Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 15, 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 16C/37/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716202580
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5716202580.1

Rozhodnutie

Okresný súd Martin v konaní pred samosudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci navrhovateľa:
EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803 so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne
zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843 so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti
odporcovi: A. V., W.. XX.XX.XXXX, Q. XX/XX, XXX XX M. M., v konaní o zaplatenie 402,29 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 70,35 eura s úrokom z omeškania vo výške
8,75% ročne zo sumy 70,35 eura od 26.3.2013 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Súd návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie 331,94 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne
od 26.12.2013 do zaplatenia z a m i e t a.

III. Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 9.03.2016, sa navrhovateľ domáhal, aby súd vydal platobný
rozkaz, v ktorom by uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 402,29 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 70,35 eur od 26.03.2013 do zaplatenia, s úrokom z

omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 331,94 eur od 26.12.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy
konania vo výške 24,- euro a trovy právneho zastúpenia vo výške 92,32 eur.

Návrh odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa - Slovak Telekom, a.s. uzatvoril dňa
19.10.2004 s odporcom Zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytnutie telekomunikačných

služieb v zmysle zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronický komunikáciách. Na základe Zmluvy právny
predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi telekomunikačné služby a odporca sa zaviazal za
poskytnuté telekomunikačné služby zaplatiť cenu stanovenú v Zmluve a v Cenníku. Právny predchodca
navrhovateľa vyúčtoval odporcovi, v súlade s platnými cenovými podmienkami, cenu za poskytnuté
telekomunikačné služby a vystavil odporcovi vyúčtovaciu faktúru. Vzhľadom na to, že odporca za
poskytnuté a vyúčtované služby nezaplatil, čím porušil svoj zmluvný záväzok, navrhovateľ si v žalobnom

návrhu uplatnil aj nárok na zmluvnú pokutu. Odporca za poskytnuté a vyúčtované služby nezaplatil.

Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s.
ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom dňa 20.11.2014 bola pohľadávka voči odporcovi
postúpená na navrhovateľa.

Na pojednávanie konané dňa 15.06.2016 sa žiaden z účastníkov nedostavil. Právny zástupca
navrhovateľa požiadal o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní podaním zo dňa 09.06.2016,doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.06.2016. Odporkyňa svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila
písomným podaním zo dňa 7.06.2016, doručeným súdu dňa 14.06.2016.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so Zmluvou o pripojení zo dňa 19.10.2014, Zmluvou

o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 a prílohou k tejto zmluve, všeobecnými obchodnými
podmienkami, faktúrou č. 7302614443 a faktúrou č. 7313075600 a zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 19.10.2004 právny predchodca navrhovateľa a odporca uzatvorili, podľa zákona č. 610/2003
Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len zákon o elektronických komunikáciách), Zmluvu o
pripojení (ďalej len "Zmluva"), predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle

tohto zákona za podmienok stanovených v Zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach.
Odporkyňa sa v Zmluve zaviazala riadne a včas platiť cenu poskytnutých služieb podľa zvoleného
programu a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so Zmluvou a všeobecnými obchodnými podmienkami,
platným cenníkom a dodatkom k Zmluve. Právny predchodca navrhovateľa vyúčtoval odporkyni cenu
za poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s platnými cenovými podmienkami a vystavil odporkyni
vyúčtovacie faktúry, a to faktúru č. 7302614443 vystavenú dňa 8.3.2013 na sumu 79,22 euro splatnú

dňa 25.03.2013 a faktúru č. 7313075600 vystavenú dňa 8.12.2013 na sumu 331,94 eur, splatnú dňa
25.12.2013.
Dňa 20.11.2014 uzatvorili právny predchodca navrhovateľa a navrhovateľ Zmluvu o postúpení
pohľadávok, predmetom ktorej bola aj postúpenie pohľadávky voči odporcovi.
V súvislosti so žalovaným nárokom v časti týkajúcej sa sumy 70,35 eur vyhotovil pôvodný veriteľ

odporcovi dňa 8.3.2013 faktúru S. splatnú dňa 25.03.2013
Z návrhu navrhovateľa súd zistil, že odporca vyúčtované sumy za služby v uvedenej faktúre pôvodnému
veriteľovi a následne ani navrhovateľovi nezaplatil. Súd preto navrhovateľovi žalovaný nárok v časti
týkajúcej sa sumy 70,35 eur ako dôvodný priznal. Súd priznal navrhovateľovi aj nárok na úrok z
omeškania, ktorý si uplatnil vo výške 8,75% ročne zo sumy 70,35 eur od 26.03.2013 do zaplatenia,

