Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 29, 2016

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 7C/418/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814209796
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8814209796.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu:

EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 p r o t i žalovanému: Š. K.Č., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Q. XXXX/XXB, C. R. T. , Š. V. I. W., o zaplatenie 1871,99 eur s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1871,99 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 1871,16 eur od 28.06.2013 do zaplatenia a

náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 27.06.2013 uzavretej medzi postupcom I. I., O..I.., a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu
pohľadávku voči žalovanému. Postupca a žalovaný uzatvorili dňa 16.10.2003 zmluvu č. 107867288,
ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky postupcu. Na základe uvedenej zmluvy postupca
poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky
splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti
boli upravené v zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Zmluva obsahovala všetky znaky

a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka a
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zmluva o úvere je podľa § 261 ods. 3 písm.
d) Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom a preto právne vzťahy zo zmluvy o úvere sa
spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. V takomto
prípade použitie ustanovení Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy ani pri posudzovaní otázok
premlčania, keďže všeobecná právna úprava premlčania obsiahnutá v obchodnom práve, konkrétne v
ustanoveniach § 387 a nasl. Obchodného zákonníka. To znamená, že v otázke premlčania je na daný

vzťah potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Tento právny názor vyslovil aj Najvyšší
súd SR vo svojom rozhodnutí zo dňa 27.03.2013, sp.zn. 6M Cdo/4/2012, ktorým zrušil rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove. V ďalšom poukázala na to, že novelizovaným ustanovením sa nespravujú
nároky vzniknuté pre 01.01.2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pre
01.01.2008 ( § 879j OZ). To znamená, že pokiaľ dňom 01.01.2008 bola uzavretá zmluva o úvere,
kde bol dlžník spotrebiteľom, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 01.01.2008 z tejto
zmluvy posudzovať podľa ust. §52 až 54 OZ. Ak je účastníkom zmluvného vzťahu spotrebiteľ, je

potrebné aplikovať ust. ZoSÚ ( lex specialis). Práva a povinnosti, ktoré nie sú v tomto zákone, tak je
potrebné aplikovať ustanovenia Obz. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky
predstavovala sumu 2145,22 eur, ktorá pozostávala z istiny 1871,16 eur, riadneho úroku 0,83 eur,
úroku z omeškania 273,23 eur a ostatného príslušenstva v sume 0 eur v súlade s prílohou k zmluve opostúpení, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je
generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia s tým, že sumu
273,23 eur prestavujúcu úrok z omeškania si žalobca neuplatňuje. Ďalej uviedol, že si uplatňuje úrok

z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka počnúc dňom 28.06.2013, t.j. dňom
nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky, resp. po dni splatnosti úveru pokiaľ nastala až
po postúpení. Žalovaný odo dňa postúpenia pohľadávky neuhradil žiadnu sumu. Dlžná suma ku dňu
spísania žalobného návrhu je vo výške 1871,99 eur, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo
výške 1871,16 eur ( t.j. rozdiel medzi istinou úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných

na istinu), z riadneho úroku vo výške 0,83 eur ( t.j. rozdiel medzi postúpenými riadnymi úrokmi a platbami
započítanými na tieto úroky).

Žalovaný uviedol, že so žalobou nesúhlasí.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, písomnými

vyjadreniami žalobcu spolu s prílohami, prednesom právneho zástupcu žalobcu, výpoveďou žalovaného
a zistil nasledovný skutkový stav:

Právna zástupkyňa vo svojom prednese uviedla, že poukazuje na podané písomné vyjadrenia. Žalovaná
pohľadávka bola uplatnená pred uplynutím premlčacej lehoty a takisto bola aj preukázaná aktívna

legitimácia a preto žiada, aby súd vyhovel žalobe v celom rozsahu. Súdu nevedela uviesť koľkokrát
žalovaný čerpal kontokorent. Rovnako nevedela uviesť, kedy bol urobený posledný výber alebo trvalý
príkaz vzťahujúci sa na kontokorent žalovaného. V záverečnom návrhu uviedla, že právny predchodca
žalobcuposkytolžalovanémukontokorentnýúvervovýške50000Sk.Vpísomnýchpodaniachpoukázali
na výpočet žalovanej pohľadávky, kde poukázali na debetné a kreditné operácie. Taktiež v konaní

preukázaliajaktívnulegitimáciužalobcuatozmluvouopostúpenípohľadávok,ktorámávšetkyzákonom
predpísané náležitosti. Z dôvodu, že žalovaný neuhradil žalovanú pohľadávku žalobcovi ani právnemu
predchodcovi žalobcu, uplatnili si pohľadávku na súde a to pred uplynutím premlčacej lehoty. Čo sa
týka námietky žalovaného, žalovaný ohľadne svojich tvrdení nepredložil žiadne listinné dôkazy, preto
má za to, že žalovaná pohľadávka je dôvodná.

