Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 28, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/409/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114229531
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4114229531.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: C. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. - Q., S. XXX,
zastúpený Mgr. Petrom Mesárošom, advokátom so sídlom Nitra, Botttova 34, proti žalovanej: C. X.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom N. - Q., S. XXX, o určenie vlastníckeho práva v spoluvlastníckom podiele k
nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 22. apríla 2016
č.k. 8C/76/2014-139, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením vyhovel návrhu žalobcu a v rámci konania vo veci samej,
ktorým sa po pripustení zmeny petitu uznesením zo dňa 22.03.2016 č.k. 8C/76/2014-133 domáha
určenia, že je podielovým spoluvlastníckom nehnuteľností, nariadil predbežné opatrenie, ktorým
uložil žalovanej povinnosť strpieť právo navrhovateľa na bezplatné bývanie a užívanie nehnuteľností

zapísaných v LV č. XXX pre kat.úz. M. Q., okres N., obec N., ako parc. č. 8/20, zastavané plochy a
nádvoria o výmere 800m2, parc.č. 8/23, zastavané plochy a nádvoria o výmere 160m2 a stavba na
parc.č. 8/23, rodinný dom súpisné č. XXX, a to až do právoplatného skončenia vo veci samej. Svoje
rozhodnutie odôvodnil ust. § 102 ods. 1 veta prvá, § 76 ods. 1 písm. f), ods. 4 OSP, konštatujúc, že
návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia bol dôvodne podaný a zákonné podmienky pre
vydanie predbežného opatrenia boli dostatočne osvedčené. Súd sa stotožnil s dôvodmi v návrhu na

nariadenie predbežného opatrenia. Z návrhu i z listinných dokladov pritom vyplýva, že vlastníčkou
nehnuteľností zapísaných v LV č. XXX pre kat.úz. M. Q. je žalovaná, ktorá je dcérou navrhovateľa a
ktorá predmetné nehnuteľnosti získala darom od rodičov. Je tiež zrejmé, že žalovaná žalobcu z domovej
nehnuteľnosti vysťahovala, pričom žalobca nemá primeraným spôsobom vyriešené svoje bývanie. V
konaní vo veci samej sa žalobca domáha vrátenia daru z dôvodu, že žalovaná hrubo porušuje dobré
mravy, prestala sa s ním rozprávať, pohŕda ním, nezaujíma sa o jeho zdravotný stav, neposkytla mu

pomoc v chorobe, vymenila zámky na rodinnom dome a niekoľkokrát ho nechala vymknutého, vyhrážala
sa zrušením trvalého pobytu a aj to zrealizovala, zadržiava jeho písomnosti, osobné veci, zdravotné
pomôcky a finančné prostriedky. I keď opodstatnenosť návrhu vo veci samej bude závisieť od výsledkov
dokazovania, ktoré zatiaľ nebolo vykonané, súd považoval za nesporné, že vzniknuté právne pomery
medzi účastníkmi konania je potrebné dočasne upraviť. Žalobca, ktorý vyzval žalovanú na vrátenie
daru, nemá umožnené nehnuteľnosti užívať a bývať v rodinnom dome. Z uvedených dôvodov súd dospel

k záveru, že do ukončenia tohto sporu je potrebné umožniť žalobcovi realizáciu svojich práv a to bývanie
a užívanie nehnuteľností zapísaných v LV č. XXX pre kat.úz. M. Q. s tým, že žalovaná je povinná tento
dočasný stav strpieť.

