Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, April 24, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Sp/6/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200267
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7015200267.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Pavlom Naďom v právnej veci navrhovateľa:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi:
Okresný úrad Gelnica, Katastrálny odbor, so sídlom Hlavná 1, 056 01 Gelnica, za účasti: V. L., D..:
XX.XX.XXXX, N. XXX XX G. XXX, v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. V 948/2014-9 zo
dňa 07.01.2015, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. V 948/2014-9 zo 07.01.2015.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok v sume 35,- Eur na účet Krajského súdu v Košiciach,
v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca rozhodnutím č. V 948/2014-9 zo dňa 07.01.2015 podľa § 31 ods. 3 zákona NR SR č.
162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v
znení neskorších predpisov (ďalej len "Katastrálny zákon") zamietol návrh na vklad záložného práva
do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. 552/2014-PTR uzavretej dňa
28.10.2014 medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a V. L. ako záložcom (ďalej len "záložná

zmluva"). Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu, nachádzajúce sa v katastrálnom
území C. zapísané na liste vlastníctva č. XXX a v katastrálnom území G. zapísané na LV č. XXX, č.
XXX, č. XXX, č. XXX, č. XXX, č. XXXX a č. XXXX.

Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že záložná zmluva je absolútne neplatná
vzhľadom na to, že nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom zmluvy o úvere, pokiaľ ide o výšku
úveru a jeho príslušenstva a predmetom zálohu, pokiaľ ide o jeho hodnotu. Ako vyplýva z čl. II. záložnej

zmluvy, záložné právo malo byť zriadené na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči
záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere, t. j. na vrátenie istiny úveru v sume 800,-
Eur, spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle
platných všeobecných podmienok, poplatkov a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy, ako aj ďalších
nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia. Je nepochybné,
že hodnota nehnuteľností, ktoré sú predmetom zálohu, je ďaleko väčšia ako je výška plnenia dlžníka -
záložcu. Tým sa výrazne v neprospech záložcu zasahuje do jeho práv a zároveň sa to prieči dobrým

mravom.

Odporca ďalej posudzoval dohodu o splnomocnení uzavretú dňa 26.07.2013 medzi záložcom ako
splnomocniteľom a ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, zastúpené predsedom PetromMamojkom, ako splnomocnencom a uviedol, že na dohodu o splnomocnení je potrebné analogicky
nahliadať ako na spotrebiteľskú zmluvu, pretože pokiaľ by nedošlo k uzavretiu zmluvy o úvere, tzv.
spotrebiteľskej zmluvy, nedošlo by ani k uzavretiu dohody o splnomocnení. Záložný veriteľ má v

predmete činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, jedná sa teda o osobu dodávateľa v
zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Súčasne nebolo zistené, že by záložca bral úver za účelom
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, preto sa v jeho prípade jedná o osobu spotrebiteľa
v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Zmluvu o úvere preto odporca posúdil ako spotrebiteľskú
zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v kontexte s ňou skúmal aj to, či dohoda

o splnomocnení nevykazuje znaky neprijateľných podmienok (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Dohoda o splnomocnení bola vpísaná do predtlačenej formulárovej dohody, pričom splnomocniteľ
nemoholovplyvniťobsahtejtodohody.Vdanomprípadebolaobmedzenámožnosťsplnomocniteľazvoliť
sisplnomocnenca,ktorýbyzanehouzatvorilzáložnúzmluvuaktorýbyskutočnehájiljehozáujmy,keďže
splnomocnenec už bol v dohode o splnomocnení vopred predtlačený. Takúto dohodu o splnomocnení
nie je možné považovať za individuálne dohodnutú. To v konečnom dôsledku spôsobilo nerovnováhu v

právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Keďže k výberu splnomocnenca
nedošlo z vôle záložcu, ale z vôle záložného veriteľa, odporca považoval dohodu o splnomocnení za
neprijateľnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ včas odvolanie, v ktorom žiadal zrušiť preskúmavané
rozhodnutie odporcu a vrátiť mu vec na ďalšie konanie.

