Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 1, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 40C/213/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514221074
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Križáková

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2016:1514221074.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou Mgr. Annou Križákovou v právnej veci navrhovateľa: O. C. Q., a.s.,

IČO: XXXXXXXX, so sídlom K. č. XXX, X., právne zastúpený: T. kancelária U. U. s.r.o., so sídlom 1. mája
XXX/XX, K., proti odporcovi: P. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. č. XXXX/XX, B., o zaplatenie 930,63 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi na náhrade trov konania sumu 55,50 eur do troch
dní právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.08.2014 domáhal voči odporcovi

zaplatenia sumy 930,63 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne z tejto sumy od
26.08.2014 do zaplatenia a vyčísleného úroku z omeškania vo výške 185,56 eur ako aj náhrady
trov konania z dôvodu neuhradeného zostatku spotrebiteľského úveru. Návrh odôvodnil tým, že dňa
02.08.2011 uzatvoril s odporcom úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie
úveru vo výške 764,10 eur, ktorý sa odporca zaviazal uhradiť v 12-ich mesačných splátkach vo výške
84,48 eur (mal teda vrátiť spolu 1.013,76 eur). Odporca však úver nesplácal podľa dohodnutých
podmienok, z ktorého dôvodu vzniklo navrhovateľovi aj právo na zmluvnú pokutu a úhrady poplatkov

za upomienky, ktoré si však v tomto konaní neuplatnil a dňa 27.02.2012 pristúpil k zosplatneniu celého
zostatku úveru.

Proti platobnému rozkazu podanému podal odporca v zákonnej lehote včas odpor s odôvodnením,
že celá úverová zmluva je podvod voči jeho osobe a uvedené skutočnosti v úverovej zmluve sa
nezakladajú na pravde, keď k situácii došlo zneužitím jeho osobného dokladu - občianskeho preukazu.
Na prvom pojednávaní vo veci, na ktoré sa zástupca navrhovateľa bez ospravedlnenia napriek riadnemu

predvolaniu nedostavil, odporca v rámci prípravy pojednávania doplnil, že stratu svojho občianskeho
preukazu v rozhodnom čase nehlásil, nakoľko mu boli doklady odcudzené tak, že zabudol peňaženku v
reštaurácii. Na druhé ráno našiel výlučne doklady (občiansky preukazu a kartu poistenca zdravotného
poistenia) vybraté z peňaženky vhodené v poštovej schránke. Presný dátum si nepamätal. Poukázal
na zjavne odlišný podpis na zmluve od jeho podpisu a tiež nepravdivé údaje v zmluve, v ktorej sa na
rozdiel od skutočnosti uvádza, že je ženatý (nikdy ženatý nebol) a že pracuje v spoločnosti Z. s.r.o. (kde
nikdy nepracoval), pričom nesedelo ani v zmluve uvedené telefónne číslo. V čase, kedy bola zmluva

pripojená k návrhu podpísaná bol dokonca nezamestnaný, a teda by ani úver na zakúpenie televízie
nemohol dostať. Bol pripravený podrobiť sa prípadnému znaleckému dokazovaniu za účelom preverenia
pravosti podpisu na zmluve. Navrhol, aby súd vykonal dokazovanie preverím jeho zamestnávateľov
prostredníctvom Sociálnej poisťovne a ďalšie štátne úrady.Navrhovateľovi bol zaslaný rovnopis predmetnej zápisnice s vyjadrením odporcu. Po opätovnom
riadnom predvolaní na pojednávanie bolo súdu doručené ospravedlnenie jeho právnej zástupkyne s

tým, že navrhovateľ nemá v tomto štádiu konania k dispozícii žiadne ďalšie skutočnosti a dôkazy okrem
tých, ktoré boli pripojené k návrhu. Uviedol, že z hmotnoprávneho hľadiska považuje predmetnú zmluvu
za platnú a účinnú, nakoľko obsahuje všetky zákonnom predpísané obsahové náležitosti, má písomnú
formu, je prejavom slobodnej vôle odporcu a navrhovateľa, je uzatvorená v súlade s právnymi predpismi,
ktoré boli platné a účinné v čase jej uzatvorenia a neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky,

