Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 30, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/788/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110219502
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7110219502.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcov 1/ O. T., nar. XX.X.XXXX, bytom N., N. XX, 2/ O. J., nar.
X.X.XXXX, bytom J., U. XX, 3/ Q. C., nar. XX.X.XXXX, bytom J., U. X, 4/ K. J., nar. XX.X.XXXX, bytom
J., U. X, žalobcovia v 2. a 4. rade zastúpení Advokátskou kanceláriou Hudzík-Novysedlák Partners,
v.o.s., so sídlom v Poprade, Mnoheľova 830/15, 5/ Ľ. N., nar. XX.X.XXXX, bytom K. R. D., I. XX proti
žalovaným 1/ X.. K. W., nar. X.XX.XXXX, bytom J., D. X, 2/ X.. U. T., nar. XX.X.XXXX, bytom J., I.

XX, obom zastúpeným JUDr. Danicou Holováčovou, advokátkou advokátskej kancelárie so sídlom v
Košiciach, Poštová 14, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov v 2. až 4. rade proti uzneseniu
Okresného súdu Košice I zo dňa 9.6.2014 č.k. 35C/230/2010-188 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách konania medzi žalobcami v 2. až 4. rade a žalovanými.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zaviazal žalobcov v 2. až 4. rade spoločne a nerozdielne
nahradiť žalovaným 1. a v 2. rade trovy konania vo výške 3 599,16 eur a to k rukám ich právnej
zástupkyne JUDr. Danice Holováčovej do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Žalovaným v 1. a 2. rade
náhradu trov konania voči žalobcom v 1. a 5. rade nepriznal. Žalobcom v 2. a 3. rade nepriznal právo
na náhradu trov odvolacieho konania.

Uznesenie odôvodnil súd prvého stupňa tým, že žalobcovia v 1. až 4. rade sa žalobou vo veci samej
domáhali určenia, že vlastníkom pozemkov registra C a to parciel č. XXXX, XXXX, XXXX O. XXXX, kat.
územia I. K. V. J.X. - I. je Slovenská republika v správe Slovenského pozemkového fondu. Prípadne
žiadali vyhovieť alternatívnemu návrhu tak, že súd nahradzuje prejav vôle žalovaných uzatvoriť so
žalobcami kúpnu zmluvu na označené pozemky. Súd prvého stupňa konštatoval, že o tomto nároku

žalobcov rozhodol rozsudkom zo dňa 20.10.2011 tak, že konanie o určenie vlastníckeho práva k parcele
č. XXXX - záhrady o výmere 1 433 m2, ako aj konanie o nároku na nahradenie prejavu vôle vo vzťahu
k tejto parcele zastavil a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Rozhodnutie o trovách konania založil
na ust. § 151 ods. 2 O.s.p. s poukazom na záver o tom, že žalovaní v zákonnej lehote 3 pracovných
dní od vyhlásenia rozhodnutia nevyčíslili trovy právneho zastúpenia a iné trovy zo spisu nevyplývali.
Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 19.6.2013 potvrdil tento rozsudok vo výroku o zamietnutí

žaloby a zrušil rozsudok vo výroku o trovách konania. Rozhodnutie o trovách odôvodnil tým, že žalovaní
predložením písomného podania opatreného podacou pečiatkou súdu preukázali, že trovy konania
vyčíslili 24.10.2011 a takto preukázali nesprávnosť záveru súdu prvého stupňa v tejto otázke.

Na základe toho súd prvého stupňa napadnutým uznesením opätovne rozhodol o trovách konania,
pričom konštatoval, že z dedičského spisu 23D 374/2012 zistil, že pôvodný žalobca v 1. rade S. W.

zomrel dňa XX.X.XXXX a z osvedčenia o dedičstve po ňom zistil, že dedičmi zo zákona sú dcéryporučiteľa O. T. O. Ľ. N.. Konštatoval preto, že s týmito dedičkami bude v konaní pokračovať a to s O.
T. ako žalobkyňou v 1. rade a Ľ.B. N. ako žalobkyňou v 5. rade.

