Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 28, 2016

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 6C/106/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3612205649
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Matulayová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSPE:2016:3612205649.9

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudkyňou JUDr. Evou Matulayovou PhD. V právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, zastúpeného :
Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom v Bratislave, Grösslingova
4, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v
Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľa na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy pôvodne vedený na
Okresnom súde Partizánske pod číslom konania 6C/106/2012 z a m i e t a.

II. Súd návrh navrhovateľa na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy pôvodne vedený na
Okresnom súde Partizánske pod číslom konania 3C/118/2012 z a m i e t a.

III. Súd návrh navrhovateľa na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy pôvodne vedený na
Okresnom súde Partizánske pod číslom konania 5C/109/2012 z a m i e t a.

IV. Súd návrh navrhovateľa na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy pôvodne vedený na
Okresnom súde Partizánske pod číslom konania 6C/110/2012 z a m i e t a.

V. Súd návrh navrhovateľa na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy pôvodne vedený na
Okresnom súde Partizánske pod číslom konania 5C/101/2012 z a m i e t a.

VI. Súd návrh navrhovateľa na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy pôvodne vedený na
Okresnom súde Partizánske pod číslom konania 5C/102/2012 z a m i e t a.

VII. Súd odporcovi náhradu trov konania vo veciach pôvodne vedených na Okresnom súde
Partizánske pod číslami konania 6C/106/2012, 3C/118/2012, 5C/109/2012, 6C/110/2012, 5C/101/2012
a 5C/102/2012 spojených na spoločné konanie vedené pod číslom konania 6C/106/2012 n
e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012 domáhal proti odporcovi
zaplatenia sumy 125,- € z titulu majetkovej škody a z titulu nemajetkovej ujmy sumy 275 € pod sp.
zn. 6C/106/2012, návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012 v konaní sp. zn. 3C/118/2012
sa domáhal náhrady majetkovej škody vo výške 125,- € a nemajetkovej ujmy vo výške 275,- €,
návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012 v konaní sp. zn. 5C/109/2012 sa domáhal
náhrady majetkovej škody vo výške 125,- € a nemajetkovej ujmy vo výške 385,- €, návrhom doručeným
tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012 v konaní sp. zn. 6C/110/2012 sa domáhal náhrady majetkovej škody

vo výške 125,- € a nemajetkovej ujmy vo výške 330,- €, návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa
27.09.2012 v konaní sp. zn. 5C/101/2012 sa domáhal náhrady majetkovej škody vo výške 125,- €
a nemajetkovej ujmy vo výške 269,88 €, návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012 v
konaní sp. zn. 5C/102/2012 sa domáhal náhrady majetkovej škody vo výške 125,- € a nemajetkovej
ujmy vo výške 322,70 €. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že exekučný súd zapríčinil svojim
nesprávnym úradným postupom vznik škody na strane navrhovateľa. Navrhovateľ ako oprávnený
subjekt navrhol písomným podaním súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania
zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení zo strany dlžníka. Exekúciu navrhovateľ navrhol vykonať
pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere. Súdny
exekútor predložil návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom exekučnému
súdu a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd napriek tomu, že vec
ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu
s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný
k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci
6C/106/2012 až dňa 06.08.2009, a to rozhodnutím o poverení. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po
uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 5 mesiacov). Vo veci 3C/118/2012 rozhodol
súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 11.08.2009 a to rozhodnutím o
poverení. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac
ako 5 mesiacov). Vo veci 5C/109/2012 rozhodol súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie až dňa 10.09.2010, a to rozhodnutím o poverení. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po
uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 7 mesiacov). Vo veci 6C/110/2012 rozhodol
súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 12.01.2009, a to rozhodnutím o
poverení. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac
ako 6 mesiacov). Vo veci 5C/101/2012 rozhodol súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie až dňa 27.01.2011, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu
o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 161 dní). Vo veci
5C/102/2012 rozhodol súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 27.01.2011,
a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po
uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 175 dní). Ďalej uviedol, že v exekučnom
konaní je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom
vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. V predmetnom konaní neexistovala a neexistuje
okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi
tak, že k vydaniu rozhodnutia pristúpili až po veľmi dlhej dobe. Postup exekučného súdu hodnotí
ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
V predmetnom prípade neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie
exekúcie pristúpili až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas
špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré by smerovali k odstráneniu právnej
neistoty, v ktorej sa poškodený v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal. Navrhovateľ si
tak z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatnil náhradu majetkovej škody
ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených
nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období,
ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a
rozhodnutím o nej. Majetkovú škodu si navrhovateľ uplatnil spolu v sume 750,- € (125 x 6), pričom
suma 125,- € pozostáva zo sumy 70,- € za správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov
zamestnanca pomocou informačného systému, zo sumy 40,- € na udržanie a právu informačného
systému a zo sumy 15 ,- € na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému
súdu, publikačné výdaje, poštovné a telekomunikačné výdavky spojené s urgovaním a kontrolou
stavu konania na exekučnom súde. Ďalej uviedol, že výška hmotnej škody je stanovená na základe
paušalizácie reálnych vecných nákladov a to z toho dôvodu, že presnú škodu by bolo možné vyčísliť
len s nepomernými ťažkosťami. Zároveň si uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože
samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranom čase nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup súdu podľa názoru
navrhovateľa je dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné
prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv poškodeného. Márnym uplynutím

