Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 15, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/666/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2714200580
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2714200580.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a

členov senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci navrhovateľa:
PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený advokátskou
spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47
233 516, proti odporkyni: Q. X., nar. XX.XX.XXXX, V. XXXX/XX, V., za účasti vedľajšieho účastníka
na strane odporcu: Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 42 362
962, zastúpený advokátom: JUDr. Bohdan Jakubis, Dobrovičova 13, Bratislava, o zaplatenie sumy
1.265,48 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Skalica č. k.

5C 54/2014-57 zo dňa 21. apríla 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch o zamietnutí návrhu a o náhrade trov konania
účastníkov a vedľajšieho účastníka p o t v r d z u j e a výrok o určení neplatnosti zmluvných podmienok
z dôvodu ich neprijateľnosti r u š í .

Odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne sa náhrada trov odvolacieho konania n e
p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním prvostupňový súd návrh zamietol, odporkyni nepriznal náhradu trov

konania, navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na
straneodporkynekrukámprávnehozástupcuvedľajšiehoúčastníkanastraneodporkynevsume138,90
eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň súd určil, že v zmluvných dojednaniach Zmluvy
o revolvingovom úvere č. 8100007750 uzavretej medzi navrhovateľom a odporkyňou dňa 22.02.2008,
sú neprijateľné podmienky uvedené: v bode 14.1. v znení: V prípade omeškania dlžníka (spoludlžníka
1, spoludlžníka 2) so splnením akéhokoľvek peňažného záväzku podľa tejto zmluvy o RÚ je veriteľ
oprávnený požadovať zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % z výšky splátky za každý deň omeškania a v bode

14.2. v znení: V prípade omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2)s úhradou splátky úveru
alebo jej časti o viac ako a) 15 (pätnásť ) dní po termíne splatnosti je Veriteľ oprávnený požadovať nad
rámec zmluvnej pokuty uvedenej v čl. 14, ods.14.1. tejto Zmluvy o RÚ úhradu zmluvnej pokuty vo výške
5 % z výšky dlžnej splátky a ďalej b) 30 (tridsať) dní po termíne splatnosti je Veriteľ oprávnený požadovať
nad rámec zmluvnej pokuty uvedenej v čl. 14, ods. 14.1. a 14.2. písm. a) tejto Zmluvy o RÚ úhradu
zmluvnej pokuty vo výške 10 % z výšky dlžnej splátky a v bode 14.3. v znení: V prípade akéhokoľvek
porušenia tejto Zmluvy o RÚ špecifikovaného v čl. 13, ods. 13.1. je Veriteľ oprávnený požadovať nad

rámec zmluvnej pokuty uvedenej v ods.14.1. a 14.2. úhradu zmluvnej pokuty vo výške 50% z nominálnej
výšky úveru a tieto neprijateľné zmluvné podmienky sú neplatné.Svojerozhodnutieprvostupňovýsúdpocitácii§497Obchodnéhozákonníka,§52ods.1,2Občianskeho
zákonníka, § 2 písm. a), b), § 4 ods. 1, 2, 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v
znení neskorších predpisov, § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka a vecne odôvodnil tým, že z

vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že návrh nebol podaný dôvodne. Súd mal preukázané,
že medzi navrhovateľom a odporkyňou došlo dňa 22.2.2008 k platnému uzatvoreniu zmluvy o úvere.
Podľa obsahu zmluvy ako aj z okolností za akých bol odporkyni úver poskytnutý súd dospel k záveru, že
odporkyni boli poskytnuté 2 klasické úvery (teda nie revolvingový úver ako je úver označený v zmluve).
K uvedenému súd dospel na základe skutočnosti, že najskôr bol úver odporkyni poskytnutý jednorazovo

v sume 1327,76 eur, ktorý jej bol zaslaný na jej účet v banke uvedený v zmluve o revolvingu v čl. 2
zmluvy. Následne jej bola vyplatená suma revolvingu na bankový účet. Uvedené mal súd preukázané
z karty klienta. V danom prípade bol však odporkyni poskytnutý úver jednorazovo a v konkrétnej výške
1327,76 eur a potom vo výške 808,38 eur a to na jej účet, ktorý uviedla v zmluve o úvere.

Súdzastávanázor,žepredmetnázmluvaoúverejejednoznačnezmluvouspotrebiteľskou,kdenajednej

strane vystupuje fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na strane druhej právnická osoba
- dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Uvedená
zmluva je zároveň aj spotrebiteľským úverom podľa Zák. č. 258/2001 Z. z. Súd posúdil obsah zmluvy
a Všeobecné podmienky a má za to, že zmluva medzi účastníkmi bola platne uzavretá. Súd preskúmal

zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru z pohľadu náležitostí, ktoré má zmluva obsahovať podľa
§ 4 ods. 2 cit. zákona a zistil, že zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov ako náležitosť zmluvy podľa § 4 ods. 2 písm. i) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch. Zmluva obsahuje len údaj o počet splátok 36, výšku splátky 80,19 € a to, že splátka má
byť uhradená do 24. dňa v mesiaci. Z toho ale potom nie je zrejmé aká časť splátky je určená na

splátku istiny, aká časť na splátku úroku, prípadne aká časť pripadá na splátku poplatkov. Tieto údaje
neobsahujú ani zmluvné dojednania navrhovateľa, ktoré patria k zmluve a žiadny splátkový kalendár
navrhovateľ nepredložil. Splátkový kalendár doložený do spisu nie je účastníkmi podpísaný, takže k
dohode o rozpočítaní splátky na istinu a úroku medzi účastníkmi nedošlo. Takáto dohoda by musel byť
písomne uzatvorená, keďže zák. č. 258/2001 Z.z. vyžaduje u zmluvy o úvere písomnú formu.

Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre
spotrebiteľa a jeho ochrana) potom zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i) z. č.
258/2001 Z.z., ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru

majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným
poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie
výšky splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (u každej takejto čiastkovej položky), čo je práve dôkazom
zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa (ktorý by takto nemal byť pri rozhodovaní sa, či
zmluvu uzavrie, zavádzaný ani problematickým údajom o úrokoch, z ktorého nebude schopný vyvodiť,

aké bude skutočné navýšenie sumy reálne mu poskytnutej a teda i celková cena, za ktorú si požičiava
a ktorú takto bude povinný veriteľovi vrátiť). To, že z predpísanej splátky vo výške 80,19 eur pripadá na
istinu suma 35,60 eur a na úrok suma 44,60 eur uviedol navrhovateľ len vo svojom vyjadrení zo dňa
21.3.2014, pričom však táto skutočnosť zo zmluvy o úveru ani zo zmluvných dojednaní nevyplýva.

Zmluva ďalej neobsahovala ani konečnú splatnosť úveru ako náležitosť zmluvy podľa § 4 ods. 2 písm.
g) z. č. 258/2001 Z. z. Konečná splatnosť (konkrétny dátum splatnosti poslednej splátky) v zmluve nie
je uvedená a bez pochybností sa nedá ani určiť odkazom na dohodnutý termín splatnosti jednotlivých
splátok. Odporkyňa mala podľa zmluvy zaplatiť 36 splátok, pričom začiatok splácania nebol v zmluve
jednoznačne určený, z toho potom súd vyvodil, že konečná splatnosť úveru nie je v spotrebiteľskej

zmluve určená jasne a zrozumiteľne, čo má za dôsledok, že nie je určená konečná splatnosť úveru.
Dátum poslednej splátky dňa 24.2.2011 obsahovalo len Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi
zo dňa 22.2.2008, čo však nemožno považovať za zmluvu o úvere. Vzhľadom na tieto chýbajúce
náležitosti zmluvy súd považoval zmluvu o spotrebiteľskom úvere za platnú, ak však neobsahuje
uvedené náležitosti poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Súd mal v predmetnej veci preukázané, že odporkyni bol poskytnutý úver v celkovej výške 2136,14 eur,
ktorý je bezúročný a bez poplatkov. Z výpisu z karty klienta mal súd preukázané, že ku dňu 24.10.2011odporkyňa uhradila sumu 3546,52,08 eur. Súd preto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti návrh
navrhovateľa zamietol, keďže odporkyňa svoj dlh splatila, a teda nie je navrhovateľovi nič dlžná.

Súd nepriznal navrhovateľovi úrok z omeškania, ktorý navrhovateľ žiadal od 20.6.2012, nakoľko z karty
klienta mal súd preukázané, že odporkyňa svoj dlh uhradila a to ešte pred dátumom 20.6.2012. Z toho
dôvodu sa odporkyňa nedostala do omeškania a súd návrh v časti v úroku z omeškania ako nedôvodný
zamietol.

Súd posúdil čl. 14, ods. 14.1., 14.2. a 14.3 zmluvných dojednaní ako neprijateľné zmluvné podmienky.
Podľa bodu 14.1 zmluvných dojednaní v prípade omeškania dlžníka so splnením akéhokoľvek
peňažného záväzku podľa tejto zmluvy o revolvingovom úvere je dlžník povinný uhradiť veriteľovi
zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % z výšky splátky za každý deň omeškania. Podľa článku 14. bod 14.2
zmluvných dojednaní v prípade omeškania Dlžníka (spoludlžníka 1, spoludlžníka 2 ) s úhradou splátky
úveru alebo jej časti o viac ako 15 ( pätnásť ) dní po termíne splatnosti je Veriteľovi oprávnený požadovať

nad rámec zmluvnej pokuty podľa čl. 14, ods.14.1. tejto Zmluvy o RÚ úhradu zmluvnej pokuty vo výške
5 % z výšky dlžnej splátky a ďalej b) 30 (tridsať) dní po termíne splatnosti je Veriteľ oprávnený požadovať
nad rámec zmluvnej pokuty uvedenej v čl. 14, ods. 14.1. 14.2. písm. a) tejto Zmluvy o RÚ úhradu
zmluvnej pokuty vo výške 10 % z výšky dlžnej splátky. Podľa článku 14. bod 14.3 zmluvných dojednaní
v prípade akéhokoľvek porušenia tejto Zmluvy o RÚ špecifikovaného v čl. 13, ods. 13.1. je Veriteľ

oprávnený požadovať nad rámec zmluvnej pokuty uvedenej v ods.14.1. a 14.2. úhradu zmluvnej pokuty
vo výške 50 % zo sumy určenej ako súčet poskytnutej výšky úveru a zmluvnej odmeny za poskytnutie
úveru.

Pri porovnaní citovaných ustanovení je zrejmé, že sankcie stanovené v článku 14 odseky 1 až 3 sa

mohli kumulovať a tak za jedno a to isté omeškanie dlžníka s úhradou splátky úveru, veriteľ mohol
požadovaťjednakzmluvnúpokutu0,2%zvýškysplátkyzakaždýdeňomeškania,potomďalšiuzmluvnú
pokutu vo výške 5 % z výšky dlžnej splátky po 15. dňoch omeškania, po 30. dňoch omeškania mohol
požadovať ďalšiu zmluvnú pokutu vo výške 10 % z výšky dlžnej splátky a nakoniec v prípade omeškania
viac ako 35 dní mohol požadovať úhradu zmluvnej pokuty vo výške až 50 % z nominálnej výšky úveru.

Takúto kumuláciu sankcií, aj keď je zmluvná pokuta zabezpečovacím inštitútom v zmysle § 544 a
nasl. Občianskeho zákonníka, za omeškanie dlžníka trvajúce viac ako 35 dní, ktoré môže byť navyše
sankcionované vzhľadom na ustanovenie článku 13 zmluvných dojednaní a je možnosťou veriteľa
odstúpiť od zmluvy a stanoviť predčasnú splatnosť úveru, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, najmä, ak takéto porušenie povinností

splácať úver riadne a včas môže byť sankcionované ešte aj uplatnením zákonného úroku z omeškania.
Takéto vymedzenie zmluvných pokút, ktoré majú nielen zabezpečovací ale aj sankčný charakter, súd
považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v súčasnosti vymedzená v ust. § 53 ods. 4
písm. k/ Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplní svoj záväzok, aby

zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojené s nesplnením jeho záväzku.

