Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 26, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/869/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111231887
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4111231887.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr.

Jarmily Pogranovej a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: ZH Kredit, s.r.o. so
sídlom Bratislava, Karadžičova 10, IČO: 36 049 581, zastúpený JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom
v Bratislave, Karadžičova 10, proti odporcom: 1. R.. U. V., súdny exekútor so sídlom W., T. 2, IČO: 36
100 251, zastúpený: Advokáti Heinrich, s.r.o. so sídlom Bratislava, Lombardíniho 22/B, IČO: 36 865
966, 2. Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR so sídlom Župné námestie
13, Bratislava, o zaplatenie 376,36 Eur istiny s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Nitra č. k. 9C/19/2012-526 zo dňa 02. júna 2015, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom (pôvodne len voči odporcovi v 1. rade) domáhal, aby súd zaviazal
odporcu k zaplateniu sumy 376,36 € s príslušenstvom, nakoľko na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok medzi Perspektívou družstevnou zdravotnou poisťovňou "v konkurze" nadobudol uvedenú
pohľadávku, preto sa stal oprávneným subjektom v exekúcii, v rámci ktorej už odporca vymohol od
povinného časť pohľadávky vo výške 1059,18 €, túto navrhovateľovi poslal, avšak vymohol aj zvyšnú
časť pohľadávky, ktorú neposlal, pričom neexistuje medzi ním a odporcom žiadna dohoda, ktorá
by ho oprávňovala ponechať si na účte peňažné prostriedky, ktoré je odporca povinný bezodkladne

posielať na účet navrhovateľa, ide o hmotnoprávny návrh navrhovateľa, ktorý odporca zadržiava
bez právneho dôvodu, čím napĺňa dikciu ustanovenia 451 Občianskeho zákonníka. Ďalej v návrhu
uviedol, že argumentácia odporcu, že svojím konaním z dôvodu právnej opatrnosti neposiela prostriedky
navrhovateľovi je nesprávny názor, nakoľko poukázal na rozhodnutia 4 Krajských súdov v obdobných
veciach, ktoré vyhlásili platobné výmery vydané správcom konkurznej podstaty za relevantné nenulitné
exekučné tituly a taktiež bola vyriešená otázka platnosti postúpenia pohľadávky z pôvodného veriteľa
na súčasného navrhovateľa.

Okresný súd v Nitre ako súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 18.06.2013 č. k. 9C/19/2012-383
podaný návrh navrhovateľa voči odporcovi v 1. rade zamietol, keď svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že
navrhovateľovinemohlavzniknúťžiadnaškoda,nakoľkoexekučnýtituljenulitnýmaktomatedanemohlo
dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia a neskôr ani k škode.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací uznesením zo dňa 27.03.2014 č. k. 8Co/275/2013-404 zhora

uvedený rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že vec je potrebné
posúdiť podľa ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, pretože subjektom zodpovednosti je štát.Súd prvého stupňa uznesením č. k. 9C/19/2012-418 zo dňa 20. júna 2014 pripustil, aby do konania na
strane odporcu vstúpil ako odporca v 2. rade Slovenská republika v zastúpení Ministerstva spravodlivosti
SR.

Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že vzhľadom na pripustenie odporcu v 2. rade podal žiadosť
o predbežné prerokovanie nároku náhrady škody, ktorej Ministerstvo spravodlivosti SR oznámením
zo dňa 02.03.2015 nevyhovelo. Uviedol tiež, že o škode s navrhovateľ dozvedel až na pojednávaní,
kedy odporca v 1. rade uviedol, že preposlal finančné prostriedky povinnému, dovtedy mal za to, že

mu nevznikla škoda, ale bezdôvodné obohatenie, z opatrnosti však návrh voči odporcovi v 1. rade
späť nezobral. K vzniku škody došlo na základe porušenia zo strany súdneho exekútora, ktorý konal
postupom, ktorý nie je upravený všeobecne záväzným právnym predpisom, výška škody je zrejmá,
existuje, exekútor má k dispozícii rozúčtovanie danej pohľadávky, z ktorej určitú časť preposlal jemu
a časť použil na úhradu svojich trov a vo zvyšnej časti sa jedná o sumu 376,36 Eur; posudzovanie
nulity exekučného titulu nemožno podradiť pod výkon rozhodnutia a bez ohľadu na pocity alebo

