Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, October 9, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/112/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8610205110
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8610205110.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu Sociálna poisťovňa a.s., Bratislava, 29. augusta 8-10,
IČO: 30 807 484, proti žalovanému STAMAR-SP s.r.o., Hviezdoslavova 1310, 091 01 Stropkov, IČO: 36
486 400, právne zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Advokátska kancelária, Sov. hrdinov
166/63, 089 01 Svidník, o zaplatenie 9.086,61 Eur s príslušenstvom jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok okrem výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.928,73 Eur
na účet vedený v štátnej pokladnici č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Zaviazal žalobcu zaplatiť trovy konania žalovanému na účet
právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka, advokáta, vo výške 754,44 Eur do 3 dní od právoplatnosti

tohto rozhodnutia. Zavial žalovaného zaplatiť súdny poplatok vo výške 175,50 Eur na účet Okresného
súdu Svidník do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Náhradu trov štátu nepriznal.

Vychádzal zo zistenia, že dňa 1.10.2007 zamestnanec žalovaného H. D., ktorý bol poistencom žalobcu,
utrpel závažný pracovný úraz. K tomuto pracovnému úrazu došlo pri vykonávaní murárskych prác
vo výške 3,65 m na kovovom lešení bez použitia vhodných prostriedkov kolektívneho zabezpečenia,

bez náležitého preškolenia z dodržiavania bezpečnostných predpisov pri výkone stavebných prác
vo výškach a bez náležitej zdravotnej prehliadky. Došlo k pádu zamestnanca po uvoľnení fošien
z lešenia, na ktorých stál. Zamestnanec spadol, utrpel ťažké zranenia a tieto si vyžiadali liečenie
a práceneschopnosť v trvaní od 1.10.2007 do 22.10.2008. Predmetnú udalosť šetril Inšpektorát
bezpečnosti práce Prešov, ktorý následne po prešetrení uložil žalovanému pokutu vo výške 50.000,- Sk
podľa ust. § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce. Inšpektorát práce skonštatoval,

že zo strany žalovaného došlo k porušeniu v tom, že dovolil vykonávať zamestnancovi práce vo výškach
3,65 m bez použitia vhodného prostriedku na zabezpečenie, neoboznámil zrozumiteľne zamestnancov
s právnymi predpismi týkajúcich sa bezpečnosti práce. Inšpektorát práce konštatoval, že aj poškodený
zamestnanec mohol v zmysle predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia odmietnuť vykonať takúto
prácu, opustiť pracovisko a vzdialiť sa do bezpečia. Neurobil tak, vyšiel a pracoval na lešení, na ktorom
došlo jednak k jeho manipulácii, jednak k posunu fošní pri nezabezpečenom zábradlí, aj keď na to bol

upozornený.

Súd prvého stupňa vychádzal zo zistenia, že Okresná prokuratúra vo Svidníku v konaní č. Pv581/07-16
zo dňa 3.12.2008 začala trestné stíhanie konateľa žalovaného J. Y. pre prečin ublíženia na zdraví. Bolo
to v súvislosti s pracovným úrazom, ktorý utrpel jeho zamestnanec H. D.. Toto trestné stíhanie bolo
podmienečne zastavené a bola stanovená skúšobná doba v rozsahu 18 mesiacov.Následne bol zamestnanec uznaný invalidným od 22.9.2008. Zamestnancovi ako poistencovi žalobcu
vyplatil žalobca nemocenské poistenie za obdobie od 11.10.2007 do 22.10.2008 vo výške 4.197,30
Eur, na dôchodkovom poistení za obdobie od 29.9.2008 do 13.9.2009 vo výške 4.889,31 Eur a na

dávke dôchodkové poistenia od 14.9.2009 do 13.3.2010, kedy splnil zamestnanec nárok na starobný
dôchodok, sumu 2.628,32 Eur.

Výrok v prevyšujúcej časti zamietnutej žaloby odôvodnil spoluzodpovednosťou žalovaného, konateľa
žalovaného a poškodeného podľa § 441 OZ.

Výrok o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP.

Výrokozaplatenísúdnehopoplatkurozhodolpodľa§2ods.2a§4ods.2písm.a)zákonač.71/1992Zb.