pretože nahliadnutím do prehľadu základných úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky súd zistil,
že k uvedenému dňu bola platná úroková sadzba vo výške 0,75 % (ktorej zvýšenie o 8 percentuálnych
bodov na základe § 3 ods. 1 nariadenia vlády č.87/1995 Z.z. predstavuje 8,75 % ročne).
Súd priznal navrhovateľovi nárok na úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej - ktorej
faktúry.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách má podnik právo na zaplatenie
ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch
mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách účastník je povinný platiť cenu za
poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povahy služby umožňuje, až
na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 4 ods. 8 zákona o elektronických komunikáciách, podnikom na účely tohto zákona je

každá osoba, ktorá je oprávnená poskytovať sieť, službu alebo sieť a službu v oblasti elektronických
komunikácií bez ohľadu na právnu formu a spôsob financovania.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 v spojení vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V súvislosti so žalovaným nárokom v časti týkajúcej sa sumy 331,94 eur vyhotovil pôvodný veriteľ
odporcovi dňa 8.12.2013 faktúru č. 7313075600 splatnú dňa 25.12.2013, v ktorej si navrhovateľ uplatnil
nárok na zmluvnú pokutu vo výške 331,94 eur.

Predmetný zmluvný vzťah vzniknutý medzi pôvodným veriteľom a odporcom na základe uvedenej
zmluvy je vzťahom spotrebiteľským podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Základným princípom
spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku v neprospech spotrebiteľa.Generálny zákaz použitia neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách v
neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky, obsahuje
ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka, ktoré má kogentný charakter. Pri uvedenom zákaze sa

vychádza z prezumpcie, že v spotrebiteľských zmluvách často vystupujú nerovné subjekty, kde práve
spotrebitelia sú v postavení slabšej zmluvnej strany, ktorej je potrebné poskytnúť ochranu proti "zneužitiu
právomoci zo strany dodávateľa, najmä proti jednostranným štandardným zmluvám a neprimeranému
popretiu ich základných práv v zmluvách" (Smernica Rady 93/13/EHS). Neprijateľnosť zmluvnej
podmienky - dojednania o zmluvnej pokute spôsobuje jeho neplatnosť, a to od počiatku, v dôsledku čoho

nenastávajú predpokladané právne účinky takéhoto dojednania.

Zmluvná podmienka dojednaná vo Všeobecných podmienkach Zmluvy v časti IV Cena, platobné
podmienky a tarifovanie bod 9 týkajúci sa zmluvnej pokuty je pre rozpor s § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka neplatná a z toho dôvodu neprijateľná, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech odporcu ako spotrebiteľa a súčasne predmetná zmluvná

podmienka nebola s odporcom dojednaná individuálne.
Zo všeobecných obchodných podmienok Zmluvy vyplýva oprávnenie veriteľa účtovať zmluvnú pokutu
za nedodržanie doby splatnosti uvedenej na faktúre vo výške uvedenej v Tarife veriteľa. Na druhej strane
však nebola dohodnutá žiadna zmluvná pokuta v prospech odporcu pre nedodržanie akejkoľvek (alebo
čo i len jednej) zmluvnej povinnosti zo strany pôvodného veriteľa. Súd má za to, že práve uvedené

skutočnostispôsobilinerovnováhuvpredmetnomspotrebiteľskomvzťahu,atýmajneprijateľnosťtakejto
zmluvnej podmienky a jej súčasnú neplatnosť, nakoľko nie je možné akceptovať stav, v rámci ktorého
jedna zo zmluvných strán (dodávateľ) zneužíva svoje postavenie na to, že diktuje zmluvné podmienky,
ktoré druhá strana (spotrebiteľ) buď bezvýhradne príjme alebo s ním dodávateľ zmluvu neuzavrie.

Dojednanie o zmluvnej pokute nachádzajúce sa vo všeobecných obchodných podmienkach Zmluvy
nie je možné označiť ani za zmluvnú podmienku individuálne dohodnutú, pričom súd poukazuje na
ustanovenie § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a tiež na článok 3 Smernice Rady 93/13/EHS. Podľa
označených ustanovení sa podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola dodávateľom
navrhnutá vopred, spotrebiteľ sa s ňou oboznámil až pred podpisom zmluvy, pričom nemohol ovplyvniť

podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Existenciu
vopred pripravovaných formulárových (typových) zmlúv o poskytovaní rôznych programov služieb
zo strany pôvodného veriteľa obsahujúcich obdobnú zmluvnú podmienku, ktorá nebola individuálne
dojednanásospotrebiteľom,zistilsúdzveľkéhomnožstvasporovvedenýchnavrhovateľomnatunajšom
súde (v pozícii právneho nástupcu pôvodného veriteľa: Slovak Telekom, a.s.). Zmluvy o poskytovaní

služby, prípadne Zmluvy o pripojení obsahujúce ustanovenia o zmluvnej pokute, sa svojím obsahom
navzájomlíšialenvúdajochospotrebiteľovi,aktivovanýchslužbách,cenáchzaprogramslužiebanájom
koncového zariadenia a dobe viazanosti.
Vzhľadomnavšetkyuvedenéskutočnostisúddospelkzáveru,ženavrhovateľnemáprávonazaplatenie
zmluvnej pokuty vo výške 331,94 eur vrátane prináležiacich úrokov z omeškania, keďže ju uplatnil na

základe neprijateľnej zmluvnej podmienky. Z uvedeného dôvodu preto súd návrh navrhovateľa v tejto
časti zamietol.