domnienky súdneho exekútora bol tento povinný postupovať zákonným spôsobom, keď pre začiatok
počítania subjektívnej premlčacej lehoty je relevantný vznik škody a nie výzva na vydanie bezdôvodného
obohatenia, pričom zodpovednostný vzťah medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade existoval.
Vzhľadom na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR má vzťah bezdôvodného
obohatenia nároku na náhradu škody subsidiárnu povahu, preto by sa on nemohol úspešne domáhať

svojho nároku voči odporcovi v 1. rade v čase, keď poznal zodpovedný subjekt, ktorý v tom čase
disponoval finančnými prostriedkami a teda až vedomosťou o preposlaní finančných prostriedkov mu
začala plynúť subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody.

Právny zástupca odporcu v 1. rade trval na zamietnutí návrhu voči odporcovi v 1. rade keď poukázal na

to, že v čase poslania peňazí povinnému už existovalo právoplatné vykonateľné rozhodnutie o zastavení
exekúcie, teda úkonom poslania peňazí povinnému nemohlo prísť k porušeniu žiadneho ustanovenia
Exekučného poriadku a ak porušením malo byť zadržiavanie peňazí, o tom navrhovateľ vedel už od
03.02.2011, preto je námietka premlčania zo strany odporcu v 2. rade zmysluplná. Exekučný titul bol
nulitný od začiatku, preto z nulitného právneho úkonu nemôže nikto žiadať bezdôvodné obohatenie

alebo škodu.

Odporca v 2. rade vzniesol námietku premlčania voči nemu uplatňovaného nároku, keď poukázal na
to, že už z výzvy navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 01.02.2011 je zrejmé, že
navrhovateľ už vtedy mal vedomosť o vzniku údajnej škody, ktorú požaduje a nárok bol tak voči nemu

uplatnený po uplynutí trojročnej subjektívnej premlčacej lehoty. Poukázal ďalej tiež na to, že odporca
v 1. rade neporušil žiadnu zákonnú povinnosť a v súdnom konaní nebol preukázaný ani vznik škody a
splnenie zákonných predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z..

Zhora uvedeným rozsudkom Okresný súd Nitra ako súd prvého stupňa návrh navrhovateľa voči obom

odporcom zamietol a súčasne rozhodol o tom, že navrhovateľ je povinný zaplatiť obom odporcom
náhradu trov konania vo výške 100 %.

Vo svojom rozhodnutí dospel k tomuto skutkovému záveru:

Podľa exekučného spisu Okresného súdu Žilina sp.zn. 24Er1108/2005 bolo začaté exekučné konanie
na návrh oprávneného: JUDr. Tomáš Kozovský, správca konkurznej podstaty úpadcu Perspektíva
družstevná zdravotná poisťovňa v likvidácii so sídlom Bratislava, Pluhová 2 proti povinnému: Peter
Juríček - P-M Trans Žilina, Fatranská 16, pre vymoženie pohľadávky 43.247,- Sk s príslušenstvom, na
základe exekučného titulu platobného výmeru oprávneného č. 944/2004 zo dňa 23.11.2004, ktorým bola

uložená povinnému povinnosť zaplatiť poplatok z omeškania z dlžného poistného. Vykonaním exekúcie
bol poverený súdny exekútor t.j. odporca - R.. U. dňa 31.8.2005. Žiadosť o udelenie poverenia bola
podaná na Okresný súd v Žiline dňa 25.8.2005. Dňa 16.2.2005 bol podaný návrh na zmenu účastníka
na strane oprávneného z dôvodu postúpenia pohľadávky zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa
7.7.2005. Oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora dňa 1.3.2010, žiadal poveriť exekútora

JUDr. Alenu Szalayovú, ďalší návrh na zmenu exekútora podal dňa 31.8.2010, žiadal poveriť vykonaním
exekúcie exekútora JUDr. Juraja Kašinského. Odporca v 1. rade ako poverený exekútor podal na
Okresný súd v Žiline dňa 8.12.2011 návrh na zastavenie exekúcie, pričom uviedol, že z pohľadávky
oprávneného bolo vymožené 1.971,80 €, z čoho bola rozúčtovaná suma 1.526,92 € dňa 28.7.2008,nerozúčtovaná zostala suma 444,88 € a to na základe uznesenia Ústavného súdu SR III.ÚS 86/2010 a
následne Najvyšší súd SR v uzneseniach č.k. 5Cdo109/2010 a č.k. 1Cdo 95/2010, uviedol, že správca
ani úpadca nemal vecný dôvod tieto pohľadávky vymáhať a predpisovať, teda právo predpísať poistné