Výrok o trovách štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 OSP.

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že súd
prvého stupňa dostatočným spôsobom neodôvodnil, prečo dospel k delenej zodpovednosti za vzniknutú
škodu podľa § 438 ods. 2 OSP. Vo veci náhrady škody účastníkom konania bol len žalovaný, ktorý bol
zamestnávateľom poškodeného zamestnanca. Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa rozdelil mieru

zodpovednosti medzi zamestnávateľa, zamestnanca a konateľa spoločnosti, odňal tým možnosť konať
pred súdom vo vzťahu k miere zavinenia. Ďalej poukázal na to, že pokiaľ sa stane, že či už fyzická
alebo právnická osoba, ktorá plní povinnosti podľa Zákona o sociálnom poistení, nesprávne potvrdila
skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku, nárok na jej výplatu alebo jej sumu a táto dávka sa poskytla
neprávom alebo vo výške, ktorá jej nepatrila, je povinný nahradiť neprávom vyplatené sumy. Vzhľadom

k tomu, že žalobca vychádzal z rozhodnutia Inšpektorátu bezpečnosti práce, ktoré bolo riešené aj so
samotným žalovaným, vychádzajúc z výlučného zavinenia žalovaného, preto výplatu realizoval v celom
rozsahu v prospech poškodeného poistenca na základe takto zistených skutočností. Preto žalobca
navrhoval rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi nárok v
celom rozsahu.

K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1, 2 OSP a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.
2 OSP) s použitím ust. § 206 ods. 2 OSP vzhľadom k tomu, že výrok, ktorým bolo čiastočne žalobe

vyhovené, nebol napadnutý odvolaním a ako taký nadobudol právoplatnosť.

Odvolací súd zistil, že nie sú podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu rozsudku, pretože tento bol
vydaný na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, ktorý mal za následok nesprávne právne
posúdenie veci a navyše je nepreskúmateľný.

Nepreskúmateľnosť rozhodnutia vyplývajúca z nedostatku dôvodov je potrebné hodnotiť ako odňatie
účastníkovi možnosti konať pred súdom, pretože tento nemá možnosť reagovať minimálne v odvolacom
konanínanepreskúmateľnézáverysúduprvéhostupňa,čojezároveňdôvodomnazrušenierozhodnutia
podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) OSP.

Podľa§238ods.1zákonač.461/2003Z.z.,Sociálnapoisťovňamáprávovočitretímosobámnanáhradu
škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania.

Podľa § 415 OZ, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku,

na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 438 ods. 1, 2 OZ, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.

V odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí, ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa
svojej účasti na spôsobení škody.Podľa § 441 OZ, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola
škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

V predmetnej veci je možné konštatovať, že závery súdu prvého stupňa o spoluzodpovednosti
poškodeného a konateľa spoločnosti pri náhrade škody voči žalobcovi sú predčasné. Čiastočne možno
žalobcovi prisvedčiť pri jeho odvolacích námietkach v tom, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je
dostatočne odôvodnené, prečo dospel k záveru o spoluzodpovednosti tretích osôb okrem žalovaného
a vo vzťahu konkrétne k tým-ktorým spoluzodpovedným osobám neuviedol podrobnejšie zdôvodnenie.

Súd prvého stupňa sa obmedzil na konštatovanie troch konaní, ktoré podľa jeho názoru ho zaviazali
na rozdelenie zodpovednosti medzi zamestnávateľa, zamestnanca a konateľa spoločnosti v podobe
právoplatného rozhodnutia Inšpektorátu bezpečnosti práce v Prešove, právoplatného rozhodnutia
okresného prokurátora vo Svidníku a záveru Inšpektorátu bezpečnosti práce a výsledkov vykonaného
dokazovania vo vzťahu k zamestnancovi, teda poškodenému. Tieto stručné závery neodôvodňujú podľa
názoru odvolacieho súdu dospieť k jednoznačnému záveru, že ďalšie tretie osoby okrem žalovaného

participujú na spoluzodpovednosti každá rovnako, teda po 25 %.

