Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 26, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/427/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111222553
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7111222553.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom
Metodova 8, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: H. W., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XX,
W., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS, so sídlom Važecká 16, Prešov, IČO: XX XXX XXX, zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom
so sídlom Sov. hrdinov 163/66, Svidník, v konaní o zaplatenie 1 259,35 € s prísl., o odvolaní vedľajšieho
účastníka proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 35C/86/2012-103 zo 17.9.2013

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania vrátane trov vedľajšieho účastníka účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi istinu vo výške 846,53 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 846,53
€ od 29.1.2010 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, a že žalovaný je povinný
nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 50,79 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vedľajší účastní
nemá právo na náhradu trov konania. Žalobcovi vracia súdny poplatok za návrh na začatie konania v
sume 18,13 € prostredníctvom Daňového úradu Bratislava, do 15 dní odo dňa doručenia právoplatného
rozsudku.

Vychádzal z toho, že písomným podaním doručeným súdu dňa 23.8.2012 oznámil žalobca súdu, že
beriežalobuvčastiozaplateniesumy412,82€spolusúrokomzomeškaniavovýške9%ročnezosumy
412,82 € od 29.1.2010 do zaplatenia späť a v tejto časti žiadal konania zastaviť. Čiastočné späťvzatie
žalobca odôvodnil skutočnosťou, že upustil od vymáhania zmluvnej pokuty vo výške 995,82 €, avšak
žiadal, aby súd zaviazal žalovaného okrem zaplatenia sumy za neuhradené služby vo výške 263,53 €,
aj na zaplatenie sumy 583 € a to titulom škody, ktorá žalobcovi v súlade s ust. § 3 bod 3.7 Dodatku
preukázateľne vznikla. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilných telefónov

(210 € + 210 € + 210 €) a jeho akciovou cenou (19 € + 19 € + 9 €). Žalobcova pohľadávka teda pozostáva
z neuhradených služieb vo výške 263,53 € a z nároku na náhradu škody vo výške 583 €, t.j. spolu 846,53
€ s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 29.1.2010 do zaplatenia. Uznesením zo
dňa 16.11.2012, č.k. 35C/86/2012-84 súd konanie v časti o zaplatenie sumy 412,82 € spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 412,82 € od 29.1.2010 do zaplatenia zastavil.
Predmetom tohto konania je zaplatenie pohľadávky za poskytnuté elektronické komunikačné služby -
hovorné (§ 42 ods. 4 písm. b), § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách

v znení neskorších predpisov), zaplatenie náhrady škody (§ 420 a násl. ust. Občianskeho zákonníka)
a zaplatenie príslušenstva, a to úrokov z omeškania (§ 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, § 10a, 3
Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.1.2009).Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z., zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť
potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby.
Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z.,

účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify,
a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní. Podľa § 420 ods.
1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk). Na základe týchto skutočností v súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami súd žalobe

vyhovel, nakoľko žalobcom tvrdený skutkový stav považoval za nesporný a žalovaného zaviazal k
povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 846,53 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
846,53 € od 29.1.2010 do zaplatenia.
O trovách konania vo vzťahu žalobca a žalovaný súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. Žalobca
ako účastník konania mal vo veci úspech len v časti istiny 846,53 € s príslušenstvom. Vzhľadom na to,
že konanie v časti istiny 412,82 € s príslušenstvom bolo zastavené, čo zapríčinil žalobca, priznal súd

žalobcovi len náhradu trov konania, ktorá spočíva v zaplatenom súdnom poplatku za návrh na začatie
konania vo výške 50,79 € (časť poplatku pripadajúca na istinu, ktorá bola konaní priznaná žalobcovi).
Uvedenú sumu je žalovaný povinný nahradiť žalobcovi.

V podanom odvolaní žiadal vedľajší účastník (ďalej len VÚ) zmeniť rozsudok a žalobu nad sumu 263,53

€ zamietnuť a priznať trovy celého konania. Navrhol priznať aj (trovy prvostupňového a odvolacieho
konania). Odvolaním namietal, že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty s prísl. je samostatným nárokom.
Pokiaľ súd rozhodoval o náhrade trov konania VÚ, bolo jeho povinnosťou rozhodnúť o náhrade trov
konania vo vzťahu ku každému uplatnenému nároku osobitne. Odvolací prijal názor, že podľa výsledku
konania vo vzťahu k rozhodnutiu o nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty s prísl. vzniklo VÚ právo na

náhradu trov konania v plnej výške podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Poukazujúc na uvedené je nepochybné, že
do majetkovej sféry a do vlastníctva žalovaného sa mobilný telefón typu LG KS 360 dostal po zaplatení
dohodnutej kúpnej ceny vo výške 1 €. Žalobca nepopieral, že žalovaný túto sumu zaplatil a teda úhradou
kúpnej ceny sa žalovaný stal vlastníkom mobilného telefónu. Žalobca v pozícii predávajúceho ako jediný
mohol ovplyvniť to, že vôbec tretej osobe vec predá a za akú konkrétnu cenu. Cenu predmetu zmluvy

