Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 19, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/59/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110219502
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7110219502.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Petra

Tutka a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcov X/ S. W., R.. X.X.XXXX, D. J., U. X, 2/ O. J.J.,
R.. X.X.XXXX, D. J., U. XX, 3/ Q. C., R.. XX.X.XXXX, D. J., U. X, a 4/ K. J., R.. XX.X.XXXX, D. J., U. X,
všetkých zastúpených AK Hudzík-Novysedlák Partners, v.o.s., so sídlom v Poprade, Mnoheľova 830/15,
proti žalovaným X/ X.. K. W., R.. X.XX.XXXX, D. J., D. X a 2/ X.. U. T., R.. XX.X.XXXX, D. J.Š., I. XX,
zastúpeným JUDr. Danicou Holováčovou, advokátkou, AK so sídlom v Košiciach, Poštová 14, o určenie
vlastníckeho práva, alebo nahradenie prejavu vôle uzatvoriť kúpnu zmluvu, o odvolaní žalobcov proti
rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 20.10.2011 č.k. 35C/230/2010-132 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v zamietavom výroku.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu a žalovaným nepriznal náhradu trov
konania. Konanie o určenie vlastníckeho práva k parc. č. XXXX - záhrady o výmere XXXX m2 zapísané
na LV č. XXXXX, J.. Ú.. J. - I., ako aj konanie o prejave vôle žalovaných uzatvoriť so žalobkyňou v 4.
rade kúpnu zmluvu na parc. č. XXXX zastavil.

Týmto rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol o nároku žalobcov, ktorým sa po jeho úprave domáhali
určenia, že Slovenská republika v správe Slovenského pozemkového fondu je vlastníkom sporných
pozemkov. Alternatívne žiadali, aby súd nahradil prejav vôle žalovaných uzatvoriť so žalobcami kúpne
zmluvy ohľadne sporných pozemkov a to za konkrétne vyčíslené sumy.

Žalobcovia svoj nárok zakladali na tvrdení, že označené pozemky tvorili v minulosti prídomové záhrady

k rodinným domom, ktorých nájomcami boli ich právni predchodcovia, pričom tieto pozemky im boli
dané do užívania na základe rozhodnutia o dočasnom užívaní. Napriek opakovaným žiadostiam, im ako
právnym nástupcom po pôvodných nájomcoch neboli tieto parcely odpredané ani pôvodným vlastníkom
Košickým magnezitom š.p. v likv., ani jeho právnym nástupcom KOMAG a.s., po ktorom v dôsledku
konkurzu nadobudol predmetné pozemky štát v správe Slovenského pozemkového fondu, ktorý ich v
rozpore so zákonom previedol do vlastníctva reštituentkám I. D. O. U. Z. ako náhradné pozemky.

Rozsudok odôvodnil súd prvého stupňa tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že žalovaní každý v X/X sú zapísaní na liste vlastníctva ako spoluvlastníci označených
parciel č. XXXX - záhrady o výmere XXX K., N. Č.. XXXX/X - záhrady o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/
X - záhrady o výmere XXX m2 a parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere XXX m2 a to titulom kúpnej zmluvyvklad ktorej bol povolený pod číslom C.-XXXX/XX A. XX.X.XXXX od prevádzajúcich I. D., W.. F. O. U.
Z., W.. D.. Konštatoval, že tieto vlastnícke právo k uvedeným pozemkom nadobudli titulom Zmluvy o
bezodplatnom prevode vlastníckeho práva k pozemkom zo dňa X.XX.XXXX od prevodcu Slovenského

pozemkového fondu, ktorej vklad bol povolený Katastrálnym úradom v Košiciach, Správou katastra
Košice I. pod číslom C.-XXXX/XX a to z toho dôvodu, že pani I. D. O. U. Z. si požiadali o vrátenie
pozemkov v rámci reštitúcie, avšak keďže pôvodne im patriace pozemky im nemohli byť vydané, preto
im boli pridelené mimo iných aj pozemky parc. č. XXXX, XXXX O. XXXX ako pozemky náhradné.