Rozhodnutie o trovách prvostupňového konania založil na ust. § 146 ods. 2 vety prvej O.s.p. v časti vo
vzťahu k žalobkyni v 4. rade, ktorá svoju žalobu zobrala v celom rozsahu späť a vo vzťahu k žalobcom v
2. a 3. rade založil rozhodnutie o trovách na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na úspech žalovaných
v konaní zaviazal týchto žalobcov k náhrade trov konania. Konštatoval, že tieto trovy spočívajú v trovách
právneho zastúpenia, a to z titulu odmeny za 5 úkonov právnej služby podľa § 10 ods. 1, 2 vyhlášky č.

655/2004 Z.z., pričom vychádzal z ceny predmetu konania ako ceny sporných nehnuteľností vo výške
16,25 eur/m2, vychádzajúc z kúpnej zmluvy zo dňa 15.4.2009. Takto vyčíslil výšku odmeny za 1 úkon
právnej pomoci na 592,53 eur, ktorú znížil o 50% podľa § 13 ods. 2 vyhlášky, keďže išlo o zastupovanie
viacerých osôb, teda na sumu 296,26 eur s pripočítaním paušálnych náhrad vo výške 36,65 eur a DPH
vovýške599,86eurvyčíslilvýškutrovkonaniažalovanýchnasumu3599,16eur.Vdôvodochuznesenia
uviedol, že nepriznal žalovaným náhradu trov konania voči žalobkyni v 1. rade a žalobkyni v 2. rade

(správne žalobkyni v 5. rade), keďže mal za to, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce
v tom, že tieto žalobkyne vstúpili do konania po smrti svojho právneho predchodcu, pôvodného žalobcu
v 1. rade a teda mal za to, že títo nedali príčinu na vedenie konania a v dedičskom konaní nadobudli
po poručiteľovi majetok nepatrnej hodnoty.

Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania založil na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcom v 2. a 3. rade
nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania s poukazom na ich neúspech v odvolacom konaní
a žalovaní si tento nárok v odvolacom konaní neuplatnili.

Protiuzneseniupodalivčasodvolaniežalobcoviav2.až4.rade.Títožiadalizmeniťuznesenievovýroku,

ktorým boli zaviazaní nahradiť žalovaným trovy konania vo výške 3 599,16 eur tak, aby žalovaným
bola táto náhrada priznaná v súlade s ust. § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., resp. aby týmto
nebola priznaná žiadna náhrada trov z dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 150 O.s.p. Svoje
odvolanie zakladali na ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., teda na tvrdení, že rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia. V odvolaní uviedli, že majú za to, že súd prvého stupňa pochybil,

keď za základ predmetu konania zobral cenu sporných nehnuteľností vo výške 16,25 eur/m2 a z nej
vychádzal pri určení hodnoty odmeny za 1 úkon právnej služby. Sú toho názoru, že predmetom konania
nebola vec, resp. pohľadávka oceniteľná konkrétnou sumou, ale určenie vlastníckeho práva, t.j. konanie,
kde hodnotu nie je možné určiť. Majú preto za to, že súd mal svoje rozhodnutie o trovách konania založiť
na ust. § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej

služby mala byť vo výške 1/13 výpočtového základu, čo pre rok 2010 predstavuje sumu 55,49 eur.
Ďalej uviedli, že stanovenie hodnoty veci taktiež nekorešponduje s cenou podľa znaleckého posudku
č. 50/1999, v ktorom bola cena za jednotlivé parcely uvedená v nižšej sume. Súčasne poukázali na to,
že Slovenský pozemkový fond odpredáva záhrady v danej lokalite za cenu 5,70 eur/m2. Za pochybenie
súdu prvého stupňa považujú skutočnosť, že tento nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa v

zmysle § 150 O.s.p., ktoré odôvodňujú nepriznanie náhrady trov konania žalovaným. Tieto dôvody
spočívajú jednak v nepriaznivých osobných a majetkových pomeroch žalobcov v 2. až 4. rade, ktoré
sú osobami vyššieho veku na dôchodku s nízkymi príjmami, nevlastnia žiaden nehnuteľný majetok a
ani hnuteľný majetok väčšej hodnoty a títo zo svojich nízkych príjmov musia uhrádzať všetky náklady
na uspokojenie základných životných potrieb. Uviedli, že žalobkyňa v 2. rade má dôchodok vo výške

