Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, June 5, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Sp/11/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200467
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7015200467.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Pavlom Naďom v právnej veci navrhovateľa:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi: Okresný
úrad Rožňava, Katastrálny odbor, so sídlom Jarná 2, Rožňava, za účasti: F. W., N.. XX.XX.XXXX, A.
A. XX, F., právne zast.: Mgr. Ivica Štiglitz, advokátka, so sídlom Šafárikova 8, Rožňava, v konaní o
preskúmanie rozhodnutia odporcu č. OU-RV-KO2-2014/V 2682-OR zo dňa 23.02.2015, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. OU-RV-KO2-2014/V 2682-OR z 23.02.2015.

Účastníkovi konania Davidovi Putnokimu p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v sume 385,11 Eur

titulom trov právneho zastúpenia, ktorú je navrhovateľ povinný zaplatiť na účet jeho právnej zástupkyne
do 10 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok v sume 35,- Eur na účet Krajského súdu v Košiciach,
v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca rozhodnutím č. OU-RV-KO2-2014/V 2682-OR zo dňa 23.02.2015 podľa ust. § 31 ods. 3 zákona
č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v
znení neskorších predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon“) zamietol návrh na vklad záložného práva

do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. 609/2014-ŠTE uzavretej medzi
navrhovateľom ako záložným veriteľom a F. W. ako záložcom (ďalej len "záložná zmluva"). Predmetom
záložnej zmluvy je nehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom území A., zapísaná na liste vlastníctva
č. XXX. Záložné právo malo byť zriadené na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči
záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere č. 705803187 zo dňa 21.01.2014, t. j. na
zabezpečenie istiny úveru v sume 300,- Eur a bližšie neoznačeného príslušenstva.

Odporca ďalej posudzoval Dohodu o splnomocnení uzavretú dňa 21.01.2014 medzi záložcom ako
splnomocniteľom a ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, zastúpené predsedom W. V., ako
splnomocnencom. Túto dohodu posúdil podľa ust. § 22, § 23, § 31 ods. 1 a 4, § 37 a § 39 zákona
č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a podľa ust. § 30 ods. 5 písm. d) a § 31 ods. 1 zákona
č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
v platnom znení a uviedol, že Dohoda o splnomocnení uzatvorená medzi splnomocniteľom F. W.

a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci je absolútne neplatná pre rozpor
záujmov medzi splnomocniteľom a zástupcom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci v zmysle
ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zástupca splnomocniteľa ako dlžníka mal hájiť záujem dlžníka
v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna a nie uzatvárať za dlžníka záložnú zmluvu a v záložnejzmluve dokonca záložného veriteľa poveriť na podanie návrhu na vklad záložného práva v prospech
záložného veriteľa do katastra nehnuteľností.

Neplatnosť právneho úkonu vidí aj v skutočnosti, že Dohoda o splnomocnení je napísaná vo forme
predtlače, kde splnomocnenec je v rámci predtlače už dopredu vpísaný a záložca - splnomocniteľ -
účastník konania nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody. Táto skutočnosť sama o sebe spôsobuje
pochybnosť o osobe splnomocnenca, nakoľko ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom

a ako to vyplýva z obsahu dohody, má obhajovať najmä záujmy veriteľa pri uplatňovaní návratnosti
úveru v budúcnosti. Neplatnosť právneho úkonu je aj v skutočnosti, že právny úkon je určitý iba vtedy,
keď tento nie je rozporný čo do svojho obsahu, alebo ak prípadný rozpor možno odstrániť výkladom.
Z obsahu dohody vyplýva, že splnomocnenec má podľa tejto dohody obhajovať práva veriteľa voči
splnomocniteľovi, čo nie je účelom tohto právneho úkonu. Absolútna neplatnosť dohody o splnomocnení
robí absolútne neplatnou aj záložnú zmluvu.

Je pritom zrejmé, že k uzatvoreniu záložnej zmluvy došlo až po tom, čo si záložca ako dlžník neplnil svoj
záväzok z úverovej zmluvy, z čoho vyplýva, že ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci uzatvoril
za záložcu zmluvu účelovo na obhajobu práv záložného veriteľa ako formu zabezpečenia vymáhania

pohľadávky samotného záložného veriteľa. Zároveň z obsahu záložnej zmluvy vyplýva, že sa v danom
prípade nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy a predmetom záložnej zmluvy,
ktorá sa dotýka nehnuteľného majetku v nepochybne vyššej hodnote než je výška plnenia povinného z
úverovej zmluvy, čím sa výrazne zasahuje do práv povinného, čo je v rozpore s dobrými mravmi, a preto
je záložná zmluva v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatný právny úkon.

Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv
alebo povinností. Absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči
každému, na čo musí odporca pri povoľovaní vkladu práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností

prihliadať. Keďže v tomto prípade neboli splnené podmienky na vklad z už vyššie uvedených dôvodov,
zamietol odporca v súlade s ust. § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona predmetný návrh na vklad záložného
práva do katastra nehnuteľností.