Pre dohodu o zmluvnej pokute zákon vyžaduje písomnú formu. Každá zmluva je ukončená podpismi
jej účastníkov, čo znamená, že účastník svojim podpisom potvrdzuje uzavretie dohody s tým obsahom,
ktorý sa nachádza nad jeho podpisom. V danom prípade odporkyňa nepodpísala žiadnu dohodu o

zmluvnej pokute, ktorá v texte nad jej podpisom sa nenachádza, keďže zmluvná pokuta je upravená iba
v Článku 14 zmluvných dojednaní. Súd je toho názoru, že odporkyňa zmluvné podmienky nepodpísala
a tým nemožno dospieť k záveru o písomnej dohode účastníkov, ohľadom zmluvnej pokuty. Pokiaľ
teda žalobca jednotlivé a navyše základné zmluvné podmienky ( vrátane zmluvnej pokuty) „ ukryl “ do
zmluvných dojednaní, postupoval v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, ktorú je povinný

dodržiavať. Spotrebiteľovi preto nemožno vyčítať, že uzatvoril zmluvu s vopred stanovenými zmluvnými
podmienkami,ktorésámnedokázalovplyvniť.Taktiežsúdpoukazujenato,ževspotrebiteľskejvecibyuž
pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou
len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech
jedného účastníka zmluvy.

Súd pri určení zo sporu, týkajúcej sa spotrebiteľskej zmluvy - vo veci účastníkov zmluvy o úvere,
vyslovil aj bez návrhu, že podmienky používané v tejto zmluve sú podmienkami neprijateľnými, v
dôsledku čoho nebolo navrhovateľovi priznané plnenie a bolo potrebné podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p.aj bez návrhu výslovne uviesť takéto zmluvné podmienky vo výroku súdneho rozhodnutia. Podľa §
53a Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá
sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom

neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je
povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách
so všetkými spotrebiteľmi.

Súd rozhodol o trovách konania s použitím ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. avšak odporkyni, ktorá bola
v konaní úspešná náhradu trov konania nepriznal, keďže odporkyňa si trovy neuplatnila ani nevyčíslila
a ani zo spisu žiadne trovy odporkyne nevyplývajú.

Keďže v danom konaní na strane odporkyne vystupuje ako vedľajší účastník aj občianske združenie
Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov súd rozhodoval aj o náhrade trov tohto vedľajšieho účastníka,

ktoré mu v konaní vznikli a ktoré boli účelne vynaložené.

Vedľajší účastník je združením založeným na ochranu spotrebiteľa a prioritne sa predpokladá pomoc
zo strany združenia založeného za týmto účelom. Účelom združenia na ochranu spotrebiteľa je
kolektívna ochrana spotrebiteľov, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup

do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. Aj vedľajší účastník, ktorý je právnickou
osobou založenou na ochranu práv spotrebiteľov, má právo nechať sa v konaní zastupovať, a to aj
advokátskou kanceláriou. (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 9. augusta 2012, sp. zn.
15Co/169/2012. Vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu
pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky),

ktoré sa v rámci civilného súdneho konanie realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne
zastúpeniesplnomocnenýmprávnymzástupcom-advokátom,asamozrejmemáiprávonanáhradutrov
konania, kam podľa ustanovenia § 137 ods. 1 O. s. p. bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov
právneho zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania
(teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu

účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.

Súd zaviazal navrhovateľa, ktorý bol v konaní neúspešný, k povinnosti uhradiť vedľajšiemu účastníkovi
na strane odporkyne trovy konania v celkovej sume 138,90 Eur. Suma 138,90 eur pozostáva z odmeny
právneho zástupcu vedľajšieho účastníka za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia,

vyjadrenia vo veci zo dňa 4.12.2014) vo výške po 61,41 € za úkon (§ 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov), z režijného paušálu za dva úkony právnej služby vo výške po 8,04
Eur za úkon. Uvedené trovy právneho zastúpenia považoval za účelne vynaložené, nakoľko vedľajší
účastník sa vecne vyjadroval jednak k premlčaniu nároku navrhovateľa, k nedostatkom zmluvy o úvere,
neprijateľnostizmluvnýchpodmienokakoajpoukazovalnanekaléobchodnépraktikynavrhovateľa,pred

ktorými má byť spotrebiteľ chránený.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu a to v celom
rozsahu a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové
konanie a zároveň si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania. Odvolateľ nesúhlasí s názorom súdu,

že úver poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere sa má považovať za bezúročný a bez
poplatkov, pretože aplikácia § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka v rozhodnutí absentuje. Súd tvrdí,
že predložená zmluva neupravuje revolvingový úver a následne tak nesprávne konštatuje nedostatok
zákonných náležitostí. So závermi súdu, že zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. i)
a g) zákona č. 258/2001 Z.z. navrhovateľ nesúhlasí, nakoľko zmluva obsahuje ustanovenia podľa

ktorých má byť úver uhradený v 36 mesačných splátkach, pričom splátky boli splatné k dohodnutému
dňu. Zákon ani iný právny predpis nestanovuje požiadavku na rozpisovanie splátky na časť istiny,
úroku prípadne iných poplatkov, ktoré v nej majú byť zahrnuté. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi
obsahuje výšku splátky, termín jej splatnosti ako aj počet splátok v súlade so zákonom. Ani záver
o absencii konečnej splatnosti úveru nie je správnym, nakoľko zmluva o revolvingovom úvere bola

uzavretá na dobu neurčitú a predmetom neposkytnutia úveru a za dohodnutých podmienok poskytnutia
revolvingu, pričom táto skutočnosť znamená, že konečnú splatnosť úveru je vždy možné určiť pre
úver revolving. V prípade, že dôjde k poskytnutiu úveru dlžník vie kedy je konečná splatnosť úveru.
Navrhovateľ taktiež namieta, že rozhodnutie v časti o vyhlásení ustanovení o zmluvných sankciáchza neprijateľné je nepreskúmateľné a tiež je vecne nesprávne. V tejto súvislosti poukázal na § 153
ods. 4 Občianskeho zákonníka. Z tohto ustanovenia vyplýva, že súd aj bez návrhu môže uviesť vo
výroku rozhodnutia nejaké zmluvné ustanovenia ako neprijateľnú podmienku, ale len za predpokladu, že