od ktorých by navrhovateľ odvodzoval svoj právny nárok. Aj s prihliadnutím na žiadosť samotnej právnej
zástupkyne navrhovateľa jej súd po odročení druhého pojednávania vo veci nariadeného na 27.11.2015
jej súd opätovne zaslal kópiu zápisnice z predchádzajúceho pojednávania zo dňa 30.09.2015 s výzvou,
aby sa vyjadrila, či vzhľadom na odporcom namietané skutočnosti vyjadrila v lehote 15 dní odo dňa
doručenia výzvy, či trvá na podanom návrhu. Na pojednávanie nariadené vo veci na 01.04.2016 sa
napriek riadnemu predvolaniu nedostavila. Sú opakovane urgoval právnu zástupkyňu na vyjadrenie sa

k obrane odporcu, ktorú výzvu prevzala dňa 21.03.2016. Na pojednávanie nariadené na 01.04.2016 sa
navrhovateľ, resp. jeho právna zástupkyňa opätovne nedostavila, na výzvu súdu na vyjadrenie sa ku
konkrétnymnámietkamodporcunereagovalaasúduzaslalštandardizovanéospravedlneniesuvedením
totožných skutočností ako v predchádzajúcom ospravedlnení s tým, že na podanom návrhu trvá, pričom
súhlasila s prejednaním veci a jej rozhodnutím v jej neprítomnosti.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom, a to najmä Úverovou
zmluvou č. XXXXXXXXXX datovanou dňa 02.08.2011 (ďalej len Zmluva“), Úverovými zmluvnými
podmienkami spol. O. C. Q., a.s. (ďalej len „ÚZP“), Splátkovým kalendárom zmluvy, oznámením
o zosplatnení celého čerpaného úveru a výzvou na úhradu zo dňa 27.02.2012 vrátane podacieho

hárku, výpisom z obchodného registra navrhovateľa a ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise
zabezpečenými na návrh odporcu a to výpisom z registra Sociálnej poisťovne a z registra obyvateľov.

Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav:

Dňa 02.08.2011 došlo k podpísaniu Zmluvy splnomocneným zástupcom predajcu K. Q. SR, a.s. G.
služby, na základe ktorej mal navrhovateľ poskytnúť odporcovi úver vo výške XXX eur na zakúpenie
tovaru - televízneho prijímača zn. Q. E. UE XXDXXXX, ktorý mal uhrádzať v 12-ich mesačných splátkach
vo výške 84,90 eur poštou poukážkou s ročným úročením 38,21 %. Počiatok splácania bol určený od
02.09.2011. Podľa Zmluvy výška RPMN predstavovala 46,56 % s tým, že celkové náklady spotrebiteľa

tak činia 946,20 eur.

Na zmluve boli uvedené nasledujúce údaje dlžníka: P. F., rodné číslo XXXXXXXXXX, číslo OP EB XXX
XXX, platný do XX.XX.XXXX, trvalo bytom G. XXXX/XX (údaje overiteľné z občianskeho preukazu).
Ďalej bol uvedený zamestnávateľ dlžníka Z. s.r.o. s údajom začiatku zamestnania od XX/XXXX na dobu

neurčitúačistýmesačnýpríjemXXXeur.Rodinnýstavdlžníkaboluvedenýakoženatýapríjempartnerky
472 eur.

Podpis klienta na navrhovateľom predloženej zmluve zjavne nekorešponduje s podpisom odporcu na
doručenke založenej v súdnom spise na č.l. 31.

Z registra Sociálnej poisťovne vyplýva, že odporca bol v roku 2011 evidovaný ako zamestnanec dohodár
do 31.12.2012 od 13.01.2011 do 31.01.2011 v spoločnosti K., a.s., od 15.02.2011 do 02.06.2011 v
spoločnosti brigádnici.sk, spol. s r.o., od 17.02.2011 do 31.12.2012 v spoločnosti Q. s.r.o., ktoré údaje
nekorešpondujú s údajmi uvedenými na Zmluve predloženej navrhovateľom.

ZúdajovvedenýchvRegistriobyvateľovsúdzistil,ženavrhovateľovrodinnýstavjeslobodný,čorovnako
nekorešponduje s údajom uvedenej v Zmluve predloženej navrhovateľom.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObchZ“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na

požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.Podľa § 504 ObchZ dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak
do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 ObchZ, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky
po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil
dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona

Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
účinného v čase uzavretia Zmluvy (od 11.7.2001 do 10.6.2010) - ďalej len „ZoSÚ“, spotrebiteľským
úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 4 ods. 1 ZoSU zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná a

spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 2 ZoSU zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí (§ 43 OZ)
musí obsahovať náležitosti taxatívne uvedené pod písm. a) až s) uvedeného ustanovenia. Pri nesplnení
podmienok podľa tohto ustanovenia je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na

jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo bol dodaný tovar, alebo
poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje taxatívne náležitosti uvedené
v odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 4 ods. 4 ZoSU veriteľ nemôže od spotrebiteľa požadovať úver alebo poplatky, ktoré nie sú

uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov s účinnosťou od 11.6.2010, právne vzťahy, ktoré vznikli pred týmto dátumom na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2

neustanovuje inak.

