Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, May 29, 2015

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 2C/122/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214206503
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Krochtová
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2015:8214206503.2

Rozhodnutie

Okresný súd Bardejov samosudkyňou JUDr. Katarínou Krochtovou v právnej veci žalobcu K. J., X..
XX.XX.XXXX, L. X.. C.. D.. Z.. R. XXXX/X, XXX XX L., zast. JUDr. Ivan Savčák, advokát, Partizánska 45,
085 01 Bardejov, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, Pribinova 25, 811
09 Bratislava, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava,
o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 1 482,90 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 482,90 € s 8,25 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 1 482,90 € od 01.03.2014 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia
v sume 398,10 € na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ivan Savčák, advokát, Partizánska 45, 085 01
Bardejov, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa prostredníctvom žaloby podanej na tunajšom súde dňa 12.09.2014 domáhal od žalovaného
vydania bezdôvodného obohatenia v sume 1 482,90 € s prísl. predstavujúcej rozdiel medzi úverom
poskytnutým žalovaným žalobcovi v sume 723,65 € a sumou 2 206,55 €, ktorú žalobca celkovo uhradil
žalovanému. Žalobca v žalobe tvrdil, že dňa 14.07.2011 uzavrel so žalovaným Zmluvu o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mu bola zo strany žalovaného poskytnutá a vyplatená suma

723,65 €. Žalobca ďalej uviedol, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, v ktorej RPMN predstavovala 68,60 %,
ročná úroková sadzba predstavovala 70,01 %, žalobca mal úver splatiť v 42 mesačných splátkach po
80,37 €. Žalobca uviedol, že celková suma, ktorú mal žalovanému uhradiť, predstavovala sumu 3 375,54
€, pričom žalovanému splatil sumu 2 206,55 €, o čom súdu predložil dôkazy - výpisy z účtu v banke,
ako aj príjmové pokladničné doklady. Žalobca tvrdil, že spotrebiteľský úver je potrebné považovať za
bezúročný a bez poplatkov, a to vzhľadom na to, že žalovaný neposkytol žalobcovi ako spotrebiteľovi

objektívny údaj o výške RPMN, pretože táto nemôže byť nižšia ako ročná úroková sadzba. Žalobca je
toho názoru, že na základe toho má právo od žalovaného požadovať rozdiel medzi tým, čo mu uhradil
a tým, čo mu poskytol žalovaný.

Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 13.04.2015 popieral dôvodnosť žaloby po stránke skutkovej a
právnej. Tvrdil, že údaj o RPMN zohľadňuje reálnu dobu trvania zmluvného vzťahu a to sa odzrkadľuje

v sume celkových nákladov. RPMN bude pri tej istej úrokovej sadzbe rozdielna podľa toho, za akú
dobu má byť úver v konkrétnej výške uhradený (12 mesiacov, 18 mesiacov a podobne). Tiež uviedol,
že žalobcov názor o tom, že RPMN nemôže byť nižšia ako hodnota ročnej úrokovej sadzby, odporuje
zákonnej úprave. Okrem toho žalovaný tvrdil, že žaloba je neprípustná aj z procesného hľadiska, keďže
v danej veci už rozhodol Stály rozhodcovský súd Victoria rozhodcovský súd v Žiline rozsudkom sp. zn.
RK-PC-2470/13-EK. Na základe toho navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.K podaniu žalovaného sa vyjadril žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v podaní
doručenom súdu 22.05.2015, v ktorom zotrval na svojom názore o tom, že údaj o RPMN nemôže
byť nižší ako hodnota ročnej úrokovej sadzby. Totiž RPMN predstavuje celkové náklady spotrebiteľa

vrátane úrokov a iných poplatkov priamo spojených s úverom. To znamená, že predstavuje celkové
náklady úveru pre klienta, ktoré obsahujú prvok úrokovej sadzby a prvok ostatných súvisiacich nákladov,
z čoho vyplýva, že údaj o RPMN nemôže byť nižší ako hodnota ročnej úrokovej sadzby. Tým, že zmluva
obsahovala nesprávny údaj o RPMN, žalovaný tým neposkytol spotrebiteľovi objektívne informácie, a
preto je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. V tejto súvislosti žalobca poukázal

na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co 68/2014 z 13.11.2014. Žalobca tiež reagoval
na žalovaným uvádzaný rozhodcovský rozsudok tým spôsobom, že v danej veci súd odmietol vydať
súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, a to na základe spomínaného exekučného
titulu. Z tohto dôvodu námietku žalovaného považoval za irelevantnú.

