Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, January 29, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/305/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614202552
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7614202552.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25,
IČO: 35 792 752, proti žalovanému P. A., X. A. Q., W. XXXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na
strane žalovaného Občianske združenie všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Bratislava, Šafárikovo
námestie 7, o zaplatenie 2.336,- eur istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 2C/132/2014-59
z 12.2.2015 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším
účastníkom.

Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi sa
ich náhrada n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom žalobu zamietol, žalobcovi uložil povinnosť nahradiť
vedľajšiemu účastníkovi trovy konania 218,58 eur na účet jeho právneho zást. JUDr. Bohdana Jakubisa
a zaplatiť na účet Okresného súdu súdny poplatok 140,- eur , do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, a
rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vstúpil do konania v záujme ochrany žalovaného ako

spotrebiteľa, o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Pri priznaní náhrady trov konania
vo výške 218,58 eur. zohľadnil, že trovy musia byť účelne vynaložené, treba ich interpretovať v súlade s
dvoma právnymi normami, podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy, každý má právo na právnu pomoc v konaní pred
súdmi a podľa § 3 ods. 4 zák. č. 250/2007 Z.z. v znení noviel, každý spotrebiteľ má právo združovať sa
spolusinýmispotrebiteľmivzdruženiachaprostredníctvomtýchtozdruženívsúladesozákonomchrániť
a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať práva zo zodpovednosti voči osobám,

ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov. Vychádzajúc z výkladu ústavy a zákona o ochrane
spotrebiteľa zastával názor, že súčasťou ochrany spotrebiteľa v konaní pred súdom je taký výklad § 142
ods. 1 O.s.p., ktorý akceptuje, že združenie spotrebiteľov, ak uplatní základné právo na súdnu ochranu,
zásadne má právo na náhradu trov konania, ktoré súvisia s právnou pomocou poskytovanou advokátom.
Spoukazomnauvedenépriznalvedľajšiemuúčastníkovináhradutrovprávnehozast.za2úkonyprávnej
pomoci po 101,25 eur, prevzatie a príprava zast., vyjadrenie vo veci samej, 2x režijný paušál po 8,04,

podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. v znení noviel.

Proti rozsudku - výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka, podal v zákonnej lehote odvolanie
žalobca.

V odvolaní poukázal na to, že rozsudok je v napadnutom výroku v rozpore s procesnou úpravou

vedľajšieho účastníctva a úpravy náhrady trov konania. Poukázal na to, že náhrada trov v sporovom
konaní sa spravuje primárne zásadou úspechu (z ktorej pri posúdení vychádzal aj súd), popri ktorejzákon pripúšťa niektoré výnimky (§ 142 ods. 2 a 3, § 144 a § 146 ods. 2 O.s.p.). Uviedol,
že z hľadiska výsledku konania (ktorý je rozhodujúci pre aplikáciu § 142 ods. 1 O.s.p.) vedľajší
účastník nemá vo vzťahu k úspechu, či neúspechu v tomto konaní žiadny vzťah (z právneho predpisu

nevyplýva žiadny spôsob usporiadania vzťahov medzi navrhovateľom alebo odporcom a vedľajším
účastníkom), a teda z rozhodnutia o veci samej mu neplynie žiadne právo či nárok, ani nie je a nebol
povinným na plnenie spoločne s odporcom, že § 9 ods. 4 O.s.p. prvá veta neznamená vytvorenie
„ďalšiehoplnohodnotného"účastníkavkonaní,alepredstavujelenprávnyrámecpostaveniavedľajšieho
účastníka z hľadiska dôvodu, pre ktorý tento do konania vstupuje. To je účel priznania procesných

práv vedľajšiemu účastníkovi. Tvrdil, že nie je preto možné aplikovať zásadu úspechu v tomto konaní
pri rozhodovaní o náhrade trov konania na vedľajšieho účastníka, lebo ten vo veci samej úspech
alebo neúspech v tomto konaní nemal, že úspechom sa rozumie síce úspech v konaní, ktorý však
reálne spočíva v potvrdení alebo zmene „hmotnoprávneho" postavenia (uloženie povinnosti plniť alebo
zamietnutie návrhu, či v prípade konštitutívnych rozsudkov ich založenie či potvrdenie jestvujúceho
stavu). Postavenie vedľajšieho účastníka sa rozhodnutím vo veci samej logicky nezmenilo (v prípade

