupcu. Občianske združenie ako zástupca, ktorému bola udelená plná
moc, nemôže vystupovať v konaní priamo ako žalobca. V tejto súvislosti poukázal aj na právnu úpravu
zastúpenia v občianskom súdnom konaní. Súd prvého stupňa teda uzavrel, že žalobca nie je v konaní
aktívne legitimovaný a preto jeho návrh zamietol. Odhliadnuc od uvedeného súd prvého stupňa navyše
skonštatoval, že ak by aj žalobca bol aktívne vecne legitimovaný, nemohol by súd uplatnený nárok
priznať z dôvodu, že je premlčaný a žalovaní vzniesli námietku premlčania. Skonštatoval, že v prípade
jednotlivých vlastníkov dochádzalo k záberu pôdy v rozpätí rokov 2005 až 2009. Vlastníci pôdy mali od
počiatku skutočnú vedomosť o tom, že na ich úkor dochádza k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na
ich úkor obohatil, čo vyplýva z radu dôkazov. Subjektívna lehota na uplatnenie práva z bezdôvodného
obohatenia mohla byť uplatnená najneskôr do dvoch rokov, teda do 01.01.2012. V danom prípade
však bola žaloba podaná na súde až 18.12.2012, teda po uplynutí premlčacej doby. O trovách konania
rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. pretože žalovaní si náhradu trov konania
neuplatňovali.

Proti rozsudku podal odvolanie žalobca. Namietal, že postupom súdu sa žalobcovi odňala možnosť
konať pred súdom, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci, nevysporiadal sa s
predloženými dôkazmi ani s tvrdením žalobcu a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. navrhuje preto, aby odvolací súd zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.

Odvolateľ predovšetkým namieta, že súd prvého stupňa nariadil pojednávanie na deň 18.09.2014, na
ktorom sa zástupca žalobcu zo zdravotných dôvodov nemohol zúčastniť a svoju neúčasť písomne
ospravedlnil aj právny zástupca žalobcu a žiadali konanie odročiť. Odvolateľ poukazuje na závažnosť
nemoci U.. Y., ktorej príznaky sa prejavili neočakávane a trvajú aj niekoľko dní a nedajú sa predvídať.
Napriek tomu súd prvého stupňa dňa 18.09.2014 rozhodol, čím sa účastníkovi konania odňala možnosť
konať pred súdom. V ďalšej časti odvolania odvolateľ uvádza, že súd prvého stupňa spochybnil
legitimáciu žalobcu. Vlastníci nehnuteľnosti pre zjednodušenie konania založili v priebehu prvého
štvrťroka 2012 Občianske združenie VEĽKÁ, nakoľko sa jedná o asi o 400 dotknutých členov, z
ekonomického a časového dôvodu ako žalobca vystupuje toto združenie. Vlastníci pozemkov predložili
aj splnomocnenia a preto žalobca predpokladá, že je vo veci aktívne legitimovaný. Ak súd prijal žalobu
a spochybnil legitimáciu žalobcu, mal v zmysle § 43 O.s.p. na opravu vadného podania uznesením
vyzvať účastníkov konania. Podľa názoru žalobcu súd pochybil a nesprávne aplikoval ust. § 451 OZ.
Odvolateľ tvrdí, že tu nie je splnená žiadna podmienka tejto skutkovej podstaty. Záver súdu o tom, že
sa jedná o vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že žalobca považuje za škodu trhovú hodnotu
nájmu je podľa názoru odvolateľa nesprávne. Jedná sa iba o výšku škody, ktorú nie je možné iným
spôsobom vyčísliť. Protiprávne užívanie cudzej veci neznamená, že vzniká bezdôvodné obohatenie

tvorené majetkovým prospechom získaným plnením bez právneho dôvodu. Žalobca trvá na tom, že sa
naplnila skutková podstata § 420a ods. 2 písm. c) OZ. Nárok na náhradu škody je daný bez ohľadu
na to, či došlo k protiprávnemu úkonu a bez ohľadu na to, či išlo o zavinenie. Žalovaní v 1. a 2.
rade pri oprávnenom vykonávaní prác využívali väčšie výmery plôch, čím žalobcom znemožnili riadne
užívanie zabraných nehnuteľností, na základe čoho im vznikla škoda. Žalobca nesúhlasí ani s tým, že
súd akceptoval námietku žalovaných na uplatnenie 2 ročnej premlčacej lehoty.

Žalovaný v 1. rade k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca nepredložil okruh žalobcov, ktorých zastupuje
do vydania rozhodnutia vo veci samej. Žalovaný v 1. rade nevie, kto sa voči nemu domáha nároku,
či týmto osobám nejakú ujmu spôsobil. Aj keď žaloba uvádza, že žalobcom sú členovia Občianskeho
združenia VEĽKÁ, tento zoznam žalovanému nie je známy. Je preto v rozpore s princípom právnej istoty,
aby prebiehal spor, ktorého okruh účastníkov nie je žalovanému známy. Žalovaný v 1. rade považuje
rozhodnutie súdu prvého stupňa za správne.

