Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 10, 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 23C/64/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416202532
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Mazúchová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6416202532.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou, v právnej veci

žalobcu TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, právne
zastúpeného advokátom JUDr. Alan Strelák, so sídlom Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, proti žalovanému
R. Y., X.. XX.XX.XXXX, V. L. G. P. XXXX, XXX XX P. - P., štátny občan SR, o zaplatenie sumy 312,20
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 160,20 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,25 % ročne zo sumy 81,40 Eur od 18.05.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,15 %
ročne zo sumy 39,40 Eur od 16.06.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne

zo sumy 39,40 Eur od 16.07.2014 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

Súd účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou prostredníctvom právneho zástupcu, doručenou súdu dňa 21.03.2016,
domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 312,20 Eur spolu s 5,25 %-ným ročným úrokom z omeškania
zo sumy 312,20 Eur od 18.05.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu žalobca odôvodnil tým,

že dňa 10.07.2013 uzavrel so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.420132079 (ďalej aj „zmluva
o úvere“), na základe ktorej poskytol žalovanému čiastku vo výške 400,-Eur za odplatu vo výške 152,-
Eur. Celkovú dlžnú čiastku vo výške 552,-Eur sa žalovaný zaviazal uhradiť v 13 mesačných splátkach,
a to v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 2,00 Eur a ďalej v pravidelných 10 mesačných splátkach
vo výške 54,60 Eur. Prvá splátka bola splatná v 10. deň po uzavretí zmluvy o úvere a každá ďalšia
splátka až do úplného zaplatenia bola splatná v 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom
po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie

celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú zmluvné strany inak. Prevzatie finančnej hotovosti
potvrdil žalovaný podpisom na zmluve. Žalovaný celkovo do podania žaloby uhradil sumu 239,80 Eur,
pričom posledná uhradená suma vo výške 30,-Eur bola uhradená dňa 08.07.2014. V súlade s
článkom II zmluvy o úvere bol žalovaný povinný splatiť úver v 13 mesačných splátkach. Vzhľadom na
to, že žalovaný neplnil riadne a včas v zmysle splátkového kalendára, žalobca oznámil žalovanému
v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka stratu výhody splátok. V predžalobnej upomienke zo
dňa 10.10.2013 upozornil žalobca žalovaného na uplatnenie práva žalobcu žiadať o zaplatenie celej

pohľadávky. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 21.10.2014 oznámil žalobca žalovanému, že
celýdlh(zahrňujúcinesplatenúčasťúveruaodplaty)sastalsplatnýmkudňu17.05.2014.Pozosplatnení
záväzku žalovaný uhradil žalobcovi sumu 110,-Eur. Ku dňu vypracovania žaloby je dlžná čiastka 312,20
Eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s odplatou v celkovej sume 552,-Eura čiastkou vo výške 239,80 Eur, ktorú žalovaný uhradil. Žalobca zároveň požaduje zákonný úrok z
omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 312,20 Eur od 18.05.2014 do zaplatenia a náhradu trov
konania, ktorá spočíva v náhrade súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia vo výške 80,35 Eur. K

žalobe žalobca pripojil zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.420132079 zo dňa 10.07.2013, predžalobnú
upomienku zo dňa 10.10.2013 s poštovým podacím hárkom a oznámenie o zosplatnení záväzku zo dňa
21.10.2014 s poštovým podacím hárkom.

Súd doručoval žalovanému žalobu s prílohami a výzvou, ktorou mu uložil, aby sa k doručenej žalobe

vyjadril v lehote 10 dní. Žalovaný si doručované písomnosti neprevzal a po uplynutí odbernej lehoty
sa zásielka vrátila súdu dňa 25.05.2016. Ako vyplýva zo záznamov vyznačených na vrátenej zásielke,
prvý neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie bol uskutočnený dňa 04.05.2016.
Opakovaný pokus o doručenie bol uskutočnený dňa 05.05.2016, a týmto dňom bol zásielka uložená
na pošte, o čom bol žalovaný upovedomený. Žalovaný si písomnosti neprevzal ani v odbernej lehote,
počas ktorej bola zásielka uložená na dodacej pošte. Po uplynutí odbernej lehoty bola zásielka vrátená

súdu dňa 25.05.2016 ako neprevzatá v odbernej lehote, pričom podľa § 47 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „OSP“) týmto dňom sa považuje zásielka za doručenú.