Protitomutouzneseniupodalavzákonnejlehoteodvolaniežalovaná,ktorážiadalanapadnutéuznesenie
zmeniť a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť. Uviedla, že tvrdenia žalobcu nie sú

pravdivé, žalobca je čiastočným invalidným dôchodcom, pričom svoj stav si zapríčinil sám svojou vinou.
Poukázala na to, že po rozvode býval žalobca v rodinnom dome 2 roky, nepodieľal sa na úhradevýdavkov, všetko hradila a doteraz uhrádza jej matka, pretože ona bola školopovinná a toho času je
vedená na Úrade práce ako nezamestnaná . Má zhoršený zdravotný stav a to kvôli stresovým situáciám
so žalobcom, pričom situácia sa vyhrotila dňa 05.10.2014, kedy zavolala policajnú hliadku z dôvodu,

že žalobca sa jej vyhrážal a prenasledoval ju v dome. Okrem toho dodala, že žalobca si hospitalizáciu
na psychiatrickom oddelení vybavil dobrovoľne a zámerne dopredu . Žalobca si zámerne nenahlásil
nový trvalý pobyt, pretože mu to vyhovuje kvôli súdnym sporom. Poukázala na to, že rodinný dom
jej rodičia darovali ešte ako maloletej, voči žalobcovi sa správala slušne, vážila si ho, snažila sa mu
pomôcť, aj keď bol chorý. Žalobca si uvedené skutočnosti uvedené v návrhu na nariadenie predbežného

opatrenia zámerne vymyslel, aby dosiahol nariadenie predbežného opatrenia. Okrem toho na Okresnom
súde Nitra sú vedené pod sp. zn . 16C/73/2015 a 16C/74/2015 konania, predmetom ktorého je návrh
žalobcu voči nej a matke pre psychické týranie žalobcu. Záverom dodala, že si nevie predstaviť spoločné
spolužitie so žalobcom v spoločnej domácnosti.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne

potvrdiť. Uviedol, že býval v suteréne rodinného domu a žalovaná bývala s matkou na horných dvoch
poschodiach. Je nemožné, aby znepríjemňoval život žalovanej, ktorá býva na treťom poschodí, keďže
ako osoba s ťažkým zdravotným postihnutím by musel vynaložiť značné úsilie, aby vyšiel na tretie
poschodie. Vyjadrenia žalovanej považoval za účelové a nepodložené. Prispieval na náklady spojené s
užívanom rodinného domu, cca sumu 15.000 eur, ktorá suma bola dedičstvom po jeho otcovi, poskytol

matke žalovanej do januára 2015 , kedy bol deložovaný z rodinného domu. K vyhroteniu situácie dňa
05.10.2014 došlo v dôsledku toho, že žalobca oznámil žalovanej na základe jej odpovede k jeho výzve
na vrátenie 50% daru, že ide podať návrh na súd. Záverom dodal, že nevlastní žiadnu nehnuteľnosť a
preto si nemá kde nahlásiť trvalý pobyt , pretože všetky nehnuteľnosti vlastní matka žalovanej a to 3
rodinné domy v D. V., rodinný dom v W. K. a 1izbový byt vo M.. Napriek tomu, že informoval žalovanú

o svojom zdravotnom stave a blížiacich sa operáciách a prosil ju o poskytnutie ubytovania na čas
rekonvalenscencie, žalovaná nereagovala a naďalej zdržuje aj jeho osobné veci a hmotný majetok.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. 1 OSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP) prejednal

vec podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po prejednaní veci dospel k
záveru, že odvolanie nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je podľa § 219 ods.
1 OSP potrebné ako vecne správne potvrdiť.

Predmetom konania je návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia po začatí konania vo veci

samej.

Podľa § 102 ods. 1 OSP veta prvá ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov
alebo zabezpečiť dôkaz, pretože jeho obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa § 75 ods. 1 OSP predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o
predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.

Podľa § 76 ods. 1 písm. f) OSP predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi, najmä aby niečo

vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že definitívna ochrana ohrozených alebo porušených práv
a právom chránených záujmov je poskytnutá v konaní vo veci samej, ktorým sa spravidla konanie
končí. V určitých prípadoch je nevyhnutné poskytnúť týmto právam, resp. právom chránených záujmov,

ochranu pred začatím samotného konania alebo v čase počas rozhodovania vo veci. Uvedenému
účelu slúži predbežné opatrenie, ktoré možno charakterizovať ako dočasné opatrenie súdu, poskytujúce
ochranu ohrozeným či porušeným právnym pomerom účastníkov dovtedy, kým títo nepodajú návrh na
začatie konania, resp. kým súd svojím meritórnym rozhodnutím neposkytne ochranu definitívnu. I keď
rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nie je rozhodnutím vo veci samej, má pre

osoby dotknuté týmto súdnym rozhodnutím záväzné dôsledky.

