Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 15, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/231/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201784
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015201784.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov

senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske
zoskupenieVLK,občianskezdruženie,IČO:31303862,Tulčíkč.310,zastúpený:JUDr.IvetaRajtáková,
advokátka, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej
republiky, Námestie Ľudovíta Štúra 1, Bratislava, za účasti: N.. Y. X., T. XX, X., o preskúmanie zákonnosti
postupu a rozhodnutia žalovaného č. 4730/2015-2.3 zo dňa 18.08.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie na správnom orgáne

1. Pribratý účastník listom zo dňa 09.12.2014 požiadal Okresný úrad Bratislava, odbor starostlivosti o
životné prostredie o povolenie výnimky na vjazd a státie s motorovým vozidlom do Chránenej krajinnej
oblasti Dunajské Luhy a prírodnej rezervácie Dunajské ostrovy za účelom príjazdu k hausbótu, ktorý
je umiestnený v Jaroveckom ramene. K žiadosti zaujala odborné stanovisko Štátna ochrana prírody

Slovenskej republiky, Regionálne centrum ochrany prírody v Bratislave (ďalej aj len „ŠOP SR“) listom č.
RCOPBA/498/2014 zo dňa 18.12.2014, v ktorom bol vyjadrený súhlas na udelenie výnimky.

2. Okresný úrad Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie rozhodnutím č. OU-BA-
OSZP 1/2015/5797-KTP zo dňa 03.02.2015 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) povolil pribratému
účastníkovi do 31.12.2017 výnimku zo zákazu ustanoveného v § 13 ods. 1 písm. a) a § 16 ods. 1 písm.
a) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon

č. 543/2002 Z. z.“). Touto výnimkou mu bol povolený vjazd a státie s motorovým vozidlom na území
Chránenej krajinnej oblasti Dunajské Luhy a prírodnej rezervácie Dunajské ostrovy.

3. V prvostupňovom rozhodnutí boli v zmysle § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z. z. určené tieto
podmienky výnimky:

- Výnimka bola povolená pre vjazd a státie s motorovým vozidlom so štátnou poznávacou značkou X.

XXX D..
- Vjazd a státie budú vykonávané vždy iba s jedným motorovým vozidlom.-VjazdastátiesmotorovýmvozidlomsapovoľujeibapoprístupovejkomunikáciiObčianskehozdruženia
cesta - Jarovecké rameno, vedúcej okrajom prírodnej rezervácie, ktorá pokračuje po komunikácii vedľa
brehu Jaroveckého ramena po polohu hausbótu č. XX.

- Motorové vozidlo má povolené parkovať iba na ľavej strane komunikácie v smere toku Dunaja, čiže
na strane hausbótu.
-Vjazdastátiesmotorovýmvozidlomdoúzemiaprírodnejrezervácieokremvyššieuvedenejprístupovej
komunikácie nebolo povolené.

4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím
č. 4730/2015-2.3 zo dňa 18.08.2015 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie zamietol
a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

II.
Žaloba

5. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a
napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

6. Namietal, že z obsahu preskúmavaných rozhodnutí nevyplýva, že by správne orgány oboch

stupňov skúmali vplyv udelenej výnimky na ochranu prirodzených procesov a neobmedzeného vývoja
živočíšnych spoločenstiev, na ochranu ktorých bolo uvedené územie vyhlásené za chránené a zaradené
do piateho stupňa ochrany.

7. Z prvostupňového rozhodnutia vyplýva iba konštatovanie, že ŠOP SR nepredpokladá významne

negatívny dopad povolení pre majiteľov hausbótov na tejto strane ramena. Žalovaný v napadnutom
rozhodnutí zopakoval chronológiu prvostupňového rozhodnutia a dospel k záveru, že nie je predpoklad,
že povoľovaná činnosť bude mať významne negatívny dopad na dotknuté územie.

8. Zaradenie jednotlivých chránených území do konkrétneho stupňa územnej ochrany, definovaného

rozsahom v ňom zakázaných činností, je vyjadrením názoru zákonodarcu, že určité činnosti môžu mať
negatívny vplyv na predmet ochrany v konkrétnom chránenom území. Neprináleží správnemu orgánu,
aby preskúmaval alebo hodnotil ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu z hľadiska
nutnosti poskytnúť ochranu predmetu ochrany prostredníctvom zákazu určitých činností.