času boli reálne ohrozené legitímne očakávania poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde k
vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež, že došlo k vyvolaniu nasledovných rizík: a/ neskorým ukončením
procedúry exekučným súdom k zániku povinného, b/ neskorým ukončením procedúry exekučného
súdu k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a c/ neskorým ukončením procedúry
exekučným súdom k insolvencii povinného. Navrhovateľ si uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej
ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania,
porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný
zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné
vymoženie pohľadávky (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom
exekučného súdu). Navrhovateľ si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy spolu v sume 1.884,58 € (275
+ 275+385+330+296,88+322,70) .

Zároveň navrhovateľ namietal zaujatosť sudcov Okresného súdu Partizánske, pretože majú pomer k
veci a k účastníkom konania.

Odporca sa k návrhu písomne vyjadril podaním zo dňa 05.02.2014, ktoré bolo súdu doručené dňa
12.02.2014, v ktorom žiadal návrh zamietnuť. Poukázal na to, že návrh je zmätočný, keď navrhovateľ
síce podal písomný návrh a poukazoval na konkrétne dôkazy, žiadne dôkazy však sám nepredložil.
Uviedol, že nie je jasný ani titul nároku na náhrady škody. Odporca má za to, že môže ísť o predčasne
uplatnený nárok na súde, keď prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
zo dňa 23.04.2012 mu boli doručené dňa 23.04.2012. Navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť na
predbežné prerokovanie podaných žiadostí, a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať
nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. Ďalej uviedol, že prax ukázala, že
lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť
zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. Od
01.06.2011 pätnásťdňová lehota na vydanie poverenia pre uvedené exekučné tituly neplatí. Preto, ak
bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná na súde po 01.06.2011, nárok je v
tejto časti neopodstatnený. Uviedol, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty, neznamená
automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o
vydanie poverenia na vykonania exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských
rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych
vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je okrem iného nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia
bola konštatovaná príslušným orgánom, ktorý toto už právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti
zmení alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu. Táto
podmienka nepochybne nie je v prípadoch zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie splnená. Odporca považuje za nevyhnutné poukázať na tú skutočnosť, že zo samotnej dikcie §
44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe
zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia, 15-dňová lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora
vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu. Ďalej poukázal na to, že pri posudzovaní nároku na
náhradu škody, ktorá mala vzniknúť z existencie prieťahov v súdnom konaní by súd mohol vychádzať len
vtedy, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie
vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým
sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil previnenia, ktoré má za následok prieťahy v konaní, príp. v
právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva alebo právoplatnom rozhodnutí Ústavného
súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Navrhovateľ si vo vzťahu k predpokladom
posúdenia existencie zbytočných prieťahov v konaní nesplnil ani povinnosť tvrdenia ani povinnosť
ich preukázania a preto odporca nepovažuje existenciu prieťahov v konaní za preukázanú. Odporca
vzniesol námietku premlčania, keďže sa navrhovateľ o škode dozvedel v niektorých prípadoch pred
viac ako tromi rokmi. K vyčíslenej náhrade škody odporca poukázal na to, že navrhovateľ nepreukázal
existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje, považoval za hypotetické. Navrhovateľ neuviedol, či ním
špecifikované vecné náklady predstavujú skutočnú škodu alebo ušlý zisk. Odporca navrhovateľom
uvedenú paušalizáciu vecných nákladov nepovažoval ani za zmenšenie majetku poškodeného, ani
za ušlý majetkový prospech, na základe čoho sa potom nemôže domáhať ich náhrady podľa zákona
č. 514/2003 Z.z.. Poukázal na to že navrhovateľ v prejednávanej veci na preukázanie vzniku škody
by musel produkovať dôkazy preukazujúce vznik škody pri každej individuálne pohľadávke. Pokiaľ za
skutočnú škodu považoval náklady na využívanie informačného systému, odporca tvrdil, že tento systém