Dohoduosplnomocnení,ktorejpredmetomjebezplatnézastupovaniesplnomocniteľasplnomocnencom
nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, a teda sa na ňu nevzťahujú ustanovenia § 53

Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na
ktoré odkazuje odporca v napadnutom rozhodnutí. Podľa názoru navrhovateľa odporca prekročil rámec
svojich kompetencií vyplývajúcich z § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, keď skúmal rozpor predmetnej
zmluvy o úvere s dobrými mravmi. Táto právomoc prináleží príslušnému súdu v rámci občianskeho
súdneho konania. Ďalej uviedol, že pochybnosť o objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca

nie je z hľadiska aplikácie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka dostatočná, nakoľko medzi záujmami
zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor, ktorý bol odporca povinný preukázať. Odporca
nepreukázal ani to, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom. Z
predloženého plnomocenstva je zrejmé, že dlžník sa rozhodol pre udelenie plnomocenstva sám a
zástupca ho poučil o následkoch tohto kroku a zaviazal sa dojednať v jeho mene záložnú zmluvu a

obhajovať jeho záujmy.

V závere odvolania konštatoval, že je evidentné, že dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a
včas a neplatil svoj dlh tak, ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a on ako veriteľ len využil
zmluvne dohodnutú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 02.03.2015 zotrval na dôvodoch uvedených v
napadnutom rozhodnutí a navrhol preskúmavané rozhodnutie potvrdiť.

Pojednávanie súdu sa konalo dňa 24.04.2015 v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu, ktorí svoju
neúčasť na pojednávaní ospravedlnili písomnými podaniami zo dňa 13.04.2015 a zo dňa 20.04.2015.
Súd teda v súlade s ust. § 250g ods. 2 O.s.p. aplikovaným na základe ust. § 250l ods. 2 O.s.p. prejednal
vec v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu.

Účastníčka konania V. L. na pojednávaní súdu uviedla, že si od navrhovateľa zobrala úver z dôvodu
zlej finančnej situácie. Pri podpisovaní zmluvy nemala vedomosť o tom, že splnomocňuje nejakého
advokáta na vykonávanie úkonov súvisiacich s jej nehnuteľnosťami. Zmluvu si neprečítala, nakoľko sa
jednalo až o 4 hárky popísané drobnými písmenami. Na otázku samosudcu uviedla, že pokiaľ by vedela,

že splnomocňuje inú osobu na nakladanie s jej vlastným majetkom, určite by tak neurobila. Jej úver
medzitým narástol na sumu 3 000,- Eur.Súd v konaní podľa ust. § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa
s opravným prostriedkom navrhovateľa, s písomným vyjadrením a administratívnym spisom odporcu a
dospel pritom k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ ako veriteľ uzavrel s dlžníkom V. L. Zmluvu o úvere
č. 702801083 zo dňa 26.07.2013. Veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver v sume 800,- Eur a
dlžník sa zaviazal vrátiť túto sumu zvýšenú o poplatok. Dlžník zároveň dohodou o splnomocnení zo

dňa 26.07.2013 splnomocnil ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka 18,
Bratislava, na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 522 Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa
k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve
alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy
zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere. Dohoda o splnomocnení je
podpísaná dlžníkom V. L. dňa 26.07.2013 ako splnomocniteľom a A. O., predsedom občianskeho

združenia ProHelp ako splnomocnencom toho istého dňa.

Dňa 28.10.2014 bola uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva č. 552/2014-PTR medzi
navrhovateľom a dlžníkom zastúpeným ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, predmetom
ktorej je zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľa k tam uvedeným nehnuteľnostiam. Záložné

právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok, ktoré vznikli a v budúcnosti vzniknú
na základe Zmluvy o úvere č. 702801083 zo dňa 26.07.2013.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným
atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.

Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia
sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení
(§ 28 ods. 3 Katastrálneho zákona).

