Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 29, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/649/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814203768
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7814203768.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudcov

JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. Dany Popovičovej vo veci žalobcu CD Consulting s.r.o., Praha, Politických
vězňů 1272/21, Nové Město, Praha 1, Česká republika, IČ: 26 429 705, zast. Fridrich Paľko, s.r.o.,
Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej L. R., H. XXX, Q., o plnenie zo zmenky, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku 9C/94/2014-37 z 21.11.2014 Okresného súdu Rožňava, takto

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a s p ä ť v z a t i e ž a l o b y v časti zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo sumy
711,19 Eur od 04. 05. 2011 do 12. 06. 2011, zo sumy 653,19 Eur od 13. 06. 2011 do 03. 07. 2011, zo
sumy 595,19 Eur od 04. 07. 2011 do 11. 08. 2011, zo sumy 537,19 Eur od 12. 08. 2011 do 28. 09.

2011, zo sumy 421,19 Eur od 29. 09. 2011 do 01. 11. 2011, zo sumy 363,19 Eur od 02. 11. 2011 do
21. 12. 2011, zo sumy 305,19 Eur od 22. 12. 2011 do 18. 01. 2012, zo sumy 247,19 Eur od 19. 01.
2012 do 12. 02. 2012, zo sumy 189,19 Eur od 13. 02. 2012 do 11. 06. 2012. V tejto časti z r u š u j
e rozsudok a konanie z a s t a v u j e, v zostávajúcej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e rozsudok.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom žalobu o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,25
% denne zo sumy 711,19 Eur od 04. 05. 2011 do 12. 06. 2011, čomu zodpovedá suma 71,12 Eur, zo

sumy 653,19 Eur od 13. 06. 2011 do 03. 07. 2011, čomu zodpovedá suma 34,29 Eur, zo sumy 595,19
Eur od 04. 07. 2011 do 11. 08. 2011, čomu zodpovedá suma 58,03 Eur, zo sumy 537,19 Eur od 12. 08.
2011 do 28. 09. 2011, čomu zodpovedá suma 64,46 Eur, zo sumy 421,19 Eur od 29. 09. 2011 do 01.
11. 2011, čomu zodpovedá suma 35,80 Eur, zo sumy 363,19 Eur od 02. 11. 2011 do 21. 12. 2011, čomu
zodpovedá suma 45,40 Eur, zo sumy 305,19 Eur od 22. 12. 2011 do 18. 01. 2012, čomu zodpovedá
suma 21,36 Eur, zo sumy 247,19 Eur od 19. 01. 2012 do 12. 02. 2012, čomu zodpovedá suma 15,45 Eur,
zo sumy 189,19 Eur od 13. 02. 2012 do 11. 06. 2012, čomu zodpovedá suma 56,76 Eur, 6 % ročného

úroku zo zmenkovej sumy zo sumy 711,19 Eur od 20. 06. 2011 do 03. 07. 2011, čomu zodpovedá suma
2,25 Eur, zo sumy 595,19 Eur od 04. 07. 2011 do 11. 08. 2011, čomu zodpovedá suma 3,82 Eur, zo
sumy 537,19 Eur od 12. 08. 2011 do 28. 09. 2011, čomu zodpovedá suma 4,24 Eur, zo sumy 421,19
Eur od 29. 09. 2011 do 01. 11. 2011, čomu zodpovedá suma 2,35 Eur, zo sumy 363,19 Eur od 02. 11.
2011 do 21. 12. 2011, čomu zodpovedá suma 2,99 Eur, zo sumy 305,19 Eur od 22. 12. 2011 do 18.
01. 2012, čomu zodpovedá suma 1,40 Eur, zo sumy 247,19 Eur od 19. 01. 2012 do 12. 02. 2012, čomu
zodpovedá suma 1,02 Eur, zo sumy 189,19 Eur od 13. 02. 2012 do 11. 06. 2012, čomu zodpovedá

suma 3,73 Eur a zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, čomu zodpovedá suma 2,37 Eur
zamietol a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.Žalobca podal návrh na uplatnenie pohľadávky, v zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.
Návrhom sa domáhal zaplatenia zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne 0,25 % denne zo sumy