navrhovateľ využíval nielen počas domnelých prieťahov, ale aj pred týmto obdobím, ako aj po ňom
a to nielen na správu pohľadávok, ktoré boli predmetom exekúcií, ale aj takých, pri ktorých žiadne
exekúcie neprebiehali. Akákoľvek výška nákladov prevádzkovania a správy informačného systému
vznikala navrhovateľovi bez ohľadu na tvrdené prieťahy a jej uplatnenie odporca považoval za účelové.
Rovnako aj udržiavanie informačného systému je činnosťou, ktorú musí navrhovateľ vykonávať na
každodennej báze. Požadovať paušálne sumy za tieto veľmi všeobecne uvedené činnosti je nesprávne
a znovu účelové. Rovnako za neprimerané čiastky považoval náklady navrhovateľa na administratívne
spracovanie urgencií exekučnému súdu a publikačné výdaje. V tomto smere poukázal na samotné
stanovisko navrhovateľa zo dňa 2.7.2012 k žiadostiam o doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody, ktoré boli zaslané odporcovi a v ktorom uviedol, že disponuje jednotnou a
nedeliteľnou databázou návrhov v elektronickej forme a tieto návrhy boli spracovávané v elektronickej
forme a súdom boli odoslané tiež elektronicky. Z tohto dôvodu odporca uplatnenie nároku na majetkovú
škodu navrhovateľom považoval za nepodložený, uplatňovanie si paušálnej sumy 125,- € na každého
dlžníka považoval za nadhodnotené a nepreukázané. K uplatnenej nemajetkovej ujme v pomernej
výške k sume 660,- € za rok odporca uviedol, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je
automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu. Každé prípadové okolnosti
sú osobitné a vychádzať z paušálnej sumy 660,- €, ktorá musí byť priznaná za každý rok prieťahov,
je podľa názoru odporcu nesprávna úvaha. Rovnako nie je možné prihliadať na tvrdenú frustráciu,
úzkosť, neistotu a nedôveru členov riadiacich orgánov navrhovateľa, pretože nároky uplatňuje právnická
osoba a nie fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú,
pretože im priamo nevzniká žiadna škoda. Poukázal na to, že navrhovateľ a jeho praktiky sú vnímané
verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie, k čomu ako dôkaz pripojil list
Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť č. JUST/A3/RM/kb D /2010/1360/,
súdy konštatovali porušenie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť
navrhovateľa podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej
moci. Navrhovateľ je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúca slabé
finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Odporca konanie navrhovateľa považoval za konanie
v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže škoda
mala vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej činnosti navrhovateľa, pričom aj
súdna moc musí pozornejšie skúmať práve podania navrhovateľa, a to návrhy na vykonanie exekúcie,
súdy musia obzvlášť opatrne zvažovať, či poverenie vydajú alebo nevydajú, s čím je spojená vyššia
časová náročnosť vykonania procesného úkonu súdom. Z dôvodu nepreukázania splnenia základných
zákonných podmienok pre priznanie náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. považoval odporca
návrh navrhovateľa za neopodstatnený a navrhol ho zamietnuť. Odporca si uplatnil nárok na náhradu
trov konania, ktoré v podaní nevyčíslil.

O námietke zaujatosti vznesenej navrhovateľom rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa
25.10.2012, č. k. 19NcC/550/2012-16 tak, že sudkyňa JUDr. Barbora Štefanová nie je vylúčená z
prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 6C/106/2012.

