Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 20, 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 16P/5/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716200123
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Bauer

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5716200123.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudcom Mgr. Martinom Bauerom v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: Q.

A., Z.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov: F. T. X., Z.. XX.XX.XXXX, B. L.. F. XXXX/X, Martin a otca T. A., Z..
XX.XX.XXXX, B. P.. A. XXXX/X, Martin, právne zastúpeného JUDr. Ing. Martinou Kiseľovou, advokátkou
so sídlom v Martine, P.V. Mudroňa 26, v konaní o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností, takto

r o z h o d o l :

Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým Q. A., Z.. XX.XX.XXXX, každú ôsmu kalendárnu
nedeľu v čase od 09.00 hod. do 16.30 hod., každý ôsmy kalendárny utorok v čase od 15.30 hod. do

18.00 hod., každý ôsmy kalendárny štvrtok v čase od 14.30 hod. do 17.00 hod., každú ôsmu kalendárnu
sobotu v čase od 09.00 hod. do 16.30 hod., počnúc od 21.08.2016, a to do 31.12.2016 za prítomnosti
matky, od 01.01.2017 bez prítomnosti matky.

Matka je p o v i n n á maloletého na styk s otcom riadne pripraviť a styk s otcom umožniť.

Otec si maloletého p r e v e z m e a o d o v z d á v mieste bydliska matky.

V prípade, ak sa styk z vážnych dôvodov nebude môcť zrealizovať, rodič je
p o v i n n ý oznámiť túto skutočnosť druhému rodičovi, najneskôr 48 hod. pred započatím styku.

Vo zvyšnej časti súd návrh otca z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.01.2016 sa otec maloletého domáhal zmeny úpravy

výkonu rodičovských práv a povinností tak, že otec bude oprávnený stýkať sa s maloletým minimálne
dva po sebe idúce dni o samote bez prítomnosti matky, počas Vianočných sviatkov, ako aj na Silvestra a
Nový rok, každý párny rok a v časti bežného výživného sa otec zaväzuje prispievať na výživu maloletého
výživným vo výške 80 € mesačne k rukám matky. V návrhu uviedol, že rozsudkom Okresného súdu
Martin zo dňa 28.08.2015, č. k. 19P/167/2015-54 Okresný súd Martin schválil rodičovskú dohodu o
úprave výkonu rodičovských práv a povinností tak, že maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky,
ktorá bude zastupovať a spravovať jeho majetok a otca zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou

150 € mesačne od 28.08.2012. Ďalej uviedol, že uvedenou rodičovskou dohodou nebol upravený styk
otca s maloletým. Keďže otec pracuje v zahraničí, nemal možnosť byť so svojim synom príliš často.
Matka mu bráni v styku s maloletým a neinformuje ho ani o zdravotnom stave maloletého.2. Matka sa vyjadrila k návrhu otca podaním zo dňa 07.06.2016. Uviedla, že otec sa domáha realizácie
styku s maloletým podľa vlastných pravidiel a bez uváženia. Nehľadel na potreby maloletého. Matka
počas návštev otcovi umožňuje styk s maloletým. Nikdy mu nebránila v styku s maloletým. Otec však

počas návštev nedokázal ostať s mal. dlhšie ako 2 až 2,5 hodiny. Maloletý je na matku veľmi naviazaný.
Otecmaloletéhonikdynevychovávalanisnimnetrávilmnohočasu.Nepoznájehorežimanávyky.Matka
s návrhom otca nesúhlasí. Navrhla, aby rozsudok Okresného súdu Martin zo dňa 28.08.2015, sp.zn.
19P/167/2015 zostal v platnosti. Čo sa týka úpravy styku navrhla, aby bol otec oprávnený stýkať sa s
maloletým 4-6 hodín, jeden deň v týždni a len za prítomnosti matky.

3. Právna zástupkyňa otca na pojednávaní uviedla, že trvajú na návrhu. Navrhujú, aby bol určený styk
otca s maloletým tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletým každý ôsmy kalendárny týždeň,
v nedeľu v čase od 09.00 hod. do 16.30 hod., v utorok od 15.30 hod. do 18.00 hod., vo štvrtok od 14.30
hod. do 17.00 hod., v piatok od 14.30 hod. do 17.00 hod., v sobotu od 09.00 hod. do 16.30 hod., prvé tri
razy za prítomnosti matky, neskôr bez prítomnosti matky, pričom prvýkrát sa styk uskutoční 21.08.2016.