711,19 Eur od 04. 05. 2011 do 12. 06. 2011, čomu zodpovedá suma 71,12 Eur, zo sumy 653,19 Eur od
13. 06. 2011 do 03. 07. 2011, čomu zodpovedá suma 34,29 Eur, zo sumy 595,19 Eur od 04. 07. 2011
do 11. 08. 2011, čomu zodpovedá suma 58,03 Eur, zo sumy 537,19 Eur od 12. 08. 2011 do 28. 09.
2011, čomu zodpovedá suma 64,46 Eur, zo sumy 421,19 Eur od 29. 09. 2011 do 01. 11. 2011, čomu
zodpovedá suma 35,80 Eur, zo sumy 363,19 Eur od 02. 11. 2011 do 21. 12. 2011, čomu zodpovedá

suma 45,40 Eur, zo sumy 305,19 Eur od 22. 12. 2011 do 18. 01. 2012, čomu zodpovedá suma 21,36
Eur, zo sumy 247,19 Eur od 19. 01. 2012 do 12. 02. 2012, čomu zodpovedá suma 15,45 Eur, zo sumy
189,19 Eur od 13. 02. 2012 do 11. 06. 2012, čomu zodpovedá suma 56,76 Eur, 6 % ročného úroku zo
zmenkovej sumy zo sumy 711,19 Eur od 20. 06. 2011 do 03. 07. 2011, čomu zodpovedá suma 2,25 Eur,
zo sumy 595,19 Eur od 04. 07. 2011 do 11. 08. 2011, čomu zodpovedá suma 3,82 Eur, zo sumy 537,19
Eur od 12. 08. 2011 do 28. 09. 2011, čomu zodpovedá suma 4,24 Eur, zo sumy 421,19 Eur od 29. 09.

2011 do 01. 11. 2011, čomu zodpovedá suma 2,35 Eur, zo sumy 363,19 Eur od 02. 11. 2011 do 21. 12.
2011, čomu zodpovedá suma 2,99 Eur, zo sumy 305,19 Eur od 22. 12. 2011 do 18. 01. 2012, čomu
zodpovedá suma 1,40 Eur, zo sumy 247,19 Eur od 19. 01. 2012 do 12. 02. 2012, čomu zodpovedá
suma 1,02 Eur, zo sumy 189,19 Eur od 13. 02. 2012 do 11. 06. 2012, čomu zodpovedá suma 3,73
Eur, zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, čomu zodpovedá suma 2,37 Eur a zároveň

si uplatnil náhradu trov konania.

V odôvodnení, o. i., uviedol, že žalobca návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom
všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil odporca dňa XX. V. XXXX na zmenkovú sumu 711,19 Eur,

pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 04. mája 2011. Indosovaná
zmenka je vistazmenkou, opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Do
textu zmenky bol poňatý záväzok odporcu zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového
veriteľa zmenkovú sumu spolu s denným úrokom 0,25 % od 04. mája 2011. Za miesto splatenia bolo
určenésídloprvotnéhozmenkovéhoveriteľa.Indosantpredložilzmenkukzaplateniu,vystaviteľdoposiaľ

zaplatil 722,00, pričom na zmenkovú sumu uhradil 711,19 Eur a na úroky uhradil 10,81 Eur. Úhrady
vykonané na úroky navrhovateľ najskôr započítava na úrok v sadzbe 0,25 % denne a to na úrok najskôr
vyčíslený a po uhradení celého úroku v sadzbe 0,25 % denne platby započítava na úrok v sadzbe 6
% ročne a to na úrok najskôr vyčíslený. Tieto úhrady na úroky neboli v návrhu od vyčíslených úrokov
odpočítané. Zmenková listina bola opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené

skutočnostizistiťverejnoulistinou.Knávrhu pripojilzmenku(fotokópiazaloženávspise,origináluložený
na tunajšom súde). Uviedol, že nežiada ústne nariadenie pojednávania.. Konštatoval, že žalobca je
zahraničnou právnickou osobou, na území Českej republiky, žalovaný je fyzickou osobou, ktorý má
bydlisko na území Slovenskej republiky, z toho dôvodu skúmal právomoc tunajšieho súdu konať v danej
veci, že žalovaná zmenka bola vystavená na území Slovenskej republiky, kde je aj platobné miesto.