Žalobca na pojednávaní uviedol, že zmluvu o revolvingovom úvere uzatvoril z dôvodu, že potreboval

vtedypeniaze.ZmluvusožalovanýmuzatvorilprostredníctvompaniR.,ktorámupovedala,žejetodobrá
pôžička, že bude platiť asi 80 € mesačne. Hovorila mu aj iné veci, ale on tomu nerozumel. Podstatné
preňho bolo, že dostane pôžičku. K splátkam uviedol, že tieto žalovanému platil tak, že to buď dával
pani R. a ona to zaňho odvádzala alebo sa to dialo aj tak, že on sám alebo jeho mamka zaplatili splátku
na účet žalovaného v ČSOB. Žalovaný tiež dodal, že zo strany žalovaného mu bolo vyplatených 723,65

€ a pokiaľ ide o to, koľko žalovanému splatil, odvolal sa na dôvody žaloby.

V danej veci na pojednávaní konanom 29.05.2015 súd vyhlásil rozsudok. Na pojednávaní bol prítomný
žalobca a jeho právny zástupca, právny zástupca žalovaného ospravedlnil svoju neúčasť ako aj neúčasť
žalovaného na pojednávaní a súhlasil s rozhodnutím v ich neprítomnosti. Na základe toho súd podľa §

101 ods. 2 OSP prejednal a rozhodol vec v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, a to
s prihliadnutím vykonané dôkazy a obsah spisu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby, fotokópiami zmluvy o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX, rozhodcovskej zmluvy, oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi,

splátkového kalendáru, výpismi z účtu v banke, príjmovými pokladničnými dokladmi, výpisom z OR
SR žalovaného, písomnými podaniami účastníkov konania, výsluchom žalobcu, ako aj ďalšími s vecou
súvisiacimi listinami.

Súd konštatuje, že žalobca ako dlžník so žalovaným ako veriteľom dňa 14.07.2011 uzatvorili Zmluvu

o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, kde v bode 1. je označený žalovaný ako veriteľ (taktiež je v
tejto kolónke uvedené meno E. R.), v bode 2. je svojimi osobnými údajmi označený žalobca, bod 3 a
bod 4. neboli vypísané, inak mohli obsahovať údaje o spoludlžníkoch a bod 5. žiadosti o poskytnutie
revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere obsahuje údaje o požadovanom revolvingovom
úvere v EUR. Z bodu 5. žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru vyplýva, že žalobca ako dlžník

žiadal žalovaného o poskytnutie úveru za nasledovných podmienok: poskytnutá čiastka úveru 1 500 €,
splatnosť úveru pri počte 42 splátok splatných ku 20. dňu v mesiaci, mesačná splátka vo výške 80,37 €,
celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť bola vo výške 3 375,54 €, predpokladaná RPMN za úver 70,01
%, ročná úroková sadzba úveru 70,01 %, poskytnutá čiastka revolvingu 790,84 €, priemerná RPMN za
úver bola vo výške 46,56 %, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť bola 1 928,88

€, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 63,32 % a ročná úroková sadzba revolvingu
76,21 %.