Právnemu zástupcovi navrhovateľa súd, pred prvým pojednávaním vo veci, písomne oznámil, že jeho
návrhu v časti uplatnenia zmluvnej pokuty vo výške 331,94 eur vrátane príslušenstva nevyhovuje,

nakoľko ide o zmluvnú pokutu, ktorej dojednanie bolo vyhlásené za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Právny zástupca navrhovateľa na oznámenie súdu neodpovedal.

Súd len pre úplnosť uvádza, že nijako nepopiera význam zmluvnej pokuty a dohody o nej, avšak
poukazuje na to, že treba mať na zreteli aj na skutočný zmysel a cieľ zmluvnej pokuty ako inštitútu

súkromného práva zvlášť pri osobitne chránených spotrebiteľských vzťahoch na strane spotrebiteľa.
Taktiež treba mať na zreteli, že osobitné ustanovenia o ochrane spotrebiteľa v Občianskom zákonníku
majú prednosť pred všeobecnými ustanoveniami tej časti zákona, ktorá upravuje záväzkové právo.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
stanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.

Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto
ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka").
To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti
ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným

spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť

primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa § 54 ods. 1, prvá veta Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

Podľa 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa článku 3 odsek 1. Smernice Rady 93/13/EHS, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutásapovažujezanekalúaknapriekpožiadavkedôvery,spôsobíznačnúnerovnováhuvprávach

a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľačlánku3odsek2.,prvávetaSmerniceRady93/13/EHS,podmienkasanepovažujezaindividuálne
dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky,
najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa na zmluvnú pokutu vo výške 331,94 eur, súd považuje tento nárok za
nedôvodný, nakoľko navrhovateľ v konaní nepreukázal, že s odporcom zmluvne dojednal predmetné
pokuty. V zmluve sa dojednanie o týchto zmluvných pokutách nenachádza. Zmluva obsahuje len
ustanovenie o tom, že jej neoddeliteľnou súčasťou sú, okrem iného, aj všeobecné obchodné podmienky

(v ktorých sa tieto pokuty nachádzajú), čo súd nepovažuje za platné písomné dojednanie zmluvnej
pokuty. Ide len o jednostranné určenie zmluvnej pokuty zo strany poskytovateľa služby, ktoré spotrebiteľ
nepodpísal, ani nemal možnosť ovplyvniť.

Vzhľadomnauvedenéskutočnostisúdpretožalovanýnároknavrhovateľavčastitýkajúcejsazmluvných

pokút vo výške 331,94 eur, vrátane prináležiaceho príslušenstva, ako nedôvodný zamietol.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.Podľa § 79 ods. 2 O.s.p. navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva,
okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.

Podľa § 120 ods. 1, prvá veta O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné
skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou účastníkov konania. Účastník má teda
povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha toho

účastníka, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom
tvrdená, bola v konaní preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Dôkazným bremenom
sa teda rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané jeho
tvrdenia; dôsledkom jeho neunesenia je účastníkov procesný neúspech. Účelom tohto procesného
nástrojajeumožniťsúdurozhodnúťovecisamejajvtakýchprípadoch,kedyurčitáskutočnosťvýznamná
podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola preukázaná, t.j. kedy výsledky hodnotenia dôkazov

neumožňujú súdu prijať záver ani o existencii tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť nenastala.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa§151ods.2O.s.p.akúčastníkvlehotepodľaodseku1trovynevyčísli,súdmupriznánáhradutrov
konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak

takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov
konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého
ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že

žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Odporcovi súd náhradu trov konania v zmysle § 151 ods. 1 prvá veta v spojení s § 151 ods. 2 O.s.p.
nepriznal, pretože odporca si trovy v tomto konaní neuplatnil a zo súdneho spisu ku dňu vyhlásenia
rozhodnutia žiadne trovy konania v jeho prospech nevyplývali. Odporcovi by inak vznikol nárok na

náhradu trov konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p., pretože vo veci mal úspech čiastočný.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v
Žiline prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.Ak si odporca dobrovoľne nesplní povinnosti uložené týmto rozhodnutím, má navrhovateľ možnosť
domáhať sa svojich nárokov proti odporcovi prostredníctvom exekúcie.