Žalovaný v 2. rade v písomnom vyjadrení navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne
správny.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.), podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. preskúmal rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Odvolací súd v prvom rade posudzoval odvolaciu námietku žalobcu, v ktorej tvrdil, že postupom súdu
mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, čo je dôvod na zrušenie rozsudku podľa § 221 ods. 1 písm.
f) O.s.p.

Z obsahu spisu vyplýva, že predvolanie na pojednávanie dňa 18.09.2014 bolo doručené právnemu
zástupcovi žalobcu dňa 17.06.2014.

Dňa 17.09.2014 došlo na Okresný súd Košice I faxové podanie právneho zástupcu žalobcu, ktorým
žiada o odročenie pojednávania vytýčeného na deň 18.09.2014 na neurčito z dôvodu, že U.. O.
Y. sa od 09.07.2014 dlhodobo lieči na vysoký krvný tlak, v kľude máva pichanie na hrudníku a je
v sústavnom pozorovaní lekára. Menovaný má najbližšie kardiologické vyšetrenie 01.10.2014, po
ktorom oznámi súdu, kedy sa môže zúčastniť pojednávania. Keďže menovaný trvá na osobnej účasti
na pojednávaní, nesúhlasí, aby sa pojednávalo bez jeho účasti, z tohto dôvodu sa na pojednávaní
nezúčastní ani právny zástupca žalobcu. Toto písomné ospravedlnenie bolo doplnené predložením
originálu žiadosti o ospravedlnenie a odročenie pojednávania, ku ktorému bola predložená lekárska
správa z kardiologického vyšetrenia a fotokópia lekárskych záznamov týkajúce sa U.. O. Y. (štatutárny
zástupca žalobcu). Podľa zápisnice o pojednávaní (č.l. 74 spisu) sudkyňa skonštatovala, že nie sú
splnené podmienky na akceptáciu ospravedlnenia neúčasti žalobcu na pojednávaní podľa § 119 ods.
1, 2 a 3 O.s.p., pretože dôvod na odročenie pojednávania nebol súdu oznámený bez zbytočného
odkladu potom, čo sa účastník o ňom dozvedel. Ospravedlnenie bolo dané na poštu deň pred
pojednávaním napriek tomu, že posledné lekárske vyšetrenie absolvoval štatutárny zástupca žalobcu
10.09.2014. Správa lekára naviac neobsahuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav
účastníka neumožňuje jeho účasť na pojednávaní. Z toho dôvodu súd prvého stupňa podľa § 101 ods.
2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa tým, že neodročil pojednávanie na základe žiadosti
žalobcu a jeho právneho zástupcu a prejednal vec v ich neprítomnosti sa nedopustil takého postupu,
ktorým by sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa § 119 ods. 2 O.s.p. účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod
na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu potom, čo sa o ňom dozvedel alebo od kedy sa
o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na
odročenie pojednávania obsahuje najmä: a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, b)
deň keď sa účastník o dôvode dozvedel, c) ak je to možné uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo
telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil.

Podľa § 119 ods. 3 O.s.p. ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo
jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že
zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie
sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez
ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.

Citované ustanovenie jasne a zrozumiteľne upravuje náležitosti žiadosti o odročenie pojednávania.
Žalobca je zastúpený advokátom, to znamená, že súd nedáva žalobcovi poučenie o procesných právach
a povinnostiach (§ 5 ods. 2 O.s.p.). Z faxového podania právneho zástupcu žalobcu vyplýva, že dôvodom
odročenia pojednávania mal byť zdravotný stav štatutárneho zástupcu žalobcu. Návrh na odročenie
pojednávania a ani jeho prílohy však neobsahujú vyjadrenie ošetrujúceho lekára, ktoré je nevyhnutným
predpokladom na akceptáciu dôvodu na odročenie pojednávania v zmysle ust. § 119 ods. 3 O.s.p.

Odvolací súd preto konštatuje, že postup súdu prvého stupňa, ktorý neodročil pojednávanie a
neospravedlnil neúčasť žalobcu a jeho právneho zástupcu, bol v súlade so zákonom.

Pokiaľ sa týka rozhodnutia vo veci samej odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne a úplne
zistil skutkový stav veci, tento zistený skutkový stav podradil pod relevantné ustanovenia hmotného
práva, ktoré na zistený skutkový stav správnym spôsobom aplikoval a interpretoval. Konanie netrpí
žiadnou z vád, uvedených v ust. § 221 ods. 1 O.s.p., ktoré by boli dôvodom na zrušenie rozsudku.
Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa je jasné, logické a zrozumiteľné. Odvolací súd sa v celom
rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvého stupňa o zamietnutí
žaloby z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu je vecne správne.

