Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 21, 2016

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6T/64/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815010216
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2016:5815010216.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obžalovanému

Y. O., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, c/ Tr. zákona, na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 21.06.2016 v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný Y. O., nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom O., prechodne bytom O., V. XXX, rozvedený,
nezamestnaný, na slobode,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

v O. a všade tam, kde sa zdržiaval v období od 04.10.2013 do súčasnosti, napriek zákonnej povinnosti
vyživovať svoje dieťa, ktorá mu ako rodičovi vyplýva zo zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v platnom
znení, ktorej rozsah bol určený rozsudkom Okresného súdu Námestovo č. k. XC/XXX/XXXX-XX zo
dňa 06.05.2009, právoplatným dňa 29.07.2009 a vykonateľným dňa 16.08.2009, na základe ktorého
bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej B. O., nar. XX.XX.XXXX sumou 100 € mesačne, vždy do
každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej T. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O., T.

XXX/XX-XX, pričom túto vyživovaciu povinnosť si vôbec neplnil ani v minimálnom rozsahu s výnimkou,
keď uhradil výživné v mesiaci január 2014 až marec 2014 vo výške 280 €, október 2014 vo výške 100
€ a december 2014 vo výške 100 € a v mesiaci apríl 2016 vo výške 1.000 € v dôsledku čoho mu takto
vznikol dlh na výživnom voči T. O. vo výške najmenej 1.820 € a tohto konania sa dopustil, hoci bol
nezamestnaný a nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Námestovo, v období od 21.12.2013 do 31.03.2014 pracoval na dohodu o vykonaní práce
v L. W., s.r.o., Z. XXX, Z., následne bol opäť nezamestnaný a nebol vedený v evidencii uchádzačov
o zamestnanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, príležitostne vykonával brigádnickú

činnosť, od 01.12.2014 do 15.03.2015 pracoval na základe dohody o pracovnej činnosti v spol. T. s.r.o.,
IČO:XXXXXXXX, následne v spol. T. SK N.: XX E. XXX pracoval na dohodu o pracovnej činnosti, avšak v
požadovaný termín výpomoci sa nedostavil na pracovisko dvakrát a následne bola vystavená dohoda o
skončení dohody o pracovnej činnosti, od 23.03.2015 má osvedčenie o živnostenskom oprávnení a takto
konal aj napriek tomu, že bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený
rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa 03.10.2013, právoplatným dňa
03.10.2013,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin
spáchal závažnejším spôsobom konania, po dlhší čas, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch
mesiacoch za taký čin odsúdený,

t ý m s p á c h a lprečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, c/ Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, § 38 ods. 4, § 37 písm. m/ Trestného zákona, na trest odňatia
slobody vo výmere 2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona obžalovaného z a r a ď u j e na výkon trestu odňatia

slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Námestovo dňa XX.X.XXXX podala na Y. O. okresnému súdu
obžalobupreprečinzanedbaniapovinnejvýživypodľa§207ods.1,ods.3písm.b/,c/Trestnéhozákona.

Na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX po zákonnom poučení obžalovaný nechcel urobiť žiadne z

vyhlásení a vypovedal, že výživné neplatil, pretože nemal dostatočný príjem a tiež sa so svojou družkou
starajú o osemročnú dcéru W. a päťročného syna W.. V novembri 2013 - január 2014 pracoval v
lyžiarskom stredisku na Z., mal príjem 200,- až 270,-€, potom sa živil zberom lesných plodín a menšími
brigádami, pomáhali mu rodičia. potom si našiel prácu v spol. T., mal príjem 3,- € na hodinu a potom
v tejto V spoločnosti pracoval na živnosť, kde mu platili 5,- € na hodinu, ale musel platiť odvody,

mesačne zarobil sumu asi 400,- €. V priebehu roka 2015 si našiel prácu v Prahe, pracuje tam doteraz
na živnosť, do decembra 2015 vyfakturoval na dve faktúry sumu 70.000,-Kč, z týchto peňazí uhradil
dňa 12.4.2016 bývalej manželke dlh na výživnom vo výške 1.000,-€. V Prahe zarobí mesačne okolo
20.000,-Kč. Pravidelne výživné neplatí, okrem mesiaca apríl 2016 výživné neuhradil. Počas celej doby
ako bol nezamestnaný sa nezaevidoval na úrade práce, na úrade práce sa neevidoval aj z dôvodu, že

mal sľúbenú prácu v Švajčiarsku.