nárok na základe tejto podmienky nebol priznaný, že bolo uložené vydanie bezdôvodného obohatenia
alebo, že súd rozhodoval o návrhu na takéto určenie. Len v týchto prípadoch môže súd neprijateľnosť
konštatovať aj priamo vo výroku rozhodnutia. V tejto veci však predmetom konania nebol žiadny nárok
na určenie neplatnosti bodu 14.1 a nasl. zmluvných dojednaní, žiadny nárok na zaplatenie plnenia podľa
týchto ustanovení ani žiaden nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a teda súd nebol oprávnený

vôbec rozhodnúť týmto spôsobom. Ak teda súd vyhlásil za neprijateľné podmienky ustanovenia bodu
14.1 a nasl. prekročil nielen oprávnenie vyplývajúce z § 153 ods. 4 O.s.p., ale súčasne nezhodnotil
všetky vo veci relevantné skutočnosti. Odvolateľ napáda aj rozhodnutie súdu prvého stupňa, pretože
neobsahuježiadnezdôvodnenieúčelnostitrovprávnehozastúpeniavedľajšiehoúčastníka.Rozhodnutie
o priznaní náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka je nedôvodné a nezákonné.
Súd nezákonne priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu aj preto, že tento subjekt nemal procesné

postavenie vedľajšieho účastníka, pretože s účinnosťou od 01.01.2015 pre každý takýto subjekt je
stanovená povinnosť predložiť súhlas toho, na strane koho má vystupovať, inak sa na takýto subjekt
neprihliada. Vedľajší účastník uvedené nesplnil a vstúpil do konania spôsobom kedy o odporcovi má
informácie získané od súdu.

Proti tomuto rozsudku odporkyňa a vedľajší účastník odvolací návrh nepodali, k doručenému odvolaniu
sa písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti

ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania(§212ods.1O.s.p.),beznariadeniaodvolaciehopojednávania(§214ods.2O.s.p.)postupom
tak, že na úradnej tabuli súdu oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku (§ 156 ods. 3 O.s.p.)

a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa je v zamietajúcej časti vecne správny, nesprávne súd rozhodol o určení neplatnosti zmluvnej
podmienky z dôvodu jej neprijateľnosti.

Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k

nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) a napadnutý rozsudok vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Odvolací dôvod v zmysle § 205
ods. 2 písm. d) O.s.p. je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá
postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p., pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd

nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania
najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo
vyšlinajavoinak,zhľadiskaichzávažnosti(dôležitosti),zákonnosti,pravdivostiavierohodnostijelogický
rozpor, alebo ktoré odporujú ust. § 122 až § 135 O.s.p. Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f)
O.s.p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav

nedopadá, alebo právnu normu, síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový
stav nesprávne aplikoval.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu

potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec i v zamietajúcej časti správne právne posúdil.

Z obsahu spisu vyplýva, na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/ zmluvy o
revolvingovom úvere č. 8100007750, ktorú odporkyňa podpísala v Holíči dňa 18.2.2008 a navrhovateľ v

Bratislave dňa 22.2.2008 ( ďalej v texte len ,,zmluva“) navrhovateľ schválil odporkyni revolvingový úver.
Bod 5. zmluvy obsahuje údaje o požadovanom revolvingovom úvere a bod 6. zmluvy obsahuje údaje
o schválenom revolvingovom úvere, podľa ktorého poskytnutá čiastka úveru bola vo výške 1.327,75
eur, splatnosť úveru (počet splátok /splatnosť- deň v mesiaci) 36/24. Mesačná splátka bola dohodnutávo výške 80,19 eur a zmluvná odmena vo výške 1559,31 eur. V zmluve bola uvedená RPMN za úver
79,10 %, ročná úroková sadzba úveru: 79,49 %, priemerná hodnota RPMN nebola uvedená. Ďalej boli
v zmluve uvedené údaje o poskytnutej čiastke revolvingu - úverový limit 3.368,25 eur, zmluvná odmena

za poskytnutie revolvingu 1116,34 eur, predpokladaná PRMN úveru po poskytnutí revolvingu 66,45 % a
ročnáúrokovásadzbarevolvingu72,23%.Vzmyslebodu8zmluvydlžníksveriteľomvďalšomodkazujú
na úpravu obsiahnutú v zmluvných dojednaniach o revolvingovom úvere na zadnej strane žiadosti/
zmluvy, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto žiadosti/zmluvy s tým, že sa s nimi oboznámili a nemajú k
ním žiadne výhrady a zaväzujú sa ich dodržiavať. Podľa oznámenia veriteľa o schválení revolvingového

úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere číslo 8100007750 zo dňa 22.2.2008 navrhovateľ
oznámil dlžníkovi tieto údaje o schválenom revolvingovom úvere: číslo zmluvy: 8100007755, schválená
výška úveru: 1.327,75 eur, splatnosť úveru: 36 mesiacov, výška mesačnej splátky: 80,19 eur, dátum
splatnosti prvej splátky: 24.3.2008, dátum splatnosti poslednej splátky úveru: 24.2.2011, periodicita
splácania úveru: mesačná, dátum splatnosti splátky v priebehu periódy splácania: 24., maximálna výška
úveru: 2887,01 eur, RPMN za úver 79,10 %, priemerná hodnota RPMN: neuvedená, schválená výška

revolvingu: 1924,71 eur, zvýšenie maximálnej výšky úveru po vykonaní revolvingu: 1924,71 eur, výška
mesačnej splátky úveru po vykonaní revolvingu: 80,19 eur, PRMN po vykonaní revolvingu 66,45
%, úverový limit 3368,25 eur, zmluvná odmena 1559,31 eur, ročná úroková sadzba úveru 79,49 %,
zmluvná odmena za poskytnutie každého revolvingu: 1116,34 eur, ročná úroková sadzba revolvingu
72,23 %, dátum nadobudnutia platnosti a účinnosti zmluvy o RÚ: 22.2.2008. Podľa prehľadu účtu -