Uznesením zo dňa 13.01.2014, č.k. 6C/106/2012-38 sú spojil na spoločné konanie veci vedené pod
sp. zn. 6C/106/2012, 3C/118/2012, 5C/109/2012, 6C/110/2012, 5C/101/2012, 5C/102/2012 a spojenú
vec viedol pod sp. zn. 6C/106/2012.

Z uznesenia Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 14.05.2014, č.k. 17NcC/23/2014-85 vyplýva, že sudkyňa
JUDr. Eva Matulayová, PhD. nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto
súde pod sp. zn. 6C/106/2012. Sudkyni JUDr. Eve Matulayovej, PhD. bola vec pridelená po preložení
sudkyne JUDr. Barbory Štefanovej na iný súd.
Uznesením zo dňa 03.02.2015, č.k. 6C/106/2012-142 sú zamietol návrh navrhovateľa zo dňa
13.03.2014 a zo dňa 30.10.2014 na prerušenie konania.

V zmysle § 101 ods. 2 OSP súd rozhodol na pojednávaní v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho
zástupcu a v neprítomnosti odporcu, ktorí mali doručenie predvolania vykázané riadne a včas.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu Partizánske sp. zn.
6C/106/2012, sp. zn. 3C/118/2012, sp. zn. 5C/109/2012, sp. zn. 6C/110/2012, sp. zn. 5C/101/2012, sp.
zn.5C/102/2012 a zistil nasledovný skutkový a právny stav :

Navrhovateľ je právnická osoba, ktorá podniká v oblasti poskytovania úverov. Navrhovateľ podal proti
viacerým svojim dlžníkom návrhy na vykonanie exekúcie na podklade exekučných titulov, ktorými boli
rozhodnutia rozhodcovského súdu. Navrhovateľ sa domáha náhrady majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy, ktorá mu bola spôsobená nesprávnym úradným postupom exekučného súdu. Exekučný súd
zapríčinil svojim nesprávnym úradným postupom vznik škody na strane navrhovateľa. Navrhovateľ
ako oprávnený subjekt navrhol písomným podaním súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu
nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení zo strany dlžníka. Exekúciu navrhovateľ
navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o
úvere. Súdny exekútor predložil návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom
exekučnému súdu a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd napriek
tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú
spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas
potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo
veci 6C/106/2012 až dňa 06.08.2009, a to rozhodnutím o poverení. K rozhodnutiu o poverení tak došlo
po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 5 mesiacov). Vo veci 3C/118/2012 rozhodol
súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 011.08.2009 a to rozhodnutím o
poverení. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac
ako 5 mesiacov). Vo veci 5C/109/2012 rozhodol súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie až dňa 10.09.2010, a to rozhodnutím o poverení. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí
zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 7 mesiacov). Vo veci 6C/110/2012 rozhodol súd o
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 12.01.2009, a to rozhodnutím o poverení.
K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 6
mesiacov). Vo veci 5C/101/2012 rozhodol súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až
dňa 27.01.2011, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o poverení
tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 161 dní). Vo veci 5C/102/2012
rozhodol súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 27.01.2011, a to rozhodnutím
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom
stanovenej doby (omeškanie viac ako 175 dní). Navrhovateľ si tak z dôvodu nesprávneho úradného
postupu exekučného súdu uplatnil náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy.

Z vyjadrenia odporcu vyplýva, že ten považuje žaloby navrhovateľa za právne neopodstatnené a žiada,
aby súd žaloby v celom rozsahu zamietol, pretože navrhovateľ nepreukázal, že by činnosťou súdu
v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Nepreukázal ani vznik a ani výšku
skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tak neexistuje ani príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcim v tom, že rozhodol o poverení exekútora po uplynutí
15-dňovej lehoty a uplatnenou škodou a nemajetkovou ujmou.

Súd doplnil dokazovanie oboznámením sa so spisom Okresného súdu Partizánske sp. zn.
2Er/228/2009, z ktorého vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia bola podaná na tunajšom súd dňa
22.07.2009 a súd rozhodol uznesením zo dňa 06.09.2009 o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia v časti a zároveň udelil poverenie. Následne po doručení relevantných písomností
súd exekúciu uznesením zo dňa 15.11.2010 zastavil. V tomto prípade 15 dňová lehota dodržaná bola,
preto je tvrdenie navrhovateľa o omeškaní viac ako 5 mesiacov zavádzajúce a nepravdivé.