zo zrušenej poisťovne na správcu konkurznej podstaty by musel pripustiť zákon, čo z právnej úpravy
nevyplýva. Platobný výmer vydaný správcom konkurznej podstaty je nulitným aktom, v exekučnej veci
absentuje exekučný titul pre vykonanie exekúcie a nie je zrejmé komu prináležia finančné prostriedky.
Ďalej v návrhu poukázal, že v obdobných exekučných konaniach súdy exekúcie zastavujú. Uviedol
tiež, že ho právny zástupca oprávneného prípisom zo dňa 1.2.2011 vyzval na vydanie bezdôvodného

obohatenia, na výzvu eagoval prípisom zo dňa 4.2.2011, kde žiadal o preukázanie prechodu práv v tejto
exekučnej veci, čo sa nestalo. Z uznesenia NS SR č.k. 1Cdo 95/2010 zo dňa 28.9.2010 bolo zistené
odmietnutia dovolania oprávneného (navrhovateľa) proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne sp.zn.
17CoE170/2009, ktorým Krajský súd potvrdil uznesenie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, ktorý
uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil z dôvodu, že exekučný titul, ktorým
mal byť podkladom exekúcie je nulitným aktom bez právnej sily a účinnosti a teda platobný výmer,

ktorý mal byť exekučným titulom nebol vydaný zdravotnou poisťovňou, ktorá vstúpila do exekúcie a
následne bol na majetok vyhlásený konkurz, ale bol vydaný správcom konkurznej podstaty úpadcu,
ktorý má právo vykonať všetky procesné úkony v záujme uspokojenia pohľadávok úpadcu a nie je
oprávnený vydávať individuálne právne akty, ktoré sú exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41
Exekučného poriadku a teda tento výmer je nulitným aktom, nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho

ako by neexistoval. Ústavný súd SR uznesením sp.zn. III.ÚS86/2010-19 sťažnosť navrhovateľa pre
namietané porušenie základného práva vlastniť majetok a základného práva na súdnu ochranu a inú
právnu ochranu ako aj na spravodlivé súdne konanie ako zjavne neopodstatnenú odmietol a zároveň
uviedol v odôvodnení, že závery oboch konajúcich súdov o tom, že správca konkurznej podstaty je
nepríslušným orgánom na vydávanie platobných výmerov zdravotnej poisťovne v konkurze a teda jeho

rozhodnutie majúce povahu nulitného aktu, ktorý nemohol mať žiadne účinky ani nikoho zaväzovať,
sú úplne správne a celkom logicky a rozumne reflektujú právnu úpravu obsiahnutú v relevantných
právnych predpisoch. Rovnaký právny názor vyslovil aj NS SR v uznesení č.k. 5 Cdo 109/2010, v ktorom
odmietol dovolanie oprávneného (navrhovateľa) proti rozhodnutiam a to Krajského súdu v Trenčíne,
ktorýpotvrdilprvostupňovérozhodnutie,vktoromOkresnýsúdNovéMestonadVáhomvyhlásilexekúciu

za neprípustnú a túto zastavil z dôvodu, že platobný výmer vydaný správcom konkurznej podstaty
považoval za nulitný akt.

Okresný súd v Žiline v exekučnom konaní vedenom pod sp.zn. 24Er1108/2005-51 zo dňa 3.5.2011
vyhlásil exekúciu za neprípustnú a súčasne ju zastavil a súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov

exekúcie. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd potvrdil uznesenie I. stupňového súdu uznesením č.k.
3CoE163/2012 zo dňa 28.2.2013, pričom uviedol, že ak oprávnený poukazoval na nález Ústavného
súdu sp.zn. IV. ÚS 182/2010 tak uviedol len to, že označené rozhodnutie sa týkalo diametrálne odlišného
predmetu konania pred všeobecnými súdmi (platnosť postúpenia pohľadávky), ale najmä na to, že
rozhodujúcim a jediným dôvodom bolo nedostatočné odôvodnenie rozsudku NS SR. Na odlišnú právnu

situáciu išlo aj v konaní, v ktorom ústavný súd rozhodol uznesením č.k. I.ÚS 415/08 - 19. Z oznámenia
odporcu bolo zistené, že nerozúčtované finančné prostriedky vo výške 444,88 € (z ktorých oprávnenému
malo byť vyplatené 376,35 €, trovy právneho zastúpenia pri exekúcii vo výške 30,40 € a trovy exekúcie
vo výške 38,13 €) boli už vrátené povinnému poštovou poukážkou, ktorých fotokópie zároveň predložil.

