Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 31, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/16/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814207058
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7814207058.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu

JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v právnej veci žalobcu: D. L. K., a.s. R. XXXX/
XXX, S., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanej G. C. nar. XX.X.lXXX, bytom A. XXXX/XX, Q., o zaplatenie
91,87 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 9C/248/2014-38 zo
16.9.2014 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 0,63 eur s 5,15%
ročným úrokom z omeškania od 11.9.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a

žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Zároveň vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým
by súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 91,87 eur s príslušenstvom. Žalobca (ako veriteľ) uzatvoril
so žalovanou (ako dlžníkom) 2.2.2011 Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol

žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 272,30 eur. Žalovaná sa zaviazala peňažné prostriedky vrátiť v
18pravidelnýchmesačnýchsplátkachpo20,23eur.Keďžesažalovanádostaladoomeškaniasúhradou
svojho záväzku, bola žalobcom vyzvaná 28.8.2012 k splateniu celého zostatku úveru, ktorý pozostával z
nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky, zmluvnej pokuty a zo zosplatnených budúcich splátok.

Súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania (listinnými dôkazmi - úverovou zmluvou, úverovými

zmluvnými podmienkami spoločnosti D. K., a.s., výzvou k splateniu celého úveru, poštovým podacím
hárkom, výpisom čerpania splátok a úhrad) zistil, že úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania
je spotrebiteľskou zmluvou a neriadi sa režimom Obchodného zákonníka. Zmluva však neobsahuje
náležitosti vyžadované v zmysle § 9 ods. 2 písm.k/ zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
t.j. sumu, počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov, preto v dôsledku absencie týchto údajov
súd považoval úver za bezúročný a bez poplatkov. Ďalej konštatoval, že žalovaná na základe úverovej
zmluvy čerpala finančné prostriedky v celovej výške 272,30 eur a na úhradu úveru zaplatila 271,67 eur,

čiže neuhradený zostatok súd vyčíslil vo výške 0,63 eur.Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia (§ 200ea ods. 1, § 115a ods. 2
O.s.p.,§52ods.1,2,3,4,§53ods.1Občianskehozákonníka,§9ods.1,2a§11ods.1zák.č.129/2010
Zb. o spotrebiteľských úveroch) súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia.

O trovách konania rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 2 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd zmenil
napadnutý rozsudok a žalobe v celom rozsahu vyhovel, resp. aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm.d) O.s.p.); že rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm.f) O.s.p.); že súd prvého stupňa
nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne

zistil skutkový stav a účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 205
ods. 2 písm.a) O.s.p. v spojitosti s § 221 ods. 1 písm.h) a f) O.s.p.) a že konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm.b) O.s.p.).

V odvolaní žalobca opätovne poukázal na skutkový stav veci, ako aj na odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia, pričom závery súdu prvého stupňa považuje za neuralgické body celého konania,
absolútne sa s nimi nestotožnil a pokladá ich za nesprávne právne posúdenie veci.

Poukázal na skutočnosť, že tvrdenie súdu prvého stupňa o tom, že zmluva neobsahuje náležitosti

vyžadované v zmysle § 9 ods. 2 písm.k) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v
znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, t.j. sumu, počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov,
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zo zásady iura novit curia (súd pozná právo) možno
vyvodiť, že súd sa aj bez návrhu účastníka musí vyrovnať so všetkými relevantnými právnymi normami,
aplikovateľnými na konkrétny prípad, z čoho je zrejmé, že súd prvého stupňa v danom prípade pochybil

pri zohľadňovaní právnych noriem relevantných pre prípad (napr. Smernica Európskeho parlamentu a
Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere). Poukazujúc na čl. 10 ods. 2 písm. h) smernice
2008/48/ES podotkol, že v jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, poplatok za
vedenie úverového účtu, úroky a príp. úhrada za poistenie a poplatok za možnosť zmeny splátky, ak z
údajov z úverovej zmluvy nevyplýva inak (HL 5 § 1). Takýto spôsob uvedenia podstatných obsahových

náležitostí zmluvy považuje žalobca v súlade so znením vyššie uvedenej smernice; v súlade s princípom
(ratio legis) celej právnej úpravy zákona a smernice, ktorý je ochrana spotrebiteľa prostredníctvom jeho
informovanosti v stručnosti a jasnosti; v súlade s pojmovou nejednotnosťou zák.č. 129/2010 Z.z., ktorý
stotožňuje pojmy výška, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa = výške, počtu a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov a v súlade so znením úvodného odôvodnenia predmetnej smernice (ods. 19),

ktorý prenecháva na veriteľa spôsob započítania úrokov z predmetného úveru v splátkach.