yyhovenia návrhu vo veci samej by nebol povinný na plnenie), a preto aplikácia § 142 ods. 1 O.s.p.
je v tomto prípade vylúčená. Vytýkal súdu že rozhodnutie (aj podľa odôvodnenia) neobsahuje žiadne
zdôvodnenie účelnosti trov právneho zast. vedľajšieho účastníka. Pre nespornosť podotkol, že týmto
nenapáda otázku samotného právneho zast. ako takého (v zmysle zásady, že každý sa môže dať
zastupovať advokátom), ale účelnosť nákladov na toto zastúpenie a nepreskúmateľnosť aplikácie zák.

ust., na základe ktorého súd rozhodol o povinnosti k náhrade trov konania. Ďalej poukázal na to, že
z napadnutého rozhodnutia nevyplýva ani spôsob, akým súd vyhodnotil kritérium účelnosti ohľadne
rozhodnutia o náhrade trov konania, že otázkou účelnosti trov právneho zast. vedľajšieho účastníka
sa súd vôbec nezaoberal, že otázka účelnosti vstupu vedľajšieho účastníka je odlišná od účelnosti
právneho zast. vedľajšieho účastníka, ten má svoj predmet činnosti vykonávať sám. Uviedol, že ak

je cieľom združení na ochranu spotrebiteľa presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov a právom
spotrebiteľa chrániť a presadzovať svoje oprávnené záujmy aj prostredníctvom združení na ochranu
spotrebiteľov, musí sa súd, ak sa združenie na ochranu spotrebiteľa zúčastní konania ako zástupca
účastníka alebo vedľajší účastník na strane spotrebiteľa zaoberať tým, či takéto trovy konania boli účelne
vynaložené na ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľa. (Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica

zo dňa 25. 04. 2012, sp. zn. 17Co/91/2012).Trovy právneho zast. by pritom mali predstavovať náhradu
odmeny za právnu pomoc pri predložení podania, ktoré svojím obsahom je šablónovitým opakovaním
podaní predkladaných v nespočetnom množstve prípadov. Vedľajší účastník na strane odporcu sa
deklaruje ako subjekt na ochranu spotrebiteľa a práve vďaka tomu mu právna úprava priznáva osobitné
postavenie spomedzi subjektov rovnakej právnej formy. Zdôraznil, že „bežné" občianske združenie,

ktoré si do predmetu svojej činnosti nedá „ochranu spotrebiteľa", totiž nemôže vstupovať do konania
ako vedľajší účastník inak, ako by pri splnené podmienky právneho záujmu na výsledku konania, že
osobitnosť združení na ochranu spotrebiteľa teda spočíva v tom, že sa mu na základe a v súvislosti s
jeho činnosťou priznávajú aj osobitné práva a postavenie, že ak už raz zákonodarca priznal nejakému
subjektu určité osobitné postavenie (§ 25 zák. č. 250/2007 Z.z.) aj vo vzťahu k súdnemu konaniu,

potom vychádzal z logického predpokladu, že tento subjekt bude odborne, personálne a materiálne
pripravený na vykonávanie svojej činnosti. V opačnom prípade by bolo minimálne nelogické, aby
osobitné postavenie sa priznávalo subjektu, ktorý nie je schopný a spôsobilý realizovať svoju činnosť.
Uviedol,žepredloženépodanievedľajšímúčastníkomjezhodné,akopredkladávinýchveciach,tedaich
môže, vzhľadom na svoje osobitné postavenie a odborné zameranie, predkladať sám. V tejto súvislosti

poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR 6MCdo 5/2013. Združenie - vedľajší účastník v tomto
prípade namiesto toho, aby zastupovalo spotrebiteľa, aby vystupovalo prostredníctvom svojich „odborne
vyškolených" zamestnancov a členov, vstupuje do konania vždy už zastúpené právnym zástupcom, a to
pravidelne vo všetkých konaniach a bez výnimky. Takéto združenia vstupujú do konania vždy zastúpené
právnym zástupcom, aj keď o obsahu konania nemajú žiadnu predstavu (viď napríklad prípad vstupu

