Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, November 28, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/122/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213203975
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Harbuta
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4213203975.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., Prievozská 6/A, Bratislava,
IČO: 35 697 270, zastúpený Bobák, Bollová a spol., s.r.o., Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35
855 673, proti odporkyni: K. J., bytom L. XX, V., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne:
Združenie na podporu práv spotrebiteľov, o.z., so sídlom Seberíniho 9, Bratislava, IČO: 42 264 979,
o zaplatenie 841,65 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu

Komárno zo dňa 7. augusta 2013 č.k. 8C/236/2013-84, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 329,55
eura s 9,25% ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 17. 6. 2011 do zaplatenia a to v mesačných
splátkach po 30 eur vždy k 25. dňu v mesiaci, počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie

s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého dlhu. Zároveň určil, že zmluvná podmienka
dojednaná medzi dodávateľom Orange Slovensko, a.s. a odporkyňou v Dodatku k zmluve o pripojení
č. A1915796 v bode 2.5: „V prípade porušenia niektorej z povinností účastníka uvedenej v bode
2.3 alebo 2.4 .... je účastník povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 169 eur“ je ako neprijateľná
neplatná. Ďalej určil, že zmluvná podmienka dojednaná medzi dodávateľom Orange Slovensko, a.s. a
odporkyňou v Dodatku k zmluve o pripojení č. A5126302 v bode 6: „V prípade porušenia niektorej z

povinností účastníka uvedenej v bode 5 je účastník povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 67 eur“
je ako neprijateľná neplatná. Ďalej určil, že zmluvná podmienka dojednaná medzi dodávateľom Orange
Slovensko, a.s. a odporkyňou v Dodatku k zmluve o pripojení č. A5547188 v bode 2.5: „V prípade
porušenia niektorej z povinností účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 .... je účastník povinný uhradiť
zmluvnú pokutu vo výške 85,10 eur“ je ako neprijateľná neplatná. Ďalej určil, že zmluvná podmienka
dojednaná medzi dodávateľom Orange Slovensko, a.s. a odporkyňou v Dohode o prevode telefónneho

čísla zo dňa 08. 10. 2010 k zmluve o pripojení č. A2409465 uzavretej medzi navrhovateľom a T. T. dňa
13. 11. 2009 v bode 2.5: „V prípade porušenia niektorej z povinností účastníka uvedenej v bode 2.3
alebo 2.4.... je účastník povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 300 eur“ je ako neprijateľná neplatná.
Vo zvyšku v časti o zaplatenie sumy 512,10 eura s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne od 17.
06. 2011 do zaplatenia návrh zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania. Po právnej stránke odôvodnil napadnutý rozsudok ustanoveniami

§ 52 ods. 1, ods. 2, § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka (zák. č. 40/1964 Zb. v znení neskorších
predpisov), § 2 písm. a/, b/ zákona č. 250/2007 Z.z., § 43 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 5 a § 42 ods.
1 písm. a/ zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách a dospel k záveru, že dodávateľ
služby dodal, že odporkyňa ich využívala a dodávateľovi vyfakturované sumy za poskytnuté služby
nezaplatila. Preto návrhu v časti o zaplatenie 329,55 eura vyhovel. Keďže navrhovateľ žiadal sumu
329,55 eura, súd mu nemohol priznať viac, ako žiadal. Zároveň mu priznal i úroky z omeškania. Návrh v

časti uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol z dôvodu, že podmienky o dojednaní
zmluvnej pokuty sú neprijateľné. Podľa jeho názoru, sama skutočnosť, že dodávateľ poskytuje možnosťnadobudnutia mobilného telefónu za „akciovú cenu“ pri využívaní určitého jeho programu poskytovania
služieb, bez reálnej možnosti spotrebiteľa už v čase uzavretia zmluvy poznať skutočný obsah benefitu
ponuky dodávateľa, vnáša do tohto právneho vzťahu značný nepomer a majúci dopad aj na vznik

povinnosti platiť zmluvnú pokutu. Navrhovateľ si zmluvnú pokutu uplatnil ako nárok na náhradu škody,
pričom nepreukázal, že odporkyňa ako účastníčka nedodržala záväzok užívať služby poskytované jej
prostredníctvom SIM karty po dohodnutú dobu, keďže to bol navrhovateľ, ktorý odporkyňu odpojil a tak
jej znemožnil užívať služby navrhovateľa prostredníctvom pridelenej SIM karty. O náhrade trov konania
rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP, keď pri čiastočnom úspechu oboch účastníkov vyslovil, že žiadny z

účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Rozsudok súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ, domáhajúc sa jeho
zmeny tak, že zaviaže odporkyňu na zaplatenie sumy 512,10 eura s 9,25% ročným úrokom z omeškania
od 17. 06. 2011 do zaplatenia a náhrady trov prvostupňového a odvolacieho konania. Dôvodil tým, že
súd prvého stupňa nesprávne konštatoval, že sa navrhovateľ domáha zaplatenia ceny dodaných služieb

a zmluvných pokút, keďže navrhovateľ v snahe predísť procesnej neistote už v samotnom návrhu zo
dňa 14. 02. 2013 žiadal nárok na zaplatenie sumy 445,10 eura priznať z titulu náhrady škody a nie
z titulu zmluvných pokút. Uvedená suma predstavuje rozdiel medzi spotrebiteľskou a akciovou cenou
jednotlivých telekomunikačných zariadení, ktoré boli odporkyni odpredané za akciovú cenu na základe
uvedených zmlúv a ich dodatkov. Namieta tvrdenie súdu prvého stupňa, že neprihliadol na vyjadrenie

navrhovateľa zo dňa 22. 04. 2013, v ktorom poukázal na nárok uplatnený v súvislosti s Dodatkom k
zmluve o pripojení č. A5126302 zo dňa 26. 07. 2010, v ktorom bola dohodnutá zmluvná pokuta v sume
67 eur, ktorá bola podľa jeho názoru primeraná. Taktiež sa nestotožnil s tvrdením súdu prvého stupňa
o tom, že spotrebiteľ nemal možnosť spoznať obsah benefitov, nakoľko odporkyňa tieto benefity mohla
spoznať prostredníctvom reklamy, brožúr, internetu, v predajných miestach a tieto benefity vyplývajú z

ustanovení jednotlivých zmlúv a ich dodatkov. Mal za to, že súd prvého stupňa nevykonal dostatočné
dokazovanie, nesprávne zistil skutkový stav a tiež nesprávne právne vec posúdil, svoje rozhodnutie
nedostatočne a nesprávne odôvodnil.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie
navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ OSP a vec
vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Predmetom tohto konania je návrh navrhovateľa, ktorým sa domáha od odporkyne zaplatenia sumy
841,65 eura, ktorá suma pozostáva zo sumy 329,55 eura z titulu neuhradených poplatkov za
navrhovateľom poskytnuté služby a zo sumy 445,10 eura z titulu náhrady škody.

Na námietku odvolateľa, ktorý vytkol súdu prvého stupňa jednak nesprávne právne posúdenie veci,
neúplné zistenie skutkového stavu veci, na základe ktorého dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,
tiež i zmätočnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, ako i vzhľadom na zákonnú povinnosť
odvolacieho súdu skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa nebolo vydané v konaní
postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 221 OSP, zaoberal sa odvolací súd prioritne

otázkou, či konanie v danej veci netrpí niektorou z vád vymenovaných v § 221 ods. 1 písm. a-g/ OSP
(či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť
účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku
veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie
konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, o prípad odňatia možnosti účastníka pred

súdom konať alebo o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom, či súdom nesprávne obsadeným).

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku (zákon číslo 99/1963 Zb. v znení neskorších
predpisov, ďalej len „OSP“), odvolací súd rozhodnutie zruší, ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení § 221 ods. 1 písm. f/ OSP je vo svojej podstate
porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručuje
v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl. Ústavy SRa článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie Ministerstva
zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.). Požiadavky na riadne zdôvodnenie rozsudku súdu vo
vnútroštátnych podmienkach SR ustanovuje § 157 ods. 2 OSP, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku

súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáha a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne
iný účastník konania, jasne, stručne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktorénie,zktorýchdôkazovvychádzalaakýmiúvahamisaprihodnotenídôkazovriadil,prečonevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivé. Výkladom citovaného ustanovenia OSP pritom treba dospieť k záveru, že s tam uvedenými

požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale
napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami,
resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú, a
napokon tiež len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť
tieto zistenia vyvodené. Povinnosť súdu riadne odôvodňovať rozhodnutie je odrazom práva účastníka na
dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými

námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na
druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve
zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu
súdu v rámci využitia riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok
riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto

vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného odvolania. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia sa musí
vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení
jednoznačne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním,
ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky.
Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne

musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí byť
preskúmateľné.