V písomnom vyjadrení zo dňa 14.08.2015 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že
žalovaná suma vo výške 1871,99 eur predstavuje rozdiel debetných a kreditných operácii. Debetné
operácie predstavujú: výber kartou+ platba kartou+ odchádzajúce platby z účtu vo výške 145 472,90
eur, poplatky vo výške 1315,51 eur, debetné úroky vo výške 2092,84 eur, zmluvné úroky z omeškania

vo výške 6,77 eur a kreditné operácie predstavujú úhrady vo výške 146 992,92 eur a kreditné úroky
vo výške 2,,94 eur. Súčet debetných operácii na účte žalovaného predstavuje sumu 148 888,04 eur
a súčet kreditných operácii sumu vo výške 147 016,86 eur. Žalovaná suma vo výške 1871,16 eur tak
predstavuje rozdiel debetných a kreditných operácii na účte žalovaného. Z úhrad žalovaného bola na
riadny úrok započítaná suma 2092,01 eur a tak na riadnom úroku zostala neuhradená suma vo výške

0,83 eur. Žalovaná suma tak pozostáva zo sumy vo výške 1871,99 eur, ktorá pozostáva z neuhradenej
istiny vo výške 1871,16 eur a riadneho úroku vo výške 0,83 eur.

Žalobca v písomnom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 02.11.2015 prostredníctvom právneho
zástupcu uviedol, že dňa 16.10.2003 pôvodný veriteľ uzatvoril so žalovaným Zmluvu o kontokorentnom

úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úverového rámca vo výške 1659,70 eur ( 50 000 Sk).
Úroková sadzba bola stanovená na výšku 10,85%. V ďalšom citoval jednotlivé ustanovenia čl. II
a III. Zmluvy. Podľa Zmluvy postupca poskytol žalovanému úver vo výške 50 000 Sk. Žalovaný
mal vedomosť o výške prečerpaného úveru poskytnutého Zmluvou o kontokorentnom úvere zo dňa
16.10.2003,čopreukazujeajpredloženáplatobnáhistória.Žalovanýsvojupovinnosťsplácaťprečerpaný

úverový rámec nedodržal, a tak na predmetnom účte vznikla pohľadávka, ktorá bola dňa 27.06.2013
pôvodným veriteľom postúpená na žalobcu. V ďalšom uviedol, že vzhľadom na povahu produktu nie
je možné oddeliť operácie vykonávané po poskytnutí úverového rámca na kontokorentnom, nakoľko
kontokorentný účet bol v zmysle zmluvy vedený na bežnom účte žalovaného. Dňa 27.06.2013 pôvodný
veriteľ postúpil tak, ako je uvedené vyššie na žalobcu vyššie uvedenú pohľadávku v celkovej výške

2145,22 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 1871,16 eur, riadneho úroku vo výške 0,83 eur a úroku
z omeškania vo výške 273,23 eur. Sumu 273,23 eur predstavujúcu úrok z omeškania si žalobca v
tomto konaní neuplatňuje. V ďalšom žalobca špecifikoval žalovanú sumu tak ako vo vyjadrení zo dňa
14.08.2015.V písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 01.02.2016 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu
opätovne poukázal na skutočnosti, ktorým sa venoval v predchádzajúcich písomných vyjadreniach,

pričom uviedol, že žalobca mal možnosť čerpať úverový rámec viacnásobne, avšak vždy len do
výšky úverového rámca, t.j. 50 000 Sk ( 1659,70 eur). Žalovaný mal vedomosť o výške prečerpaného
úveru poskytnutého zmluvou o kontokorentnom úvere zo dňa 16.10.2003, čo preukazuje aj predložená
platobná história, ktorá preukazuje, že žalovaný prečerpal úverový rámec niekoľkonásobne.

Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že popiera žalovaný nárok z dôvodu, že podľa neho sú
všetky záväzky, ktoré mali vzniknúť na základe zmluvy o kontokorentnom úvere vysporiadané a to
predovšetkým pri udalosti, že predal byt a na účte bola vysoká suma, z ktej mal byť čerpaný kontokorent
uhradený. Potvrdil, že zmluvu o kontokorentnom úvere podpísal a vyčerpal predmetný kontokorent. V
roku 2013 ho I. I. vyzývala, že má ešte nejaký dlh, preto si zobral úver vo výške 500 eur z nebankovej
spoločnosti s tým, že uhradil túto pohľadávku. Kontokorentný úver vyčerpal len raz a to keď si kúpil byt.