Na Okresnom súde Bratislava I. bol podaný návrh, ktoré konanie je vedené pod sp.zn. 25C/160/2011
navrhovateľky R. T. proti odporcom - navrhovateľovi a odporcovi totožnému v tomto konaní t.j. JUDr.
Václavovi Kunovi o zaplatenie sumy 2.411,26 € s príslušenstvom z dôvodu, že na základe nulitného
právneho aktu nebolo možné vykonať exekúciu a teda odporcovia získali bezdôvodné obohatenie.

Odporca v 2. rade vzniesol námietku premlčania. Z oznámenia o výsledku predbežného prerokovania
nároku na náhradu škody zo dňa 2.3.2015 súd zistil, že odporcovi v 2. rade bola dňa 2.9.2014
doručená žiadosť navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorej odporca
v 2. rade nevyhovel, nakoľko nebolo preukázané splnenie zákonných predpokladov vzniku nároku
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora. Žiadosť evidoval

pod č. 30630/2015/34. Z oznámenia súd zistil, že škoda mala vzniknúť v dôsledku nesprávneho
úradného postupu súdneho exekútora JUDr. Václava Kunu v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.
EX 984/2005, v ktorom súdny exekútor mal neoprávnene zadržiavať finančné prostriedky, z ktorého
dôvodu požadoval náhradu škody a úrok z omeškania od 10.2.2011 do zaplatenia. Navrhovateľ podalnávrh na pristúpenie ďalšieho účastníka do konania na stane odporcu dňa 10. 6. 2014 a Okresný súd
v Nitre o tomto návrhu rozhodol uznesením č.k. 9C 19/2012 - 418 zo dňa 20.6.2014, právoplatným dňa
23.7.2014. Z výzvy navrhovateľa zo dňa 1.2.2011, ktorá bola doručená odporcovi v 1. rade dňa 3.2.2011

súd zistil, že navrhovateľ vyzval odporcu v 1. rade na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
459,02 € v exekučnom konaní vedenom pod spisovou značkou EX 984/2005. Navrhovateľ zároveň
zaslal odporcovi v 1. rade zrušenie súhlasu s vymáhaním finančných prostriedkoch na jeho účet, ktoré
podanie bolo odporcovi v 1. rade doručené dňa 2.2.2011.

Svoje rozhodnutie s poukazom na uvedený skutkový stav, citované zákonné ustanovenia zákona č.
514/2003 Z. z. (§ 4 ods. 1, písm. a/, § 9 ods. 1 a 2, § 17 ods. 1 a § 19 ods. 1), všeobecné podmienky
zodpovednosti štátu a počítanie subjektívnej premlčacej doby odôvodnil nasledovne:

Subjektom zodpovednosti podľa druhej časti zákona je štát, ktorý svoju moc vykonáva prostredníctvom
určenýchštátnychorgánov,resp.subjektov,naktorébolaprenesenáčasťverejnejmoci.Štátakosubjekt

práva do súkromných právnych vzťahov nevstupuje priamo, ale zaň konajú poverené orgány, resp.
subjekty. Zákon z toho dôvodu určuje orgány, ktoré sú oprávnené za štát v zodpovednostných vzťahoch
vystupovať.Zodpovednosťštátuzaškoduspôsobenúsúdnymexekútoromprivýkoneexekučnejčinnosti
podlieha úprave zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov a nie ustanoveniam o všeobecnej zodpovednosti podľa Občianskeho

zákonníka.

Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia
príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich
predpokladovprevznikškody.Idetedaoobjasneniepríčin,ktoréviedlikurčitémuvýsledkuaostarostlivé

zváženie všetkých príčinných súvislostí. Z hľadiska objektívnej zodpovednosti štátu ide teda o vzťah
príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla následkom škodovej udalosti, teda ak je doložené, že nebyť
škodovej udalosti, nedošlo by ku škode. Nesprávny postup orgánu štátu musí byť teda vždy so vznikom
škody vo vzťahu príčiny a následku.