9. V posudzovanej veci je podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z. z. zakázaný vjazd a
státie motorovými vozidlami, pričom táto činnosť je zakázaná už v druhom stupni územnej ochrany. Z
uvedeného je zrejmé, že vjazd a státie motorovým vozidlom je činnosťou, ktorá má negatívne dôsledky
a je pred ňou potrebné chrániť aj územia s nižším stupňom ochrany.

10. Rešpektovanie významu chránených záujmov v rozhodovacej činnosti správnych orgánov
neznamená, že orgán ochrany prírody vydá rozhodnutie o povolení výnimky zo zákazov ustanovených
v rámci územnej ochrany len preto, že má na takéto rozhodnutie udelenú právomoc, ale má starostlivo
posúdiť odôvodnenosť prípadu. Z preskúmavaných rozhodnutí nemožno zistiť, v čom má spočívať
dôvodnosť udelenia výnimky. Odôvodnenie, že povolená činnosť nebude mať významne negatívny

dopadnachránenéúzemie,nevypovedáotom,ženebudemaťnegatívnyvplyv,alelenotom,ženebude
mať významne negatívny vplyv.

11. V preskúmavaných rozhodnutiach zostala nezodpovedanou otázka, prečo je určitý stupeň
negatívneho vplyvu navrhovanej činnosti odôvodneným prípadom na udelenie výnimky. Okrem toho, z

prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že udelená výnimka nie je ojedinelá, nakoľko prvostupňový orgán
v ňom odkazuje na výnimky udeľované majiteľom hausbótov.

12. Aj napriek tomu, že predmetom ochrany v dotknutom chránenom území je aj neobmedzený a
prirodzený vývoj živočíšnych spoločenstiev, v preskúmavaných rozhodnutiach nebol vplyv povolenej

činnosti na živočíšne druhy v tomto území, predovšetkým z hľadiska ich vyrušovania, vyhodnotený.

III.
Vyjadrenie žalovaného13. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť.

14. Uviedol, že z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že prvostupňový správny
orgán vychádzal zo stanoviska ŠOP SR, v ktorom boli zhodnotené možné dopady povoľovanej
činnosti z hľadiska záujmov ochrany prírody a krajiny v dotknutom chránenom území. V odôvodnení
prvostupňového rozhodnutie je uvedené, že vzhľadom na to, že prístupová komunikácia prechádzajúca
prírodnou rezerváciou Dunajské ostrovy je vedená mimo existujúceho lesného porastu, ŠOP SR

nepredpokladá významne negatívny dopad povolení pre majiteľov hausbótov na tejto strane ramena.
Prístupová komunikácia vedie okrajom prírodnej rezervácie, trávnym porastom medzi hrádzou a lesným
porastom. Nespôsobuje fragmentáciu územia a nezasahuje do biotopov európskeho významu.

15. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že prvostupňový správny orgán pri
rozhodovaní o povolení výnimky vychádzal z odborného stanoviska ŠOP SR, ktorým bolo odporučené

povolenie výnimky na vjazd a státie motorovým vozidlom na úseku cesty nevyhnutnom pre prístup
pribratého účastníka k hausbótu. ŠOP SR pri dodatočnom overovaní zistila, že táto prístupová
komunikácia v časti zasahuje do prírodnej rezervácie Dunajské ostrovy s piatym stupňom ochrany,
avšak len okrajovo v rozsahu cca 2 metre do vnútra prírodnej rezervácie. ŠOP SR so svojom stanovisku
zohľadnila potenciálne negatívne vplyvy povoľovanej činnosti, na ktoré poukázal žalobca. Keďže

prístupová komunikácia je vedená mimo existujúceho lesného porastu, ktorý je predmetom ochrany, nie
je predpoklad, že povoľovaná činnosť bude mať významne negatívny dopad na dotknuté územie.