Z exekučného spisu Okresného súdu Partizánske č. k. 3Er/251/2009 vyplýva, že žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná na tunajšom súde dňa 05.08.2009, pričom súd rozhodol
uznesením zo dňa 11.08.2009 o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia v časti
a zároveň udelil poverenie. Exekúcia bola v uvedenej veci skončená vymožením dlžnej sumy. V tomto
prípade 15 dňová lehota dodržaná bola, preto je tvrdenie navrhovateľa o omeškaní viac ako 5 mesiacov
zavádzajúce a nepravdivé.

Z exekučného spisu Okresného súdu Partizánske č.k. 3Er/427/2010 vyplýva, že žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná na tunajšom súde dňa 08.09.2010, pričom súd rozhodol
uznesením zo dňa 10.09.2010 o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia v časti
a zároveň udelil poverenie. Následne súd exekúciu uznesením zo dňa 10.08.2011 zastavil. V tomto
prípade 15 dňová lehota dodržaná bola, preto je tvrdenie navrhovateľa o omeškaní viac ako 7 mesiacov
zavádzajúce a nepravdivé.

Z exekučného spisu Okresného súdu Partizánske č.k. 4Er/3/2009 vyplýva, že žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná na tunajšom súde dňa 09.01.2009, pričom súd rozhodol
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia udelením poverenia dňa 12.01.2009. Následne
po doručení relevantných písomností súd exekúciu uznesením zo dňa 23.09.2011 zastavil. V tomto
prípade 15 dňová lehota dodržaná bola, preto je tvrdenie navrhovateľa o omeškaní viac ako 6 mesiacov
zavádzajúce a nepravdivé.

Z exekučného spisu Okresného súdu Partizánske č.k. 3Er/586/2010 vyplýva, že žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná na tunajšom súde dňa 25.11.2010, pričom súd rozhodol
uznesením zo dňa 21.12.2010 o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia. V tomto
prípade nebola 15 dňová lehota dodržaná, avšak táto lehota sa vzťahuje len na vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie.

Z exekučného spisu Okresného súdu Partizánske č.k. 3Er/349/2010 vyplýva, že žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná na tunajšom súde dňa 12.10.2010, pričom súd rozhodol
uznesením zo dňa 16.12.2010 o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia. V tomto
prípade nebola 15 dňová lehota dodržaná, avšak táto lehota sa vzťahuje len na vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie.

Podľa § 3 ods. 1,2 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“), štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej
časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení
alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d)nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1
sa nemožno zbaviť.

Podľa § 6 ods. 1 zákon č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. , právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 541/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku
podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a
doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok) - účinný v čase začatia exekučného konania,
exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo
postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) a i) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu
aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom od 01.06.2010 ), súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Po vykonanom dokazovaní a po zhodnotení jeho výsledkov súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa
je v celom rozsahu nedôvodný, a preto ho zamietol.

Čo sa týka námietky odporcu, že navrhovateľ podal návrh predčasne súd uvádza, že navrhovateľ sa
na odporcu obrátil so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody dňa 23.4.2012,
pričom návrhy na súd podal skôr, ako uplynula lehota 6 mesiacov od podania tejto žiadosti, a to dňa

27.9.2012. Aj keď návrh bol podaný pred uplynutím 6 mesačnej lehoty, ku dňu rozhodovania súdu o
návrhu navrhovateľa už bolo zrejmé, že odporca neuznal nárok navrhovateľa a v rámci predbežného
prerokovania ho neuspokojil a preto mal súd za to, že v čase rozhodovania súdu 6 mesačná lehota
uplynula, teda návrh už nemožno považovať za predčasne podaný. Navrhovateľ neposkytol odporcovi
žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, a tým zmaril akúkoľvek možnosť
predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám žiadal. Odporca preto
nárok navrhovateľa nepovažuje za predbežne prerokovaný.