Pokiaľ ide o subjektívnu premlčaciu dobu, je stanovená v dĺžke troch rokov. Táto začína plynúť od
momentu, kedy sa poškodený dozvedel o škode. Poškodený sa v zmysle ustanovenia § 19 ods. 1
zákona dozvie o škode vtedy, keď zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik škody a
orientačne (približne) aj jej rozsah (tak, aby bolo možné určiť približne výšku škody v peniazoch). Nie
je teda potrebné, aby poškodený poznal rozsah (výšku) škody presne (napríklad na základe odborného

posudku). Pre začiatok plynutia premlčacej doby nie je tiež potrebné, aby poškodený vedel, kto za škodu
zodpovedá, resp., ktorý orgán štátu spôsobil škodu.

Navrhovateľ v tomto konaní uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 376,36 eura titulom náhrady
škody, v dôsledku protiprávneho úkonu odporcu spočívajúcom v zadržiavaní finančných prostriedkov

vymožených v exekučnom konaní. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ vyvodzuje svoj nárok na
náhradu škody z konania odporcu, ktorý ako súdny exekútor v exekučnom konaní mal porušiť povinnosti
exekútora. Z ust. § 2 ods. 1 zákona č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti vyplýva,
že exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a
iných rozhodnutí (ďalej len "Exekučná činnosť"). Vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej

moci (§ 5 ods. 2 citovaného zákona) a exekútor v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má postavenie
verejného činiteľa. Štát je garantom vykonateľnosti práva na svojom území. Nútený výkon rozhodnutí
orgánom verejnej moci, resp. iných rozhodnutí je výkonom verejnej moci. Skutočnosť, že súdny exekútor
je na výkon rozhodnutí splnomocnený štátom je vyjadrením legality exekučnej činnosti. Výkon verejnej
moci prostredníctvom súdneho exekútora je výkonom súdnej moci a úkony súdneho exekútora sa

považujú za úkony vykonané na základe poverenia súdu. Poverením súdneho exekútora sa štát
nezbavuje zodpovednosti za výkon verejnej moci. Štát zodpovedá za možnosť realizácie základného
práva na poskytnutie súdnej ochrany, ktorého súčasťou je aj výkon rozhodnutia orgánu verejnej moci.
Za to, že výkon rozhodnutia nastane a že bude dodržaná zákonnosť ako aj práva garantované Ústavou
SR a medzinárodnými zmluvami, ktorým je Slovenská republika viazaná zodpovedá štát.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú súdnym exekútorom pri výkone exekučnej činnosti podlieha
úprave zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ao zmene niektorých zákonov, nie ustanoveniam o všeobecnej zodpovednosti podľa Občianskeho
zákonníka.

Z ust. § 33 Exekučného zákona vyplýva, že ak osobitný zákon neustanovuje inak exekútor zodpovedá za
škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona.

Zodpovednosť súdneho exekútora za škodu spôsobenú činnosťou podľa exekučného poriadku je
osobitným zdrojom zodpovednosti za škodu. Ide o široko koncipovanú objektívnu zodpovednosť, t.j.

vznik zodpovednosti nastáva bez ohľadu na zavinenie, teda bez ohľadu na to, či k vzniku škody došlo
úmyselným alebo nedbanlivostným konaním zodpovednostného subjektu. Pokiaľ ide o predpoklady
zodpovednosti, tieto musí preukázať poškodený. Ten musí preukázať jednak vznik škody, protiprávne
konanie alebo opomenutie exekútora, prípadne jeho zamestnanca súvisiace s činnosťou podľa
exekučného poriadku a príčinnú súvislosť medzi týmto konaním alebo opomenutím a vznikom škody.
Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci spôsobenú súdnym exekútorom pri

výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu vyplýva z ust. § 4
ods. 1 písm. a) bod 3 tohto zákona. Keďže tento zákon je k Občianskemu zákonníku právnym predpisom
lex specialis, danú vec súd posúdil podľa ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z..

Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho

konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne
legitimovaný),aúčastníknaopačnejprocesnejstrane(žalovaný)jesubjektomhmotnoprávnejpovinnosti
(jepasívnevecnelegitimovaný).Nedostatokpasívnejvecnejlegitimácieznamená,žeten,okomžalobca
tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o
ktorú ide v konaní. Ak v konaní vyjde najavo, že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný, súd žalobu

bez ďalšieho zamietne. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe
čoho sa žalobca domnieva, že subjekt, proti ktorému jeho žaloba smeruje, je účastníkom určitého
hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či ním skutočne je alebo nie je.