Vzhľadom k tomu, že predmetom konania je určovací nárok súd prvého stupňa s poukazom na ust.
§ 80c O.s.p. sa prioritne zaoberal otázkou, či žalobcovia preukázali naliehavý právny záujem na
uplatnenom určovacom nároku. K tejto otázke uviedol, že rozsudok určujúci vlastnícke právo v prospech
Slovenskej republiky v správe Slovenského pozemkového fondu by nezakladal vlastnícke právo v
prospechsamotnýchžalobcovaanibynebolspôsobilýzlepšiťichprávnepostavenie.Súdprvéhostupňa
sa v tomto smere stotožnil s obranou žalovaných, ktorí uviedli, že rozsudok určujúci, že vlastníkom

predmetných nehnuteľností je Slovenská republika v správe Slovenského pozemkového fondu (teda nie
žalobcov) nemôže byť spôsobilým zmeniť (zlepšiť) právne postavenie žalobcov, ktorí svoje vlastnícke
právo nepreukazujú na nich znejúcim nadobúdacím titulom. Nimi požadovaným negatívnym určením sa
v porovnaní s existujúcim stavom ich právne postavenie nezlepší. Uspokojivo sa teda neodstraňuje ich
neistota v právnom vzťahu.

Ohľadne nároku na nahradenie vôle žalovaných uzavrieť kúpnu zmluvu súd prvého stupňa uviedol, že
aj v prípade, ak by uznal dôkaz - list Slovenských magnezitových závodov potvrdzujúci právo užívania
pozemku pre K. žalobkyne v 2. rade, nebola tým preukázaná akákoľvek povinnosť žalovaných previesť
vlastnícke právo na žalobcov.

Výrok o zastavení konania súd prvého stupňa odôvodnil s poukazom na ust. § 96 ods. 1 a 3 O.s.p.
a vzhľadom na späťvzatie žaloby zo strany žalobkyne v 4. rade po vyjadrení súhlasu žalovaných so
späťvzatím v tejto časti konanie zastavil.

Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 151 ods. 1 a 2 O.s.p. keď konštatoval, že vo vyhlásenom
rozsudku priznal žalovaným trovy konania, ktorých výška mala byť vyčíslená v písomnom vyhotovení
rozhodnutia.Keďževšakžalovanívlehotetrochpracovnýchdníodvyhláseniarozhodnutiatrovykonania
nevyčíslili a iné trovy z obsahu spisu nevyplývali v súlade s ust. § 151 ods. 2 O.s.p. zmenil vyhlásený
výrok a žalovaným trovy konania nepriznal.

Proti rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia. Títo žiadali napadnutý rozsudok v jeho zamietavom
výroku zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Svoje odvolanie zakladali na dôvodoch
uvedených v § 205 ods. 2 písm. d/ a písm. f/ O.s.p.. V dôvodoch odvolania uviedli, že sa nestotožňujú so
záverom súdu prvého stupňa pokiaľ ich nárok zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu.

Sú toho názoru, že jedine rozsudok určujúci vlastnícke právo v prospech Slovenskej republiky v správe
SPF môže zlepšiť ich právne postavenie. Majú za to, že súd prvého stupňa sa nevyporiadal s ich
argumentáciou týkajúcou sa práve otázky preukázania ich naliehavého právneho záujmu, pokiaľ s
poukazom na § 34 ods. 1 zák. č. 330/1991 Zb. poukázali na to, že pozemkový fond nie je zriadený na
podnikanie a svoju činnosť vykonáva podľa tohto zákona a osobitných predpisov vo verejnom záujme a

z tejto činnosti mu vznikajú práva a záväzky. Majú za to, že vo vzťahu k SPF ako vlastníkovi pozemkov
by sa dostali do odlišného právneho postavenia nakoľko žalovaní sú súkromné osoby a nekonajú vo
verejnom záujme, riadia sa len svojimi súkromnými záujmami a teda žalobcom označené pozemky
by predali len za trhovú cenu. Naopak SPF ako verejnoprávna korporácia, ktorá nie je zriadená na
podnikanie a ktorá má zo zákona vykonávať svoju činnosť vo verejnom záujme by po vyhovení žalobe