Svedkyňa Bc. T. O. vypovedala, že obžalovaný výživné platí nepravidelne, výživné vôbec neplatil od
októbra 2013 do decembra 2013, v januári 2014 jej uhradil na výživnom sumu 100,-€, vo februári 2014
sumu 100,- € a v marci 80,- €, v mesiacoch apríl až september 2014 opäť výživné vôbec neplatil, v

októbri 2014 uhradil 100,-€, v novembri 2014 výživne nezaplatil, v decembri 2014 uhradil 100,-€, v roku
2015 neuhradil výživné vôbec a v roku 2016 zaplatil iba v mesiaci apríl sumu 1.000,-€.
Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. XC/XXX/XXXX,
rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. XT/XX/XXXX, správami a rozhodnutiami Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Námestovo, výpis zo živnostenského registra, správa zo sociálnej poisťovne,

správami od zamestnávateľov obžalovaného potvrdeniami o mzde, prehľadom a potvrdeniami o platení
výživného a správami o povesti.

Súd sumarizujúc výsledky mal listinnými dôkazmi a výpoveďami obžalovaného a svedkyne preukázané,
že obžalovaný v rozhodnom čase vymedzenom v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku si riadne

neplnil vyživovaciu povinnosť voči svojej maloletej dcére, a to i napriek tomu, že v predchádzajúcich
dvadsiatich štyroch mesiacoch už bol za taký čin odsúdený rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp.
zn. XT/XX/XXXX zo dňa 03.10.2013, právoplatným dňa 03.10.2013. Obžalovaný výživné riadne neplatil
v období od 04.10.2013 do súčasnej doby, s výnimkou mesiacov január 2014 až marec 2014 vo výške
280 €, október 2014 vo výške 100 €, december 2014 vo výške 100 € a v mesiaci apríl 2016 vo výške

1.000 €. Obžalovaný si vyživovaciu povinnosť riadne neplnil napriek tomu, že v období od 21.12.2013 do
31.03.2014pracovalnadohoduovykonaníprácevL.W.,s.r.o.,Z.XXX,Z.,od01.12.2014do15.03.2015
pracoval na základe dohody o pracovnej činnosti v spol. T. s.r.o. následne v spol. T. SK, kde mu bola
vystavená dohoda o skončení dohody o pracovnej činnosti, od 23.03.2015 má živnostenské oprávnenie,
tiež bol v rozhodnom období nezamestnaný, ale nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie

Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo a príležitostne vykonával brigádnickú činnosť. Tým,
že si obžalovaný neplnil vyživovaciu povinnosť vo výške 100,-€ mesačne, neplatením výživného mu
vznikol dlh na výživnom vo výške 1.820 €.

Súd tak nemal pochybnosti o naplnení obligatórnych znakov skutkovej podstaty prečinu zanedbania

povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/, c/ Trestného zákona, podľa ktorého prečinu sa dopustí,kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplnil čo i len z nedbanlivosti zákonnú povinnosť
vyživovať iného a čin spácha závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a v predchádzajúcich
dvadsiatich štyroch mesiacoch bol za taký čin odsúdený. Obžalovaný sa dopúšťal súdeného prečinu

úmyselnou formou (§ 15 písm. a/Trestného zákona), mal príjem, vedel že má vyživovaciu povinnosť
voči dcére a túto si riadne neplnil. Zároveň súdený skutok páchal od 04.10.2013, t.j. už viac ako 2 a
pol roka, čím naplnil aj kvalifikačný znak uvedený v ust. § 138 písm. b/ Trestného zákona - po dlhší
čas. Keďže sa jedná o trváci trestný čin s prvkami hromadného trestného činu, súd upravil skutkovú
vetu súdeného prečinu oproti podanej obžalobe do doby vyhlásenia rozsudku a zároveň upravil výšku

dlhovaného výživného.

Páchateľom trestného činu podľa § 207 trestného zákona môže byť len osoba, ktorá má povinnosť
vyživovať alebo zaopatrovať iného. Obžalovaný, ako rodič mal v rozhodnom období podľa Zákona
č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení zákonnú vyživovaciu povinnosť, ktorej rozsah bol určený
aj súdnym rozhodnutím, konkrétne rozsudkom Okresného súdu Námestovo č. k. XC/XXX/XXXX-XX

zo dňa 06.05.2009, právoplatným dňa 29.07.2009. V trestnom konaní sa súdom posudzuje otázka
zavinenia na žalovanom prečine, pričom súd nie je viazaný rozhodnutím súdu v občianskom súdnom
konaní a takéto rozhodnutie, ak bolo vydané, ako tomu bolo aj v tejto trestnej veci, sa posudzuje ako
listinný dôkaz. Zo zákona o rodine vyplýva, že každé dieťa má zákonný nárok na výživné a každému
rodičovi je zákonom o rodine uložená povinnosť výživné plniť, pričom ich vyživovacia povinnosť má

vždy prednosť pred inými výdavkami rodičov. Zákon o rodine v ust. § 75 ods. 2 stanovuje, že pri
určovaní výšky výživného sa vychádza z odôvodnených potrieb oprávneného a schopnosti a možnosti
povinného. Schopnosti a možnosti povinného neurčuje len rozsah príjmu povinného, ale aj reálne
možnosti tejto osoby uplatniť sa v pracovnom procese. Keďže obžalovaný v rozhodnom období neplnil
súdom určené výživné, pričom preukázateľne bolo v jeho možnostiach a schopnostiach platiť výživne