Aby súd mohol vyhovieť návrhu na vydanie predbežného opatrenia, musí navrhovateľ osvedčiť aspoň
základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúťochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Okrem toho, navrhované predbežné opatrenie by
malo byť primerané zabezpečovanému nároku a musí byť prípustné. Predbežné rozhodnutie musí mať
vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania vo veci samej. Jeho účelom je

dočasná úprava pomerov účastníkov a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej
úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Z charakteru predbežného opatrenia
vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie
konečného rozhodnutia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom
označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno

spočíva výlučne na navrhovateľovi predbežného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky
náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Predbežné opatrenie však nemožno vydať iba
na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

Občiansky súdny poriadok upravuje dva zákonné dôvody pre vydanie predbežného opatrenia, a to
z dôvodu potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov a z dôvodu obavy, že by výkon súdneho
rozhodnutia bol ohrozený. Už v návrhu na vydanie predbežného opatrenia musí byť zrejmé, z
akého dôvodu má byť vlastne predbežné opatrenie nariadené, či týmto dôvodom má byť potreba
dočasnej úpravy pomerov alebo obava, že by výkon súdneho rozhodnutia (v prípade úspechu v

konaní vo veci samej) bol ohrozený. Ak žalobca odôvodňuje predbežné opatrenie potrebou dočasnej
úpravy pomerov (ako aj v tomto prípade), musí mať právny záujem na predbežnom opatrení, t.
j. musí osvedčiť potrebu dočasnej úpravy pomerov. Existencia a potreba právneho záujmu sa má
prejaviť predovšetkým v skúmaní procesných predpokladov opodstatnenosti takéhoto rozhodnutia súdu.
Nariadenie predbežného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu

právne vzťahy medzi účastníkmi, že tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, že dočasná úprava je
potrebná, že sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a že sa neprimeraným
spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou, po pripustení zmeny petitu uznesením zo dňa

22.03.2016 č.k. 8C/76/2014-133 domáhal určenia, že je podielovým spoluvlastníckom nehnuteľností
zapísaných v LV č. XXX pre kat.úz. M., okres Nitra, obec N., ako parc. č. 8/20, zastavané plochy a
nádvoria o výmere 800m2, parc.č. 8/23, zastavané plochy a nádvoria o výmere 160m2 a stavba na
parc.č. 8/23, rodinný dom súpisné č. XXX v rozsahu 1. Návrh odôvodnil tým, že býva v dome ,
ktorého vlastníkom je žalovaná, ktorý jej aj spolu s bývalou manželkou darovali darovacou zmluvou zo

dňa 14.08.2001. Uviedol, že výzvou zo dňa 26.08.2014 žiadal žalovanú o vrátenie daru v rozsahu je
spoluvlastníckeho podielu, t.j. v 1 pre hrubé porušenie dobrých mravov. Poukázal na to, že žalovaná mu
dňa 27.11.2014 zrušila trvalý pobyt, vymenila zámky na rodinnom dome, a vyhrážala sa mu, v dôsledku
čoho sa psychicky zrútil a bol od 21.01.2015 hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení v nemocnici.