V bode 6. zmluvy sú vyplnené údaje o schválenom revolvingovom úvere, kde je okrem iného uvedená
poskytnutá čiastka úveru 1 500 €, splatnosť úveru pri počte 42 splátok splatných ku 20. dňu v mesiaci,

mesačná splátka vo výške 80,37 €, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť bola vo výške 3 375,54
€, RPMN za úver 68,60 %, ročná úroková sadzba úveru 70,01 %, priemerná RPMN za úver 46,56 %,
poskytnutá čiastka revolvingu 790,84 €, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť bola
1 928,88 €, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 60,49 % a ročná úroková sadzba
revolvingu 76,21 %.

Podľa výpisu z účtu vedeného v Slovenskej sporiteľni na meno J. H., J. K., č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX,
bola žalobcovi dňa 15.07.2011 zo strany žalovaného poukázaná na účet suma 723,65 €.Z listinných dôkazov, ktoré predložil žalobca, je zrejmé, že na účet žalovaného vedený v ČSOB, a.s.,
pod variabilným symbolom č. XXXXXXXXXX (zhodný s číslom zmluvy o revolvingovom úvere) boli
poukázané tieto sumy: dňa 21.02.2014 suma 100,23 €, dňa 31.12.2013 suma 100,23 €, dňa 30.08.2013

suma 30 €, dňa 31.05.2013 suma 80,37 €, dňa 20.04.2013 suma 80,37 €, dňa 25.03.2013 suma 80,37
€, dňa 27.02.2013 suma 83,04 €, dňa 31.01.2013 suma 77,70 €, dňa 30.11.2012 suma 81 €, dňa
30.10.2012 suma 80,40 €, dňa 27.09.2012 suma 64,50 €, dňa 15.08.2012 suma 80,37 €, dňa 21.03.2012
suma80,37€,dňa02.03.2012suma80,37€,dňa06.02.2012suma80,37€,dňa09.01.2012suma80,37
€, dňa 10.10.2011 suma 160,74 €, dňa 05.10.2011 suma 50,72 €, dňa 29.09.2011 suma 30,37 €, dňa

19.08.2011 suma 80,37 €, dňa 13.09.2013 suma 80,37 €, dňa 16.10.2013 suma 80,37 €. Z príjmového
pokladničného dokladu PROFI CREDIT z 09.10.2012 vyplýva, že žalobca zaplatil sumu 302,18 €, ktoré
prijala p. R., z príjmového pokladničného dokladu PROFI CREDIT z 03.12.2012 vyplýva, že žalobca
zaplatil sumu 81 € + 71 €, ktoré prijala p. R., z príjmového pokladničného dokladu z 25.03.2013
vystaveného p. R. vyplýva, že žalobca zaplatil ako splátku PROFI CREDIT sumu 80,37 € + 70,72 €.

Z uvedených listinných dôkazov vyplýva, že žalobca uhradil žalovanému celkovo sumu 2 348,27 €.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“)
účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj

všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná

v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 až 3, 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa

týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy, teda k 14.07.2011 (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“) na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej

podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 ods. 1 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie ročnou
percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19 .

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať aj tieto náležitosti:

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bezpoplatkov,aka)zmluvaospotrebiteľskomúverenemápísomnúformupodľa§9ods.1aneobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere
uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Podľa názoru súdu predmetnú zmluvu o revolvingovom úvere je potrebné bez akýchkoľvek pochybností
považovaťzazmluvuospotrebiteľskomúverepodľa§1ods.2zákonač.129/2010Z.z.,pretožežalobca
pri jej uzatváraní nekonal v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, čo vyplýva z údajov
uvedených na predmetnej zmluve a žalovaný mu poskytol úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti,

čo vyplýva z výpisu z OR žalovaného a zo zmluvy. Na posudzovaný vzťah medzi účastníkmi konania
je s poukazom na § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy potrebné
aplikovať ustanovenia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa.

Súd konštatuje, že z obsahu Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.07.2011, bod 6.