Súd nie je viazaný právnym posúdením veci účastníkmi konania, právne posúdenie veci je povinnosťou

súdu.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľa nie je dôvodný, z viacerých
dôvodov. Odporca v 1. rade nie je v konaní pasívne legitimovaní, s poukazom na vyššie uvedené právne
zdôvodnenie vykonával činnosť súdneho exekútora pričom ide o osobitnú zodpovednosti za škodu zo

strany štátu. Z hľadiska zodpovednosti odporcu v 2 . rade, súd dospel k záveru, že pre vznesenú
námietku premlčania, je nárok navrhovateľa premlčaný, pričom počiatok plynutia premlčacej lehoty súd
stanovil na deň 1.2.2011, kedy zasielal odporcovi v 1. rade výzvu, z ktorej je zrejmé, že už vtedy
vedel o skutočnostiach, ktoré podľa neho boli nesprávnym postupom odporcu v 1. rade, pričom za
jeho činnosť zodpovedá odporca v 2. rade, ktorý sa stal účastníkom konania až po uplynutí trojročnej

subjektívnej premlčacej lehoty, návrh na jeho pristúpenie bol podaný 10.6.2014, súd rozhodol o tomto
návrhu uznesením právoplatným dňa 23.7.2014, avšak trojročná subjektívna lehota uplynula dňom
1.2.2014. Súd sa nestotožňuje s argumentáciou právneho zástupcu navrhovateľa, že až vedomosť o
preposlaní finančných prostriedkov na pojednávaní v roku 2013 začala plynúť subjektívna premlčacia
lehota, pretože pre začiatok plynutia premlčacej doby nie je tiež potrebné, aby poškodený vedel, kto za

škodu zodpovedá, resp., ktorý orgán štátu spôsobil škodu, lehota začína plynúť od momentu, kedy sa
poškodený dozvedel o škode, teda vtedy keď zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik
škody a orientačne aj jej rozsah. V danom prípade to bolo v mesiaci február 2011.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 151 ods. 7 OSP (Občianskeho súdneho poriadku - zák. č.

99/1963 Zb.) tak, že navrhovateľa zaviazal zaplatiť náhradu trov konania odporcovi v 1. rade a odporcovi
v 2. rade a to vzhľadom na ich plný úspech v konaní percentuálne t.j. 100 % , pričom o samotnej výške
trov súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnom rozhodnutia.

Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadol len navrhovateľ domáhajúci sa jeho zrušenia a

vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodov, že súd prvého stupňa vec nesprávne
právne posúdil, nepoužitím správneho ustanovenia právneho predpisu, že nedostatočne zistil skutkový
stav, že mu odňal možnosť konať pred súdom, že konanie má inú vadu, že na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právnehoposúdenia veci a že rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený. Zaplatenia
žalovanej sumy sa svojím návrhom domáhal voči odporcovi v 1. rade z titulu bezdôvodného obohatenia,
keďže pri bezdôvodnom obohatení sa nemohol domáhať v tom čase nároku ako náhrady škody

voči štátu. K zmene skutkových okolností resp. jeho vedomosti o zmene skutkových okolností došlo
až na pojednávaní dňa 28.5.2013, kedy sa dozvedel o tom, že odporca v 1. rade už finančné
prostriedky nezadržiava (poslal ich povinnému), v dôsledku ktorých skutočností došlo z jeho strany k
prekvalifikovaniu nároku z bezdôvodného obohatenia na náhradu škody. Pokiaľ mal pohľadávku na
vydanie bezdôvodného obohatenia, škoda mu ešte nevznikla a preto nemohla byť daná zodpovednosť