Po začatí konania podaním zo dňa 29.03.2016 žalobca navrhol nariadiť predbežné opatrenie, ktorým by
súd uložil žalovanej strpieť právo žalobcu na bezplatné bývanie a užívanie nehnuteľností zapísaných v
LV č. XXX pre kat.úz. M. Q., okres N., obec N., ako parc. č. 8/20, zastavané plochy a nádvoria o výmere
800m2, parc.č. 8/23, zastavané plochy a nádvoria o výmere 160m2 a stavba na parc.č. 8/23, rodinný
dom súpisné č. XXX. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnil tým, že je ťažko zdravotne

postihnutý, pričom žalovaná mu zrušila trvalý pobyt v rodinnom dome a dňa 21.1.2015 ho deložovala.
Po vydeložovaní sa do domu nedostal, nemá kde bývať, nemá strechu nad hlavou a je bezdomovec.
V dôsledku psychickej tiaže spôsobenej konaním žalovanej a jej matky je pacientom psychiatrie. Z
uvedených dôvodov považoval za potrebné dočasne upraviť pomery a poskytnúť mu ochranu a zabrániť
tak nepriaznivým následkom vzniknutým v dôsledku konania žalovanej.

V prejednávanej veci sa teda žalobca domáha nariadenia predbežného opatrenia z dôvodu potreby
dočasnej úpravy pomerov účastníkov až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, v ktorej sa ako
predbežná otázka, či boli naplnené zákonné podmienky pre vrátenie daru v rozsahu spoluvlastníckeho
podielu žalobcu, ktorú otázku súd pri rozhodovaní o predbežnom opatrení nie je oprávnený riešiť.

Zmyslom predbežného opatrenia je dočasná úprava pomerov účastníkov konania, pričom musí byť
poskytnutá ochrana tomu, kto o vydanie predbežného opatrenia žiada, ako aj tomu, voči ktorému
predbežnéopatreniesmeruje.Ochranatoho,protikomumánavrhovanépredbežnéopatreniesmerovať,však nemôže dosiahnuť takej intenzity, aby prakticky znemožňovala ochranu oprávnených záujmov
druhej strany. Ide pritom o dočasné opatrenie, ktorého trvanie je obmedzené a ktoré môže byť na návrh
zrušené. Predbežným opatrením nie je prejudikovaný konečný výsledok sporu, ale ide o prostriedok,

ktorým sa zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny význam. Vyžaduje sa, aby
žalobca osvedčil súdu základné skutočnosti, teda sám nárok a osvedčil aj pravdepodobnosť možného
ohrozenia výkonu rozhodnutia. Samotný nárok nemusí byť teda preukázaný nepochybne. Súd je
preto tieto okolnosti v rámci konania o nariadení predbežného opatrenia povinný zvážiť a rozhodnúť,
pričom však pri rozhodovaní o predbežnom opatrení súd nie je povinný vykonávať dokazovanie ani

výsluchom účastníkov. Musí vychádzať zo skutočností, preukázaných alebo osvedčených žalobcom. Pri
osvedčovaní nároku nie je potrebné dbať na formálne požiadavky, inak platné pre dokazovanie, vrátane
požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla vyjadriť k obsahu listín, ovplyvňujúcich úsudok súdu o
splnení predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13.
decembra 2012, sp. zn. 5 Obdo 33/2012).

Rozhodovanie a rozhodnutie o návrhu na predbežné opatrenie možno predovšetkým považovať za
súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (II. ÚS 222/04, II. ÚS 37/00, II. ÚS 46/00). Predpokladom pre záver o
porušení základných práv a slobôd je však také porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné
činnosťou všeobecného súdu pred začatím konania alebo v konaní o veci samej (§ 74 a nasl. a §

102 OSP), resp. ktoré nemožno napraviť procesnými prostriedkami, ktoré sú obsiahnuté v Občianskom
súdnom poriadku v spojitosti s predbežnými opatreniami. Nariadenie predbežného opatrenia podľa
názoru ústavného súdu nevylučuje, aby všeobecný súd poskytol v konečnom dôsledku ochranu právam,
ktorých porušenie sa namieta. Účastník konania je zároveň tiež oprávnený navrhnúť (domáhať sa)
zrušenie predbežného opatrenia, ak podľa jeho názoru pominuli alebo vôbec neexistovali dôvody jeho

nariadenia. Táto možnosť vyplýva priamo zo zákona [§ 77 ods. 2 OSP (I. ÚS 148/03, I. ÚS 102/05, II.
ÚS 159/09)] (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10. 11. 2011, č. k. IV. ÚS 488/2011-18).