Ďalej navrhla, aby boli obaja rodičia oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v
bežných veciach a otec, aby bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého bežným výživným vo výške
80 € mesačne a na tvorbu úspor sumou 70 € mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku.
Otec na pojednávaní uviedol, že v súčasnej dobe býva v dvojizbovom byte vo Vrútkach. Jedná sa
o prenajatý byt, pričom nájomné predstavuje sumu 330 €, v čom sú zahrnuté všetky platby. Otec v

súčasnosti pracuje v zahraničí, v Holandsku ako železiar. Jeho priemerný čistý mesačný príjem je 1.300 -
1.400 €. Na Slovensku sa nachádza raz za 8 týždňov, pričom sa zdrží jeden týždeň. Vie si v práci vybaviť
voľno tak, že v prípade, ak súd rozhodne, že sa bude môcť stretávať s maloletým, vie toto dodržať.
Naposledy sa s mal. stretol 22.04.2016 asi na 15 minút v bydlisku matky. Matka ho napadla, osočovala
ho aj so svojou matkou. Od tejto doby sa s maloletým nestretol. Nikdy ho nemal počas noci, nakoľko mu

to nebolo umožnené. Iné vyživovacie povinnosti nemá. Nehnuteľnosti ani iný majetok vyššej hodnoty
nevlastní. Nad rámec výživného prispieva, maloletému šetrí 20 € mesačne. Cestu do zahraničia ako aj
ubytovanie v zahraničí má zadarmo. Jediným jeho vyšším výdavkom je strava v zahraničí, keďže sa
stravuje sám. O maloletého sa zaujíma. Kontaktuje sa s matkou cez SMS.
Matka na pojednávaní uviedla, že býva v trojizbovom byte so svojimi rodičmi a maloletým. Byt je v

osobnom vlastníctve jej rodičov. Na chod domácnosti prispieva matka sumou 50 € a viac, podľa toho
ako jej to finančne vychádza. Matka nevlastní nehnuteľnosti ani iný majetok vyššej hodnoty. Okrem
uvedeného príjmu, iný príjem, ani iné vyživovacie povinnosti nemá. Maloletý navštevuje MŠ, kde sú
mesačné náklady celkovo vo výške 45 €. Maloletý má prepadnutý hrudník. Pravidelne každé tri mesiace
navštevuje kontroly, s čím však nie sú spojené výdavky. Okrem bežných výdavkov, matka iné výdavky

nemá. Otec sa naposledy stretol s maloletým v apríli 2016. Maloletý u otca nikdy neprespal. Otec sa o
maloletom informuje, ako sa má, či je zdravý, prejavuje záujem a matka mu aj hneď odpovie. Otec hradí
výživné pravidelne a prispieva aj nad jeho rámec. Keď príde na návštevu donesie mu hračky, ovocie.
Matka nemala vedomosť o sporení, na ktoré otec prispieva maloletému 20 € mesačne.
Kolízny opatrovník na pojednávaní navrhol, aby bolo upravené stretávanie otca s maloletým. Keďže

však maloletý nikdy neprespal u otca navrhol, aby bol styk realizovaný za prítomnosti matky. Rozsah
styku ponechal na úvahe súdu.

4. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi založenými v spise a s pripojeným obsahom spisu Okresného
súdu Martin, sp. zn. 19P/167/2015 zistiac nasledovný skutkový stav:

Rozsudkom zo dňa 28.08.2015, č. k. 19P/167/2015-54 Okresný súd Martin schválil rodičovskú dohodu o
úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu tak, že maloletého zveril do osobnej
starostlivosti matky, ktorá bude zastupovať a spravovať jeho majetok a otca zaviazal prispievať na výživu
maloletéhovýživnýmvovýške150€mesačne,od28.08.2015,vždydo15.dňavmesiacivopred,krukám
matky. V čase posledného rozhodovania bola matka zamestnaná ako brigádnička, kde zarobila približne

105 € mesačne. Maloletý začal navštevovať MŠ. Otec v uvedenom čase, rovnako ako v súčasnej dobe,
pracoval v zahraničí. Jeho príjem bol nad 1.000 €. Ubytovanie si v zahraničí neplatil. Platil si len stravu,
približne 600 €. Maloletému otec šetril už v tomto čase sumu 20 € mesačne. Rodičia styk nežiadali
upravovať vzhľadom na prácu otca v zahraničí.
Zo správy zamestnávateľa matky, súd zistil, že jej priemerný čistý mesačný príjem je vo výške 445,67 €.

Zo správy zamestnávateľa otca, súd zistil, že otcov priemerný čistý mesačný príjem je vo výške 1.493,50
€.Otecjezamestnanýod06.07.2015.Podstatnúzložkujehopríjmutvoriadiétyprizahraničnejpracovnej
ceste.Zosprávykolíznehoopatrovníkaoprešetrenípomerovvyplýva,žematkabývasmaloletýmvtrojizbovom
byte v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, ktorí sú poberateľmi starobných dôchodkov. Maloletý
navštevuje MŠ. Má vpadnutý hrudník, preto pravidelne absolvujú kontroly na detskej chirurgii. Otec

maloletého si prenajal byt, kde by sa chcel stýkať s maloletým. Matka uviedla, že s otcom nežijú v
spoločnej domácnosti od roku 2014. Od tej doby sa otec stretol s maloletým zriedkavo, nakoľko pracuje
v zahraničí.

5. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o

výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo
pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu

a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa§78 ods.1Zákonaorodinedohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

6. Z vykonaného dokazovania súd nemal preukázané, že od posledného rozhodovania o výživnom

nastala taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia. Od posledného rozhodovania
neuplynulo ani obdobie jedného roka. Otec dosahuje rovnaký príjem ako v čase posledného
rozhodovania. Matkin príjem sa zvýšil zo sumy 100 € na 445 €, keďže je už zamestnaná na trvalý
pracovný pomer a na dobu neurčitú. Otec požadoval, aby bolo bežné výživné poukazované tak, že
suma 80 € bude poukazovaná k rukám matky a 70 € na tvorbu úspor. Súd takéto rozdelenie bežného

výživného nepovažoval za dôvodné. Životná úroveň rodičov a detí má byť v zásade rovnaká. Otcova
životná úroveň je neporovnateľne vyššia ako životná úroveň maloletého. Matka býva spolu s maloletým
v trojizbovom byte so svojimi rodičmi, pričom otec počas pobytu v Martine býva sám v dvojizbovom
prenajatombyte.Súdnemalpreukázanéanitakúzmenupomerov,ktorábyodôvodňovalazníženiealebozvýšenie výživného. Aj keď matka má vyšší príjem ako v čase posledného rozhodovania, zabezpečuje
bytové potreby maloletého. S prihliadnutím k príjmu otca by bolo aj dôvodné zvýšiť výživné. Súd však
prihliadol na to, že otec prispieva aj nad rámec výživného. Výživné má pokrývať odôvodnené potreby

mal., nie je bezhraničné. Naposledy súdom určená výška vyživovacej povinnosti je s prihliadnutím na
vek mal. a majetkové pomery rodičov primeraná odôvodneným potrebám dieťaťa a z určitej časti slúži
aj na zvyšovanie životnej úrovne. Otec sa o maloletého zaujíma a sporením mu vytvára aj finančnú
rezervu. Vzhľadom k uvedenému súd návrh otca v tejto časti zamietol. Súd nepovažoval za dôvodné
taktiež, aby bolo otcovi priznané právo maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných

veciach. Jedná sa o oprávnenia ako už vyplýva zo samotného výroku v bežných každodenných veciach.
Otec aj naďalej zostáva zákonným zástupcom maloletého. S prihliadnutím na rozsah určeného styku
súd návrh otca v tejto časti zamietol. V časti úpravy styku však súd považoval návrh otca za dôvodný,
nakoľko mal preukázané, že je potrebné styk upraviť. Posledným rozhodnutím nebol styk upravený,
tento bol ponechaný na dohode rodičov. Keďže otec pracuje v zahraničí, styk nebol pravidelný, a tým
dochádzalo k nezhodám rodičov pri jeho realizácii. Každý z rodičov mal vlastnú predstavu o rozsahu a

podmienkach tohto styku. Z vyjadrenia otca vyplýva, že otec si vie v práci zariadiť prítomnosť v mieste
bydliska maloletého každý ôsmy kalendárny týždeň, preto súd upravil styk v takýchto intervaloch. Keďže
otec sa s maloletým stretával nepravidelne, sporadicky, tento u neho neprespával, súd upravil styk za
prítomnosti matky, a to do 31.12.2016. S prihliadnutím na rozsah realizácie styku mal súd za to, že
po uplynutí takejto doby sa maloletý adaptuje a prispôsobí prítomnosti otca a otec si osvojí režim mal.

Preto od 01.01.2017 upravil súd styk bez prítomnosti matky, aby otec mal možnosť prehlbovať svoj
vzťah s maloletým a tráviť s nim voľný čas bez prítomnosti matky. Rozsah styku súd prispôsobil aj veku
maloletého.Rozsahstykuzohľadňujeprávomal.nazachovanievzťahukobomrodičomarovnaképrávo
oboch rodičov na zachovanie vzťahu k ich spoločnému dieťaťu. Zároveň súd zaviazal oboch rodičov,
že v prípade, ak sa styk z vážnych dôvodov nebude môcť realizovať oznámiť túto skutočnosť druhému

rodičovi najneskôr 24 hodín pred započatím styku. Matka je súčasne povinná maloletého na styk s otcom
riadne pripraviť, pričom otec si maloletého prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky.

7. O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i

bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Martin.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo

neúplne zistil skutočný stav veci.Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa§63CMPvodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.

Podľa § 64 CMP zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na
súdny výkon rozhodnutia.