436,20 eur, z ktorých hradí všetky svoje životné potreby. Dôvody hodné osobitného zreteľa vidia aj v
samotnom predmete a priebehu konania, keďže žalobcovia pozemky, ktoré sú predmetom konania dlhé
roky užívali a nezískali ich do vlastníctva iba pre pochybenie správcu konkurznej podstaty právneho
predchodcu žalovaných. Majú teda za to, že v ich prípade nešlo o svojvoľné uplatňovanie práva, v konaní
riadne aktívne vystupovali a plnili si svoje procesné povinnosti. Náhrada trov konania z ich strany sa

javí ako tvrdé a neprimerané opatrenie zasahujúce do ich majetkovej sféry, ktoré ohrozuje ich celkové
majetkové pomery.

K odvolaniu žalobcov sa vyjadrili žalovaní. Títo žiadali napadnutý výrok o trovách konania ako správny
potvrdiť. Nepovažovali za dôvodnú odvolaciu námietku žalobcov, v ktorej títo napádali spôsob výpočtu

odmeny za 1 úkon právnej služby, a to postupom podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Majú za
to, že za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorých
vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu. Súd preto postupoval
správne, ak pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z hodnoty nehnuteľností, ktoré boli predmetomkonania a nie z neurčitej hodnoty sporu. Poukázali na to, že rovnakým spôsobom rozhodol o trovách
konania súd aj v inej obdobnej veci vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp.zn. 1Co/364/2011.
Obdobnú sumu súd v tomto konaní hodnotil ako reálnu tržnú cenu a žalobcovia v teraz prebiehajúcom

konaní uviedli, že cena zastavaných pozemkov bola a bude podstatne vyššia, žalobcovia však nemajú
z tohto obdobia iný podklad na stanovenie ceny pozemkov. Zároveň žiadali priznať náhradu trov
odvolacieho konania.

Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o trovách konania medzi

žalobcami v 2. až 4. rade a žalovanými, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1,
3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a na základe
toho dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné. Súd prvého stupňa založil rozhodnutie o
trovách konania medzi žalobcami v 2. až 4. rade a žalovanými na základe správneho právneho predpisu,
správne ustálil aj tarifnú hodnotu predmetu sporu a správne vyčíslil aj výšku odmeny za právnu službu.

Odvolací súd sa zhoduje aj s dôvodmi prvostupňového uznesenia vo vzťahu k napadnutému výroku a
preto sa v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. obmedzuje na konštatovanie správnosti týchto dôvodov a
iba vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcov k týmto považuje za potrebné dodať:

Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú odvolaciu námietku žalobcov, v ktorej sa títo domáhali výpočtu

odmeny za 1 úkon právnej služby podľa ust. § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Otázka odmeny
advokáta v konaní o určenie vlastníckeho práva bola predmetom rozhodovania Ústavného súdu SR a
tento zaujal právny názor, že z ust. § 9 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vyplýva, že základná sadzba
tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu, alebo práva. Podľa § 10 ods.
2 cit. vyhlášky ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia

alebo cena veci, alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej
služby. Základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby je 1/13 výpočtového základu iba
v prípade, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len
z nepomernými ťažkosťami (§ 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky). Z uvedeného gramatického logického a
systematického posúdenia ustanovenia vyhlášky č. 655/2004 Z.z. možno vyvodiť záver, že pokiaľ je vec,

právo alebo plnenie, ktoré je predmetom daného súdneho sporu peniazmi oceniteľné, potom sa táto
čiastka považuje za základ pre tarifnú hodnotu, a to aj vo veciach určenia vlastníckeho práva k tejto
veci, pretože citovaný právny predpis dôsledne rozlišuje situácie náhrady trov konania, kedy predmet
právneho úkonu, o ktorom vlastníctve sa rozhoduje je peniazmi oceniteľný a kedy nie. Preto nie je možné
vychádzať z názoru, že daná situácia nie je právom regulovaná a že vždy, keď je predmetom konania