Pre oblasť občianskoprávnych a ďalších vzťahov, do ktorých vstupujú fyzické a právnické osoby, právny
poriadokposkytujepredovšetkýmsúdnuochranuprávaoprávnenýchzáujmov;ažnacelkomvýnimočné

situácie, neumožňuje svojpomocné realizovanie práva, a to ani v tom prípade, ak je právo oprávnenej
osoby celkom nesporné. Spôsob, ako sa domôcť spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov
v uvedených vzťahoch, upravujú ustanovenia OSP, ktorý je najvšeobecnejším predpisom upravujúcim
občianskoprávne vzťahy. Práve v situácii, keď nie je zrejmé, kedy bude sporný vzťah účastníkov
vyriešený konečným rozhodnutím súdu, je potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov, spravidla,

najnaliehavejšia.

K charakteru predbežného opatrenia okrem iného patrí aj jeho dočasnosť, pričom zásah do práv
dotknutého účastníka musí byť primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom
chránených záujmov, rovnako musí byť primeraná aj eventuálna ujma, ktorá vznikla dotknutému

účastníkovi.

Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne posúdil návrh na nariadenie predbežného
opatrenia v zmysle splnenia zákonných podmienok pre jeho vydanie, pretože žalobca osvedčil potrebu
dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania. Návrh na vydanie predbežného opatrenia zdôvodnil

tým, že žalovaná mu neumožňuje bývať v rodinnom dome, ktorý spolu s jeho bývalou manželkou
daroval žalovanej a kde býval až do 21.01.2015, kedy mu bol odopretý vstup do rodinného domu a
ešte predtým dňa 27.11.2014 mu bol žalovanou zrušený trvalý pobyt. Žalobca vyzval žalovanú na
vrátenie daru v rozsahu jeho podielu z dôvodu , že žalovaná svojím konaním hrubo porušuje dobré
mravy, prestala sa s ním rozprávať, pohŕda ním, nezaujíma sa o jeho zdravotný stav, neposkytla

mu pomoc v chorobe, vymenila zámky na rodinnom dome a niekoľkokrát ho nechala vymknutého,
vyhrážala sa zrušením trvalého pobytu a aj to zrealizovala, zadržiava jeho písomnosti, osobné veci,
zdravotné pomôcky a finančné prostriedky. Žalobca v konaní osvedčil skutočnosť, že žalovanej daroval
spornú nehnuteľnosť a osvedčil aj to, že písomne vyzval žalovanú na vrátenie daru. Zároveň odvolací
súd vychádzal z toho, že v konaní neboli aspoň osvedčené tvrdenia žalovanej v tom, že žalobca má

možnosť bývať v inej nehnuteľnosti a tiež v tom, že správanie žalobcu žalovanú ohrozuje. Odvolací
súd tiež zohľadnil skutočnosť, že žalobca sa dobrovoľne z nehnuteľnosti neodsťahoval a túto užíval ako
svoje trvalé bývanie. Keďže žalobca nemá primeraným spôsobom vyriešenú bytovú otázku je aj podľa
názoru odvolacieho súdu potrebné až do ukončenia tohto sporu umožniť žalobcovi bývanie a užívanienehnuteľností zapísaných v LV č. XXX pre kat.úz. M. s tým, že žalovaná je povinná tento dočasný
stav strpieť. Ohľadne námietok žalovanej v odvolaní, odvolací súd dodáva, že tieto budú predmetom
dokazovania vo veci samej, v rámci ktorého sa bude riešiť otázka týkajúca sa toho, či žalovaná svojím

správaním hrubo porušila dobré mravy a teda či sú splnené zákonné podmienky na vrátenie daru.

Vzhľadom na uvedené, odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP
potvrdil.

O trovách predbežného opatrenia rozhodne súd v rámci rozhodnutia o trovách konania vo veci samej
(§ 145 OSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.