Súd doručil žalobcovi uznesenie dňa 29.04.2016, ktorým ho vyzval, aby sa vyjadril, či súhlasí, aby súd
rozhodol bez nariadenia pojednávania a zároveň ho poučil o jeho procesných právach a povinnostiach

označiť dôkazy do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené
a označené neskôr súd neprihliada. Žalobca podaním zo dňa 04.05.2016, doručeným súdu dňa
26.05.2016, oznámil súdu, že nesúhlasí s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 115a ods. 2 OSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 OSP, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000,-Eur, od tohto
okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 156 ods. 3 OSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho

pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.

Súdoznámenímzodňa03.06.2016,ktorébolovyvesenénaúradnejtabulisúdudňa03.06.2016,oznámil
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku.

Nakoľko predmetom konania je zaplatenie sumy 312,20 Eur, ide podľa § 200ea OSP o drobný spor. Súd
podľa § 115a ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 OSP rozhodol vo veci bez nariadenia ústneho pojednávania,
a to napriek nesúhlasu žalobcu, vyjadrenom v jeho podaní zo dňa 04.05.2016. Súd tak postupoval s
poukazom na skutočnosť, že sa jedná o drobný spor, na prejednanie ktorého nie je potrebné nariaďovať

pojednávanie. Súd postupoval v súlade s § 100 ods. 1 OSP a v záujme čo najrýchlejšieho prejednania
a rozhodnutia veci, s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania, súd v súlade s ust. § 115a ods.2
OSP rozhodol vec bez nariadenia pojednávania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.420132079 zo dňa

10.07.2013, obchodnými podmienkami na rube zmluvy o úvere, predžalobnou upomienkou zo dňa
10.10.2013 s poštovým podacím hárkom zo dňa 14.10.2013, oznámením o zosplatnení záväzku zo dňa
21.10.2014 s podacím hárkom č.EPH003303309 zo dňa 23.10.2014 a zistil tento skutkový a právny stav:

Z predložených a vykonaných dôkazov má súd za preukázané, že dňa 10.07.2013 uzavrel žalobca

so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.420132079. Na základe tejto zmluvy o úvere žalobca
poskytol žalovanému bezúčelový, hotovostný, spotrebiteľský úver vo výške istiny 400,-Eur. Úver bol
poskytnutý za odplatu vo výške 152,-Eur. Žalovaný sa v zmysle zmluvy zaviazal zaplatiť žalobcovi
celkovú sumu 552,-Eur v 13 mesačných splátkach, a to v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 2,-Eur
a ďalej v pravidelných 10 mesačných splátkach vo výške 54,60 Eur. Prvá splátka bola splatná v 10. deň

po uzavretí zmluvy o úvere, z čoho súd ustálil, že táto bola splatná dňa 20.07.2013. Každá ďalšia splátka
až do úplného zaplatenia bola splatná v 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, z čoho súd ustálil,
že nasledovné splátky č. 2 až 13 boli splatné dňa 19.08.2013, 18.09.2013, 18.10.2013, 17.11.2013,
17.12.2013, 16.01.2014, 15.02.2014, 17.03.2014, 16.04.2014, 16.05.2014, 15.06.2014 a 15.07.2014.Z obchodných podmienok podpísaných žalovaným na rube zmluvy má súd preukázané, že žalobca a
žalovaný sa v zmluve o úvere dohodli, že žalobca ako veriteľ je oprávnený žiadať od žalovaného ako
dlžníčka vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek

splátky v jej plnej výške. Zmluvné strany, teda žalobca a žalovaný, sa dohodli, že neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy o úvere sú obchodné podmienky, ktoré sú prílohou zmluvy o úvere a sú žalovaným na
znak jeho súhlasu s ich obsahom vlastnoručne podpísané.