Bolo to v roku 2003, kedy ho aj vyplatil, pretože mal pol milióna korún na tomto účte. V ďalšom uviedol,
že v čase, keď ešte pracoval v Prešove, navštívil pobočku I. I., kde sa dotazoval či má nejaký dlh na
tento úver, pričom mu bolo povedané, že má na kontokorente dlh 600 eur, preto požiadal banku, aby bol
tento vyrovnaný, nakoľko má dostatok finančných prostriedkov na účte. Či sa tak stalo nevie potvrdiť. V
záverečnom návrhu uviedol, že v roku 2003 vyčerpal kontokorent vo výške 50 000 Sk s tým, že tento

splácal až do roku 2013 mesačnými splátkami približne po 1000 Sk. Podľa neho ide o úžeru.

I.Á. I., O..I.. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 16.10.2003 zmluvu o kontokorentnom
úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Podľa čl. I. predmetom zmluvy bolo poskytnutie
kontokorentného úveru č. 0107867288/1/1 veriteľom dlžníkovi v sume, mene a podľa podmienok

dohodnutých v tejto zmluve ( ďalej len „Úver“). Výška úverového rámca predstavovala 50.000 Sk,
úroková sadzba bola určená ako premenlivá 10,85% ročne, splatnosť úrokov mesačne, končená
splatnosť úveru na deň 15.10.2004.

Podľa bodu 1. čl. II. zmluvy veriteľ sa zaviazal dlžníkovi poskytnúť úver takým spôsobom, že bude

realizovať príkazy dlžníka na prevod alebo výbery finančných prostriedkov z účtu aj v prípade, ak nebude
existovať dlžníkova pohľadávka z účtu, ktorá vznikla v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v
prospech jeho účtu alebo vkladom v hotovosti na tento účet, a to do výšky úverového rámca.

Ak bude rozsah čerpaného úveru väčší ako je úverový rámec v čase pred termínom konečnej splatnosti,

je dlžník povinný veriteľovi zaplatiť úrok z prečerpania v dohodnutej výške zo sumy, o ktorú je rozsah
čerpaných peňažných prostriedkov väčší ako úverový rámec ( bod 3. čl. II. zmluvy ).

Podľa bodu 4. a 5. čl. II. zmluvy dlžník je povinný splatiť poskytnutý úver v dohodnutom čase, v
stanovenom čase platiť úroky a poplatky dohodnuté v zmluve, ďalšie poplatky a náklady spojené s

úveromadodržiavaťdohodnutépodmienky.Pohľadávkuveriteľazposkytnutéhoúverutvoríistina,úroky,
úroky z omeškania, všetky poplatky a náklady veriteľa spojené s úverom.

V zmysle bodu 6. čl. II. zmluvy v prípade omeškania dlžníka so splácaním istiny, úrokov, poplatkov a
iných nákladov spojených s úverom, je veriteľ oprávnený požadovať zaplatenie úroku z omeškania v

dohodnutej výške a dlžník je povinný úroky z omeškania zaplatiť.

Podľa čl. II. bod 8. zmluvy zmluvné strany sa dohodli, že splatné úroky a poplatky sa dňom ich splatnosti
stávajú súčasťou istiny.

V zmysle čl. III. bod 1. zmluvy zmluva sa uzatvára na dobu určitú, a to na dobu jedného roka odo dňa
podpísania zmluvy zmluvnými stranami. Doba trvania zmluvy sa predlžuje vždy o dobu jedného roka, ak
dlžník neoznámi veriteľovi najneskôr v lehote jedného mesiaca pred uplynutím doby trvania zmluvy, že
nemá záujem o predĺženie doby trvania zmluvy, maximálne však do dosiahnutia 65. roku veku dlžníka.

Podľa bodu 2 čl. III. zmluvy úver je splatný v deň splatnosti uvedený v základných podmienkach zmluvy.Podľa čl. III. bod 5 zmluvy dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami
veriteľa, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne vyhlasuje, že sa oboznámil so
sadzobníkom a súhlasí s ním.

Všetky právne vzťahy výslovne neupravené v zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami VOP,
ktoré sú súčasťou zmluvy, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí.
Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné vzťahy sa budú, podľa § 262 Obchodného zákonníka,
spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka ( čl. III. bod 6. a 7. zmluvy ).