Právomoc súdu na rozhodovanie v tejto veci je daná ustanovením čl. 2 ods. 1 Nariadenia rady ES č.
44/2001,oprávomociaouznávaníaovýkonerozsudkovvobčianskychaobchodnýchveciach,vzmysle
ktorého, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu, sa
bez ohľadu na ich štátne občianstvo, žalujú na súdoch tohto členského štátu. Žalovaný má bydlisko v
obvode Okresného súdu Rožňava.

Vychádzajúc z § 5 ods. 1, 2, 3, § 10 ods. 1, 2, § 12 ods. 1, § 13 ods. 1, 2, § 14 ods. 1, 2 písm. b), §17, §
48 ods. 1, § 75, § 76 ods. 1, 2, 3, 4, § 77 ods. 1 § 77 ods. 1 zák. č. 191/1950 Sb., Zákona zmenkového
a šekového, § 2 ods. 1 zák. číslo 566/2001 Z.z. o cenných papieroch, § 4 ods. 6 z. č. 258/2001 Z.z.
zák. o spotrebiteľských úveroch (ich znenie citoval), zistil, že v čase vystavenia zmenky 20. septembra

2010 bolo možné zabezpečenie úverového vzťahu vystavením zmenky, čo v súčasnosti v zmysle
platných predpisov už možné nie je. Za daných okolností musel rešpektovať postavenie subjektov
zmenkového vzťahu v súlade s predpismi, ktoré boli účinné v čase vystavenia zmenky a tie boli upravené
v špeciálnom predpise, a to v Zmenkovom zákone. Konštatoval, že z úradnej moci môže skúmať jedine
platnosť zmenky, a to jej náležitosti, v súlade s § 75 uvedeného zákona. Dodržanie všetkých náležitostí

má zásadný význam, pretože ak zmenka neobsahuje niektorú z náležitostí obsiahnutú v zmenkovom
zákone, nie je zmenkou. Z predloženej zmenky mu vyplynulo, že miestom vystavenia zmenky bolo
Mesto R., dátum vystavenia - XX. V. XXXX, sumu 711,19,- eur. V ďalšej časti zmenky sa nachádza
text nasledovného znenia: „zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad Pohotovosť s.r.o., IČO: 35807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I.,
Oddiel: Sro, Vložka číslo: 23636/B, sumu sedemstojedenásť Eur 19 centov (zmenková suma slovom)
a zmenkový úrok 0,25 % denne od 04. mája 2011 (dátum začiatku úročenia - mesiac uviesť slovom),

splatné: Pohotovosť s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, bez protestu, na platenie predložiť v lehote
4 rokov od vystavenia“. Ďalšiu časť textu tvorili osobné údaje žalovanej, vyplnené ručne, jej podpis a
označenie čísla zmluvy, ku ktorej sa zmenka vzťahovala: XXXXXXXXX. Na druhej strane zmenky sa
nachádzal text „Namiesto nás na rad CD Consulting s.r.o., K Červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha,
Česká republika, IČO: 264 29 705 a súčasne tam bol odtlačok pečiatky spoločnosti Pohotovosť s.r.o.,

a podpis. Z obsahu zmenky mal za zrejmé, že zmenka obsahovala všetky zákonom predpokladané
náležitosti vyplývajúce z § 75 Zák. č. 191/1950 Sb. o vlastnej zmenke, okrem údaju o splatnosti a takto
spoločnosť Pohotovosť s. r. o., ako pôvodný veriteľ previedla zmenku indosamentom /rubopisom/, o
čom bol na druhej strane zmenky vykonaný písomný záznam, čím sa stal majiteľom zmenky žalobca .
Indosovaním tejto zmenky došlo k situácii, kedy pôvodná zmenka stratila charakter zabezpečovacej
zmenky a stala sa zmenkou na platenie. Konštatoval, že v súvislosti s indosovaním zmenky podľa