Súd prvého stupňa aplikoval právnu fikciu o „bezúročnosti“ a „bezpoplatkovosti“ obsiahnutú v § 11 ods.
1 písm.a/ na základe údajnej absencie obsahovej náležitosti zmluvy. Podľa žalobcu však neboli splnené

všetky podmienky obsiahnuté v danej právnej norme, t.j. „Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1
a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm.a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,“. Aj keď súd prvého stupňa
konštatoval, že zmluva neobsahuje obsahové náležitosti vyžadované v zmysle § 9 ods. 2 písm.k), podľa
žalobcumusiabyťvrovinehmotného právakumulatívnesplnenépodmienkydanéspojkou„a“(zmluvao

spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm.k)). Písomná
forma právneho úkonu nikdy nebola spochybnená. Zákonodarca túto kumuláciu podmienok zmenil
zák.č. 352/2012 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinný
od 29.11.2012 bez toho, aby akokoľvek upravil retroaktivitu tejto novely, alebo bez toho, aby poukázal
v dôvodovej správe na to, že danou novelou upravil akúkoľvek logickú chybu predchádzajúcej právnej

úpravy. Súd prvého stupňa spojku „a“ v § 11 ods. 1 písm.a) vykladá bez akéhokoľvek odôvodnenia vo
význame spojky „alebo“ čím do veľkej miery zmenil dosah tohto ustanovenia a navyše ani tento svoj
pozmeňujúcivýkladžiadnymspôsobomnezdôvodnilvpredmetnomrozsudku.Vtejtosúvislostipoukázal
na nález Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 241/07 a č. II. ÚS 85/06.Taktiež záver súdu prvého stupňa, že „Dlžnú sumu súd zaviazal žalovanú zaplatiť s 5,15% zákonným

úrokom z omeškania ročne v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Zb. v platnom znení, a to od 11.9.2014 (t.j. odo dňa nasledujúceho po doručení
žaloby s prílohami žalovanej) do zaplatenia“, považuje žalobca za nesprávny. Finančné plnenie bolo
dohodnuté v splátkach a následne v zmysle Hlavy 7 úverovej zmluvy, bola žalovaná listom z 28.8.2012
vyzvaná k splateniu dlhu v lehote 15 dní od odoslania výzvy. To, že žalobca odoslal predmetnú výzvu na

adresu žalovanej preukázal poštovým podacím hárkom. Sadzba úroku z omeškania, ktorú si žalobca v
návrhu uplatnil vo výške 8,25% ročne bola stanovená - základná úroková sadzba ECB platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. k 12.9.2012 (15-sty deň odo dňa odoslania výzvy) + 8
percentuálnychbodovaúrokzomeškaniabolstanovený-úrokzomeškaniavovýške13,52eurzčiastky
91,87 eur od 12.9.2012 do 25.6.2014 (t.j. deň vyhotovenia žalobného návrhu).

Žalobca má za to, že výzvu k splateniu celého úveru z 28.8.2012, je potrebné posudzovať v zmysle
§ 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR IV. ÚS
403/2010-42).

Záver súdu o tom, že „žalobca v konaní nepreukázal, že výzvu na plnenie resp. úhradu dlžnej
sumy doručil žalovanému“ nemá oporu v ustanovení zákonov SR. Okruh rozhodujúcich skutočností,
ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou
hmotnoprávnejnormy,ktoráupravujeprávnypomerúčastníkovkonania.Tátonormazásadneurčuje,tak

rozsahdôkaznéhobremena(okruhskutočností,ktorémusiabyťpreukázané),akoajnositeľadôkazného
bremena. Teda k omeškaniu dlžníka došlo v deň po 15. dni odo dňa odoslania výzvy k splateniu celého
úveru, a preto má žalobca za to, že uniesol bremeno tvrdenia.

Ani záver súdu prvého stupňa o tom, že „dlžnú sumu súd zaviazal žalovanú zaplatiť s 5,15% ... odo dňa
11.9.2014 (t.j. odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby s prílohami žalovanej)“, nemá podľa žalobcu
oporu v základných princípoch hmotného práva a nie je v súlade s nálezom Ústavného súdu SR z
19.6.2013 sp.zn. I. ÚS 223/2013-56.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa zásad uvedených v ust. § 212
O.s.p. aj s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vo veci zistil riadne skutkový stav a jeho právne závery sú v súlade so zákonom i
s ustálenou súdnou praxou.

Preto podľa § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na správne a výstižné dôvody uvedené v napadnutom

rozsudku.

Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že spotrebiteľská zmluva, z ktorej žalobca
uplatňuje nárok neobsahuje náležitosti vyžadované ust. § 9 ods. 2 písm.h/ zák.č. 129/2010 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch, t.j. sumu, počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov a z toho dôvodu
tento úver treba považovať za bezúspešný a bez poplatkov.

Žalovaná už zaplatila 271,67 eur, napadnutým rozsudkom bola zaviazaná na zaplatenie 0,63 eur a teda

je pokrytá celá pohľadávka 272,30 eur.Tvrdenia žalobcu uvedené v odvolaní sú preto pre rozhodnutie odvolacieho súdu právne bezvýznamné.
Týka sa to aj priznaných úrokov.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti ako
vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

Žalobca v odvolacom konaní nemal úspech, žalovanej trovy nevznikli, a preto odvolací súd podľa § 142
ods. 1 O.s.p. vyslovil, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.