malapovinnosťodpredaťprídomovézáhradyzanetrhovúcenu.Práveztohtodôvoduvyhovenímnároku
žalobcov by sa zlepšilo ich právne postavenie. Majú za to, že ani súd prvého stupňa nespochybnil
skutočnosť, že sporné parcely sú prídomovými záhradami a v zmysle čl. 4 bod 1 písm. c Zásad na
uplatňovanie niektorých ustanovení zákona č. 180/1995 Z.z. podľa ktorého SPF môže pozemky vo
vlastníctve štátu predať iným osobám z dôvodu lepšieho hospodárskeho využitia, ak sa pozemky vo

vlastníctve štátu nedajú účelne využiť. Práve z tohto ustanovenia odvodzujú povinnosť Slovenského
pozemkového fondu odpredať tieto pozemky im ako užívateľom rodinného domu. Skutočnosť, že nie
sú vlastníkmi rodinných domov nemôže byť braná na ich ujmu a poukázali na to, že v osobitnom
súdnom konaní sa domáhajú nahradenia prejavu vôle uzavrieť s nimi kúpne zmluvy na odkúpeniebytov v rodinných domoch podľa zák. č. 182/1993 Z.z.. Majú teda za to, že bez vlastnej viny sú v
situácii, keď viacnásobným porušením povinností štatutárov Košických magnezitových závodov š.p.,
KOMAG a.s., Teleservis s.r.o., ako aj správcu konkurznej podstaty JUDr. C. ako aj SPF nenadobudli

vlastníctvo k domom ani k prídomovým záhradám. Majú za to, že pokiaľ budú v konaní vedenom
pred Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 17C/329/2009 úspešní a stanú sa vlastníkmi domov, za
použitia analógie légis ak má SPF konať vo verejnom záujme a je zrejmé, že vlastníctvo k domu je
predmetom súdneho konania, mal aplikovať čl. 4 bod 1 písm. c/ Zásad na uplatňovanie niektorých
ustanovení zákona č. 180/1995 Z.z.. Tento článok dáva SPF možnosť odpredať prídomové záhrady

avšak má taktiež povinnosť vytvárať vhodné pozemkovoprávne pomery. Preto pri teleologickom výklade
oboch právnych noriem je potrebné dospieť k záveru, že SPF má v tomto prípade povinnosť odpredať
prídomové pozemky žalobcom za znaleckú cenu.

Ďalej tvrdili, že sa súd prvého stupňa v odôvodní rozsudku nevyporiadal s ich viacerými podstatnými
tvrdeniami a z nich vyplývajúcimi skutočnosťami. Ide v prvom rade o nezákonný prevod pozemkov na

reštituentky čím SPF porušil ust. § 11 ods. 1a zák. č. 291/1991 Zb., keď ak náhradný pozemok vydal
záhrady, ktoré boli v tom čase užívané viac ako 40 rokov fyzickými osobami. V konaní žiadali do spisu
priložiťajrozhodnutia,ktorýmibolispornépozemkyvydanéreštituentkámzktorýchvyplývaprečonebolo
možné vydať týmto pozemky na ktoré majú zákonný nárok a museli im byť vydané pozemky náhradné.
Nepovažujú za správny postup súdu prvého stupňa pokiaľ sa nezaoberal uvedenými okolnosťami z

ktorých vyplýva, že vydaním náhradných pozemkov bol porušený zákon.

Žalovaní podali odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania. V tejto časti
žiadali napadnutý rozsudok zmeniť a priznať im náhradu trov konania, tak ako táto bola vyčíslená v ich
podaní zo dňa 24.10.2011. Nepovažujú za správne závery súdu prvého stupňa o tom, že ich právna

zástupkyňa si nesplnila procesnú povinnosť vyčísliť priznané trovy konania v súlade s ust. § 151 ods.
1 O.s.p., keď poukázali na to, že toto vyčíslenie trov konania doručili súdu dňa 24.10.2011 t.j. do troch
pracovných dní od vyhlásenia rozsudku. Na dôkaz pravdivosti svojich tvrdení pripojil aj ich písomné
podanie zo dňa 24.10.2011 označené ako vyčíslenie trov konania na ktorom je opatrený originál podacej
pečiatky Okresného súdu Košice I zo dňa 24.10.2011. V tomto podaní sú vyčíslené položkovite trovy

konania v celkovej sume 5.376,60 euro.