Údaje o schválenom revolvingovom úvere, vyplýva, že do výpočtu RPMN za úver v zmluve stanovenom
na 68,60 % tzv. ďalšie náklady spotrebiteľa zahrnuté neboli, a teda RPMN bola určovaná len v závislosti
od vstupných údajov, ktorými sú výška poskytnutého úveru a frekvencia, počet a výška jednotlivých
splátok istiny a úrokov. Za tejto situácie potom výška RPMN stanovená na 68,60 % je tvorená výlučne
odplatou za poskytnutie úveru v podobe úrokov z úveru, keďže dohodnutá ročná úroková sadzba úveru

bola v zmluve uvedená vo výške 70,01 %.

Z uvedeného vyplýva, že „dohodnutá“ výška RPMN 68,60 % je nižšia ako ročná úroková sadzba t. j.
70,01 % a už z toho je nepochybné, že výška RPMN nezodpovedá realite.

Žalovaný ako veriteľ v predmetnej zmluve nemohol uviesť hodnotu RPMN nižšiu ako bola ročná úroková
sadzba, keďže RPMN zohľadňuje všetky náklady na úver, ktorých úrok je len jednou jeho časťou. RPMN
musí byť teda logicky vyššia ako je úroková sadzba (obdobný právny názor vyslovil aj Krajský súd v
Prešove v rozsudku sp. zn. 19Co 68/2014 z 13.11.2014).

Okrem toho súd konštatuje, že zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 14.07.2011 neobsahovala ani
ďalší nevyhnutný a zákonom predpokladaný údaj, a teda konkrétnu výšku a termíny jednotlivých splátok
v členení na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov čo je v rozpore so zákonom č. 129/2010 Z. z.,
konkrétne s § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona. Uvedené zistenie potvrdzuje aj skutočnosť, že
splátkový kalendár k zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, v ktorom je uvedený počet

splátok, dátum ich splatnosti, splátka úroku, splátka istiny a výška splátky, bol žalovaným vyhotovený
až dňa 17.05.2012, čo je 10 mesiacov po uzavretí označenej zmluvy.

Vychádzajúc z uvedeného je potom potrebné poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov,
a to s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. pre nesplnenie podmienok podľa § 9

ods. 2 písm. j) a k) citovaného zákona, ako aj s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b), keďže okrem toho,
že zmluva neobsahuje konkrétnu výšku a termíny jednotlivých splátok v členení na splátky istiny, úrokov
a iných poplatkov, v zmluve je aj nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa. Predmetná zmluva, na základe ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver, nie je v súlade s
citovaným ustanovením zákona č. 129/2010 Z. z., aj keď formálne obsahuje údaj o RPMN. Táto RPMN

nie je správne uvedená, preto tento spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Ukazovateľom pre posudzovanie primeranosti úroku je ročná percentuálna miera nákladov (RPMN),
ktorá je v zmluve uvedená nesprávne. Pritom RPMN je len jedným z ukazovateľov primeranosti, čo všaknevylučuje posudzovanie primeranosti výšky samotných úrokov z hľadiska ich súladu s dobrými mravmi
podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

Vychádzajúc z uvedeného súd skúmal aj tú okolnosť, či výška ročnej úrokovej sadzby uvedená v zmluve
v hodnote 70,01 % je v súlade s dobrými mravmi.

Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 26/2011 zo dňa 26.04.2012: „Pri dojednávaní úrokov
pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez

ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými
mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej
situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý
svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na
skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často
práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným

vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky.
Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods.
1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú
najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov
alebo pôžičiek.“

Vzhľadom na uvádzané skutočnosti má súd jednoznačne za to, že úrok vo výške 70,01 %
ročne dojednaný v zmluve o úvere je v rozpore s dobrými mravmi a neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, a to vzhľadom na skutočnosť, že v čase poskytnutia spotrebiteľského úveru (júl
2011) bola priemerná výška úrokovej sadzby pri nových spotrebiteľských úveroch poskytovaných

bankami domácnostiam s dobou konečnej splatnosti od 1 do 5 rokov vo výške 15,17 % ročne
(zdroj: Národná banka Slovenska ). Ročná úroková sadzba uvedená v zmluve o
revolvingovom úvere teda predstavuje viac ako štvornásobne vyššiu úrokovú sadzbu než je úroková
sadzba pri obdobných spotrebiteľských úveroch v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Takto