16. Nakoľko prvostupňové aj druhostupňové správne konanie tvoria jeden celok, v prípade, že má
druhostupňový správny orgán za preukázané, že neexistujú rozpory v dôkazoch, môže sa stotožniť

s prvostupňovým rozhodnutím a poukázať na jeho obsah tak, ako postupoval žalovaný v prípade
napadnutého rozhodnutia.

17. Činnosť požadovaná pribratým účastníkom bola náležite posúdená správnymi orgánmi na základe
zhromaždených podkladov a to z hľadiska jej vplyvov na predmet ochrany dotknutého chráneného

územia. Správne orgány postupovali v súlade so zákonom č. 543/2002 Z. z. a správnym
poriadkomapreskúmavanérozhodnutiaobsahujúvšetkynáležitostiustanovenév§47ods.3správneho
poriadku.

IV.

Posúdenie veci

18. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutia v rámci žalobných dôvodov (§ 249 ods.
2 O.s.p.) a dospel k záveru, že tak napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie a postup správnych
orgánov sú v súlade so zákonom a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

19. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkovpreskúmavajúzákonnosťrozhodnutíapostupovorgánovverejnejsprávy.Pripreskúmavaní
zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom
Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244

ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti
rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem,
ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán
oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia,
ktoré má zákonom predpísané náležitosti ak sa na takéto konania vzťahuje zákon o správnom konaní.

20. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými
právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu
veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

21. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.22. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu je jeho obsahovou náležitosťou, ktorá plní viacero
funkcií.Jednakmápresvedčiťúčastníkovosprávnostipostupusprávnehoorgánu,ajednakozákonnosti

jeho rozhodnutia. Hodnotenie dôkazov je v rámci preskúmavaného konania ovládané zásadou voľného
hodnotenia dôkazov ako procesu, pri ktorom na základe logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov
dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia, a preto skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na
základe voľnej úvahy, treba v rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom
rozhodnutia, ako sa vyhodnotili vykonané dôkazy, ako aj hodnotenie týchto dôkazov. V tejto svojej

povinnosti je správny orgán limitovaný len všeobecnými vymedzeniami zákonných podmienok, ktoré
predstavujú hranicu voľnej úvahy.

23. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z., ochranou prírody a krajiny podľa tohto zákona sa rozumie
starostlivosť štátu, právnických osôb a fyzických osôb o voľne rastúce rastliny, voľne žijúce živočíchy
a ich spoločenstvá, prírodné biotopy, ekosystémy, nerasty, skameneliny, geologické a geomorfologické

útvary, ako aj starostlivosť o vzhľad a využívanie krajiny. Ochrana prírody a krajiny sa realizuje najmä
obmedzovaním a usmerňovaním zásahov do prírody a krajiny, podporou a spoluprácou s vlastníkmi a
užívateľmi pozemkov, ako aj spoluprácou s orgánmi verejnej správy.

24. Podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z. z., na území, na ktorom platí druhý stupeň

ochrany,jezakázanývjazdastátiesmotorovýmvozidlom,motorovoutrojkolkou,motorovouštvorkolkou,
snežným skútrom alebo záprahovým vozidlom, najmä vozom, kočom alebo saňami, na pozemky za
hranicami zastavaného územia obce mimo diaľnice, cesty a miestnej komunikácie, parkoviska, čerpacej
stanice, garáže, továrenského, staničného alebo letištného priestoru.

25. Podľa § 16 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z. z., na území, na ktorom platí piaty stupeň ochrany,
je zakázané vykonávať činnosti uvedené v § 15 ods. 1 <. Z. z. taxatívnym spôsobom vymenúva činnosti, na vykonanie ktorých sa na
území, na ktorom platí prvý až piaty stupeň ochrany, vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody a činnosti,

ktoré sú na území, na ktorom platí druhý až piaty stupeň ochrany, zakázané. Okresný úrad v sídle kraja je
vzmysle§67písm.h)zákonač.543/2002Z.z.oprávnenýrozhodovaťovýnimkezozakázanýchčinností
v územiach s druhým až piatym stupňom ochrany. Uvedené ustanovenie zákona č. 543/2002 Z.
z. neobsahuje obmedzenie dôvodov udelenia výnimky, iba vyžaduje, aby bol takýto prípad odôvodnený.
Vzhľadom na to, že zákonodarca bližšie nevymedzil dôvody udelenia výnimky, je súd toho názoru, že