- mobilného telefónu určil samotný žalobca a žalovaný ju uhradil. Žalobcovi teda nemohla vzniknúť na
tomto mobilnom telefóne škode, keďže žalobca už nie je vlastníkom mobilného telefónu a žiadna iná
povinnosť žalovaného vo vzťahu k žalobcovi z titulu zľavnenej kúpnej ceny nevznikla, keďže takáto
povinnosť v zmluve ani upravená nie je. Tomu, kto nie je vlastníkom veci, škoda spočívajúca v hodnote
veci nemôže vzniknúť, keďže ten, kto nenadobudol vec do vlastníctva, nezískal majetkovú hodnotu,

ktorú by mohlo stratiť. Vychádzajúc z cit. zák. ust., základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za
škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej
povinnosti a škodou. Pod pojmom škody je potrebné rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére
poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom . Príčinná
súvislosť predstavuje jednu zo zákonných požiadaviek vzniku zodpovednosti za škodu a znamená, že

medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou musí byť daný vzťah príčiny a následku.
Existencia príčinnej súvislosti musí byť vždy bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať.

Vo vyjadrení k odvolaniu navrhol žalobca potvrdiť rozsudok ako vecne správny. O. i. vo vyjadrení k
odvolaniuuviedol,žežalobcavkonaníozaplatenie846,53€sprísl.(žiadalpriznaťzaneuhradenéslužby

vo výške 263,53 €, aj ďalšie sumy ako výšku škody v súlade s čl. 3 bod 3.7 Dodatku, preto rozsudok
je správny. Zmluvná pokuta nebola dojednaná zo strany žalobca s úmyslom privodiť žalovanému
neprimerané podmienky zmluvy, ani pre prípad, keď dôjde k porušeniu povinností žalovaného a ani
sebezabezpečiťneprimeranýmajetkovýprospech.Uvedenáškodapredstavujerozdielmedzipredajnou
cenou mobilného telefónu (telekomunikačného zariadenia) a jeho akciovou cenou, žalobcovi bola

spôsobená škoda tým, že bol získaný mobilný telefón za zvýhodnenú cenu, služby požíval a za tieto po
dobu viazanosti neplatil. Išlo o typ SEW595s.

Odvolacísúdbeznariadeniapojednávania(§214ods.2O.s.p.-vostatnýchprípadoch,t.j.neuvedených
v § 214 ods.l, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v

rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.l,3 O. s. p., rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1,2 O. s. p., lebo je
vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie rozsudku
má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje,
pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani odvolanie, v ktorom sa v podstate ibaopakujú skutočnosti tvrdené už v konaní na súde prvého stupňa, s ktorými sa súd riadne a presvedčivo
vyrovnal.
Ani jeden zo žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný. Súd vyvodil správny právny záver,

že žalovaný má zaplatiť aj škodu na mobilnom telefóne s prísl., on nekomunikoval so súdom a vedľajší
účastník sa zaoberal v odvolaní trovami konania.
Súd rozhodnutie zruší, len ak (o. i.) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom [§ 221 ods.l písm. f) O. s. p] alebo súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav [§ 221 ods.l písm.

h) O. s. p.].
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v dôsledku
ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu O. s. p.
Ak súd v priebehu konania nevykonal všetky dôkazy navrhované účastníkmi, resp. vykonal iné dôkazy
na zistenie skutkového stavu, nemožno to považovať za odňatie možnosti konať pred súdom a za
znemožnenie uplatnenia procesných práv, ktoré účastníci mohli uplatniť a boli v dôsledku nesprávneho

postupu súdu z nich vylucem (R 6/2000) a nie je ani porušením práva na spravodlivý proces.
Neúplnosť zistenia skutkového stavu [§ 205 ods.2 písm. c) O. s. p.] je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého
stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť
(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal

dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z
povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť
dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný, nebol ani vykonaný.
Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvého stupňa spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho

rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej
stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové

zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132
O. s. p., a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický

rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli
najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď
výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-
§ 135 O. s. p.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,

ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá

tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-§ 135 O. s. p.
Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak

použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.