Proti tomuto rozhodnutiu podal včas opravný prostriedok navrhovateľ. Navrhol, aby odporca
preskúmavané rozhodnutie zo dňa 23.02.2015 zrušil a jeho návrhu na povolenie vkladu záložného práva
vyhovel. V prípade, že mu nevyhovie, navrhol vec predložiť súdu, ktorý by preskúmavané rozhodnutie
zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a zároveň zaviazal odporcu nahradiť trovy konania.

V dôvodoch odvolania uviedol, že správa katastra nezistila spoľahlivo stav veci, čo pre ňu vyplýva
z § 46 Správneho poriadku a z § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, riadne sa neoboznámila s
predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistila skutkový
stavaplnomocenstvosplnomocniteľaudelenésplnomocnencovinesprávneprávneposúdila,nazáklade

čoho vydala nezákonné rozhodnutie.

K otázke možného rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu navrhovateľ uviedol, že
rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Je

zrejmé, že predložené plnomocnestvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a
jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie a správny orgán
nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Predmetná
námietka je teda čo do právneho posúdenia nesprávna a vychádza z nespoľahlivo zisteného skutkového
stavu.V závere odvolania konštatoval, že je evidentné, že dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a
včas a neplatil svoj dlh tak, ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a on ako veriteľ len využil
zmluvne dohodnutú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva.

Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 17.04.2015 zotrval na dôvodoch uvedených v napadnutom
rozhodnutí a navrhol preskúmavané rozhodnutie v plnom rozsahu potvrdiť.

Pojednávanie súdu sa konalo dňa 05.06.2015 v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu, a to aj napriek
včasnému predvolaniu na pojednávanie. Navrhovateľ v písomnom podaní zo dňa 25.05.2015 vyjadril
súhlas s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Súd preto v súlade s ust. § 250g ods. 2 O.s.p.
aplikovaným na základe ust. § 250l ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania.

Právna zástupkyňa účastníka konania F. W. poukázala na ustálenú prax Krajského súdu v Košiciach
k preskúmavanej právnej problematike a navrhla, aby súd potvrdil preskúmavané rozhodnutie. Popri
dôvodoch uvedených v preskúmavanom administratívnom rozhodnutí poukázala aj na skutočnosť, že
Dohoda o splnomocnení preskúmavaná správnym orgánom je neplatným právnym úkonom. Taktiež
poukázalanato,žezástupcanazákladedanejplnejmocikonalvzáujmeveriteľa,anievzáujmedlžníka,

a preto je neplatnou aj dohoda o zriadení záložného práva.

Súd v konaní podľa ust. § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa
s opravným prostriedkom navrhovateľa, s písomným vyjadrením a administratívnym spisom odporcu a

dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ ako veriteľ uzavrel s dlžníkom F. W. Zmluvu o
úvere č. 705803187 dňa 21.01.2014, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi finančné

prostriedky v sume 300,- Eur a dlžník sa zaviazal vrátiť túto sumu zvýšenú o poplatok a ostatné
príslušenstvo. Dlžník zároveň Dohodou o splnomocnení zo dňa 21.01.2014 splnomocnil ProHelp -
združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava, na uzatvorenie záložnej
zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej
zmluvy budú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované

v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy
o úvere. Dohoda o splnomocnení je podpísaná dlžníkom F. W. ako splnomocniteľom a W. V., predsedom
občianskeho združenia ProHelp ako splnomocnencom dňa 21.01.2014.

Dňa 07.11.2014 bola uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva č. 609/2014-ŠTE medzi

navrhovateľom a dlžníkom zastúpeným ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, predmetom
ktorej je zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľa k tam uvedeným nehnuteľnostiam. Záložné
právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok, ktoré vznikli a v budúcnosti vzniknú
na základe Zmluvy o úvere č. 705803187 zo dňa 21.01.2014.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným
atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.

Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia
sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu (do 30.09.2013
- správy katastra) o jeho povolení (§ 28 ods. 3 Katastrálneho zákona).

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, okresný úrad (do 30.09.2013 - správa katastra) preskúma
zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či
je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné,či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje
zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu
prihliada okresný úrad (do 30.09.2013 - správa katastra) aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by

mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad (do 30.09.2013 - správa katastra) vklad povolí; inak
návrh zamietne (§ 31 ods. 3 Katastrálneho zákona).

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka).