Karty Klienta označenej menom priezviskom odporkyne, jej rodným číslom, číslom OP a číslom zmluvy
nominálna výška úveru je 2887,07 eur, poskytnutá čiastka 1327,76 eur, poskytnuté celkom 2136,14
eur, vyplatená čiastka 1327,76 eur, vyplatené vrátane revolvingov: 2136,14 eur, splatené 3546,52 eur a
zostáva doplatiť 1265,48 eur. Z tejto karty vyplýva, že odporkyňa uhradila celkom 3546,52 eur teda 44
splátok po 80,20 eur a jednu splátku vo výške 17,72 eur. Podľa tejto karty bola odporkyni dňa 25.8.2009

vyplatená čiastka revolvingu vo výške 803,38 eur. Listom označeným ako ,,Oznámenia o zosplatnení“ zo
dňa 8.5.2012 navrhovateľ oznámil odporkyni, že ku dňu 8.5.2012 je odporkyňa v omeškaní so splátkami
č. 48, 49, 50. Suma omeškaných splátok je 240,60 eur. Aktuálne omeškanie na najstaršej splátke je
74 dní. Zároveň bola odporkyňa upozornená, že ak sa dostane do omeškania s úhradou ktoroukoľvek
splátkou o viac ako 3 mesiace a uplynie 15 dní od doručenia tohto oznámenia, stanú sa splatnými všetky

záväzky zo zmluvy. Zo splátkového kalendára zo dňa 27.11.2014 vyplýva, že tento splátkový kalendár
je nepodpísaný navrhovateľom ani odporkyňou, navyše je s dátumom až po uzatvorení zmluvy o úvere.
Jednotlivá mesačná splátka 80,20 eur je rozpísaná na splátku úroku 44,60 eur a splátku úroku 35,60 eur.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že sa jedná o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú príslušné

ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ust. § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

Vzmysle§4ods.2zák.č.258/2001Z.z.zmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecnýchnáležitostí
musí obsahovať

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (ods. 3 veta druhá).

Ustanovenie § 4 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch stanovuje, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu a taxatívne stanovuje, aké náležitosti musí zmluva
o spotrebiteľskom úvere obsahovať. Absencia niektorých týchto náležitostí nespôsobuje neplatnosť
predmetnej zmluvy, ak už bol poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo ak bol
dodaný tovar alebo poskytnutá služba, a to z dôvodu ochrany spotrebiteľa. Sankcia neplatnosti by totiž

neprimerane tvrdo dopadala na spotrebiteľa, ktorý by tým stratil výhodu splátok, a mohol by sa tak dostať
do ťažko riešiteľnej situácie, pretože spravidla finančné prostriedky z úveru už použil a nemá možnosť
ich bezprostredne splatiť v celej výške.

Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy namiesto sankcie

neplatnosti zmluvy sankcionoval veriteľa tým, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov (ods. 3 veta druhá).Jednou z povinných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj výška, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. i) ). Zákonom stanovené presné členenie a uvedenie
jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka

tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a zároveň aby si veriteľ voči dlžníkovi nemohol uplatňovať aj
nároky, na ktoré nemá právo.

Súd prvého stupňa preto správne pristúpil k prieskumu, či zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti
vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch, a dospel k správnemu záveru, že predmetná zmluva

neobsahuje základnú obsahovú náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona, preto v zmysle § 4 ods. 3
zákona poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Súd prvého stupňa správne skonštatoval, že zmluva neobsahovala rozčlenenie splátok úveru na istinu,
úroky a iné poplatky (§ 4 ods. 2 písm. i) zákona). Nerozčlenenie jednotlivých splátok na istinu, úroky
a iné poplatky nemôže byť považované za splnenie povinnosti, ktorá expressis verbis vyplývala z

vyššie cit. ust. zákona o spotrebiteľských úveroch. Analyzujúc túto náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom
je potrebné dospieť k záveru, že primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva
(ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a ochrana tohto, z povahy veci slabšieho účastníka právneho
vzťahu) zodpovedá len taký výklad cit. ustanovenia, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone
slovami „výška“, „počet“ a „termíny splátok“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského

úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným
iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj
vyčíslenie čiastkových súm reprezentujúcich jednotlivé čiastkové položky, čo je navzdory odchylnosti
takejtoúpravyspotrebiteľskýchúverovodúpravyúverovvšeobecneprávedôkazomzvýšenejpozornosti
venovanej ochrane spotrebiteľa (ktorý by pri rozhodovaní sa, či zmluvu uzavrie, nemal byť zavádzaný

ani problematickými údajmi, z ktorých nemusí byť schopný vyvodiť, aké bude skutočné navýšenie sumy
reálne mu poskytnutej a teda i celková cena, za ktorú si požičiava a ktorú takto bude povinný veriteľovi
vrátiť).

Na práve uvedené treba usudzovať predovšetkým preto, že vyššie spomínanému záujmu na

čo najväčšej prehľadnosti dojednaní pre spotrebiteľa doslova odporujú formulácie, vyžadujúce od
spotrebiteľa uvažovať s matematickými operáciami a navyše za použitia viacerých pojmov, nezriedka
„roztrúsených“vrôznychčastiachlistínspotrebiteľovipredkladaných(aleajnepredkladaných)napodpis,
v ktorých sa tak logicky možno „stratiť“.

Keďže potom s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, v zmysle citovaného ust. § 4 ods. 2 písm.
i) v spojení s § 4 ods. 3 veta druhá Zákona o spotrebiteľských úveroch, je nevyhnutné poskytnutý
úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, pričom podľa dokladov predložených navrhovateľom,
odporkyňa doposiaľ uhradila 3.546,52 Eur, poskytnuté jej bolo 2.136,14 Eur preto bolo dôvodné návrh
ako nedôvodný zamietnuť. Pre tento záver postačuje, ak úverová zmluva neobsahuje čo i len jednu

zákonom špecifikovanú obsahovú náležitosť, preto bolo už ďalej bezpredmetným skúmať splnenie
ďalších obsahových náležitostí zmluvy o úvere.