Žalobca predložil súdu predžalobnú upomienku zo dňa 10.10.2013, ktorou bol žalovaný vyzvaný na

zaplatenie dlžnej čiastky vo výške 312,20 Eur, ktorú žalovaný neuhradil riadne a včas. Zároveň bol
žalovaný vyzvaný, aby svoj záväzok uhradil v lehote 5 dní od doručenia tejto výzvy a bol upozornený, že
aksvojzáväzokposplatnostineuhradí,uplatnížalobcapouplynutí15dňovejlehotysvojeprávovzmysle
§ 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka svoje právo na zaplatenie celej pohľadávky. Dôkaz preukazujúci
doručenie tejto výzvy žalovanému žalobca nepredložil. Z predloženého poštového podacieho hárku zo
dňa 14.10.2013 má súd preukázané odoslanie predmetnej výzvy na adresu žalovaného, nie však jej

doručenie žalovanému.

Žalobca predložil súdu oznámenie o zosplatnení záväzku zo dňa 21.10.2014, ktorým žalobca podľa
tvrdenia žalobcu došlo k zosplatneniu celého záväzku. Ako termín zosplatnenia záväzku žalobca uviedol
dátum 17.05.2014. Žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie splatného dlhu vo výške 312,20 Eur spolu

so zmluvnou pokutou vo výške 79,20 Eur a náhradou účelne vynaložených nákladov vo výške 80,-
Eur, t.j. celkovej dlžnej čiastky vo výške 471,40 Eur. Ani v tomto prípade žalobca nepredložil dôkaz
preukazujúci doručenie tejto výzvy žalovanému. Z predloženého podacieho hárku č.EPH003303309 zo
dňa 23.10.2014 má súd preukázané odoslanie predmetnej výzvy na adresu žalovaného, nie však jej
doručenie žalovanému.

Súd má za to, že právny vzťah medzi účastníkmi je spotrebiteľským vzťahom, preto je ho potrebné
posúdiť podľa ustanovení zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), a to s prihliadnutím na právnu úpravu platnú v čase uzavretia

zmluvy o úvere. Súd na právny vzťah aplikoval aj zákon č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné

poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. , na účely tohto zákona sa rozumie:

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,

b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,

d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a

celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo
pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu,

na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne
aj účel spotrebiteľského úveru.Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a) až k), r) a y).

Podľa § 45 ods. 1 OZ prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.

Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v

rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže
dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátkyakeďsúčasneupozornilspotrebiteľavlehoteniekratšejako15dnínauplatnenietohtoprávaOZ.

Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre

spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky

Podľa § 5b zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo

spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná voči
žalovanému len čiastočne, a to v časti o zaplatenie 160,20 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,25 % ročne zo sumy 81,40 Eur od 18.05.2014 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,15 %
ročne zo sumy 39,40 Eur od 16.06.2014 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo
sumy 39,40 Eur od 16.07.2014 do zaplatenia, preto súd podanej žalobe v tejto časti vyhovel a zaviazal

žalovaného na zaplatenie tejto sumy. V prevyšujúcej časti považuje súd žalobu za nedôvodnú, preto
ju súd zamietol.Vykonaným dokazovaním má súd preukázané, že dňa 10.07.2013 bola medzi žalobcom ako veriteľom
a žalovaným ako dlžníkom uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere. Na základe tejto zmluvy žalobca
poskytol žalovanému bezúčelový, hotovostný, spotrebiteľský úver vo výške istiny 400,-Eur. Súd má za

preukázané, že zo sumy istiny poskytnutého úveru žalovaný doteraz uhradil sumu 239,80 Eur.