poveril správny orgán určením spôsobu aplikácie tohto zákonného ustanovenia podľa svojho uváženia.
Zákon tu prenechal správnemu orgánu diskrečnú právomoc, čo v takýchto prípadoch znamená, že je
vecou voľnej úvahy, aké dôvody uvedie v odôvodnení rozhodnutia, pričom správny orgán posudzuje
každú vec osobitne podľa špecifických okolností, nesmie však zabúdať na cieľ a zmysel zákona. Súdrozhodnutie preskúma v zmysle § 245 ods. 2 O.s.p. len z hľadiska účelnosti a vhodnosti správneho
uváženia, či nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom.

30. Na druhej strane, ani správny orgán nemôže rozhodovať celkom podľa svojej ľubovôle. Pri
použití voľnej úvahy musí rozhodovať tak, aby bola zachovaná právna istota a predvídateľnosť postupu
správneho orgánu v súlade so zákonom stanovenými podmienkami (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžo27/2011 zo dňa 29.02.2012). Svojvôľa by sa prejavila napríklad
v nelogickom a neekvivalentnom dôvode výnimky, v uvedení nepravdivého dôvodu alebo v tom, že

správny orgán rozhodne bez akéhokoľvek podkladu, bez logického súvisu, neobjektívne (zaujato),
extrémne neopodstatnene, či v zjavnom rozpore so záujmami definovanými zákonom o ochrane prírody
uvedenými napr. v § 2 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z.

31. V preskúmavanej veci bolo správnymi orgánmi oboch stupňov a ŠOP SR zhodne konštatované,
že povolenie výnimky na vjazd a státie s motorovým vozidlom do Chránenej krajinnej oblasti Dunajské

Luhy a prírodnej rezervácie Dunajské ostrovy za účelom príjazdu k hausbótu nebude mať významne
negatívny vplyv na ochranu prírody a krajiny.

32. Súd preskúmal rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov a obsah súvisiaceho
administratívneho spisu a dospel k záveru, že správne orgány nepostupovali pri rozhodovaní o udelení

výnimky zo zákazov podľa zákona č. 543/2002 Z. z. svojvoľne. Z administratívneho spisu je zrejmé, že
prvostupňový správny orgán v konaní nevychádzal len z tvrdení pribratého účastníka ako žiadateľa, ale
zabezpečil si podklad pre rozhodnutie, ktorým bolo odborné stanovisko ŠOP SR č. RCOPBA/498/2014
zo dňa 18.12.2014. V tomto stanovisku ŠOP SR vyjadrila súhlas s udelením výnimky pribratému
účastníkovi na vjazd a státie s motorovým vozidlom v dotknutom území, avšak iba na úsek cesty

nevyhnutný na prístup k hausbótu. Uvedené stanovisko obsahuje podrobnú identifikáciu dotknutého
územia, návrh riešenia a odôvodnenie a vychádzali z neho správne orgány oboch stupňov, pričom jeho
obsah premietli i do odôvodnenia svojich rozhodnutí.

33. Je nepochybné, že vjazd a státie motorových vozidiel do chránenej krajinnej oblasti a prírodnej

rezervácie má určitý negatívny vplyv na ochranu prirodzených procesov v danej oblasti a na životné
prostredie, avšak podľa názoru súdu sa správne orgány v preskúmavaných rozhodnutiach v dostatočnej
miere zaoberali ochranou prírody v danej oblasti a možným významným negatívnym vplyvom.
34. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že správne orgány sa vecou riadne zaoberali. Pred
vydaním rozhodnutia si zabezpečili všetky právne relevantné podklady a ich v rozhodnutiach vyjadrené

uváženie o potrebe zásahu do územia podliehajúcemu piatemu stupňu ochrany a tým privolenie v
podobe výnimky zo zákazov podľa zákona č. 543/2002 Z. z. nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených
zákonom.