Vo vzťahu k poukázanému trestnému stíhaniu konateľa spoločnosti je nutné konštatovať, že tento
postup orgánov činných v trestnom konaní zodpovedal v tom čase právnej úprave, kde nebolo
možné postupovať vo vzťahu k právnickej osobe, pokiaľ išlo o naplnenie skutkovej podstaty prečinu

ublíženia na zdraví. Z týchto dôvodov orgány činné v trestnom konaní postupovali voči konateľovi
spoločnosti žalovaného, ktorý reprezentuje v zmysle ustanovení obchodných spoločnostiach týkajúcich
sa spoločnosti s ručením obmedzeným túto navonok a zodpovedá za všetky úkony vo vzťahu k tretím
osobám. V konaní však orgány činné v trestnom konaní vychádzali zo záverov Inšpektorátu bezpečnosti
práceaznaleckýmposudkom,alezáverybolitotožné.Jepotrebnépoukázaťnato,ženijakýmspôsobom

v tomto trestnom konaní nebol preukázaný prípadný exces konania konateľa, ktorý by znamenal
vznik škody na zdraví u zamestnanca. Z týchto dôvodov súd sa domnieva, že delenie zodpovednosti
medzi zamestnávateľa a konateľa spoločnosti nebol správny. Na druhej strane je možné prisvedčiť
čiastočne tomu, že napriek rozhodnutiu Inšpektorátu bezpečnosti práce (ďalej len IBP), z ktorého
výhradne vychádzal žalobca pri plnení voči svojmu poistencovi, tak v samotnom rozhodnutí IBP Prešov

v znaleckom posudku vykonanom pre účely trestného konania je zrejmé, že aj samotný poistenec,
teda poškodený H. D., by mal spoluzodpovedať za škodu, ktorá vznikla. Z výsledkov vykonaného
dokazovania, vrátane výsluchu svedkov, ktorí boli spolupracovníci poškodeného, vyplýva, že nedostal
žiaden pokyn pre výkon práce, pri ktorej došlo k pracovnému úrazu. Jednak pôsobil vo firme ako
zámočník tým, že do práce nastupoval na druhú smenu s výkonom práce v celkom inom rozsahu ako

boli murárske práce. Bol oboznámený spolupracovníkmi o tom, že práce sa dokončia na druhý deň inými
pracovníkmi na to určenými, napriek tomu iniciatívne sám postupoval tak, že vyšiel na lešenie, začal
výškovými prácami, konkrétne ukončením murárskych prác a to bez náležitej odbornej vybavenosti,
použitia prostriedkov a dokonca sám manipuloval s týmto lešením v tom zmysle, že ho posúval do
iného priestoru, ako bol umiestnený pri jeho nástupe do práce. Z tohto dôvodu nemožno súhlasiť s

odvolacími námietkami žalobcu, že keď nebol poškodený poistenec účastníkom konania, že mu bola
odňatá možnosť konať pred súdom vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v
zmysle nárokov uplatnených v tomto konaní podľa Občianskeho zákonníka a predpisov o sociálnom
poistení a dospel čiastočne k správnemu záveru, že tu ide o spoluzodpovednosť nielen žalovaného,
ale aj tretích osôb, konkrétne poškodeného. Nič na tom nemení ani argument žalobcu, že vychádzal

z protokolu IBP Prešov a plnil v celom rozsahu nároky poistenca majúc za to, že výlučne za túto
škodu zodpovedá žalovaný. Vyššie citované predpisy o sociálnom poistení nebránia dospieť k delenej
zodpovednosti a k tomu vykonané dokazovanie v rámci občianskeho konania dáva podklad.

Za týchto okolností je rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné, a preto postupom podľa § 221

ods. 1 písm. f) OSP odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP).

Odvolaním žalobcu nebol napadnutý výrok, ktorým bolo čiastočne žalobe vyhovené a ako taký
nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods. 2 veta prvá OSP).

V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvého stupňa v zmysle naznačených záverov odvolacieho
súdu vyhodnotiť doterajšie vykonané dokazovanie a na základe toho rozhodnúť o spoluzodpovednosti
vo vzťahu medzi žalovaným ako zamestnávateľom a poškodeným ako zamestnancom.V konečnom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§
224 ods. 3 OSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.