Súd podrobil uzavretú zmluvu jej prieskumu z hľadiska súdnej kontroly spotrebiteľských zmlúv, a to bez
ohľadu na to, že žalovaný bol v súdnom konaní nečinný a na výzvu súdu, ktorá mu bola doručená dňa
25.05.2016, nereagoval.

Po preskúmaní obsahu zmluvy má súd za to, že predmetná zmluva nespĺňa všetky zákonom predpísané
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. Predovšetkým táto
spotrebiteľská zmluva neobsahuje termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, čo je náležitosť
vyžadovaná § 9 ods. 2 písm. f) zákona č.129/2010 Z.z. Už z tohto dôvodu možno s poukazom na
ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č.129/2010 Z.z. dospieť k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je

potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. V obchodných podmienkach na rube zmluvy je v
bode 2 uvedená len dohodnutá definícia pojmu „konečná splatnosť úveru“, ktorou sa rozumie „uhradenie
poslednej splátky veriteľovi, pričom doba trvania úveru je od uzatvorenia zmluvy o úvere do konečnej
splatnosti úveru.“ Súd má za to, že takto uvedený a formulovaný údaj o termíne konečnej splatnosti
úveru nespĺňa náležitosti vyžadované v § 9 ods. 2 písm. f) zákona č.129/2010 Z.z. Súd pri výklade

tejto zákonom stanovenej náležitosti použil tzv. legálny výklad. V dôvodovej správe k predmetnému
ustanoveniu zákonodarca jasne uviedol, že zmyslom určenia konečnej splatnosti je, aby spotrebiteľ bol
už pri podpise zmluvy informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný
plniť si povinnosti vyplývajúce z o zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmyslom a účelom tohto ustanovenia
je stanoviť jednoznačný časový okamih, termín konečnej splatnosti, a to v jasnej, určitej a jednoznačnej

forme. Opisné stanovenie tejto náležitosti, tak ako je uvedené v úverovej zmluve nepostačuje, nakoľko
z takéhoto opisného stanovenia spotrebiteľ nemá reálnu predstavu o termíne konečnej splatnosti
poskytovaného úveru. Tento legálny výklad možno podporiť aj gramatickým výkladom predmetného
zákonného ustanovenia, nakoľko právna norma výslovne uvádza požiadavku na stanovenie „termínu
konečnej splatnosti“. Ako opakovane dovodil odvolací súd (napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej

Bystrici, č.k. 17Co/151/2012) „Vyžaduje sa teda časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti
úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov (týmito sú: dátum poskytnutia úveru
spotrebiteľovi, splatnosť prvej splátky, frekvencia, výška a počet splátok). Je potom úlohou dodávateľa,
aby uvedené vstupné údaje matematicko-logickými operáciami premietol do konkrétneho (jedného)
časového údaja, ktorý bude konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru predstavovať.“ Súd je toho

názoru, že uzavretá zmluva neobsahuje termín konečnej splatnosti úveru, a preto považuje predmetný
úver s odkazom na § 11 ods. 1 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch za bezúročný
a bez poplatkov. Z rovnakých dôvodov má súd za preukázané, že zmluva o úvere neobsahuje ani
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely

jeho splatenia, čo je náležitosť vyžadovaná § 9 ods. 2 písm. k) zákona č.129/2010 Z.z. Aj z tohto
ďalšieho dôvodu možno s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č.129/2010 Z.z. dospieť k
záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Nakoľko
poskytnutý úver treba pokladať za bezúročný a bez poplatkov, žalobca má nárok voči žalovanému
na vrátenie sumy 160,20 Eur, keďže žalovaný žalobcovi doteraz uhradil sumu 239,80 Eur. Súd preto

zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 160,20 Eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi sumou istiny úveru
a doteraz zaplatenou sumou (400 - 239,80). V prevyšujúcej časti žalovanej čiastky, t.j. v časti 152,-
Eur (rozdiel medzi žalovanou sumou 312,20 Eur a sumou 160,20 Eur, v ktorej súd žalobe vyhovel) súd
žalobu z tohto dôvodu zamietol.