Čo sa týka nároku na zmluvné pokuty, ani tento nebol dôvodný, a to pre správne právne posúdenie súdu
prvého stupňa, ktorý skonštatoval, že dojednania o zmluvných pokutách sú absolútne neplatné.

Odvolací súd považuje predmetné zmluvné pokuty za dojednanú neplatne a neúčinne na základe
správnej argumentácie prvostupňového súdu, ktorý skonštatoval, že dohodu účastníkov o zmluvnej
pokute ťažko možno akceptovať ako súčasť všeobecných úverových podmienok. Podľa zákonných
ustanovení § 544 Občianskeho zákonníka zmluvná pokuta musí mať pre svoju platnosť písomnú formu.

Už len z tohto vyplýva, že zákonodarca zmluvnú pokutu považuje za sankciu, ktorá má byť osobitne
dojednaná a to v zákonom predpísanej písomnej forme. Preto jej obsiahnutie v úverových zmluvných
podmienkach nemožno akceptovať z hľadiska jej vážnosti a dôležitosti. Dojednanie o zmluvných
pokutách, ako to vyplýva z obsahu obchodných podmienok, je zapracované medzi menej podstatné
a menej významné obchodné podmienky, čo môže vyvolať u spotrebiteľa dojem, že aj táto je tak

nedôležitá, takýto dojem vyvoláva aj veľkosť, resp. drobnosť písma, ktorým sú tieto podmienky písané.
Okrem toho obchodné podmienky sú tzv. typovými, kde ich obsah a rozsah a to, čo v nich bude
alebo nebude a v akej forme a podobe, určuje výlučne len navrhovateľ ako dodávateľ, ktorý tieto
podmienky formuluje. V podstate odporca ako spotrebiteľ ich obsah zásadným spôsobom ani meniťnemôže. Ak chce spotrebiteľský úver získať, má možnosť len všetko podpísať a akceptovať. Nemá
možnosť výberu a voľby podmienok. Je nutné tiež uviesť, že ide o vzťah spotrebiteľský podľa zák. o
spotrebiteľskýchúveroch,podľazák.ust.Obč.zák.Naviacobchodnépodmienkysúčasťou,ktorýchmajú

byť aj dojednania o zmluvných pokutách, nie sú podpísané navrhovateľom ani odporcom, pričom zák.
ust. § 544 Obč. zák. vyžaduje na platnosť zmluvy o zmluvnej pokute písomnú formu. Jej nedodržanie
je s poukazom na ust. § 40 ods. 1 Obč. zák. dôvodom jej absolútnej neplatnosti. Na dôvod absolútnej
neplatnosti pritom musí súd prihliadnuť z úradnej povinnosti aj keď sa toho nikto nedovolá. Vzhľadom na
to, že neexistuje platné dojednanie o zmluvnej pokute, nemá navrhovateľ právo požadovať od odporcu

zaplatenie zmluvnej pokuty.

V tejto súvislosti odvolací súd podporne poukazuje na argumentáciu obsiahnutú v náleze Ústavného
súdu ČR sp. zn. I.ÚS 3512/11, ktorý poukázal na to, že samotným východiskom spotrebiteľskej
ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym
dodávateľom, a to aj so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou

formulárových zmlúv. Zákonodarca sa preto pokúsil vyrovnať túto faktickú nerovnosť cestou práva,
a to formou obmedzení autonómie vôle [por. nález Ústavního soudu zo dňa 15.06.2009, sp. zn.
I.ÚS 342/09 (N 144/53 SbNU 765)]. V spotrebiteľskom práve je dodávateľ vo fakticky výhodnejšom
postavení, pretože má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému svoje služby poskytuje. A preto
okrem obmedzení vyplývajúcich z princípu rovností prostriedkov možno od dodávateľa tiež očakávať

(prípadne i vyžadovať), že sa vo vzťahu k spotrebiteľovi bude správať vo všeobecnej rovine poctivo.
Pokiaľ nepostupuje týmto spôsobom, spreneverí sa dôvere druhého účastníka zmluvného vzťahu v
poctivosť jeho správania, a takémuto nepoctivému správaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu.
V praxi sa zásada poctivosti prejavuje okrem iného tým, že text spotrebiteľskej zmluvy, obzvlášť ak
ide o zmluvu formulárovú, má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a

logicky usporiadaný. Napríklad zmluvné dojednania musia mať dostatočnú veľkosť písma, nesmú byť
vo výrazne menšej veľkosti než okolitý text, nesmú byť umiestnené v oddieloch, ktoré vzbudzujú dojem
nepodstatného charakteru. Uvedená zásada poctivosti dopadá i na aplikáciu všeobecných obchodných
podmienok. Je potrebné zdôrazniť, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel
napríklad od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým na to, aby nebolo potrebné do každej zmluvy

prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak nemôžu slúžiť na to, aby
do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme ukryl dodávateľ
dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa
najskôr uniknú (napríklad rozhodcovská doložka alebo dojednanie o zmluvnej pokute). Pokiaľ tak i
napriek tomu dodávateľ postupuje, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takému konaniu nemožno

priznať právnu ochranu. V rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania zakladajúce zmluvnú pokutu
(podobne ako rozhodcovská doložka) zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných
podmienok, ale len samotnej spotrebiteľskej zmluvy (listiny, ktorú spotrebiteľ podpisuje).

Vzhľadom však na to, že súd prvého stupňa správne považoval dojednania zmluvných pokút za

absolútne neplatné, neprichádzalo už do úvahy ďalej skúmať otázku neprijateľnosti tejto zmluvnej
podmienky v zmysle § 53 ods. 1 a 4 Obč. zákonníka, a preto aj bolo nadbytočným vo výroku súdneho
rozhodnutia určiť neplatnosť zmluvnej podmienky z dôvodu jej neprijateľnosti v zmysle § 153 O.s.p.