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje

podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové
a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3
Katastrálneho zákona).

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1

Občianskeho zákonníka).

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Pri zápise vecných práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností vkladom (§ 28 a nasl.
Katastrálneho zákona) je správa katastra povinná posudzovať podstatné náležitosti príslušného
zmluvného typu z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. V prípade, ak
zmluvu o zriadení vecného práva (záložné právo) uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia

(splnomocnenie),jepovinnosťousprávykatastrarozhodujúcejopovolenívkladuvecnéhoprávaskúmať,
či došlo k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách opravného prostriedku navrhovateľa a so
zreteľom na citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že predmetná dohoda o splnomocnení
medzi dlžníkom V. L. ako splnomocniteľom a občianskym združením ProHelp ako splnomocnencom nie

jeplatneuzavretá.Dohodaosplnomocneníbolavpísanádovopredpredtlačenéhoformulára,dlžníkteda
nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom na vopred stanoveného splnomocnenca, a to záložným
veriteľom v dohode o splnomocnení, bola obmedzená slobodná voľba splnomocnenca, ktorý by v
mene dlžníka uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne by hájil jeho záujmy. Iba veľmi obtiažne si možno
predstaviť,abysidlžníkV.L.vyhotovilpredtlačenýformulár,ktorýjeidentickýspredtlačenýmformulárom

v konaniach o preskúmanie rozhodnutí správ katastra o zamietnutí návrhov na vklad záložných zmlúv
a sám dospel k rozhodnutiu, že na zabezpečenie jeho záväzku zo zmluvy o úvere je potrebné zvoliť si
zástupcu, ktorý by v jeho mene uzavrel záložnú zmluvu ohľadne jeho vlastnícky patriacich nehnuteľností
v hodnote mnohonásobne prevyšujúcej záväzky zo záložnej zmluvy.

Taktiež skutočnosť, že Dohoda o splnomocnení bola dlžníkom podpísaná v ten istý deň ako úverová

zmluva, nasvedčuje tomu, že uzavretie úverovej zmluvy bolo podmieňované podpísaním Dohody o
splnomocnení a je otázne, či by vôbec úver bol poskytnutý bez uzavretia Dohody o splnomocnení v
znení vopred pripravenom na formulári bez možnosti dlžníka meniť jej podmienky.

Takéto dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle ust. § 37 ods. 1

Občianskeho zákonníka. Za tejto situácie občianske združenie ProHelp nebolo oprávnené uzavrieť
záložnú zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťami dlžníka.

Súdsastotožňujesnámietkounavrhovateľa,podľaktorejDohoduosplnomocnenínemožnoposudzovať
ako spotrebiteľskú zmluvu, avšak tento právny názor odporcu nemá za následok nezákonnosť

napadnutého rozhodnutia.

Na záver súd poznamenáva, že v zmysle čl. I bod 1. stanov občianskeho združenia ProHelp, ktoré súd
vyžiadal z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (č. registrácie 36011), ide o dobrovoľné združenie
fyzických a právnických osôb založené na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov v konaniach

pred orgánmi verejnej správy a podľa čl. II bod 1. stanov jeho cieľom je ochraňovať práva a oprávnené
záujmy účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie záložnej zmluvy v zmysle
Občianskeho zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom, sa preto vymyká z rámca pôsobnosti
a cieľov predmetného združenia.

Z uvedených dôvodov preto súd podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporcu
ako vecne správne a vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 250l ods. 2 O.s.p.

tak, že navrhovateľovi, ktorý nemal v konaní úspech, právo na náhradu trov nepriznal.

Neúspešnému navrhovateľovi vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa ust. § 2 ods. 4 druhá veta
v spojení s ust. § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z

registra trestov v znení neskorších predpisov, a preto mu súd uložil povinnosť uhradiť súdny poplatok v
sume 35,- Eur podľa položky č. 10 písm. e) Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona
č. 71/1992 Zb..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v

Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.