Okrem žalovanej sumy žalobca požadoval priznať aj úroky z omeškania, a to odo dňa 18.05.2014 do
zaplatenia. Žalobca požadoval priznať úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni zosplatnenia
úveru, ku ktorému malo dôjsť podľa tvrdenia žalobcu oznámením zo dňa 21.10.2014, v ktorom žalobca
ako termín zosplatnenia úveru uviedol dátum 17.05.2014. Súd z predložených dôkazom nemá za
preukázané, že predmetným oznámením došlo k zosplatneniu úveru, a už vôbec nie, že by k nemu

došlo k dátumu 17.05.2014. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne tohto svojho tvrdenia,
keďže nepredložil dôkaz o doručení oznámenia o zosplatnení záväzku zo dňa 21.10.2014. Predložený
podací hárok č.EPH003303309 zo dňa 23.10.2014 nedokazuje žalobcom tvrdenú skutočnosť, ale je
len dôkazom o odoslaní oznámenia žalovanému. Podľa § 45 ods. 1 OZ prejav vôle pôsobí vočineprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že aj keby
žalobca súdu predložil dôkaz o doručení predloženého oznámenia o zosplatnení záväzku, súd by na
toto oznámenie nemohol prihliadať, nakoľko termín zosplatnenia úveru nie je možné v doručenom

oznámení určiť spätne, ako to urobil žalobca. Podľa súdu termín zosplatnenia úveru možno určiť len
dátumom, ktorý nasleduje po doručení tohto jednostranného právneho úkonu jeho adresátovi. Tvrdenie
žalobcu o možnosti spätného zosplatnenia úveru ešte pred doručením tohto jednostranného úkonu
jeho adresátovi by znamenalo, že termín zosplatnenia by bolo možné určiť aj kedykoľvek spätne, čo
by viedlo k absurdnému záveru, podľa ktorého by po splnení zákonných predpokladov a uskutočnení

jednostranného právneho úkonu zosplatnenia bolo možné vyhlásiť zosplatnenie úveru aj spätne, hoci
aj k dátumu, keď tento jednostranný právny úkon nebol ani uskutočnený, resp. k dátumu, keď neboli
na zosplatnenie splnené zákonné predpoklady. To by zároveň znamenalo priznať právnemu úkonu
účinky v rozpore s § 45 ods.1 OZ ešte skôr, ako bol tento právny úkon uskutočnený. Takýto absurdný
záver vyplýva z tvrdenia žalobcu, ktorý k zosplatneniu záväzku pristúpil oznámením zo dňa 21.10.2014,
odoslaným žalovanému 23.10.2014, avšak účinky tohto zosplatnenia mali podľa tvrdenia žalobcu nastať

už17.05.2014.Súdpoukazujenaskutočnosť,žekzosplatneniuúverunemohlodôjsťoznámenímzodňa
21.10.2014, nakoľko z uzavretej zmluvy vyplýva, že posledná splátka bola splatná už dňa 15.07.2014, to
znamená, viac ako tri mesiace pred tým ako žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru. Z týchto dôvodov súd
nemal za preukázané tvrdenie žalobcu, že oznámením žalobcu zo dňa 21.10.2014 došlo k zosplatneniu
poskytnutého úveru ku dňu 17.05.2014. Súd preto pri posudzovaní dôvodnosti žaloby posudzoval úver

ako nezosplatnený.