Odvolateľ považuje rozhodnutie o priznaní náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka za

nedôvodné, neúčelne a nezákonné. Súd nezákonne priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu aj preto,
že tento subjekt nemal procesné postavenie vedľajšieho účastníka, pretože s účinnosťou od 01.01.2015
pre každý takýto subjekt je stanovená povinnosť predložiť súhlas toho, na strane koho má vystupovať,
inak sa na takýto subjekt neprihliada. Vedľajší účastník uvedené nesplnil a vstúpil do konania spôsobom
kedy odporcovi má informácie získané od súdu.

V zmysle súdom prvého stupňa správne citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. má navrhovateľ vo
veci plný úspech vtedy, keď súd vyhovie jeho žalobe v plnom rozsahu. Odporca má vo veci plný úspech
vtedy, keď súd žalobu v plnom rozsahu zamietne, ako tomu bolo právne v prejednávanej veci.

Posúdiac otázku náhrady trov konania v danej veci podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení a
uvedených kritérií, odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené podmienky v zmysle
cit. § 142 ods. 1 O.s.p. pre to, aby bol navrhovateľ, ktorý bol v konaní v celom rozsahu neúspešný,zaviazaný na náhradu trov, pričom neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by
bolo dôvodné vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznať.

K argumentácii navrhovateľa je potrebné uviesť, že nemožno akceptovať argumentáciu o neúčelne
vynaložených trovách konania vedľajším účastníkom, pretože aj na základe argumentácie zo strany
vedľajšieho účastníka došlo k zamietnutiu návrhu. Skutočnosť, že úkony, ktoré uskutočnil právny
zástupca vedľajšieho účastníka, mohol uskutočniť vedľajší účastník, nie je dôvodom, pre ktorý by
bolo vylúčené, aby združenie bolo v konkrétnom konaní zastúpené právnym zástupcom. Rovnako ani

samotná skutočnosť, že samotné združenie má v radoch členov, ktorí majú právnické vzdelanie, nie
je dôvodom, pre ktorý by bolo vylúčené, aby združenie bolo v konkrétnom konaní zastúpené právnym
zástupcom. Ak sa účastník môže dať v konaní zastúpiť advokátom, potom je nezrozumiteľná námietka
žalobcu, že ak sa vedľajší účastník dá zastúpiť, dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania,
pretože v danom prípade nejde o navyšovanie trov, ale o vznik trov v dôsledku ústavného práva na
zastupovanie. Z argumentácie navrhovateľa potom akoby vyplývalo, že navrhovateľ môže byť v konaní

zastúpený, odporca by nemal byť, resp. nie dostatočne kvalifikovane, pretože tak žalobcovi v prípade
neúspechu zbytočne narastajú trovy. Je zrejmé, že ide o neprijateľný záver v rozpore s Ústavou SR,
ako aj O.s.p.

Odvolací súd je toho názoru, že v danom prípade konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho

právneho zastúpenia nedochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov a nehospodárnosti konania, na
ktorú skutočnosť by mal súd prihliadať použitím ust. § 150 O.s.p. V tomto smere odvolací súd poukazuje
na ust. § 3 ods. 4, 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona o priestupkoch, podľa
ktorýchkaždýspotrebiteľmáprávozdružovaťsaspolusinýmispotrebiteľmizdruženiaaprostredníctvom
týchto združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnenie záujmy spotrebiteľov, ako

aj uplatňovať práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov.
Proti porušeniu práva a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa, môže sa
spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Z uvedeného je zrejmé, že vedľajší
účastník na strane odporcu vstúpil do konania s cieľom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy
odporcu, a preto pokiaľ vedľajší účastník bol v konaní zastúpený právnym zástupcom, nemožno v

danom prípade zastávať názor, že týmto zastúpením došlo k nadbytočnému navyšovaniu trov konania
a nehospodárnosti konania aj s poukazom na ust. § 20 ods. 1 zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii, podľa
ktorého každý má právo na poskytovanie právnych služieb a môže o ne požiadať u ktoréhokoľvek
advokáta.

Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. vedľajší účastník má rovnaké procesné práva ako účastník konania, na strane
ktorého vystupuje. Preto to, čo sa vzťahuje na účastníka konania, platí, najmä z hľadiska náhrady trov
konania aj pre vedľajšieho účastníka. Základnou otázkou na rozhodnutie o náhrade trov podľa zásady
úspechu vyjadrenej predovšetkým v § 142 ods. 1 O.s.p. vo vzťahu ku trovám právneho zastúpenia
advokátom v tejto veci je to, či takéto trovy so zreteľom na skutkovú a právnu zložitosť predmetu súdnej

ochrany sú alebo nie sú účelne vynaložené trovy, ak sa súčasne vezme do úvahy aj to, že právne
zastúpené advokátom je združenie podľa zákona č. 250/2007 Z.z. Predpoklad na priznanie náhrady
trov konania v posudzovanej veci spočívajúci v podmienke, že trovy musia byť účelne vynaložené, treba
interpretovať v súlade s dvomi významnými právnymi normami: 1. podľa článku 47 ods. 2 ústavy, každý
má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi..., 2. podľa § 3 ods. 4 zák. č. 250/2007 Z.z. každý

spotrebiteľ má právo združovať sa spolu s inými spotrebiteľmi v združeniach a prostredníctvom týchto
združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať
práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov.