štátu za škodu, čo vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 165/2012-45 zo dňa 13.02.2013.
Nemohol sa preto dozvedieť o vzniku škody dňa 01.02.2011, ako je uvedené v rozsudku, keďže v tom
čase ešte neexistovala škoda. Existencia pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia vylučuje
vznik škody ako majetkovej ujmy a tým aj konkurenciu právnej úpravy zodpovednosti za škodu s právnou
úpravou bezdôvodného obohatenia. Kým mal pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia voči
tomu, kto ho získal, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa vydania tohto obohatenia, nie je

daný zákonný predpoklad zodpovednosti štátu za škodu a to existencia samotnej škody. Dňa 01.02.2011
celkom pochopiteľne žiadal vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže v tom čase ešte nedošlo ku
vzniku škody, keď nie je rozhodujúce, či sa daná právna otázka posudzuje vrámci exekučného konania.
Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty je teda rozhodujúce, kedy sa poškodený subjekt
dozvedel o vzniknutej škode (to znamená nie o protiprávnom úkone, či o škodovej udalosti) a o tom, kto

za ňu zodpovedá. Pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený subjekt dozvedel o škode, je potrebné
vychádzať z preukázanej vedomosti poškodeného subjektu o vzniknutej škode. Vedomosť o vzniknutej
škode, ktorá je rozhodujúca pre plynutie subjektívnej premlčacej lehoty, musí mať teda určitú kvalitu
(vedomosť preukázateľná). V predmetnom prípade nielenže nebola jeho vedomosť preukázateľná, ale
samotný vznik vedomosti v danom čase (ako ho určil súd v odôvodnení rozsudku) bol objektívne

nemožný, keďže škoda v tom čase ešte ani nevznikla. Je teda zrejmé, že vznesená námietka premlčania
nie je dôvodná, keďže on sa o nemožnosti uspokojenia si nároku vydaním bezdôvodného obohatenia
zo strany odporcu v 1. rade dozvedel najskôr až na pojednávaní dňa 28.05.2013. Tvrdenie súdu
prvého stupňa o tom, že sa dozvedel o vzniknutej škode v mesiaci február 2011 je tak výsledkom
nesprávneho právneho posúdenia veci a je v rozpore s rozhodovacou činnosťou Ústavného súdu SR.

Dňa 22.05.2015 súdu adresoval podanie označené ako „žiadosť o potvrdenie skutočností pre posúdenie
možnosti vznesenia námietky zaujatosti“, na ktorú mu odpovedané nebolo a má za to, že bolo úlohou
sudcu, aby vyvrátil väzby medzi účastníkmi konania (prípadne jeho zástupcom) a ich možný dopad
na svoju nestrannosť s cieľom byť v konaní objektívne nestranný. Podľa jeho názoru by mal sudca v
prípade pochybností o jeho nestrannosti pochybnosti vyvrátiť, napriek tomu na jeho žiadosť nereagoval

a dokonca vydal rozsudok vo veci samej, čím ešte väčšmi umocňuje u neho pochybnosť o nezaujatosti
sudcu.

Odporca v 2. rade sa k podanému odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Odporca v 1. rade vo vyjadrení k podanému odvolaniu poukázal na to, že dôvod zamietnutia návrhu voči
odporcovi v 1. rade navrhovateľ vo svojom odvolaní nijakým spôsobom nenapadá, de facto neuvádza
žiaden argument ako odvolací dôvod voči zamietnutiu návrhu proti nemu, neexistuje teda žiaden
relevantný odvolací dôvod. Pokiaľ sa navrhovateľ počas celého konania a de facto ani v podanom
odvolaní nedomáhal vznesenia námietky zaujatosti zákonnej sudkyne, tak nie je možné, aby došlo k

odňatiu navrhovateľovi možnosti konať pred súdom. Žiadosť navrhovateľa zo dňa 22.05.2015 nemôže
byť námietkou zaujatosti, pretože neobsahuje zákonom požadované náležitosti podľa ustanovenia §
15a OSP, takže na takéto podanie sa ako na námietku zaujatosti neprihliada. Pokiaľ navrhovateľ tvrdí,
že došlo k nejakej forme „priateľského pozdravu“, tak je to klamstvo a hrubá lož, pozdrav „dobrý
deň“ nepovažuje on za pozdrav priateľský, ktorý spôsobuje vznik zaujatosti sudkyne. Navrhovateľ v

konaní nevedel uviesť, v čom on porušil právne predpisy, pričom subjekt, ktorý sa domáha nároku
na náhradu škody, je povinný uniesť dôkazné bremeno a preukázať, že ktorá konkrétna zákonnosť
bola porušená. Navrhovateľ absolútne opomína zmysel a účel exekučného konania, keďže povinný
T. R. nezaplatil žiadnu sumu súdnemu exekútorovi dobrovoľne, ale pod núteným tlakom postavenia
súdneho exekútora ako verejného činiteľa vykonávajúceho nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí.