určenie vlastníckeho práva k veci, nemožno tento predmet konania peniazmi oceniť z hľadiska tarifnej
odmeny podobne, ako je to pri vyrubovaní súdneho poplatku za určovací návrh na začatie konania podľa
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Inými slovami, explicitná úprava § 9 ods. 1 vyhlášky č.
655/2004 Z.z. vylučuje použitie § 11 ods. 1 písm. a/ cit. vyhlášky a rovnako aj príslušných ustanovení
zákona o súdnych poplatkoch (nález Ústavného súdu SR I.ÚS 119/2012-24).

Odvolací súd rešpektujúc citovaný právny názor Ústavného súdu má za to, že súd prvého stupňa
správne vyčíslil výšku odmeny za jednotlivé úkony právnej služby advokátom, vychádzajúc z tarifnej
hodnoty veci, teda z ceny sporných nehnuteľností.

Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj odvolaciu námietku žalobcov, ktorou títo namietali súdom
ustálenúhodnotupredmetukonaniaspoukazomnato,žetentonevychádzalzjejcenypodľaznaleckého
posudku z roku 1999. Vzhľadom na značný časový odstup nemožno už považovať cenu určenú v tomto
znaleckom posudku za aktuálnu v čase rozhodovania o trovách konania. Z hľadiska časového preto
treba považovať za aktuálnejšiu cenu vychádzajúcu z kúpnej zmluvy zo dňa 15.4.2009, ktorá zjavne

predstavuje trhovú hodnotu tejto nehnuteľnosti v uvedenom čase. Na takomto závere nemení nič ani
tvrdenie žalobcov v odvolaní, že v súčasnosti odpredáva Slovenský pozemkový fond záhrady v danej
lokalite za cenu 5,70 eur/m2. Žalobcovia totiž na uvedené tvrdenie neoznačili žiadne dôkazy a ani sa o
takejto hodnote predmetu konania pred súdom prvého stupňa nikdy nezmienili.

Nedôvodnou je aj odvolacia námietka, v ktorej žalovaní poukazujú na potrebu aplikovania ust. § 150
O.s.p. o trovách konania. Z dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ako aj z jeho výroku je totiž zrejmé, že
toto ustanovenie súd prvého stupňa aplikoval vo vzťahu k zodpovednosti za trovy konania žalobkyne v
1. rade, ako aj žalobkyne v 4. rade (napriek tomu, že zjavne nesprávne označil namiesto žalobkyne v 4.rade, žalobkyňu v 2. rade). U týchto žalobkýň prihliadol na okolnosti veci a napriek úspechu žalovaných
nepriznal im náhradu trov konania vo vzťahu k týmto žalobkyniam. Je teda zrejmé, že súd prvého
stupňa sa vyporiadaval aj s dôvodmi hodnými osobitného zreteľa pre mimoriadne nepriznanie náhrady

trov konania, avšak vo vzťahu k žalobkyniam v 2. až 4. rade takéto dôvody nezistil. Odvolací súd má
za to, že tieto žalobkyne pred súdom prvého stupňa neprezentovali žiadne skutočnosti, z ktorých by
vyplývala dôvodnosť aplikácie tohto ustanovenia na ich prípadnú zodpovednosť za trovy konania. Jej
aktuálnosť nevyplýva ani z pripojených listinných dôkazov, ktoré žalobcovia pripojili k odvolaniu, keďže
tieto nepreukazujú ich celkové nepriaznivé osobné, majetkové a zárobkové pomery, a preto odvolací

súd považuje napadnutý výrok uznesenia súdu prvého stupňa o trovách konania medzi žalobcami v 2.
až 4. rade a žalovanými za správny a takto ho podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovaní boli v
odvolacom konaní úspešní, preto im patrí náhrada trov konania. Tieto trovy konania však žalovaní
nevyčíslilivlehotepodľaust.§151ods.1O.s.p.,pretoodvolacísúdžalovanýmnáhradutrovodvolacieho

konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.