K odvolaniu žalobcov sa vyjadrili žalovaní, ktorí žiadali rozsudok súdu prvého stupňa v zamietavom
výroku ako vecne správny potvrdiť. Vo vyjadrení uviedli, že tvrdenia žalobcov považujú len za strohé
a účelové konštatovanie, ktoré nie je doložené žiadnymi skutočnosťami preukazujúcimi naliehavosť

právneho záujmu na požadovanom určení.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho zamietavom výroku, ako aj vo výroku o
trovách konania podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobcov proti zamietavému výroku

vo veci samej nie je dôvodné. Za dôvodné však považuje odvolanie žalovaných proti výroku o trovách
konania.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu potrebnom pre meritórne rozhodnutie vo
veci, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p., vec správne právne posúdil a aj vecne

správne vo veci rozhodol. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti,
ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie, než ako rozhodol súd prvého stupňa.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje aj s odôvodnením napadnutého rozsudku a preto sa v
súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. obmedzuje na konštatovanie správnosti týchto dôvodov a na ich

doplnenie s poukazom na rozsah odvolacích námietok žalobcov k týmto dodáva:

Z obsahu upravenej žaloby vyplýva, že žalobcovia sa domáhajú prioritne určovacieho nároku, ale
zároveň uplatnili aj eventuelný petit v ktorom sa domáhajú nahradenia prejavu vôle žalovaných na
uzavretie kúpnej zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že povinnosťou súdu je prioritne vysporiadať sa s

dôvodnosťou primárneho nároku a iba v prípade, ak dospeje k záveru, že tento neobstojí je dôvodné
zaoberať sa aj eventuelným nárokom.Vzhľadom k tomu, že primárny nárok bol uplatnený ako nárok na určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti správne postupoval súd prvého stupňa, ak sa v súlade s ust. § 80 písm. c/ O.s.p.
vyporiadával s otázkou, či žalobcovia preukázali naliehavý právny záujem na uplatnenom určovacom

nároku. Takýmto určovacím nárokom možno uplatniť pozitívne alebo negatívne určenie, či tu právny
vzťah alebo právo je alebo nie je. Žalobcu v takomto prípade zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce
v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má tzv.
naliehavý právny záujem. Tento bude daný spravidla v prípade, ak sa nemožno domáhať priameho
plnenia resp. ak právne postavenie žalobcu by bez takéhoto určenia bolo neisté.

Preukázanie existencie naliehavého právneho záujmu je procesnou otázkou a pokiaľ žalobca
nepreukáže existenciu takéhoto naliehavého právneho záujmu súd žalobu zamietne bez toho, aby sa
vyporiadával s vecno-právnou dôvodnosťou nároku.

Odvolací súd sa zhoduje so závermi súdu prvého stupňa v tom, že žalobcovia v konaní nepreukázali

existenciu naliehavého právneho záujmu. Ani v prípade vyhovenia ich nároku a určenia vlastníckeho
práva v prospech Slovenskej republiky v správe Slovenského pozemkového fondu by sa totiž ich právne
postavenie vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam nedostalo do výhodnejšej pozície.

Podľa ust. § 34 zák. č. 330/1991 Zb. zriaďuje sa Slovenský pozemkový fond. Slovenský pozemkový

fond je právnická osoba a zapisuje sa do podnikového registra.

Podľaods.2pozemkovýfondspravujepoľnohospodárskenehnuteľnostivovlastníctveštátuustanovené
osobitným predpisom a podiely spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu. Pozemkový fond nakladá
s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy, okrem pozemkov, ktoré patria do lesného fondu.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že Slovenský pozemkový fond bol zriadený zákonom
ako právnická osoba, ktorému boli zverené vymedzené majetkové práva a svojím účelovým určením
predstavuje účelové združenie majetku. Žalobcovia svoj určovací nárok odvodzujú z ust. § 19 ods.
1 zák. č. 180/1995 Z.z.. Podľa tohto ustanovenia fond môže pozemky vo vlastníctve štátu predávať

alebo zamieňať za pozemky iných vlastníkov na účely usporiadania vlastníctva k pozemkom a utvárania
vhodných pozemkovo-právnych pomerov na hospodárenie na pôde v súlade so zásadami schválenými
vládou; na tieto účely môže pozemky nadobúdať aj do vlastníctva štátu. Ďalej žalobcovia poukazovali
na čl. 4 bod 1 písm. c) Zásad na uplatňovanie niektorých ustanovení citovaného zákona, ktorý fondu
umožňuje pozemky vo vlastníctve štátu predať iným osobám z dôvodu lepšieho hospodárskeho využitia.