do konania, kde išlo o pracovnoprávny spor, prípad kedy išlo k podnikateľský spor a pod.). V tomto
prípade vedľajší účastník svojím postupom jednoznačne splnil uvedený „štandardný" postup týchto
združení. Procesná úprava teda v tomto prípade nebola využitá k účelu, pre ktorú bola prijatá. Ale k tomu
(vyjadrené slovami Najvyššieho súdu SR „V takomto prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá
účelu, ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní."), aby sa

produkovali trovy právneho zastúpenia. Tvrdil (a odôvodnenie uznesenia im dáva za pravdu), že údajné
trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka nie sú účelné, uplatňujú sa v rozpore so zákonom a
preto priznanie ich náhrady nemá legitimitu a oporu v zákone, žeodôvodnené právne zastupovanie môže byť na mieste len v mimoriadne obtiažnych právnych veciach.
V opačnom prípade (kam patrí aj zastupovanie šablónovitým spôsobom a predkladanie formulárových
podaní) ide o zneužívanie zákona, pretože samotné združenie nie je zamerané na vykonávanie

svojej činnosti, ale je len prostriedkom generovania trov právneho zastúpenia. S ohľadom na uvedené
skutočnosti preto tvrdil, že rozhodnutie o priznaní náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšieho
účastníka je nedôvodné a nezákonné.
Dodal, že súd nezákonne priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov aj preto, že tento subjekt ani
nemá procesné postavenie vedľajšieho účastníka, že s účinnosťou od 1.1.2015 pre každý takýto subjekt

je stanovená povinnosť (zák. č. 353/2014 Z.z.) predložiť súhlas toho, na strane koho má vystupovať,
inak sa na takýto subjekt neprihliada. Vedľajší účastník uvedené nesplnil, tak ako v iných prípadoch
vstúpil do konania spôsobom, kedy o odporcovi má informácie získané od súdu (nehovoriac o tom, že
odporca ani nevie, kto vedľajší účastník na jeho strane vôbec je). Procesný úspech odporcu nezávisel
od intervencie vedľajšieho účastníka. Poukázal na to, že súd skúma zmluvy o spotrebiteľskom úvere
z hľadiska neprijateľných podmienok, obligatórnych náležitostí a premlčania a pod. ex offo, že ak už

samotný vstup do tohto konania nemožno považovať za nevyhnutý z pohľadu výsledku konania, potom
za účelné nemožno považovať ani nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka.
Skutočnosť, že združenia vstupujú do konaní automaticky právne zastúpené a namietajú skutočnosti
súdu známe, resp, ktorými sa súd zaoberá ex offo. nemožno považovať za účelne vzniknuté trovy
právneho zastúpenia. Na základe uvedených skutočností navrhol v súlade s § 205 ods. 2 písm. a) , §

221 ods. 1 písm. f) a písm. h) O.s.p., § 205 ods. 2 písm. d) a písm. f) O.s.p. napadnutý výrok zmeniť a
vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zast. nepriznať.

Rozsudok, okrem výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom
odvolaním nebol napadnutý (nadobudol právoplatnosť § 206 ods. 1 O.s.p.), preto v uvedenom rozsahu

nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených
v § 214 ods. 1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu

medzi žalobcom a vedľajším účastníkom potvrdil, lebo je vecne správny, jeho odôvodnenie má podklad
v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody
napadnutého rozsudku sú správne, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené žalobcom v odvolaní.

Ani jeden zo žalobcom uvádzaných odvolacích dôvodov nie je daný.

K správnym a výstižným dôvodom uvedeným v rozsudku je potrebné dodať:

Otázku účelnosti vynaložených trov je potrebné interpretovať v súlade s článkom 47 ods. 2 Ústavy, § 3
ods. 4 zák. č. 250/2007 Z.z., vzhľadom na to, že žalobca namietal účelnosť trov vynaložených vedľajším

účastníkom poukazujúc na to, že právne bolo zastúpené advokátom združenie podľa zák. č. 250/2007
Z.z.

