Decision was made at the court Krajský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Jozef Vanca
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/165/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114231324
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7114231324.1
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: O. Z. k.s., C. XX, J. - I. Mesto, IČO: XX XXX XXX,
správca úpadcu I. IP spol. s r.o. J., C. č. 2, J., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného O. kanceláriou C. &
partners s.r.o., C. č. XX, J., IČO: XXXXXXXX, proti žalovanému: X.. Q. F., nar. X.X.XXXX, H. č. XXXX/
X, J., o zaplatenie 149,78 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice
I, č.k. 29Cb/63/2015-25 zo dňa 6.8.2015 takto
r o z h o d o l :
Z r u š u j e uznesenie v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného nahradiť iné trovy konania vo
výške 16,50 eur štátu na účet Okresného súdu Košice I.
Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zrušil platobný rozkaz vydaný príslušným súdom č.k.
29Cb/63/2015-19 zo dňa 27.5.2015 a konanie zastavil a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania. Zároveň uložil žalovanému povinnosť nahradiť iné trovy konania vo výške 16,50
eur na účet Okresného súdu Košice I do 15 dní od právoplatnosti uznesenia.
V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že predmetom konania bol žalobcom
uplatnený peňažný nárok vo výške 149,78 eur s prísl. z titulu nezaplatenia faktúry za prenájom
nebytových priestorov za mesiac november 2013. Konštatoval prvostupňový súd, že za konania po
vydaní platobného rozkazu v lehote podľa § 172 ods. 1 O.s.p. pred pojednávaním vzal žalobca späť
žalobu v celom rozsahu a navrhol konanie zastaviť z dôvodu, že žalovaný zaplatil žalovanú sumu t.j.
že všetky záväzky žalovaného sú uhradené. Prvostupňový súd citujúc ust. § 174 ods. 5, § 172 ods. 1
O.s.p. zrušil platobný rozkaz a konanie zastavil.
O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm.c/ O.s.p., v zmysle ktorého
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku ak konanie bolo
zastavené.
Rozhodnutie o trovách štátu odôvodnil prvostupňový súd ust. § 148 ods. 1 O.s.p., keď uviedol, že
štát má podľa výsledku konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil aj v tých
konaniach, ktoré sú vecne oslobodené od súdnych poplatkov alebo v ktorých účastníci požívajú osobné
oslobodenie od súdnych poplatkov, z čoho vyvodil, že vzhľadom k tomu žalovaný je povinný zaplatiť
súdny poplatok zo žaloby vo výške 16,50 eur Slovenskej republike na účet Okresného súdu Košice I.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. V podanom odvolaní, vrátane jeho
doplnenia uviedol, že jeho odvolanie smeruje len proti výroku, ktorým bol ako žalovaný povinný nahradiť
iné trovy konania vo výške 16,50 eur štátu na účet Okresného súdu Košice I. Zastával názor, že konajúci
súd nesprávne právne posúdil vec a následne nesprávne rozhodol. Zdôraznil, že žaloba bola podaná
žalobcom bezdôvodne, pretože nájomné, ktoré bolo predmetom sporu vo výške 149,78 eur, zaplatil
riadne a včas, čo aj žalobcovi po jeho výzve na zaplatenie bezodkladne dokladoval. Uviedol, že výzva
na zaplatenia zo dňa 1.11.2014 mu bola doručená 25.11.2014, na ktorú reagoval zaslaním emailu, kde
dokladoval, že požadovaná suma bola riadne zaplatená ešte dňa 19.12.2013. Zdôraznil, že úhrada bola
vykonaná pred podaním výzvy aj pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu (žaloba bola
podaná 19.12.2014), a teda z uvedených dôvodov nezavinil trovy konania štátu. Preto s výrokom, ktorým
bol zaviazaný trovy štátu nahradiť, nesúhlasil a navrhol, aby odvolací súd v tomto výroku uznesenie
zmenil a touto povinnosťou zaviazal žalobcu, ktorý konanie bezdôvodne zapríčinil. Zároveň pripojil výzvu
na zaplatenie, email s dokladovaním platby - výpisom z účtu.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu podanému žalovaným uviedol, že pokiaľ žalovaný v odvolaní tvrdí, že
svojim konaním nezapríčinil vznik trov konania a to z dôvodu, že na písomnú výzvu žalobcu reagoval
emailom, v ktorom preukázal zaplatenie požadovanej dlžnej sumy, mal za to, že tvrdenie žalovaného
nie je správne. Uviedol, že žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom datovaným
dňa 1.11.2014 žalovaného vyzval na úhradu peňažného záväzku, na túto výzvu žalovaný reagoval
prostredníctvom elektronickej pošty. Uviedol, že keďže táto správa žalobcovi nebola doručená, nemal
žalobca inú možnosť, len vymáhať svoju pohľadávku prostredníctvom súdu. Považoval za dôležité
uviesť, že predmetnú výzvu zo dňa 1.11.2014 zaslal žalovanému doporučene s doručenkou, aby mal o
jej prevzatí žalovaným istotu, zatiaľ čo žalovaný po zaslaní predmetného emailu ho nekontaktoval, aby
si overil, či jeho odpoveď bola reálne doručená. Preto sa domnieval, že začaté konanie bolo spôsobené
nedostatočnou komunikáciou zo strany žalovaného a v súlade so zásadou zodpovednosti za zavinenie
v zmysle ust. § 147 ods. 1 O.s.p. by mal súd zaviazať na náhradu trov žalovaného. Zároveň uviedol, že
v zmysle § 4 ods. 2 písm.m/ zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov, je správca (žalobca) oslobodený od platenia poplatku.