Navrhovateľ sa v konaní domáhal náhrady škody za nesprávny úradný postup exekučného súdu z
dôvodu, že k vydaniu poverenia nedošlo v zákonnej 15 dňovej lehote, resp. primeranej lehote. Súd v
tomto prípade neskúmal, či prišlo k prieťahom v konaní. Zisťoval, či došlo k nedodržaniu zákonnej, resp.
primeranej lehoty, z akého dôvodu a či je to dôvod na náhradu škody, resp. či vôbec nejaká škoda vznikla.
V danom prípade súd v troch veciach zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia v časti
a zároveň vo zvyšnej časti vydal poverenie, v jednej veci vydal poverenie a v dvoch veciach zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V troch veciach súd následne
po predložení žiadaných relevantných listinných dôkazov exekúcie zastavil, pričom v jednej veci vrátil
súdny exekútor poverenie z dôvodu vymoženia pohľadávky a v dvoch veciach po zamietnutí žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia exekúciu zastavil. Exekučný súd si vo všetkých šiestich veciach
plnil svoju zákonnú povinnosť, ktorú mu zákon ukladá, a to ex offo skúmať súlad exekučného titulu,
ktorým bol rozhodcovský rozsudok s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa, teda jeho súlad so
zákonom. V zmysle § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. bolo v čase podania žiadosti o udelenie
poverenia možné vydať poverenie, na základe vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a
zmierov nimi schválených, ako exekučného titulu. Až neskôr bol zákon v uvedenej časti novelizovaný
tak, že exekučným titulom boli vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov. Podľa navrhovateľa
rozhodcovský rozsudok je exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. i) Exekučného poriadku. Rozhodcovský
rozsudok ako exekučný titul bol uvedený do § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku novelou účinnou
od 01.06.2011. Novelizácia predmetného ustanovenia by bola nadbytočná, ak by išlo o exekučný
titul podľa písmena i). Skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok sa za exekučný titul považoval podľa
písmena d) svedčí aj komentár k § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého k novele účinnej od
01.06.2011 k zániku 15 dňovej lehoty na vydanie poverenia na základe rozhodcovského rozsudku došlo
z dôvodu potreby preskúmavania písomností pre prípad neprípustnosti exekúcie. Zák. č. 144/2010 Z. z.,
ktorý novelizoval exekučný poriadok, sa vzťahuje aj na konania začaté pred účinnosťou tohto zákona
( ASPI komentár k § 44 Exekučného poriadku). K vydávaniu poverení na základe exekučného titulu
rozhodcovského rozsudku dochádzalo a dochádza podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku.
Zhodný názor vyplýva i z rozhodnutia KS v Prešove sp. zn. 6 CoE 60/2011 z 19.05.2011. Pre výklad
zákona je podstatný úmysel zákonodarcu - Národnej Rady SR prezentovaný v dôvodovej správe k
novele § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Súd ďalej udáva, že zo slovného a logického výkladu
ustanovenia § 44 ods.2 Exekučného poriadku súd dospel k názoru, že lehota 15 dní sa vzťahuje len na
rozhodnutie súdu, ktorým poverí súdneho exekútora na vykonanie exekúcie. V ďalšej vete je uvedené,
že ak zistí rozpor žiadosti, alebo návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, žiadosť zamietne, kde však
už nie je uvedená žiadna lehota na rozhodnutie. Takýto výklad je logický aj preto, že pokiaľ súd zistí, že
návrh na vykonanie exekúcie je v rozpore so zákonom, táto rozhodovacia činnosť si vyžaduje jednak
zložitejšie právne posúdenie, čo si vyžaduje aj dlhší čas a jednak aj prípadné zadováženie listinných
dôkazov potrebných pre rozhodnutie, prípadne aj vyjadrenie povinného. Súd tak zastáva názor, že 15
dňová lehota neplatila pre prípad zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia. Naviac
je potrebné uviesť, že aj v predmetných 6 veciach exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia riadne, v primeranej lehote a zákonne, pričom zákonnosť týchto rozhodnutí
odobril aj odvolací súd v rámci odvolacích konaní. Súd má za to, že navrhovateľovi nemohla vzniknúť
majetková škoda, akú si uplatňuje pre rozhodnutie súdu. Škoda by mohla vzniknúť v prípade nezákonne
vydaného rozhodnutia exekučného súdu, kde však pre vznik základu nároku musí byť nezákonné
rozhodnutie zrušené. V tomto prípade navrhovateľ v troch veciach nepodal proti rozhodnutiu súdu žiadny
opravný prostriedok za účelom zrušenia nezákonného rozhodnutia súdu, a v troch veciach podal
odvolanie, pričom odvolací súd potvrdil zamietajúce uznesenie prvého stupňa čím sa stotožnil s jeho
zákonnosťou. Pretože súd dospel k názoru, že na strane odporcu konajúceho cestou exekučného súdu
nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, vo veci sa ďalej nezaoberal ani výškou majetkovej škody
ani nemajetkovej ujmy, pretože nebol zistený právny základ a to zodpovednosť odporcu za škodu.

Nevyhnutnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú : a/ protiprávny úkon, resp. škodová
udalosť, b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť (kauzálny nexus ) medzi protiprávnym úkonom ( škodovou
udalosťou ) a vznikom škody, d/ zavinenie ( len v prípade subjektívnej zodpovednosti, pri objektívnej
zodpovednosti nie je podstatné, či zodpovedný subjekt vznik škody zavinil alebo nie ). Zodpovednosť
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je zákonom č. 514/2003 Z. z. koncipovaná ako
zodpovednosť objektívna (podľa § 3 ods. 2 zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť) čo
znamená, že zo strany oprávneného subjektu nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu,
resp. nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda (ak vznikla) je výsledkom činnosti príslušného orgánu
štátu ( tzv. zodpovednosť za výsledok). Ústavným základom uvedenej zodpovednosti je čl. 46 ods. 3
ústavy ("Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho
orgánu, či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom"). Podľa § 9 ods. 2 zákona
č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu
bola takým postupom spôsobená škoda. Škodou sa pritom rozumie majetková ujma, ktorá vznikla
fyzickej alebo právnickej osobe, je vyjadriteľná v peniazoch a spočíva v zmenšení ( úbytku ) existujúceho
majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť na to, aby sa
vec uviedla do predošlého stavu, resp., aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky toho, že navrátenie do
predošlého stavu nie je možné alebo účelné. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným
postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený,
nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať,
či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou
zákon spája zodpovednosť za škodu. Teda nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik
zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku navrhovateľa,
ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve a len týmto postupom. Teda postupom, ktorý
by bol z hľadiska zmenšenia majetku navrhovateľa rozhodujúcim, t. j. ak by nedošlo k nesprávnemu
úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil. V tejto súvislosti súd uvádza, že majetková škoda
nemôže byť uplatnená ako paušálne určená suma, ale musí byť preukázané, že práve pre nesprávny
úradný postup došlo k výške škody, ktorá musí byť vyčíslená presne a musí byť preukázaná aj príčinná
súvislosť, čo však navrhovateľ nepreukázal a ku škode neprodukoval ani žiadne dôkazy. Existencia
škody, jej výška a príčinná súvislosť ako základné atribúty zodpovednosti za škodu však v konaní
preukázané neboli, a práve naopak v konaní bolo preukázané, že súd konal riadne a v súlade so
zákonom.

Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa na nemajetkovú ujmu, uplatnený žalobou v tomto konaní, túto môže súd
priznať s ohľadom na ust. § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, s prihliadnutím najmä na a/osobu poškodeného,
jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d)
závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Súd má za to, že tak, ako sú
v zákone koncipované, tieto sa vzťahujú na poškodeného - fyzickú osobu, okrem písm. b/, podľa ktorého
by mal súd prihliadnuť na závažnosť vzniknutej ujmy a okolností, za ktorých k nej došlo. Nemajetková
ujma nezávisí automaticky len od konštatovania nedodržania zákonnej lehoty, ktorá v tomto prípade bola
vo všetkých prípadoch dodržaná, a teda rozhodnutie súdu závisí aj od okolností, ktoré sú v tejto veci
odôvodnene konštatované a na základe ktorých súd nevidel dôvod pre finančnú satisfakciu vo forme
nemajetkovej ujmy. Podľa súdu sa navrhovateľ snaží predmetným podaním eliminovať po finančnej
stránke svoje nesprávne obchodnoprávne rozhodnutia vo svojej podnikateľskej aktivite. O žiadosti o
udelenie poverenie súdnemu exekútorovi bolo právoplatne rozhodnuté. Konštatovanie že vo veci išlo
o prieťah nie je všeobecný súd v tomto konaní oprávnený konštatovať a ani nebol zistený. Súd ďalej
poukazuje na to, že prípadné priznanie nemajetkovej ujmy navrhovateľovi by bolo v rozpore s ust. § 1
OSP podľa ktorého Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom
konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj
výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb, ako
aj v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že práve navrhovateľ, ktorého
základ podnikateľskej činnosti je poskytovanie spotrebiteľských úverov na základe formulárových zmlúv
a všeobecných zmluvných podmienok, ktoré obsahujú celý rad neprijateľných zložito formulovaných
zmluvných podmienok, s cieľom dosiahnuť zisk, a osloviť tú najzraniteľnejšiu skupinu obyvateľstva,
ktorá nemôže týmto zmluvným podmienkam rozumieť, sa domáha v dôsledku porušenia svojich práv
súdnej ochrany a nemajetkovej ujmy. Z množstva exekučných konaní, ktoré sú vedené na všetkých
súdoch Slovenskej republiky je súdu známe, že navrhovateľ využíval práve rozhodcovské doložky a