V zmysle bodu 1.1 Všeobecných obchodných podmienok ( ďalej len „VOP“ ) tieto VOP upravujú všetky
vzťahy vznikajúce medzi bankou a klientom na základe zmlúv uzatvorených v súvislosti s bankovými
produktmi, ako aj na vzťahy vznikajúce v súvislosti s konaním, ktorého cieľom je uzavretie zmluvy.

Podľa bodu 7. VOP tieto ustanovenia VOP upravujú záväzkovoprávne vzťahy medzi bankou a klientom

- fyzickou osobou nepodnikateľom, vzniknuté na základe zmluvy o úvere, v ktorej sa banka ako veriteľ
zaväzuje, že na požiadanie klienta ako dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky v určitej
mene a do určitej sumy a klient- fyzická osoba nepodnikateľ ako dlžník sa zaväzuje peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky, ak nie je dohodnuté inak.

V zmysle Článku 7., bod 7.2.3.VOP, banka poskytne klientovi kontokorentný úver takým spôsobom, že
bude realizovať platobné príkazy klienta na prevod alebo výbery hotovosti z účtu, ku ktorému banka
kontokorentný úver poskytla a to aj v prípade, ak nebude existovať klientova pohľadávka z účtu, ktorá
vznikla v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech jeho účtu alebo vkladom v hotovosti
na tento účet. Banka je oprávnená odmietnuť vykonanie platobného príkazu klienta, ak by v dôsledku

vykonania takéhoto platobného príkazu výška čerpaného kontokorentného úveru prekročila maximálnu
výšku dohodnutého kontokorentného úveru.

V zmysle Článku 7., bod 7.6.1. VOP, ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo
zmluvného dojednania zo strany Klienta alebo, ak klient prekročil výšku dohodnutého úverového rámca,

banka je oprávnená a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požadovať splatenie pohľadávky zo
zmluvy o úvere, a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí
v oznámení o mimoriadnej splatnosti, b) vypovedať zmluvu o úvere, alebo od nej odstúpiť. Účinnosť
výpovede banky nastáva okamžite bez výpovednej lehoty, dňom jej doručenia klientovi. Odstúpením od
zmluvy o úvere nezaniká záväzok klienta splatiť pohľadávku banky vrátane jej príslušenstva.

Podľa predloženej Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0655/2013/CE zo dňa 27.06.2013 spolu s jej
prílohou, kde je uvedené meno a priezvisko, rodné číslo žalovaného, spolu s číslom úverového účtu
a dátumom uzavretia zmluvy, došlo k postúpeniu pohľadávky z postupcu - I. I., O..I.. na postupníka -
žalobcu, čím je preukázaná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.

Podľa prílohy č. 1 k zmluve o postúpení splatnosť úveru zo dňa 27.06.2013, zostatok pohľadávky
predstavoval sumu 2145,22 eur a istina celkom sumu 1871,16 eur, istina do spl sumu 0 eur a po spl
1871,16 eur, v ďalšom bol uvedený počet dní omeškania 573 a dátum poslednej úhrady 12.01.2012.

Postúpenie predmetnej pohľadávky oznámil právny predchodca žalobcu žalovanému listom zo dňa
09.07.2013.

Výzvou k úhrade zo dňa 19.07.2013 žalobca žalovaného žiadal o okamžité uhradenie dlžnej sumy vo
výške 2304,81 eur najneskôr do 29.07.2013.

Listom zo dňa 21.11.2013 žalobca žalovaného dôrazne požiadal o úhradu dlhu najneskôr do 28.11.2013.

Oznámením o podaní žaloby zo dňa 31.12.2013 a dňa 13.05.2014 žalobca žalovanému oznámil,
že vzhľadom na to, že ignoroval všetky predchádzajúce výzvy a upomienky na splnenie povinnosti,

odovzdali prípad advokátskej kancelárii s návrhom na vydanie platobného rozkazu.Právny zástupca žalobcu listom označeným ako pokus o zmier zo dňa 22.10.2014 adresovaným
žalovanému ho vyzval na splnenie povinnosti zaplatiť dlžnú sumu vo výške 2354,82 eur najneskôr do
25.10.2014.

Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

Podľa§525ods.2Občianskehozákonníkanemožnopostúpiťpohľadávku,akbypostúpenieodporovalo
dohode s dlžníkom.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy,
konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré
a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z
pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,

b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,
zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných
strán a porušovanie zmluvnej slobody.

V zmysle § 23a ods. 1 a 2 zákona o ochrane spotrebiteľa, typovou zmluvou sa podľa tohto zákona

rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvňuje. Typová zmluva nesmie obsahovať
a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán, najmä
1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo

na prevzatie inej služby,
2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby
spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo
podobnú zmluvu;
b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo

podnikania.