Preskúmaný rozsudok súdu prvého stupňa však tieto požiadavky absolútne nespĺňa. Odvolací súd
v prvom rade však poukazuje predovšetkým na zmätočnosť napadnutého rozsudku, keď súd prvého

stupňa vôbec neuviedol, k akým skutkovým zisteniam dospel, neodôvodnil dostatočne rozsudok po
právnej stránke, neuviedol svoje úvahy, akými sa pri rozhodovaní vo veci samej riadil. Ďalej odvolací súd
poukazuje na rozporuplné právne zdôvodnenie, keď si neujasnil presne, o čom má v danej veci konať,
a to za situácie, že navrhovateľ už v podanom návrhu uviedol, že sumu 445,10 eura si uplatňuje z titulu
náhrady škody. Napriek tomu sa súd prvého stupňa v celom konaní, ako aj v odôvodnení napadnutého

rozsudku (aj právneho posúdenia) zaoberal uplatneným nárokom z titulu zmluvnej pokuty. Je preto
potrebné prisvedčiť tvrdeniu navrhovateľa v podanom odvolaní v tom smere, že súd prvého stupňa sa
vôbec nezaoberal a dostatočne nevenoval skúmaniu predpokladov vzniku nároku na náhradu škody.
Keďže z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, na základe akých dôkazov a faktov dospel
súd prvého stupňa k záverom uvedeným vo výrokoch napadnutého rozsudku, nevyplýva z neho, z

akého dôvodu sa uplatneným nárokom na náhradu škody vôbec nezaoberal a keďže odvolací súd
nemal dostatok podmienok a dôkazov na zmenu napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, musel
tento podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ OSP zrušiť a podľa § 221 ods. 2 OSP mu vec vrátiť na ďalšie
konanie. Taktiež odvolací súd nemohol posúdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa o nepriznaní náhrady
trov konania žiadnemu z účastníkov. Táto časť rozhodnutia neobsahuje žiadne odôvodnenie.

Takéto zmätočné, nejasné, neurčité odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa pre
nedostatok rozumného a jasného odôvodnenia nemôže byť odôvodnením rozsudku, majúcim na zreteli
ustanovenie § 157 ods. 2 OSP.

Keďže odvolací súd nemohol preskúmať, vzhľadom na podané odvolanie navrhovateľa, vo veci samej
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, a to pre nedostatok konkrétnych, jasných a určitých dôvodov,
stáva sa tento rozsudok súdu prvého stupňa nepreskúmateľným. Rozsudok súdu prvého stupňa, ktorý
nie je možné odvolacím súdom z akéhokoľvek dôvodu preskúmať, trpí vadou, zakladajúcou dôvodnosť
postupu odvolacieho súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ OSP spočívajúcou v zrušení veci a vrátení

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Vychádzajúc zo základného práva na prístup k súdnej ochrane je potrebné tiež zdôrazniť, že
nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť (tiež označovaná ako zmätočnosť rozhodnutia) súdneho rozhodnutiamusí byť v odvolacom konaní napravená, pretože bráni jeho vecnému preskúmaniu, pričom konvalidácia
tohto nedostatku odvolacím súdom neprichádza z logických a systematických dôvodov do úvahy. Tomu
zodpovedá aj znenie ust. § 220 OSP, ktoré odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvého

stupňa len za predpokladu, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219 OSP) ani na jeho
zrušenie (§ 221 ods. 1 OSP). Pokiaľ existujú dôvody pre kasáciu rozhodnutia, čo zároveň vylučuje, aby
mohlo byť rozhodnutie potvrdené, nemožno ho ani zmeniť.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/

OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP). V ďalšom konaní súd prvého stupňa
doplní dokazovanie v odvolacím súdom naznačenom smere a až následne vo veci opätovne rozhodne,
pričom svoje rozhodnutie i náležitým spôsobom odôvodní, vyporiadajúc sa v ňom i s námietkami
odvolateľa vznesenými v odvolacom konaní. Zároveň rozhodne i o náhrade trov konania, vrátane trov
konania odvolacieho (§ 224 ods. 3 OSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.