Súd prvého stupňa v dôvodoch rozsudku zrozumiteľne odôvodnil pojem vecnej legitimácie. Odvolací
súd k tomu dodáva, že vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý znamená, že
jeden z účastníkov občianskeho súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia,
o ktoré v konaní ide a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej
povinnosti. Ak v prejednávanej veci takýto hmotnoprávny vzťah medzi účastníkmi existuje, je žalobca
aktívne legitimovaný na podanie žaloby a žalovaný je vo veci pasívne legitimovaný. To znamená, že
žalobcovi svedčí hmotnoprávne oprávnenie požadovať od žalovaného splnenie povinností z právneho
vzťahu, v ktorom sa obaja účastníci konania zhodne nachádzajú.

Vecnú legitimáciu nie je možné zamieňať s účasťou na súdnom konaní. V sporovom občianskom súdnom
konaní žalobca podáva žalobu proti žalovanému a tým zároveň vymedzuje okruh subjektov občianskeho
súdneho konania. To, že niekto je účastníkom občianskeho súdneho konania však nemusí znamenať,
že je zároveň aj subjektom hmotnoprávneho vzťahu, ktorý je žalobou uplatňovaný.

Pokiaľ sa v konaní preukáže, že žalobca nie je nositeľom oprávnenia z hmotnoprávneho vzťahu voči
žalovanému, alebo naopak žalovaný nie je nositeľom povinnosti vyplývajúci z hmotnoprávneho vzťahu,
má to za následok zamietnutie žaloby z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie a to buď aktívnej alebo
pasívnej.

V prejednávanej veci žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody, pričom z jeho skutkových tvrdení
vyplýva, že ním tvrdená škoda mala vzniknúť konaním žalovaných 1. a 2. pri výstavbe diaľnice D1
v úseku Mengusovce - Jánovce tým, že došlo k väčším záberom pôdy než bolo dohodnuté, a to v
neprospech vlastníkov zabratých plôch.

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že bez ohľadu na to, či uplatňovaný nárok je povahy
náhrady škody, alebo to ako správne uviedol súd prvého stupňa, ide o nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia, za „poškodených“ je možné z hľadiska hmotného práva považovať výlučne jednotlivých
vlastníkov pozemkov, ako na to správne poukazuje aj súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého
rozsudku.

Žalobca v žalobe sám tvrdí, že títo poškodení sa pripojili k združeniu VEĽKÁ pre jednoduchšiu
komunikáciu so žalovanými.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa v tom, že vstupom do
združenia žiadnym spôsobom vlastníci pozemkov nepreviedli na združenie ako samostatný právny
subjekt svoje subjektívne práva súvisiace s vlastníctvom pozemkov, resp. s možnou škodou, ktorá im
podľa ich tvrdenia v súvislosti s nemožnosťou užívať pozemok vznikla.

Je potrebné si uvedomiť, že občianske združenie je samostatným právnym subjektom, právnickou
osobou podľa § 18 ods. 2 písm. a) OZ. Takáto právnická osoba má vlastnú spôsobilosť mať práva
a povinnosti (§ 18 OZ), ako aj spôsobilosť nadobúdať práva a povinnosti. Občianske združenie je
právnickou osobou spôsobilou vo vlastnom mene vystupovať v občianskoprávnych vzťahoch a byť ich
účastníkom. Zároveň je však právnická osoba odlišná od svojich členov ako fyzických osôb.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa v tej
časti, kde poukazuje na skutočnosť, že členovia združenia udelili žalobcovi ako právnickej osobe
splnomocnenie. Udelenie splnomocnenia aj pre prípadne podanie žaloby však znamená, že účastníkom
daného hmotnoprávneho vzťahu naďalej zostáva člen združenia ako fyzická osoba a združenie ako
právnická osoba môže v jeho mene vykonávať tie úkony, na ktoré ho člen združenia splnomocní.

Žalobca sa mýli, ak sa domnieva, že ho mal súd prvého stupňa vyzvať na odstránenie vád podania podľa
§ 43 O.s.p. z dôvodu spochybnenej legitimácie žalobcu.

V občianskom súdnom konaní poskytujú súdy povinnosti iba o procesných právach a povinnostiach
(§ 5 ods. 1 O.s.p.). Ako už bolo povedané, vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva a
súdu neprislúcha povinnosť poučovať účastníka o tom, kto má koho žalovať. Žalobou disponuje výlučne
žalobca a je jeho právom rozhodnúť, že podá žalobu a proti komu ju podá. Občianske združenie ako
právnická osoba má plnú spôsobilosť byť účastníkom konania a procesnú spôsobilosť.

Odvolací súd napokon konštatuje, že za situácie, ak na strane žalobcu bol zistený nedostatok jeho
aktívnej legitimácie, boli úvahy súdu prvého stupňa vo vzťahu k premlčaniu uplatňovaného nároku
nadbytočné.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní žalobca
úspešný nebol a úspešní žalovaní si náhradu trov konania neuplatnili.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.