Podľa § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa
osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa
osobitného predpisu ( Občiansky zákonník ).

Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho
zákonníka zákonom č. 150/2004 Z. z. s účinnosťou od 1.4.2004 začlenené ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13 EHS z 5.4.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V zmysle ustanovenia § 879f ods. 3 Občianskeho

zákonníka spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona
sa musia dať do súladu s ustanovením § 53 a 54 tohto zákona a s ustanovením tohto zákona do
troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, preto súd považuje za podstatný súladspotrebiteľskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania s ust. § 53 a 54 Občianskeho zákonníka v
znení účinnom od 1.4.2004 i keď zmluva bola medzi účastníkmi tohto konania uzavretá dňa 3.12.2003.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.2004 ( ďalej len „Občiansky
zákonník“ ) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy
upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane
dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

V zmysle § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ). Neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon

priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší ( §54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka).

Súd zistil, že podľa zmluvy sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými ustanoveniami
Obchodnéhozákonníka,idevšakospotrebiteľskúzmluvuvzmysle§52 anasl.Občianskehozákonníka,

pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah
zmluvy bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je
potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou -typovou zmluvou v zmysle

zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany
spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách.

Z § 101 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby

sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia
dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.

Podľa § 120 ods. 1 a 4 Občianskeho súdneho poriadku, účastníci sú povinní označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne

vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo
veci. Súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti
musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a
vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a ) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a

skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú
odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a .

Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe

skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a
závažné pochybnosti ( §153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).

Súd vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania a dospel k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné
vyhovieť, nakoľko nemal za preukázané v akom rozsahu a či vôbec je žaloba dôvodná.

V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca je
povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu
súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaníje nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených
skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné
bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej

skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho,
kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho
tvrdeniedokázané).Nazákladeuvedenéhomápotomsúdzato,žežalobcaneuniesoldôkaznébremeno
čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky, pretože nepredložil žiadne také dôkazy,
ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje.

Súd ešte poznamenáva, že žalobca si nesplnil svoju povinnosť, tak ako mu vyplýva z ust. § 79 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku, ktoré ukladá žalobcovi povinnosť pripojiť k návrhu listinné dôkazy, na
ktoré sa odvoláva, okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny, pričom súd následne s predvolaním
na pojednávanie súčasne doručil žalobcovi aj poučenie o jeho procesných právach a povinnostiach,
obsahujúce okrem iného aj poučenie o tom, že je povinný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení,

pričom všetky dôkazy musí predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí
dokazovanie, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr, súd neprihliada a na predloženie
predmetných listinných dôkazov bol vyzývaný aj na predvolaní a to na predloženie listinného dôkazu
zaznamenávajúceho vyčerpaný kontokorent zo strany žalovaného, nie výpisu z účtu, na ktorom sú
zaznamenané pohyby od začiatku založenia účtu, teda od roku 1997, na oddelenie bežného účtu od

kontokorentu a to z dôvodu, že v písomných podaniach žalobca spočítal všetky debety a kredity od
založenia účtu a predmetom konania je iba kontokorent. Žalobca bol zároveň vyzvaný, aby uviedol
koľkokrát žalovaný vyčerpal kontokorent a ak ho čerpal viackrát, aby uviedol kedy ho splatil a splnil
podmienky na ďalšie čerpanie kontokorentu, ako aj na uvedenie lehoty do kedy mal ten ktorý kontokorent
zaplatiť.

Žalobca síce doložil súdu zmluvu o poskytnutí kontokorentného úveru, výpis z účtu, ako aj špecifikáciu
výpočtu žalovanej sumy, ako ju vidí žalobca, avšak na danom výpise z účtu sú zaznamenávané okrem
kontokorentu aj bežné pohyby účtu vzťahujúce sa k bežnému účtu, rôzne poplatky, úroky. Súd ďalej mal
za preukázané a žalovaný to aj potvrdil, že kontokorentný úver čerpal. Pre účely rozhodnutia však súd

nemal za jednoznačne preukázané koľko žalovaný uhradil resp. neuhradil na kontokorent. Povinnosťou
súdu je preskúmať konkrétnu žalovanú sumu a preto požiadal žalobcu na oddelenie kontokorentu od
bežného účtu. Keďže však žalobca uviedol, že oddelenie nie možné, má súd za to, že neuniesol dôkazné
bremeno a preto žalobu zamietol v celom rozsahu.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § l42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovaný mal vo veci plný úspech
nakoľko súd žalobu zamietol a preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania. No keďže žalovaný si
náhradu trov konania neuplatnil, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.