§ 17 Zák. č. 191/1950 Sb., že nebolo preukázané, že by žalovaný od vystavenia zmenky, ani po jej
indosovaní, vzniesol nejaké námietky. Z týchto dôvodov posudzoval zmenku a záväzky zo zmenky
v zmysle Zmenkového zákona. Urobil záver, že v prejednávanej veci si žalobca uplatnil práva zo
zmenky, ktorá neobsahuje údaj o jej splatnosti, avšak okrem údaju splatnosti obsahuje všetky náležitosti
predpísané v čl. I. § 75 Zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Sb. pre vlastnú zmenku, preto nie

je neplatná, keďže v zmysle čl. I. § 76 ods. 2 zmenkového zákona o vlastnej zmenke, v ktorej zmenke nie
je údaj splatnosti platí, že je splatná na videnie. Zmenka na videnie je splatná pri predložení, na platenie
musí byť predložená do jedného roku od dátumu vystavenia, ale vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo
určiť lehotu dlhšiu (čl. I. § 34 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 Zmenkového zákona). V prípade žalovanej
zmenky určil vystaviteľ pre predloženie zmenky na platenie lehotu 4 roky odo dňa vystavenia. Zo žaloby

mu vyplynulo, že remitent predložil žalovanému zmenku na platenie. Doložka „bez protestu“, ktorá je
na zmenke napísaná, zbavila remitenta povinnosti urobiť protest pre neplatenie a súčasne preniesla
dôkazné bremeno na preukázanie, že lehoty neboli dodržané na žalovanú (čl. I. § 46 ods. 1 a 2 v spojení
s § 77 ods. 1 zmenkového zákona). Za predloženie zmenky na platenie sa všeobecne uznáva aj jej
uplatnenie na súde. Citujúc znenie čl. I. § 16 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona o tom,

kto má zmenku v rukách, uviedol, že žalobca zmenku nadobudol indosamentom (rubopisom), stal sa
riadnym majiteľom zmenky, preto môže v zmysle čl. I. § 48 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového
zákona postihom žiadať od žalovaného zaplatenie zmenkovej sumy, 6 % úrokov odo dňa splatnosti
zmenky a odmenu vo výške 1/3% zmenkovej sumy.

Poukázal na to, že v zmenkách splatných na videnie môže vystaviteľ v zmysle čl. I. § 5 v spojení
s § 77 ods. 2 zmenkového zákona ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy, že úroková miera bola
v zmenke uvedená sadzbou 0,25 % denne, t. j. 91,25 % ročne, že zmenkový zákon výšku úrokovej
miery, ktorú je možné ustanoviť vo vistazmenke, neupravuje, jej určenie ponecháva na vystaviteľa.
Rovnako neupravuje koniec lehoty na úročenie, preto ak nie je v úrokovej doložke koniec úročenia

stanovený, zmenková suma sa úročí až do splatnosti zmenky, keďže od splatnosti až do zaplatenia dlhu
preberá uhradzovaciu funkciu postihový 6 % úrok. V prípade, ak zmenkový zákon ako osobitný predpis
neobsahuje inú úpravu, platnosť právnych úkonov, t.j. jednotlivých zápisov na zmenke sa spravuje
všeobecnými ustanoveniami Zákona č. 40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch.
Dôvodil, že pri posudzovaní úrokovej miery v úrokovej doložke na zmenke je potrebné vychádzať z

§ 39 Obč. zák., skúmať, či pre neprimeranú výšku úroku nie je právny úkon pre rozpor s dobrými
mravmi neplatný. Zmenkový úrok, rovnako ako úrok z pôžičky alebo úveru, plní funkciu odmeny
za poskytnuté peňažné prostriedky, preto jeho výška musí zodpovedať danému účelu. Za primeranú
odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov však nie je možné považovať ročný úrok, ktorý sa v
podstate rovná dlžnej istine alebo ju prevyšuje. Pri tomto závere vychádzal zo skutočnosti, že v čase

vystavenia zmenky boli úrokové sadzby uplatňované bankami pri spotrebiteľských a ostatných úveroch
predomácnostinižšieako 14%ročne(údajzistenýzinternetovejstránkyNBS),ktorúsadzbu,zmenkový
úrok vo výške 0,25 % denne, resp. 91,25 % ročne, viacnásobne prevyšuje. Úrokovú doložku na zmenke
považoval za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 39 Obč. zák. a preto žalobu v tejto
časti zamietol.

Súd prvého stupňa žalobu zamietol aj v časti o zaplatenie 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy
a zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, pretože žalobca nepreukázal, kedy bola
zmenka predložená k zaplateniu, teda kedy sa stala zmenka zročnou, preto nebolo možné preskúmať,dôvodnosťuplatnenýchnárokovztitulu6%zákonnéhoúroku azmenkovejodmeny.Zvyššieuvedených
dôvodov súd prvého stupňa návrh v celom rozsahu zamietol. Výrok o trovách konania sa vychádza
z ustanovenia § 142 ods. 1/ O. s. p., v zmysle ktorého ustanovenia, účastníkovi, ktorý mal vo veci

plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi,ktorývoveciúspechnemal.Vdanomprípadežalobcanebolúspešnývkonanía žalovanási
náhradu trov konania neuplatnila, preto prvostupňový súd náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov
konania nepriznal.

Proti výroku rozsudku, ktorým súd zamietol zmenkový úrok v sadzbe 0,25% denne zo zmenkovej sumy,
voči výroku, ktorým zamietol 6% ročný úrok odo dňa doručenia žaloby žalovanej a aj voči výroku o
nepriznaní náhrady trov konania, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b) O.s.p.),
že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., že účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.) a, že

rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.).

V odvolaní uviedol, že prvostupňový súd dospel k záveru, že dohodnutý zmenkový úrok vo výške
0,25% denne je v rozpore s dobrými mravmi, a teda v tejto časti považuje zmenku za čiastočne
neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi. V tejto súvislosti uviedol, že zmenku vystavil žalovaný, ktorú

dobrovoľne podpísal, pričom išlo o prejav jej slobodnej vôle. Poukázal na to, že sadzba zmenkového
úroku je napísaná na zmenke a bola jej známa v čase vystavenia zmenky, že žalovaný teda mal
vedomosť o tom, že sadzba zmenkového úroku je 0,25% denne a s takouto sadzbou zmenkového
úrokujednoznačnesúhlasil.VtejtosúvislostipoukázalnarozsudokNajvyššiehosúduSR5Obo/3/2008z
22.10.2008,podľaktoréhozpovahyzmenkyakoabstraktnéhoanespornéhozáväzkuvyplýva,žemajiteľ

zmenky nemusí pri jej predložení k zaplateniu, prípadne vymáhaniu, preukazovať, že mu žalovaný
(povinný) zmenkovú sumu aj skutočne dlhuje. Ďalej poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu ČR
25Cdo/1839/2000 z 22.8.2002 (uverejnený v Sbírke soudních rozhodnutí a stanovísk č. 59/2004), podľa
ktorého zmenka je v právnej teórii obvykle definovaná ako dlžnícky dokonalý cenný papier, ktorým
za predpokladu splnenia prísnych formálnych náležitostí vzniká priamy, bezpodmienečný, nesporný

a abstraktný záväzok určitej osoby zaplatiť majiteľovi zmenky v určitom mieste a časte stanovenú
peňažnú čiastku. Mal za potrebné poukázať predovšetkým na nespornosť záväzku žalovaného za
zmenku zaplatiť, že uvedená nespornosť, sa nepochybne vzťahuje na celý záväzok obsiahnutý na
zmenke, zmenkový úrok nevynímajúc, že záväzok žalovaného zaplatiť aj zmenkový úrok, je platný
a má byť priznaný v súdnom konaní, o to viac, ak žalovaný žiadne námietky voči uplatnenej zmenke

neformuloval. Citoval z odôvodnení rozsudkov Okresného súdu Lučenec 13C/88/2013 z 13.2.2014,
Okresného súdu Revúca 3C/153/2013 zo 6.3.2014, Okresného súdu Martin 8C/198/2013 z 11.2.2014.
Zároveň poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Nitre 5Co/16/2010 z 3.2.2010, v ktorom súd vyslovil,
že zmluvná pokuta vo výške 0,25% z istiny za každý deň omeškania, nie je neprimeraná, vzhľadom
na účel, ktorý zmluvná pokuta ako zabezpečovací inštitút zabezpečuje, že uvedený rozsudok sa síce

týka inštitútu zmluvnej pokuty, avšak ide o majetkovú sankciu, ktorá má zabezpečiť, aby zmluvná strana
zaplatila riadne a včas, a v prípade, ak sa nestane, slúžila ako sankcia za nedodržanie zmluvných
podmienok, že v zmenke napísaný zmenkový úrok má rovnakú funkciu ako zmluvná pokuta a preto je
uvedené rozhodnutie aplikovateľné na tento spor.

Počas odvolacieho konania zobral žalobca žalobu v časti o zmenkový úrok vo výške 0,19% denne v
časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne späť a uplatňoval si len zmenkový úrok
vo výške 0,06% denne.

Odvolací súd uznesením 9Co649/2015-105 zo 1.03.2016 vyzval žalovanú, aby v lehote 10 dní od

doručenia uznesenia písomne oznámila, či súhlasí s čiastočným späťvzatím žaloby alebo s ním
nesúhlasí. Zároveň bola poučená, že ak sa v stanovenej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že proti
čiastočnému späťvzatiu žaloby nemá námietky (§211 ods. 2 a §101 ods. 3 O.s.p.). Uznesenie žalovaná
prevzala 8.3.2016 (doručenka pri č.l.105) a v stanovenej lehote písomne neoznámila, či súhlasí alebo
nesúhlasí s čiastočným späťvzatím žaloby, preto sa predpokladalo, že s čiastočným späťvzatím žaloby

súhlasila.

Odvolací súd v súlade s § 208 O.s.p. pripustil späťvzatie žaloby v časti, v ktorej vzal žalobca žalobu
späť, v tejto časti rozsudok zrušil a konanie v tejto časti zastavil.Rozsudok, okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a výroku o náhrade trov konania ,
odvolaním nebol napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods. 1, 3 O.s.p.), preto nebol v uvedenom

rozsahu v odvolacom konaní preskúmavaný.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených
v § 214 ods. 1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej

časti potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p., lebo je vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci,
správne ju právne posúdil, odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací
súd sa s ním stotožňuje, pretože dôvody napadnutého rozsudku sú správne, na čom nič nemenia ani
skutočnosti uvedené v odvolaní.

Žalobca v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p., t.j. že konanie má inú

vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, podľa § 221 ods. 1 O.s.p. účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s
§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.) a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.).

Ani jeden zo žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

V konaní nebola zistená žiadna vada uvedená v § 221 ods. 1 O.s.p., že účastníkovi konania sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm.
f) O.s.p.).

Zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom nešpecifikuje.
Pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý
znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných
mu občianskym súdnym poriadkom. Žalobca, o.i., v odvolaní neuvádza, akým postupom súdu mu bola

odňatá možnosť pred súdom konať.

Inými vadami podľa § 205 ods. 1 písm. b) O.s.p., ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci sú všetky vady s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v § 221 ods. 1 O.s.p. a tieto vady konania
postihujú chybný postup súdu prvého stupňa pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných

otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), chybné poučovanie
účastníkov a ďalšie nedostatky v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti
s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale
len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za
následoknesprávnerozhodnutievoveci.Vadakonania,ktorámôžemaťvplyvnasprávnosťrozhodnutia,

v konkrétnom prípade nemusí mať za následok vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu
posudzuje otázku, či by obsah výroku rozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou
vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci je také porušenie práv účastníka
konania, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať pred súdom (napr. nedostatok vyrozumenia
účastníka o pojednávaní súdu, vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého

bol účastník vylúčený z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a p., neposkytnutie odvolateľovi
poučenia o povinnosti tvrdenia (§ 101 ods. 1 O.s.p.) alebo poučenia o dôkaznej povinnosti (§ 120 ods.
1 prvá veta O.s.p.), aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie o veci bez nariadenia
pojednávania (§ 115a O.s.p.), i keď pre to neboli splnené podmienky). Vadnosť konania môže účastník
preukazovať nielen na základe skutkového a dôkazného stavu, ktorý tu bol v konaní pred súdom, ale

tiež s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli pred súdom uplatnené (§ 205a ods. 1 písm. b/
O.s.p.). Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v
súlade s príslušnými ust. O.s.p. (napr. osoba, ktorá mala byť vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá
ako účastník konania, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný
v rozopre s § 129 ods. 1 O.s.p. a p.).

Žiadna skutočnosť uvedená v odvolaní neumožňuje záver, žeby konanie bolo postihnuté niektorou z
uvedených vád.Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na

zistený skutkový stav, t.zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu

pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).

Súd použil správny právny predpis a správne ho i vyložil (z podradenia skutkového stavu pod právnu
normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).

Možno urobiť záver, že úroková doložka na zmenke bola uvedená vo výške odporujúcej dobrým
mravom, že za primeranú odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov nie je možné považovať ročný
úrok, ktorý sa v podstate rovná alebo vysoko prevyšuje dlžnú istinu, že ide skoro o úžeru, že v čase
vystavenia zmenky boli úrokové sadzby uplatňované bankami pri spotrebiteľských a ostatných úveroch
pre domácnosti nižšie než 14% ročne. Súd prvého stupňa žalobu zamietol aj v časti o zaplatenie

6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy a zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy,
pretože žalobca nepreukázal, kedy bola zmenka predložená k zaplateniu, teda kedy sa stala zmenka
zročnou, preto nebolo možné preskúmať, dôvodnosť uplatnených nárokov z titulu 6 % zákonného úroku
a zmenkovej odmeny. Súd prvého stupňa úrokovú doložku na zmenke považoval za neplatnú aj pre
rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 39 Obč. zák. a preto žalobu v tejto časti zamietol aj z tohto dôvodu.

Súd je povinný v spotrebiteľských veciach skúmať aj právny vzťah, ktorý zmenka zabezpečuje a
posudzovať ho podľa právnych predpisov upravujúcich spotrebiteľské právo.

Súdny dvor EÚ (prvá komora), napr. v rozsudku zo 14.6.2012 vo veci C-618/10, Banco Espaňol
de Credito, SA vyslovil, že Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že národný súd musí mať možnosť skúmať
neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo, že odporuje európskemu právo ak ich súd
nemôže skúmať a limite (t.j. ak ich môže skúmať len ex post), že v takých prípadoch musí národný súd

vykladať národné procesné i hmotné právo komformne s právom EÚ. V citovanom rozsudku súdny dvor
prijal záver, že čl. 6 ods. 1 Smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že mu odporuje právna úprava
členského štátu, akou je čl. 83 legislatívneho dekrétu 1/2007 o prepracovaní všeobecného zákona o
ochrane spotrebiteľa a užívateľov a ďalších doplňujúcich zákonov zo 16.11.2007, ktorá vnútroštátnemu
súdu umožňuje v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej podmienky, ktorá je súčasťou zmluvy

uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, doplniť uvedenú zmluvu tým, že
zmení obsah tejto podmienky.

Dobrými mravmi v občianskoprávnych vzťahoch sa v súdnej praxi rozumie súbor spoločenských,

kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktorý je v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi
medzi ľuďmi a mravnými princípmi spoločenského zriadenia a v ktorý v historickom vývoji osvedčil
istú nemennosť, vystihujúc podstatné a historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou
spoločnosti a majú povahu základných noriem.

Je nepochybné, že neprimerane vysoké úroky dojednané pri peňažných pôžičkách, úveroch,
spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľských úverových zmluvách, sú všeobecne považované za
odporujúce uznávaným pravidlám správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom
spoločenského poriadku, teda sú v rozpore s dobrými mravmi. Požiadavka na neprimerané zmluvné

úroky môže za istých okolností v sebe obsahovať i skutkovú podstatu trestného činu úžery, kedy dohoda
o neprimeraných úrokov je neplatná pre rozpor so zákonom alebo v iných prípadoch pre rozpor s
dobrými mravmi. Aj súdna prax sa zjednotila v tom (rozsudok NS SR 5Cdo/26/2011 z 26.4.2012), že
pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorýpožaduje primerané úroky bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho
nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke
„uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za

užívanie požičanej sumy a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom.
Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o
úrokoch z tejto pôžičky často z práve dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá
preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi
neprimerané až úžernícke úroky.

V prejednávanej veci úroková doložka na zmenke vo výške 0,25% denne, t.zn. 91,25% ročne, je
neplatným právnym úkonom, lebo sa prieči dobrým mravom podľa § 3 ods. 1 OZ, niekoľkonásobne
prevyšuje obvyklú úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším
úrokovým sadzbám, uplatňovanými bankami pri poskytovaní úverov.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.

Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a
žalovanej trovy odvolacieho konania nevznikli, preto jej ich náhrada nebola priznaná.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.

757/04 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.