35. Vychádzajúc z uvedeného je dôvodné konštatovať, že aj napriek tomu, že zákon č. 543/2002

Z. z. je zameraný na ochranu prírody a krajiny, zákonodarca v ňom poskytuje priestor na to, aby na
území, na ktorom platí piaty stupeň ochrany, bol orgánom ochrany prírody v odôvodnených prípadoch
udelený súhlas na vjazd a státie s motorovým vozidlom. Pojem ochrana prírody bola v danom prípade
naplnená tým, že prvostupňové rozhodnutie obsahuje podrobné podmienky vykonávania povolenej
činnosti podľa § 82 ods. 12 zákona č. 543/2012 Z. z. špecifikované v 3. bode tohto rozsudku a tiež tým,

že platnosť tejto výnimky je časovo obmedzená.

36. V súvislosti námietkou žalobcu týkajúcou sa nedostatočného odôvodnenia povolenej výnimky súd
uvádza, správne orgány vykonali vo veci náležité dokazovanie, vykonané dôkazy vyhodnotili v súlade
s ustanovením § 34 ods. 5 správneho poriadku, t.j. každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej

súvislosti,riadnezistiliskutkovýstav,vecpoprávnejstránkesprávneposúdiliapreukázaliodôvodnenosť
udelenia výnimky.

37. Súd vidí odôvodnenosť povolenia výnimky aj v tom, že možný negatívny dopad na životné
prostredie spôsobený vjazdom a státím konkrétnych motorových vozidiel, ktorým je povolená

výnimka, je nepochybne menší ako významný negatívny vplyv spôsobený nekontrolovaným vjazdom
a státím motorových vozidiel v takomto území. Naopak, povolením uvedenej výnimky je možné
efektívnejšie zabezpečovať ochranu prírody aj tým, že orgány oprávnené kontrolovať danú lokalitu budú
schopné prehľadne monitorovať neoprávnený vjazd motorových vozidiel, zabraňovať tejto činnosti aminimalizovať negatívne vplyvy na dané územie. Na túto skutočnosť poukázal vo vyjadrení k odvolaniu
proti prvostupňovému rozhodnutiu aj pribratý účastník, ktorý uviedol, že na vydaní povolení na vjazd
a státie s motorovým vozidlom pre osoby, ktoré majú v danej lokalite hausbóty, sa dohodli v rokoch

2008- 2011 zainteresované strany (napr. Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., oddelenie polície
Slovenskej republiky a iní) práve z dôvodu ochrany prírody a zamedzeniu krádeží, pytliacva a vjazdu
neoprávnených motorových vozidiel do lokality, nakoľko na základe zoznamu povolení má polícia
prehľad, čím nevznikajú nejednoznačné stanoviská pri kontrole, či daná osoba má oprávnenie na vjazd
a státie.

38. Je potrebné dodať, že prístupová komunikácia, po ktorej bol pribratému účastníkovi povolený vjazd
k hausbótu, bola vybudovaná na základe povolenia vydaného rozhodnutím bývalého Obvodného úradu
životnéhoprostrediaBratislava č.ZPO/2010/1541-KTPzodňa07.12.2010adoprírodnej
rezervácie Dunajské ostrovy s piatym stupňom ochrany zasahuje iba okrajovo a to v rozsahu cca 2
metre do vnútra prírodnej rezervácie. S ohľadom na skutočnosť, že prístupová komunikácia vedie mimo

existujúceho lesného porastu, ktorý je predmetom ochrany prírodnej rezervácie Dunajské ostrovy, súd
nevidel existenciu významného negatívneho dopadu na dotknuté územie a ani žalobca tento významne
negatívny dopad v žalobe nekonkretizoval.

39. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave k záveru, že žalobu je potrebné podľa §

250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť, nakoľko preskúmavané rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom a
námietky žalobcu neodôvodňovali ich zrušenie.

40. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi
právo na ich náhradu nepriznal, rovnako ani žalovanému a pribratému účastníkovi, ktorí podľa ustálenej

judikatúry nemajú v takomto prípade právo na náhradu trov konania.
41. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3
ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.