po celú rozhodnú dobu vo výške 100,- € mesačne, svojim konaním naplnil zákonné znaky skutkovej
podstaty súdeného trestného činu, pretože dieťaťu sa nedostalo výživné vo výške, na ktorú malo
zákonný nárok. Obžalovaný sa bránil, že v rozhodnom období nemal dostatok finančných prostriedkov,
aby mohol výživné riadne platiť, pričom poukazoval na skutočnosti, že v rozhodnom období bol aj
nezamestnaný, nezaevidoval sa však na úrade práce, pretože mal prísľub práce v zahraničí a tiež

sa bránil, že v čase keď pracoval mal nízky príjem a má ďalšie vyživovacie povinnosti. Obrana
obžalovaného, že nemal dostatok finančných prostriedkov, aby platil výživné vo výške 100,- € bola
vyvrátená listinnými dôkazmi. Z vyjadrení obžalovaného a vykonaných dôkazov bolo preukázané, že
jeho tvrdenia sú účelové, obžalovaný neplatil výživné vôbec ani v období, keď mal zamestnanie a príjem.
Podľa jeho vyjadrenia si v priebehu roka 2015 našiel prácu v Prahe, jeho mesačný príjem je cca 20.000,-

Kč, napriek tomu za celé obdobie výživné na dcéru neuhradil, uhradil výživné iba raz v apríli 2016 vo
výške 1.000,- Kč a rovnako tomu bolo, aj keď pracoval na dohodu o pracovnej činnosti a v období ako
bol nezamestnaný, neevidoval sa na úrade práce, nepožiadal o dávky v hmotnej núdzi.

K osobe obžalovaného po prečítaní a oboznámení sa so správami súd zistil, že zo správy z miesta

trvalého bydliska nevyplynuli na obžalovaného žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv
na jeho potrestanie. Z odpisu z registra trestov vyplynulo, že v registri trestov má tri záznamy, v prvom
prípade Okresná prokuratúra v Liptovskom Mikuláši trestné stíhanie podmienečne zastavila, obvinený
saosvedčil.VdruhomprípadebolodsúdenýtrestnýmrozkazomOkresnéhosúduNámestovosp.zn.XT/
X/XX z XX. 2. 2013 pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona na

peňažný trest a trest zákazu činností vo výmere 3 roky a naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného
súdu Námestovo sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa 03.10.2013, právoplatným dňa 03.10.2013 pre prečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, prečin marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona a prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.
1Tr.zákonanaúhrnnýtrestodňatiaslobodyvovýmere16mesiacovsoskúšobnoudobou24mesiacova

trest zákazu činností viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 6 rokov. Zároveň bola obžalovanému
uložená povinnosť s skúšobnej dobe riadne platiť bežné výživné na mal. dcéru B.. Súdenej trestnej
činností sa tak obžalovaný dopúšťal počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1, 4

Tr. zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu ajeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol podľa § 38 ods.2 Tr. zákona na pomer a mieru závažnosti

poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom zistil, že na strane obžalovaného existuje prevaha
priťažujúcich okolností. V prípade obžalovaného súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, naopak zistil
priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona, že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený, a
to s poukazom na rozsudok Okresného súdu Námestovo sp. zn. XT/X/XX z 24. 2. 2013.

Keďže súd zistil prevahu priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona zvýšil dolnú hranicu
trestnej sadzby stanovenej pre žalovaný trestný čin o jednu tretinu t.j. o 16 mesiacov (vychádzal z
rozdielu medzi hornou a dolnou hranicou trestnej sadzby), obžalovanému tak ukladal trest v rozpätí od
2 rokov a 4 mesiacov do 5 rokov). Keďže súd ukladal trest odňatia slobody prevyšujúci 2 roky, ktorý
dokonca obžalovaný páchal počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, od spáchania
súdeného trestného činu, ho neodradila ani možnosť premeny podmienečného trestu odňatia slobody,

pričom rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa 03.10.2013 mu zároveň
bola uložená povinnosť v skúšobnej dobe riadne platiť bežné výživné na mal. dcéru B., súd mal za to,
že na jeho prevýchovu v danom prípade je potrebné pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody.
Súd potom uložil obžalovanému nepodmienečný trest na dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby vo
výmere 2 roky a 6 mesiacov. Na výkon tohto trestu súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia

slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže obžalovaný doposiaľ vo
výkone trestu nebol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )

Odvolanie môžu podať:

-prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného

(§ 308/2)
-obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
-príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

-zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
-štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
-poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
-zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.