Odvolací súd preskúmal uznesenie podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. ako aj s konaním, ktoré mu predchádzalo
a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
je dôvodné.
Odvolaním nebol napadnutý výrok uznesenia, ktorým súd zrušil platobný rozkaz č.k. 29Cb/63/2015-19
zo dňa 27.5.2015 a konanie zastavil, ako ani výrok uznesenia, ktorým súd vyslovil, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, tento nadobudol právoplatnosť, a preto nebol odvolacím súdom
preskúmavaný.
Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že súd prvého stupňa nerozhodol správne a vec nesprávne
právne posúdil, pokiaľ ho zaviazal na úhradu tzv. iných trov konania vo výške 16,50 eur štátu, keďže
tieto trovy konania štátu nezavinil a keď uviedol, že žaloba voči nemu bola podaná bezdôvodne, keďže
žalobcom uplatnený peňažný nárok vo výške 149,78 eur uhradil ešte dňa 19.12.2013, teda pred podaním
výzvy žalobcu, ako aj pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu, ktorý bol podaný dňa
19.12.2014, čo zároveň dokladoval výpisom z účtu.
Je potrebné dať za pravdu odvolateľovi, že pokiaľ súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 148 ods. 1
O.s.p. zaviazal žalovaného na tzv. iné trovy konania vo výške 16,50 eur štátu na účet okresného súdu,
keď vychádzal z toho, že žalobca je oslobodený v predmetnom konaní, a preto je žalovaný povinný
zaplatiť súdny poplatok zo žaloby, nesprávne vo veci rozhodol, pretože pre takéto rozhodnutie súdu
neboli splnené zákonné podmienky.
Z ust. § 148 ods. 1 O.s.p. totiž vyplýva, že štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na
náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov.
V prejednávanej veci však štát neplatil žiadne trovy konania a pokiaľ ide o výsledok konania, súd prvého
stupňa po zrušení platobného rozkazu konanie zastavil ešte pred meritórnym konaním vo veci samej,
keď prihliadol na späťvzatie žalobcu, ktorý svojim procesným úkonom zobral žalobu späť v celom
rozsahu z dôvodu, že žalovaný zaplatil žalovanú sumu, t.j. že všetky záväzky žalovaného sú uhradené,
aj keď ohľadne svojho tvrdenia nepredložil žiadny listinný dôkaz t.j. kedy a akej výške bola pohľadávka
žalovaným uhradená.
Z dokladov predložených žalovaným a v konečnom dôsledku aj z vyjadrenia žalobcu k podanému
odvolaniu žalovaného jednoznačne vyplýva, že žalobcom uplatnená pohľadávka bola žalovaným
uhradená ešte pred podaním žaloby, ešte v roku 2013 (žaloba bola podaná v roku 2014), čo by bolo
dôvodom pre záver súdu prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách účastníkov konania, že zastavenie
konania zavinil žalobca (§ 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.).
Súd prvého stupňa však o trovách účastníkov konania rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm.c/ O.s.p.,
ktorý výrok rozhodnutia súdu však účastníkmi konania odvolaním napadnutý nebol.
Bez ohľadu však na vyššie uvedené, pokiaľ bolo konanie zastavené ešte pred meritórnym konaním
vo veci samej z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom, nebol dôvod zaväzovať na zaplatenie súdneho
poplatku žalovaného (navyše tento ani nezavinil zastavenie konania) a už vôbec nie s poukazom na ust.
§ 148 ods. 1 O.s.p. a to z vyššie uvedených dôvodov.
Totiž je rozdiel medzi povinnosťou zaplatiť súdny poplatok a povinnosťou nahradiť trovy štátu, čo však
súdu prvého stupňa pri rozhodovaní zrejme ušlo.
Preto odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil uznesenie v jeho napadnutej časti.
Výrok o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.. Aj
keď bol žalovaný v odvolacom konaní úspešný, žiadne trovy odvolacieho konania si neuplatnil, keďže
mu s predmetným konaním nevznikli a žalobcovi náhrada trov konania nepatrí, preto súd vyslovil, že
účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.