Zároveň je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že z predloženej predžalobnej upomienky zo dňa
10.10.2013, ktorá bola odoslaná žalovanému dňa 14.10.2013, má súd za preukázané, že žalobca
touto výzvou vyzval žalovaného na uhradenie dlžnej čiastky vo výške 312,20 Eur v lehote 5 dní od

doručenia tejto výzvy, pričom zároveň v tejto výzve žalobca upozornil žalovaného v zmysle § 53 ods.
9 OZ (žalobca nesprávne uvádza § 53 ods. 8 OZ), že ak nevykoná bezodkladnú úhradu dlhu, uplatní
po uplynutí 15 dní právo na zosplatnenie celej pohľadávky. Ak teda žalobca odoslal predžalobnú výzvu
dňa 14.10.2013 s tým, že žalovanému stanovil 5 dňovú lehotu na plnenie od doručenia (ktorá by pri
predpokladanom doručení 15.10.2013 uplynula dňa 20.10.2013) s tým, že ak žalovaný neuhradí sumu,

na ktorú bol vyzvaný, pristúpi žalobca po uplynutí 15 dní k zosplatneniu úveru. Z predložených dôkazov
nie je zrejmé, ako mohol žalobca vyzvať žalovaného na zaplatenie sumy 312,20 Eur už v predžalobnej
výzve zo dňa 10.10.2013, hoci k tomuto dátumu ešte nebol úver zosplatnený, no žalobca už v tejto
výzve požadoval od žalovaného celú sumu, ktorú uplatnil žalobou. Ku dňu 10.10.2013 nemohla byť
neuhradená čiastka po splatnosti vo výške 312,20 Eur, ako to v predžalobnej výzve tvrdí žalobca,

nakoľko ak žalovaný uhradil 239,80 Eur, z toho 110,-Eur po zosplatnení záväzku a sumu 30,-Eur dňa
08.07.2014, ku dňu vypracovania predžalobnej upomienky žalovaný uhradil sumu 99,80 Eur, z ktorej
by suma 6,-Eur pripadala na prvé tri splátky, suma 54,60 Eur na štvrtú splátku a suma 39,20 Eur
na čiastočnú úhradu piatej splátky, ktorá bola splatná dňa 17.11.2013. Z uvedeného potom vyplýva,
že neuhradená čiastka po splatnosti ku dňu vypracovania predžalobnej upomienky, t.j. 10.10.2013,

nemohla byť vo výške 312,20 Eur ako to tvrdí žalobca.

Zo zmluvy o úvere vyplýva, že plnenie žalovaného bolo dohodnuté v 13 mesačných splátkach, pričom
žalovaný sa v zmysle zmluvy zaviazal zaplatiť žalobcovi celkovú sumu v prvých 3 mesačných splátkach
vo výške 2,-Eur a ďalej v pravidelných 10 mesačných splátkach. Prvá splátka bola splatná v 10. deň po

uzavretí zmluvy o úvere, z čoho súd ustálil, že táto bola splatná dňa 20.07.2013. Každá ďalšia splátka až
do úplného zaplatenia bola splatná v 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, z čoho súd ustálil,
že nasledovné splátky č. 2 a 3 boli splatné dňa 19.08.2013 a 18.09.2013. Na prvých troch splátkach sa
žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi spolu 6,-Eur (3x2). Ďalších 10 pravidelných mesačných splátok č.
4-13 malo byť splatných postupne dňa 18.10.2013, 17.11.2013, 17.12.2013, 16.01.2014, 15.02.2014,

17.03.2014, 16.04.2014, 16.05.2014, 15.06.2014 a 15.07.2014. Zo skutočnosti, že poskytnutý úver je
potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, a po zohľadnení sumy prvých troch splátok, vyplýva,
že suma každej ďalšej splátky (splátky č. 4 až 13) mala byť vo výške 39,40 Eur (400 - 6/10). Žalovaný na
splátky úveru uhradil sumu 239,80 Eur, čo znamená, že uhradil prvé tri splátky istiny splatné 20.07.2013,
19.08.2013 a 18.09.2013 po 2,- Eurá, v celkovej výške 6,-Eur a splátky č. 4 až 8, splatné dňa 18.10.2013,