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo

právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za tým účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa
musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Prizápisevecnýchprávknehnuteľnostiamdokatastranehnuteľnostívkladom(§28anasl.katastrálneho
zákona) je okresný úrad (do 30.09.2013 - správa katastra) povinný posudzovať podstatné náležitosti

príslušného zmluvného typu z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. V
prípade, ak zmluvu o zriadení vecného práva (záložné právo) uzaviera zástupca na základe zmluvného
zastúpenia (splnomocnenie) je povinnosťou okresného úradu (do 30.09.2013 - správy katastra)
rozhodujúceho o povolení vkladu vecného práva skúmať, či došlo k vzniku zmluvného zastúpenia v
súlade so zákonom.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách opravného prostriedku navrhovateľa a so
zreteľom na citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že predmetná dohoda o splnomocnení
medzi dlžníkom F. W. ako splnomocniteľom a občianskym združením ProHelp ako splnomocnencom nie
je platne uzavretá. Dohoda o splnomocnení bola vpísaná do vopred predtlačeného formulára a dlžník

teda nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom na vopred stanoveného splnomocnenca záložným
veriteľom v dohode o splnomocnení bola obmedzená slobodná voľba splnomocnenca, ktorý by v mene
dlžníka uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne by hájil jeho záujmy. Iba veľmi obtiažne si možno predstaviť,
aby si dlžník F. W. vyhotovil predtlačený formulár, ktorý je identický s predtlačeným formulárom v
konaniach o preskúmanie rozhodnutí správ katastra o zamietnutí návrhov na vklad záložných zmlúv a

sám dospel k rozhodnutiu, že na zabezpečenie jeho záväzku zo zmluvy o úvere je potrebné si zvoliť
zástupcu, ktorý by v jeho mene uzavrel záložnú zmluvu ohľadne jeho vlastnícky patriacich nehnuteľností
v hodnote mnohonásobne prevyšujúcej jeho záväzky zo záložnej zmluvy.

Taktiež skutočnosť, že Dohoda o splnomocnení bola dlžníkom podpísaná v ten istý deň ako úverová

zmluva, nasvedčuje tomu, že uzavretie úverovej zmluvy bolo podmieňované podpísaním Dohody o
splnomocnení a je otázne, či by vôbec úver bol poskytnutý bez uzavretia Dohody o splnomocnení v
znení vopred pripravenom na formulári bez možnosti dlžníka meniť jej podmienky.

Takéto dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle ust. § 37 ods. 1

Občianskeho zákonníka. Za tejto situácie občianske združenie ProHelp nebolo oprávnené uzavrieť
záložnú zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťami dlžníka.

Zároveň súd poznamenáva, že v zmysle čl. I bod 1. stanov občianskeho združenia ProHelp, ktoré súd
vyžiadal z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (č. registrácie 36011), ide o dobrovoľné združenie

fyzických a právnických osôb založené na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov v konaniach
pred orgánmi verejnej správy a podľa čl. II bod 1. stanov jeho cieľom je ochraňovať práva a oprávnené
záujmy účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie záložnej zmluvy v zmysleObčianskeho zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom, sa preto vymyká z rámca pôsobnosti
a cieľov predmetného združenia.

Z uvedených dôvodov súd podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporcu potvrdil
ako vecne správne a vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 250l ods. 2 O.s.p.
tak, že účastníkovi konania F. W., ktorý bol v konaní úspešný, priznal právo na náhradu trov konania.
Ide o nasledovné trovy konania vyplývajúce z obsahu súdneho spisu v zmysle vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v platnom znení (ďalej len „vyhláška“):

Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z nasledovných 2 úkonov právnej služby:
1.) Prevzatie a príprava zastúpenia ................. 139,83 Eur + 8,39 Eur,
2.) Účasť na pojednávaní dňa 05.06.2015 .......... 139,83 Eur + 8,39 Eur, t. j. spolu 296,44 Eur.

Ďalej právnemu zástupcovi účastníka konania patria cestovné výdavky v zmysle ust. § 15 písm. a) a §
16 ods. 4 vyhlášky v celkovej sume 36,63 Eur:
- za použitie osobného motorového vozidla s evidenčným č. T.-XXXAK na cestu Rožňava - Košice a
späť v sume 11,78 Eur (135,8 km x 6,5 l priemerná spotreba na 100 km x 1,35 Eur/l),
- amortizácia vozidla v sume 24,85 Eur (135,8 km x 0,183 Eur/km).

Právnemu zástupcovi bola priznaná aj náhrada za stratu času strávenú cestou z jeho sídla do miesta
vykonania úkonu právnej služby a späť podľa ust. § 17 ods. 1 cit. vyhlášky za 4 polhodiny vo výške
52,04 Eur (4 x 13,01 Eur).

Súdom priznané trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 296,44 Eur, z
cestovného vo výške 36,63 Eur, z náhrady za stratu času vo výške 52,04 Eur, t. j. spolu predstavujú sumu
385,11 Eur, ktorú je navrhovateľ povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu účastníka konania vedený

vo M. P..B.., IBAN: B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to v lehote do 10 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p..

Neúspešnému navrhovateľovi vznikla taktiež povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa ust. § 2 ods. 4

druhá veta v spojení s ust. § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, a preto mu súd uložil povinnosť uhradiť súdny
poplatok v sume 35,- Eur podľa položky č. 10 písm. e) Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu
zákona č. 71/1992 Zb..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.