V prvom rade odvolací súd poukazuje na to, že podľa ústavy každý má právo na súdnu a inú právnu

ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy) a každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, za podmienok
ustanovených zákonom. Žiadnym zákonom nie je vylúčené, aby toto základné právo na právnu pomoc
uplatnilo aj združenie spotrebiteľov a preto toto právo môže uplatniť aj také združenie. Do obsahu
tohto základného práva na právnu pomoc nesporne patrí aj zastúpenie účastníka konania (každého)
advokátom. Obsah tohto základného práva však nepredpokladá, že spotrebitelia, združení v nejakom

združení, sú schopní uplatniť svoje základné právo na súdnu ochranu bez právnej pomoci spočívajúcej
v zastúpení advokátom len z dôvodu, že sú právnickou osobou, založenou a vzniknutou za špecifickým
účelom ochrany spotrebiteľov. Takéto združenie môže byť podľa názoru odvolacieho súdu, vytvorené aj
zosôb,ktorénemajúžiadnypredpoklad,abysadokázaliprávneúčinnýmspôsobombrániťvkonanípredpríslušným súdom (podľa názoru odvolacieho súdu ide o znalosť procesných predpisov, ktorú nemožno
stotožniť so znalosťou hmotnoprávnej problematiky ochrany spotrebiteľa) a tak len zo zamerania na
ochranu spotrebiteľa sa nemôže, podľa odvolacieho súdu, vyvodzovať, že také združenie je schopné

zabezpečiťrealizáciuzákladnéhoprávanasúdnuochranubezzastúpeniaadvokátom.Navyše,vzákone
č. 250/2007 Z.z. sa združenie uvádza vo viacerých ustanoveniach (§ 1, 3, 4, 10, 14b, 19, 20, 25 a 26a).
Ani jedno z týchto ustanovení a rovnako ani Občiansky súdny poriadok neukladá takému združeniu
(porovnaj najmä § 25 citovaného zákona), aby vo veciach, v ktorých je účastníkom alebo vedľajším
účastníkom v konaní pred súdmi konalo bez reálneho uplatnenia základného práva na právnu pomoc,

ktoré patrí každému, vrátane právneho zastúpenia advokátom. V tejto spojitosti treba pripomenúť, že
podľa článku 2 ods. 3 ústavy každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno
nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Združeniu podľa § 25 zák. č. 250/2007 Z.z. žiaden zákon
nezakazuje byť zastúpený advokátom (podľa názoru odvolacieho súdu ani v hmotnoprávnych vzťahoch)
a tento záver musí byť základom pre posúdenie práva združenia, na náhradu trov konania vzniknutých
trovami advokátskeho zastúpenia. Takýto výklad základného práva na právnu pomoc podľa článku 47

ods. 2 ústavy v spojení s § 3 ods. 4 zák. č. 250/2007 Z.z. je potrebné uplatniť v posudzovanom spore
aj vo vzťahu k § 146 ods. 2 O.s.p., osobitne k náhrade trov konania vzniknutých právnou pomocou
poskytnutou advokátom.

Vychádzajúc z takéhoto výkladu ústavy a zákona o ochrane spotrebiteľov odvolací súd je názoru,

že súčasťou ochrany spotrebiteľa v konaní pred súdom je taký výklad § 142 ods. 1 O.s.p., resp. §
146 ods. 2 O.s.p., ktorý akceptuje, že združenie spotrebiteľov, ak uplatní základné právo na súdnu
ochranu, zásadne má právo na náhradu trov konania, ktoré súvisia s právnou pomocou poskytovanou
advokátom. Takáto náhrada by mohla byť nepriznaná len v prípade, ak by niektoré úkony právnej pomoci
spočívajúcej v zastúpení advokátom boli zbytočné, respektíve neúčelné, ale táto náhrada nemôže byť

nepriznaná len na základe toho, že združenie spotrebiteľov sa dalo v konaní pred súdmi zastúpiť
advokátom. Za neúčelný úkon však nemožno bez ďalšieho považovať vstup vedľajšieho účastníka
do konania, lebo po prvé, taký úkon Občiansky súdny poriadok upravuje a pripúšťa bez obmedzenia
(jediným obmedzením je to, že konanie zatiaľ právoplatne neskončilo) a po druhé, ide o vstup do
neprávoplatne skončeného konania, v ktorom sa nedá vopred vylúčiť, že vedľajší účastník so zreteľom

na povahu súdnej ochrany a jej špecifický predmet, ktorým je ochrana spotrebiteľa vo všeobecnosti
môže účinným spôsobom plniť svoju funkciu vedľajšieho účastníka. V tejto veci došlo k takému vstupu
do konania, ktorý odvolací súd nepovažuje, so zreteľom na uvedené, za neúčelný procesný úkon, a
teda aj trovy tohto úkonu nie sú neúčelne vynaloženými trovami a odvolací súd ani iné neúčelné úkony
právnej pomoci nezistil.

Rovnako nebolo možné prihliadnuť na ďalšiu odvolaciu námietku navrhovateľa, ktorý poukázal na to, že
s účinnosťou od 01.01.2015 je pre subjekt vedľajšieho účastníka stanovená povinnosť predložiť súhlas
toho, na strane koho má vystupovať, v tomto konaní vedľajší účastník túto povinnosť nesplnil, keď pre
podmienky vstupu vedľajšieho účastníka do predmetného konania je potrebné vychádzať z právnej

úpravy účinnej do 31.12.2014.

Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení vedľajšiemu účastníkovi vzniklo právo na náhradu trov
prvostupňového konania, ktoré spočívajú v trovách právneho zastúpenia v celkovej výške 138,90 eur,
vychádzajúc z hodnoty sporu 1.265,48 eur odmena za dva úkony (prevzatie a príprava zastúpenia,

vyjadrenie vo veci zo dňa 4.12.2014) á 61,41 eur, prvostupňový súd, k tomu prislúchajúci režijný paušál
vo výške 8,04 eur, podľa § 11 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), § 16 ods. 3 vyhlášky.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej
časti, vrátane vecne správneho výroku o náhrade trov konania, ako vecne správny potvrdil podľa § 219

ods. 1 O.s.p. Zároveň bolo nevyhnutým, aby odvolací súd v časti, v ktorej súd prvého stupňa určil, že
uvedené zmluvné podmienky sú neplatné z dôvodu ich neprijateľnosti, napadnutý rozsudok z dôvodu
nadbytočnosti výroku s použitím § 221 O.s.p. v tejto časti zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p. bez
potreby vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V odvolacom konaní mala úspech odporkyňa a vedľajší účastník odporkyne, preto im podľa § 142 ods.
1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov konania voči neúspešnému navrhovateľovi, odporkyňa a vedľajší
účastník si však náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili a z obsahu spisu im ani žiadne trovynevyplývajú, preto bolo dôvodné odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania
nepriznať.

Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.