Citované ustanovenia upravujú všeobecné oprávnenie fondu nakladať s pozemkami vo vlastníctve
štátu ako aj pri nadobúdaní pozemkov do jeho vlastníctva. V rámci tohto svojho oprávnenia fond ako
samostatná právnická osoba vydáva rozhodnutia o nakladaní s pozemkami štátu. Úprava tohto jeho
oprávnenia v zákone výrazom „fond môže“ zakotvuje jeho právo na základe vlastného vyhodnotenia

rozhodovať v rámci svojej právomoci. Takáto formulácia však nezakladá konkrétnu povinnosť naložiť
s pozemkom takým spôsobom ako sa domáhajú žalobcovia. Pokiaľ teda Slovenský pozemkový fond
vydal konkrétne rozhodnutie v rámci svojich právomocí niet právneho dôvodu pre záver o neplatnosti
takéhoto rozhodnutia iba s poukazom na to, že so sporným pozemkom mohol nakladať aj inak.
Žalobcoviavkonanínepreukázaliskutočnosť,žeSlovenskýpozemkovýfondnemaloprávnenienakladať

s pozemkami tak, ako to vyplýva z konkrétnych rozhodnutí o ich prevode do vlastníctva oprávnených
osôb ako náhradných pozemkov a rovnako nepreukázali ani skutočnosť, aby povinnosť Slovenského
pozemkového fondu previesť tieto pozemky do ich vlastníctva mala akúkoľvek prioritu vyplývajúcu z
konkrétneho právneho predpisu. Za takejto situácie je teda treba považovať rozhodnutie Slovenského
pozemkového fondu o nakladaní so spornými pozemkami ako konanie vlastníka realizované v rámci

jeho zákonom vymedzených kompetencií. Z uvedeného je teda zrejmé, že ani prípadný úspech nároku
žalobcov, podľa ktorého by sa Slovenský pozemkový fond stal opätovne správcom vlastníctva štátu
k sporným pozemkom, by tento nemal povinnosť s týmito pozemkami nakladať práve tak, ako si to
nárokujú žalobcovia. S poukazom na tieto dôvody možno vyvodiť záver o tom, že žalobcovia v konaní
neuniesli svoje dôkazné bremeno a nepreukázali dostatok svojho naliehavého právneho záujmu.

Vecne správne a výstižné sú dôvody prvostupňového rozsudku aj ohľadne zamietavého výroku
alternatívneho petitu na nahradenie prejavu vôle žalovaných uzavrieť so žalobcami kúpnu zmluvu.
Takúto povinnosť možno konkrétnej osobe uložiť iba na základe preukázania jej povinnosti uzavrieťtakúto zmluvu vyplývajúcej z konkrétneho právneho predpisu, rozhodnutia príslušného orgánu alebo zo
zmluvy. Žalobcovia v konaní takúto podmienku nepreukázali. Žalovaní nadobudli predmetné pozemky
do vlastníctva titulom kúpy, pričom nebolo preukázané, aby ich vlastnícke právo bolo zaťažené ťarchou,

prípadne osobným záväzkom s predmetnými pozemkami nakladať.

Za dôvodné považuje odvolací súd odvolanie žalovaných proti výroku o trovách konania. Predložením
písomného podania v ktorom títo vyčíslili trovy konania a tieto doručili súdu prvého stupňa dňa
24.10.2011 preukázali nesprávnosť záverov súdu prvého stupňa na ktorých založil výrok o trovách

konania pokiaľ konštatoval, že právna zástupkyňa žalovaných si nesplnila svoju procesnú povinnosť v
zákonnej trojdňovej lehote vyčísliť trovy konania. Na základe toho odvolací súd v tomto výroku rozsudok
súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvého stupňa opätovne rozhodnúť o trovách konania v súlade
so špecifikáciou trov žalovaných v označenom vyčíslení.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák.
č.757/2004 Z. z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.