PodľaÚstavykaždýmáprávonasúdnuainúprávnuochranu(článok46ods.1Ústavy)akaždýmáprávo
na právnu pomoc v konaní pred súdmi za podmienok ustanovených zákonom. Žiadnym zákonom nie

je vylúčené, aby toto základné právo na právnu pomoc uplatnilo aj združenie spotrebiteľov. Do obsahu
tohto základného práva na právnu pomoc nesporne patrí aj zastúpenie účastníka konania (každého)
advokátom.Obsahtohtozákladnéhoprávanepredpokladá,žespotrebiteliazdruženívnejakomzdružení
súschopníuplatniťsvojezákladnéprávonasúdnuochranubezprávnejpomocispočívajúcejvzastúpení
advokátom len z dôvodu, že sú právnickou osobou založenou a vzniknutou za špecifickým účelom

ochrany spotrebiteľov, takéto združenie môže byť vytvorené aj z osôb, ktoré nemajú žiadny predpoklad,
aby sa dokázali právne účinným spôsobom brániť v konaní pred príslušným súdom (znalosť procesných
predpisov, ktorú nemožno stotožniť so znalosťou hmotnoprávnej problematiky ochrany spotrebiteľa),
tak len zo zamerania na ochranu spotrebiteľa sa nemôže podľa odvolacieho súdu vyvodzovať, že
takéto združenie je schopné zabezpečiť realizáciu základného práva na súdnu ochranu bez zastúpenia

advokátom. Navyše v zákone č. 250/2007 Z.z. sa združenie uvádza vo viacerých ustanoveniach, ani
jednoztýchtoustanoveníarovnakoaniObčianskysúdnyporiadokneukladátakémutozdruženiu,abyvo
veciach, v ktorých je účastníkom alebo vedľajším účastníkom v konaní pred súdmi konalo bez reálneho
uplatnenia základného práva na právnu pomoc, ktoré patrí každému, vrátane zastúpenia advokátom. Vtejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na článok 2, ods. 3 Ústavy, podľa ktorého každý môže konať,
čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Združeniu
žiaden zákon nezakazuje byť zastúpený advokátom. Na tomto závere nič nemení skutočnosť, že členka

združenia má právnické vzdelanie, pretože ani uvedená skutočnosť nie je dôvodom pre nepriznanie
náhrady trov konania.

V danom prípade trovy vedľajšieho účastníka boli vynaložené účelne, vychádzajúc zo skutočnosti, že
súd sa stotožňuje s argumentami vedľajšieho účastníka, že nárok žalobcu nie je dôvodný. V danom

prípade úkony vedľajšieho účastníka, za ktoré mu bola priznaná náhrada trov konania sú úkonmi
účelnými, prihliadajúc na obsah spisu, z ktorého vyplýva, že vedľajší účastník vstúpil do konania na
základe jeho písomného podania, doručeného súdu 16.10.2014, súčasťou ktorého podania bolo aj
plnomocenstvo udelené advokátovi. Zo spisu vyplýva, že vedľajší účastník namietal žalobcom uplatnený
nárok (vyjadrenie vedľajšieho účastníka - podanie, došlé súdu prvého stupňa 12.2.2015, č.l. 56 - 57), v
ktorom namietal neprijateľné zmluvné podmienky a zmluvu za neplatnú. Za takýchto okolností možno

urobiť záver, že úkony vedľajšieho účastníka nemožno hodnotiť ako neúčelne vynaložené, ako úkony,
ktoré by žiadnym spôsobom neprispeli k ochrane práv žalovaného. Naopak, vzhľadom na celkovú
postupnosť možno konštatovať, že práve argumenty vedľajšieho účastníka uvádzané v jeho vyjadrení
boli dôvodom na zamietnutie žaloby.

Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách
konania vo vzťahu žalobcu a vedľajšieho účastníka ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.

Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov a vedľajšiemu
účastníkovi a žalovanému žiadne trovy nevznikli , preto im ich náhrada nebola priznaná.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.