17.11.2013, 17.12.2013, 16.01.2014, 15.02.2014, každú po 39,40 Eur, v celkovej výške 197,-Eur. Z
nasledujúcej 9. splátky, splatnej 17.03.2014, bola uhradená suma 36,80 Eur (zistená ako rozdiel medzi
celkovo uhradenou sumou 239,80 Eur a sumou pripadajúcou na splátky č. 1 - 8 vo výške 203,-Eur) a
neuhradená zostala časť 9. splátky vo výške 2,60 Eur. Táto neuhradená časť 9.splátky, bola splatnádňa 17.03.2014. Vzhľadom na ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa posúdil súd, napriek
nečinnosti žalovaného, teda aj bez návrhu otázku premlčania uplatneného nároku a dospel k záveru,
že uplatnený nárok nie je premlčaný. Premlčacia doba tejto prvej časti neuhradenej splátky v zmysle

ustanovenia § 101 v spojení s § 103 OZ sa premlčí až dňom 18.03.2017. Žaloba bola podaná na súd
dňa 21.03.2016, teda pred uplynutím premlčacej doby. Rovnaký záver, t.j. o ich nepremlčaní platí aj
pre nasledujúce neuhradené splátky č. 10 až 13, splatnosť ktorých nastala v období od 16.04.2014
do 15.07.2014. Z vykovaného dokazovania po právnom posúdení veci má súd za preukázané, že celý
žalobou uplatnený nárok nie je premlčaný, preto súd podanej žalobe vyhovel.

Súd je rozsahom žaloby viazaný a nemôže prisúdiť viac, než je žiadané, preto hoci má žalobca nárok
na úroky z omeškania už z neuhradenej časti 9. splátky, a to počnúc dňom 18.03.2014, vzhľadom na
to, že žalobca požaduje priznať úroky z omeškania až od 18.05.2014 do zaplatenia, súd považuje za
dôvodne uplatnený nárok na úroky z omeškania len v časti 81,40 Eur od 18.05.2014 do zaplatenia,
pričom suma 81,40 Eur predstavuje neuhradené splátky splatné 17.03.2014, 16.04.2014 a 16.05.2014

(2,60 + 39,40 + 39,40). Za dôvodne uplatnený považuje súd aj nárok na úroky z omeškania prislúchajúce
splátkam istiny číslo 12 a 13, splatným dňa 15.06.2014 a 15.07.2014, pri ktorých sa žalovaný dostal
do omeškania dňom nasledujúcim po ich splatnosti. Toto omeškanie stále trvá, preto má žalobca zo
súm neuhradených splátok voči žalovanému nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, a to odo dňa
nasledujúceho po splatnosti jednotlivých splátok až do zaplatenia. V prevyšujúcej časti súd žalobu

ohľadne úrokov z omeškania ako nedôvodnú zamietol.

Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávajúci predpis.

Týmto vykonávajúcim predpisom je Nariadenie vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorý sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov.

Podľa § 3 ods. 1 tohto vládneho nariadenia, v znení platnom k prvému dňu omeškania výška úrokov
z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Žalovaný je v omeškaní s časťou prvej neuhradenej splátky od 18.03.2014. S ďalšími splátkami je
žalovaný v omeškaní od 17.04.2014, 17.05.2014, 16.06.2014 a 16.07.2014. Základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania, t.j. k 18.03.2014 bola 0,25 % ročne,
od 11.06.2014 bola základná úroková sadzba 0,15 % ročne. Vzhľadom na uvedené, súd priznal z
nezaplatenej sumy 81,40 Eur úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne a zo splátok splatných po

11.06.2014 úroky z omeškania vo výške 5,15 % ročne a zaviazal žalovaného na ich zaplatenie z
nezaplatených splátok.

O trovách konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov

nemá na náhradu trov právo. Súd žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal,
nakoľko pomer úspechu a neúspechu bol pri obidvoch účastníkoch približne rovnaký, keďže súd zo
žalobcom uplatnenej sumy 312,20 Eur žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 160,20 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhunevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden

rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2
O.s.p.).

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len
vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods.4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 O.s.p., ustanovenie § 205a ods. 1 sa nepoužije v konaniach podľa

§ 120 ods.2.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov).