Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, August 3, 2015

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 5C/68/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814203981
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Janečková

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2015:7814203981.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Katarínou Janečkovou, v právnej veci žalobcu PLENKALL, a.

s., so sídlom v Bratislave, Macharova 1104/3, IČO: 36 706 639, proti žalovaným: 1/ J.. H. Č., V.. X. X.
XXXX, P. L. I., C.. Q. XX, Y. P. L. P., J. X a 2/ R.. Q. Č., V.. X. X. XXXX, P. L. P., I. X, o určenie neplatnosti
právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu voči žalovaným z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd vyslovil neplatnosť právneho úkonu - darovacej zmluvy a
zaviazal žalované nahradiť trovy tohto konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaná v 1. rade

požiadala o poskytnutie úveru dňa 11. 10. 2011. Po podaní žiadosti o úver, žalobca posúdil bonitu
žalovanejnazákladečestnéhovyhlásenia,vktoromžalovanáuviedla3izbovýbytvosobnomvlastníctve
v hodnote 50.000.- Eur, zapísaný na LV č. XXXX, v k. ú. I., kde je uvedená ako vlastníčka v podiele 1/1.
Žalovanej poskytli úver dňa 17. 10. 2011 a k tomu bola spísaná úverová zmluva, v ktorej sa žalovaná
zaviazala, že nezníži žiadnym spôsobom svoj majetok bez súhlasu poskytovateľa. Žalovaná uhradila
celkovo iba jednu splátku vo výške 80.- Eur dňa 5. 4. 2012. Súčasná hodnota pohľadávky za uvedenú
zmluvu je /3.729 - 80/ 3.649.- Eur. Pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie sa dozvedeli, že žalovaná

previedla svoj byt na žalovanú v 2. rade, a to darovacou zmluvou uvedenú v LV pod číslom L. - XXXX/XX.
Žalovaná porušila dojednané podmienky úverovej zmluvy a to tým, že svoj majetok darovala, čím znížila
svoju bonitu a poškodila veriteľa na jeho právach v zmysle ust. § 42a OZ. Prevodom bytu žalovaná
sledovala iba to, aby nemohla byť táto nehnuteľnosť predmetom exekučného konania. Voči žalovanej sú
v súčasnej dobe vedené exekučné konania, avšak doposiaľ bezúspešne, nakoľko žalovaná znemožňuje
výkon exekúcie.

Žalované sa písomne vyjadrili k žalobe a so žalobou nesúhlasili, ale žiadali ju zamietnuť. Zároveň
súhlasili s tým, aby súd rozhodol v ich neprítomnosti. Žalovaná v 1. rade uviedla, že sa dostala do
omeškania so splácaním úveru. Zmluvu podpísala za nápadne nevýhodných podmienok v tiesni, že sú
tam neprijateľné zmluvné podmienky. Ona potom zaslala žalobcovi dňa 22. 4. 2011 a následne dňa 23.
4. 2012 odstúpenie od Zmluvy o úvere. V notárskej zápisnici čl. IV. v bode 4 sa stanovuje, že príjemca
sa zaväzuje, že nezníži žiadnym spôsobom svoj majetok a to najmä scudzením, alebo zaťažením
akýmkoľvek bremenom bez súhlasu poskytovateľa. Toto ustanovenie je nad rámec zákona a dobrých

mravov, odporuje zákonu a preto je neplatné od samého začiatku. Poskytovateľ, ak chcel si zabezpečiť
svoju pohľadávku, ináč ako notárskou zápisnicou, mal možnosť viazať poskytnutie úveru záložným
právomknehnuteľnosti.Aktakneurobil,občansimôženakladaťsosvojounehnuteľnosťoupodľasvojho
uváženia. Osobné vlastníctvo je chránené a nie je ani možné viesť exekúciu predajom nehnuteľnosti napohľadávku, ktorá je v značnom nepomere k cene nehnuteľnosti. Ďalej uviedla, že darovacia zmluva
bola uzavretá dňa 5. 10. 2011. Návrh na vklad vlastníckeho práva zo dňa 5. 10. 2011 je dôkazom toho,
že k platnému uzavretiu darovacej zmluvy došlo pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý

jej bol poskytnutý dňa 18. 10. 2011. Ďalej poukázala na to, že ona uhradila na úver sumu 1.094.- Eur.

Žalobca predložil podanú žiadosť od žalovanej na poskytnutie úveru, ďalej čiastočný výpis z LV č.
XXXX /ako vlastníčka bola zapísaná žalovaná v 1. rade, v novom výpise z LV č. XXXX je už uvedená ako
vlastníčka žalovaná v 2. rade/, notársku zápisnicu zo dňa 17. 10. 2011, v ktorom žalovaná uznala dlh

v súlade s exekúciou podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, a to vo výške 3.729 Eur. Ďalej predložil
zmluvu o úvere uzavretú medzi žalobcom a žalovanou, z ktorej vyplýva, že žalobca poskytol žalovanej
úver vo výške 1.650.- Eur a zaviazala sa úver splatiť v pravidelných mesačných splátkach po 77,69 Eur.

Žalobcapodanoužaloboužiadalvysloviťneplatnosťprávnehoúkonu-darovacejzmluvyuzavretejmedzi
žalovanou v 1. rade a žalovanou v 2. rade zo dňa 5. 10. 2011, na základe ktorej žalovaná v 1. rade

darovala žalovanej v 2. rade nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v k. ú. I.. Neplatnosť právneho
úkonu odôvodnil jedine tým, že žalobkyňa v 1. rade, ktorej poskytli úver, porušila dojednané podmienky
úverovej zmluvy, keď svoj majetok darovala, čím znížila svoju bonitu a poškodila veriteľa na jeho právach
v zmysle ust. § 42a Občianskeho zákonníka. Z obsahu žaloby však súd zistil, že žalobca mienil podať
žalobu ohľadom neúčinnosti právneho úkonu.

Žalovaná podala žiadosť o poskytnutie úveru dňa 11. 10. 2011 a zmluva o úvere bola uzavretá dňa 17.
10. 2011.

Vzmysleust.§42aObčianskehozákonníkaveriteľsamôžedomáhať,abysúdurčil,žedlžníkoveprávne

úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu
právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

(2) Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť

svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ
dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi
(§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu,
keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

(3) Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v
posledných troch rokoch medzi dlžníkom a

a) osobou jemu blízkou (§ 116 a 117),

b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10
% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,

c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo
členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,

d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase,
keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo
d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel

dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

Právny inštitút odporovateľnosti slúži na zabezpečenie občianskoprávnej ochrany veriteľa pred takými
právnymi úkonmi jeho dlžníka, ktorými sa tento zbavuje majetku za tým účelom, aby sa z neho nemohol
uspokojiť jeho veriteľ. Za odporovateľné právne úkony sa považujú tie, ktoré ukracujú pohľadávku

veriteľa (in frauden creditoris). Ide o právne úkony, ktorými dlžník (fyzická alebo právnická osoba)
zmenšuje svoj majetok (veci, práva, pohľadávky) do tej miery, že sa tým ukracuje uspokojenie veriteľovej
vymáhateľnej pohľadávky. Pokiaľ by teda dlžníkovým právnym úkonom síce došlo k zmenšeniu
jeho majetku, ale jeho zostávajúci majetok by nepochybne postačoval na uspokojenie veriteľovejvymáhateľnejpohľadávky,nebolobydôvodunavyslovenieneúčinnostitakéhotoprávnehoúkonu.Veriteľ
preto musí v konaní pred súdom preukázať, že odporovateľným právnym úkonom (jednostranným či
dvojstranným) dlžník kvalifikovane zmenšil svoj majetok.

Odporovateľnosť je v podstate procesný inštitút a znamená, že veriteľ sa môže žalobou na súde
domáhať, aby súd vyslovil (určil), že dlžníkove právne úkony uvedené v odsekoch 2 až 4, pokiaľ ukracujú
uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky, sú voči veriteľovi právne neúčinné. Samotná právna
neúčinnosť odporovateľného právneho úkonu je však už hmotnoprávnou stránkou odporovateľnosti.

Neúčinnosťodporovateľnéhoprávnehoúkonuibavočiukrátenémuveriteľovijeneúčinnosťourelatívnou,
na rozdiel od platnosti právneho úkonu, pretože s právnym úkonom sa inak spájajú všetky právne
následky, ku ktorým úkon smeroval. Táto neúčinnosť voči veriteľovi pôsobí na základe právoplatnosti
rozsudku súdu, a to ex tunc, vo vzťahu k ostatným osobám zostáva odporovateľný právny úkon účinným.

Aktívne legitimovaný na podanie odporovacej žaloby je veriteľ, ktorý má v čase rozhodovania súdu voči

dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, t. j. keď je pohľadávka splatná, keď má veriteľ podklad pre výkon
rozhodnutia (tzv. exekučný titul), a keď odporovateľným úkonom dlžníka došlo k zmenšeniu majetku
dlžníka v tom smere, že sa tým ukracuje uspokojenie veriteľovej pohľadávky. Osoby, v prospech ktorých
sa právny úkon urobil, resp. ktorým vznikol z odporovateľného právneho úkonu prospech, by neboli v
spore úspešné napr. len preto, že ich nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu je

už vymáhateľný, alebo že už bol uspokojený. Predpokladom úspešnej odporovateľnosti veriteľom však
je, aby odporovateľný právny úkon bol platný. Za neúčinný by teda nemohol byť vyslovený absolútne
neplatný právny úkon. V takom prípade by sa však ukrátený veriteľ mohol domáhať voči účastníkom
právneho úkonu jeho neplatnosti, a to ex tunc.

Lehota troch rokov, v ktorej možno úspešne odporovať právnemu úkonu dlžníka, je hmotnoprávnou
lehotou, v ktorej musí byť žaloba uplatnená na súde (nestačí ju napr. podať na pošte). Súd na uplynutie
tejto lehoty prihliada z úradnej povinnosti, pretože ide o lehotu prepadnú (prekluzívnu). Táto lehota
začína plynúť od urobenia právneho úkonu.

Súd v zmysle citovaného ustanovenia ako aj na základe vykonaného dokazovania žalobu žalobcu
zamietol.Zvykonanéhodokazovaniavyplýva,žežalobcauzavrelsožalovanouv1.radeúverovúzmluvu
dňa 17. 10. 2011. Žalovaná v 1. rade uzavrela darovaciu zmluvu dňa 5. 10. 2011 a aj v ten deň podala
návrh na vklad vlastníckeho práva na Okresný úrad, správa katastra v Rožňave. Teda k zmenšeniu
majetkudošloeštepreduzavretímúverovejzmluvyapretožalobcaaninemoholmaťvedomosťoúmysle

žalovanej, ukrátiť ho ako veriteľa, pretože v čase uzavretia darovacej zmluvy ešte nebol jej veriteľom.

Žalobu žalobcu voči žalovanej v 1. rade zamietol aj z dôvodu nedostatku jej pasívnej legitimácie, pretože
žaloba môže smerovať len voči osobe, ktorá nadobudla na základe darovacej zmluvy nehnuteľnosť.

Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania, pretože žalobca v konaní nemal úspech a žalované si žiadne trovy
neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15.-tich dní od jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Košiciach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že po
a/ v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazypotrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.