o jeho nárokoch rozhodovali rozhodcovské súdy, ktoré nerešpektovali ustanovenia právnej úpravy o
ochrane spotrebiteľov a napriek ich povinnosti tieto skúmať, to nerobili a priznávali navrhovateľovi aj
také plnenia, ktoré boli zjavne neplatné pre neprijateľné zmluvné podmienky. Je preto zarážajúce, že pri
ochrane svojich práv sa striktne domáha ochrany svojich práv a dôsledného dodržiavania zákona, ale
vo svojich zmluvných vzťahoch so svojimi klientmi už taký dôsledný nebol. Naopak, jeho podnikateľskou
činnosťou sa zaoberala aj Európska komisia, ktorá vo svojom liste, ktorý bol aj pripojený odporcom
k jeho vyjadreniu, uvádza, že útvary Komisie v súvislosťami s praktikami navrhovateľa a ďalšími
nebankovými inštitúciami na trhu spotrebiteľských úverov slovenských spotrebiteľom, poukazujú na
problémy v spojitosti s praktikami, ktoré sa týkajú skutočností, že zmluvné podmienky sú stanovené
prostredníctvom vopred formulovaných podmienok, ktoré jednostranne určili veritelia. Uviedol, že tieto
podmienky sú pre spotrebiteľov veľmi tvrdé a ich zjavným cieľom je zbaviť spotrebiteľom práv, ktoré im
vyplývajú z právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Uviedol, že jedným z osobitných aspektov je
uplatňovanie nárokov zo strany nebankových inštitúcií, okrem iného prostredníctvom systematického
využívania rozhodcovských orgánov, ktoré sa javia ako predpojaté, a v prípade ktorých sa zdá, že
vôbec neuplatňujú právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. V danom prípade je zodpovednosť štátu za
škodu vylúčená lebo absentuje nesprávny úradný postup a nemôže ísť ani o zodpovednosť za škodu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím, lebo takéto rozhodnutie neexistuje, teda neboli preukázané
základné aspekty zodpovednosti štátu za škodu, súd vydal rozhodnutia v súlade so zákonom, preto súd
návrh navrhovateľa na náhradu škody a nemajetkovej ujmy ako nedôvodný zamietol. Keďže má súd za
to, že návrh navrhovateľa je nedôvodný vznesenou námietkou premlčania sa nezaoberal.

S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody súd návrhy navrhovateľa na náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy pôvodne vedené na Okresnom súde Partizánske, pod č. k. 6C/106/2012,
3C/118/2012, 5C/109/2012, 6C/110/2012, 5C/101/2012, 5C/102/2012 spojených pod číslom konania
6C/106/2012 ako nedôvodné zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že odporcovi náhradu trov konania
nepriznal, napriek tomu, že bol odporca v konaní plne úspešný a trovy konania by mu patrili, avšak
odporcovi žiadne trovy nevznikli, a ani zo spisu mu nevyplynuli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného
súdu Partizánske na Krajský súd v Trenčíne písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané
a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania
sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd
nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu, rozhodol senát, súd prvého stupňa nesprávne vec
právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier - § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.) - odvolacím dôvodom sú len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody
odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak odporca nesplní povinnosť, ktorá mu bola uložená vykonateľným rozhodnutím, má navrhovateľ
možnosť domáhať sa jej splnenia podaním návrhu na vykonanie exekúcie.