dohodnutá výška úroku podstatne prevyšuje priemerné úroky uplatňované v rovnakom čase bankami
na Slovensku. Súd preto považoval takto dohodnutú výšku ročnej úrokovej sadzby za takú, ktorá je v
rozporesdobrýmimravmi,okremtohojupovažovalzavysokúaneprimeranú,nazákladečohojezmluva
v časti dohodnutého úroku neplatná, čo malo za následok, že žalobcovi z takto neplatne uzavretej
zmluvy nevzniklo právo na plnenie a žalovanému nevznikla povinnosť plniť. Súd má za to, že dojednanie

takto vysokej ročnej úrokovej sadzby nie je v súlade s dobrými mravmi, je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, odporuje normám morálky a takto poskytnutá odplata je neprimeraná k pohľadávke.

Súd mal za preukázané, že žalobcovi bola na základe zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 14.07.2011
vyplatená suma vo výške 723,65 €. Z predložených listinných dôkazov zo strany žalobcu mal súd

preukázané, že žalobca zaplatil žalovanému titulom splátok sumu 2 348,27 €. Keďže predmetný úver je
potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, ako aj vzhľadom na neprimeranosť a neprijateľnosť
dohodnutej ročnej úrokovej sadzby, má žalobca nárok na zaplatenie rozdielu medzi tým, čo žalovanému
uhradil a tým, čo mu zo strany žalovaného bolo poskytnuté. Keďže žalobca tvrdil, že žalovanému uhradil
sumu 2 206,55 €, čo je suma nižšia, než zistil súd (2 348,27 €), v súlade so zásadou viazanosti súdu

petitom návrhu, súd s poukazom na § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, keďže žalovaný sa na úkor
žalobcuobohatilbezprávnehodôvodu,akoajzdôvoduneplatnedojednanýchúrokov,uložilžalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 482,90 € (2 206,55 € - 723,65 €) s prísl.

K uvedenému súd dodáva, že v priebehu konania žalovaný nerozporoval sumu, ktorá mu bola zo

strany žalobcu splatená z titulu poskytnutého úveru. K tomuto argumentu žalobcu premietnutého do
petitu žaloby (suma, ktorú si voči žalovanému uplatnil) a ktorý tvoril východisko pre rozhodnutie súdu,
sa žalovaný vôbec nevyjadril. Okrem toho súd zaslal právnemu zástupcovi žalovaného výzvu na
predloženie karty klienta k zmluve č. XXXXXXXXXX v lehote do pojednávania nariadeného na dňa
29.05.2015, čo bolo právnemu zástupcovi žalovaného doručené elektronickou poštou dňa 18.05.2015

(č. l. 50 spisu). Na predmetnú výzvu súdu právny zástupca žalovaného nereagoval v stanovenej lehote,
ale až podaním doručeným súdu dňa 15.06.2015, čo je viac ako dva týždne po určenom termíne. Z
tohto dôvodu súd na tento dôkaz neprihliadal. Na tomto mieste súd považuje za potrebné zdôrazniťznámu právnu zásadu „Vigilantibus iura scripta sunt“, čo v preklade znamená, že bdelým, nie spiacim
patrí právo.

Pokiaľ ide o argument žalovaného o tom, že v danom prípade je žaloba neprípustná vzhľadom
na to, že v tejto veci už rozhodol rozhodcovský súd, súd uvádza, že ako predbežnú otázku riešil
platnosť rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.07.2011, ktorá „zakladala“ právomoc
rozhodcovského súdu. Túto rozhodcovskú zmluvu súd vyhodnotil ako takú, ktorá nebola individuálne
dojednaná, a preto nemožno ani uvažovať o uplatnení právomoci rozhodcovského súdu založeného

touto zmluvou, a tým ani o právnej záväznosti rozhodcovského rozsudku. Je potrebné dodať, že
predmetná rozhodcovská zmluva mala formulárovú typizovanú podobu a k údajom o dlžníkovi sa len
dopísali údaje týkajúce sa žalobcu, čo nemôže svedčiť o individuálnom dojednaní. Takáto formulárová
podoba rozhodcovskej zmluvy totiž žalobcovi odňala akúkoľvek možnosť zasiahnuť do jej obsahu a
vytvoriť mu priestor na vymienenie prípadných požiadaviek, ktoré by žalobca považoval za významné.
Súdna kontrola musí zahŕňať rozhodcovské zmluvy aj v prípadoch, keď je zmluvný vzťah hlavný

(zmluva o revolvingovom úvere) a vedľajší (rozhodcovská zmluva) vyjadrený na osobitných listinách. V
tomto prípade, aj keď rozhodcovská zmluva bola vyjadrená na samostatnej listine, nemožno vzhľadom
na jej štandardizovanú a formulárovú podobu uvažovať o individuálnom dojednaní. Z tohto dôvodu
súd považoval rozhodcovskú zmluvu zakladajúcu právomoc rozhodcovského súdu za neprijateľnú a
neplatnú s poukazom na § 53 ods. 1, 2, 3 a 5 Občianskeho zákonníka. Preto námietka žalovaného o

neprípustnosti žaloby s poukazom na rozhodcovský rozsudok, sa javí ako bezvýznamná.

Žalobca v žalobe požadoval nielen zaplatenie sumy 1 482,90 € titulom bezdôvodného obohatenia,
ale domáhal sa aj priznania úrokov z omeškania z tejto dlžnej sumy od 01.03.2014, teda od mesiaca
nasledujúceho po poslednej úhrade zo strany žalobcu, ku ktorej došlo 21.02.2014.

Podľa§517ods.1a2Občianskehozákonníkadlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 a § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka účinného v čase omeškania žalovaného výška úrokov z omeškania je o 5

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po
31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 citovaného nariadenia účinného do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania vo výške a k dátumu v akej si ich uplatnil v návrhu,

teda ku dňu 01.03.2014 vo výške 8,25 % ročne (fixná úroková sadzba vo výške 0,25 % zvýšená o 8
percentuálnych bodov, keďže záväzkový vzťah vznikol pred 31.01.2013). Výška úrokov z omeškania
uplatnená žalobcom v návrhu na začatie konania zodpovedá výške zákonných úrokov z omeškania, a
preto súd priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania z dlžnej sumy vo výške, v akej si ich uplatnil
vo svojom návrhu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP, kde žalobcovi ako úspešnému
účastníkovi patrí náhrada trov konania proti žalovanému ako neúspešnému účastníkovi. Žalobca návrh
na rozhodnutie o trovách konania učinil a jeho právny zástupca ich v zákonnej lehote aj vyčíslil. Súd
priznal žalobcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, a to za 5 úkonov právnej

služby v sume 356,85 € (1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom; 2. písomné
podanie na súd - podanie žaloby zo dňa 10.09.2014, 3., 4. účasť na dvoch pojednávaniach v dňoch
15.04.2015 a 29.05.2015 a 5. písomné vyjadrenie zo dňa 22.05.2015, pri sume 71,37 € za jeden úkon
právnej služby podľa § 10 ods. 1 a 2 v spojení s § 13a ods.1 písm. a), c) a d) vyhlášky MS SR č. 655/2004Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. K tomu treba pripočítať
náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (tzv. režijný paušál) podľa
§ 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z k 5 úkonov právnej služby (2 x 8,04 € za rok 2014, 3 x 8,39

€ za rok 2015). Spolu tak žalobcovi patrí náhrada trov právneho zastúpenia v celkovej sume 398,10 €.
Trovy konania spolu vo výške 398,10 € je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho
zástupcu (§ 149 ods.1 OSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresný súd Bardejov.

Podľa ustanovenia § 205 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 odsek 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ustanovenia § 205 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 odsek 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie
napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na

súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.