V danej veci bolo povinnosťou navrhovateľa preukázať pravdivosť svojho tvrdenia, že odporca mal
povinnosť zaplatiť mu žalovanú sumu z titulu uvedeného v návrhu.
Z ustanovenia § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. podľa ktorého sú účastníci povinní označiť dôkazy na

preukázanie svojich tvrdení, súd sa v konaní musí spravovať prejednacou zásadou, čo znamená, že
dôkazné bremeno s ohľadom na svoje tvrdenia majú účastníci konania, a súd je povinný vykonať iba
navrhované dôkazy, ak ich uzná za právne relevantné. Nesplnenie dôkaznej povinnosti týkajúcej sa
vlastných tvrdení má za následok procesnú zodpovednosť, ktorá sa v prípade žalobcu môže prejaviť
zamietnutím žaloby. Splnenie dôkaznej povinnosti je predpokladom na to, aby účastník mohol

uvažovať o unesení dôkazného bremena.

Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ
je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je
preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov,

ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.
Predpokladom dôkaznej povinnosti je tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia.

Pokiaľ sa žalovaný bráni proti žalobe určitým tvrdením, musí o svojom tvrdení ponúknuť dôkazy. Ide
tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore v závislosti na tom,

ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce
žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.
Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V
priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní
dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu,

t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom
totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti.Nakoľko súdu bola ako relevantný dôkaz predložená iba samotná Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX
datovaná dňom XX.XX.XXXX, ktorá mala byť právnym titulom pre uplatnenie žalovanej pohľadávky,
ktorú však odporca spochybnil a pravdivosť jeho námietok bola v konaní dostatočne preukázaná

ním označenými dôkazmi, pričom navrhovateľ napriek výzve súdu nenavrhol ďalšie dôkazy na
vyvrátenie obrany odporcu, resp. preukázanie svojich tvrdení uvedených v návrhu, súd dospel k záveru,
že vykonaným dokazovaním dôkazmi predloženými navrhovateľom nebola dostatočne hodnoverne
preukázaná samotná existencia dlhu odporcu v žalovanej výške.

Súd v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 120 ods. 1 O.s.p. zásadne nemôže vykonať iné dôkazy,
než tie, ktoré účastníci na preukázanie svojich tvrdení označili. Výnimočne môže vykonať aj iné dôkazy,
ale len vtedy, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, za ktorý prípad ale nie je
možné považovať prenášanie procesnej zodpovednosti účastníka konania za neunesenie dôkazného
bremena na súd, t. j. situáciu, aby súd namiesto účastníka dôkazy vyhľadával a zhromažďoval. Nakoľko
navrhovateľ je zastúpený právnym zástupcom súd nemá povinnosť osobitne ho poučiť o dôkaznej

povinnosti v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. (§ 5 ods. 2 O.s.p.). Preto vzhľadom na dôkaznú situáciu
k žalovanému nároku voči odporcovi na zaplatenie žalovanej sumy titulom neuhradeného úveru s
príslušenstvom v žalovanej výške je potrebné konštatovať, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno
o svojich tvrdeniach, keď nepreukázal existenciu samotného platného žalobného titulu a súd nemal
preukázané, že medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom na základe súdu

predloženej zmluvy došlo ku vzniku záväzkového vzťahu, v ktorom sa dve zmluvné strany dohodli
navzájomsiposkytnúťurčitéplnenia;veriteľposkytnúťnažiadosťodporcupeňažnéprostriedkyvoforme
finančnej hotovosti a odporca poskytnuté finančné prostriedky vrátiť formou pravidelných mesačných
splátok spolu s úrokmi a poplatkami.. Vzhľadom na uvedené teda súd z dôvodu nenesenia dôkazného
bremena nemohol návrhu vyhovieť a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že úspešnému odporcovi priznal náhradu
trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za odpor vo výške 55,50 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do

15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.