Všetky nútene vymožené peňažné prostriedky odobraté povinnému v exekučnom konaní, ktoré bolo
vykonávané na základe nulitného právneho aktu, musia byť vrátené povinnému, z nepráva nemôže
vzniknúť právo, najmä pri strete verejného a súkromného práva. Tvrdenie navrhovateľa o tom, že
porušil povinnosti stanovené Exekučným poriadkom sú preto nesprávne, všetky nútene vymoženépeňažné prostriedky, ktoré boli odňaté na základe nulitného právneho aktu a neprípustnej exekúcie
musia byť vrátené povinnému, a z takýchto peňažných prostriedkov sa nie je možné dovolávať ani
bezdôvodnéhoobohateniaanináhradyškody.Pokiaľnavrhovateľuvádza,žekzačiatkupremlčacejdoby

došlo dňom 28.05.2013, kedy sa dozvedel o tom, že peniaze vyplatil povinnému, tak potom je zrejmé,
že túto lehotu odvodzuje od udalosti vyplatenia peňazí, o ktorej sa dozvedel až na pojednávaní dňa
28.05.2013. Potom však udalosť vyplatenia peňazí povinnému z exekúcie nemôže byť porušením jeho
zákonných povinností, keďže tieto peniaze vyplatil po právoplatnom rozhodnutí o zastavení exekúcie z
dôvodu, že exekúcia sa zastavuje z dôvodu nulitného exekučného titulu. Z uvedeného vyplýva záver,

že pokiaľ má byť premlčacia lehota počítaná od 28.05.2013, tak v tomto prípade nedošlo k žiadnemu
porušeniu povinností na jeho strane. Pokiaľ malo prísť k údajnému porušeniu jeho povinností už skôr a
to zadržiavaním finančných prostriedkov, tak o tejto skutočnosti vedel už od 01.02.2011.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 214 ods. 2 a § 156 OSP) viazaný rozsahom a

dôvodmi podaného odvolania navrhovateľa a skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa a
prihliadajúc i na prípadné, (ale nezistené) vady konania pred súdom prvého stupňa majúce za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné
podľa ustanovenia § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdiť.

Nakoľko sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého
stupňa uvedenými v napadnutom rozhodnutí, na tieto aj ako na svoje pre ich správnosť len poukazuje
a opakovať ich preto nebude (§ 219 ods. 2 OSP);

Dôvody súdu prvého stupňa pre zamietnutie návrhu voči odporcovi v 1. rade z dôvodu nedostatku

jeho pasívnej vecnej legitimácie navrhovateľ odvolacími dôvodmi (ani) nespochybnil, odvolací súd
rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto časti považuje za správne, keď vychádza z právneho názoru
odvolacieho súdu vyjadreného v predchádzajúcom zhora uvedenom rozhodnutí odvolacieho súdu, na
ktoré dôvody odvolací súd aj naďalej poukazuje.

Čo sa týka poukazu navrhovateľa na to, že sudca mal na základe jeho žiadosti zo dňa 22.05.2015
vyvrátiť jeho akési možné pochybnosti o nezaujatosti, k tomu odvolací súd poukazuje na to, že
uvedenú žiadosť nemožno považovať za námietku zaujatosti (nemá jej náležitosti a preto sa na ňu
neprihliada), že samotný zákonný sudca dôvody svojej zaujatosti v konaní neuvádzal a že Občiansky
súdny poriadok neupravuje akúsi povinnosť sudcu vyvracať možné pochybnosti alebo úvahy účastníka

konania smerujúce k jeho zaujatosti.

Škodovou udalosťou a teda i podstatným momentom zásahu do práv navrhovateľa ako oprávneného v
exekučnomkonaníbybolo-malobyť(už)nevyplateniepeňazíodporcomv1.rade(súdnymexekútorom)
navrhovateľovi (po ich vymožení) a nie (až) ich vrátenie povinnému, o ktorej skutkovej okolnosti

navrhovateľ vedel už od 01.02.2011, keď inak vrátenie peňazí povinnému po zastavení exekúcie
protiprávnym byť ani nemohlo. Zodpovednosť odporcu v 2. rade vylučuje i to, že navrhovateľovi škoda
vzniknúť ani nemohla, keď v konaní o exekúcii bolo rozhodnuté o tom, že navrhovateľovi v exekúcii
vymáhaná pohľadávka vôbec nesvedčí; z rovnakého dôvodu by odporcovi v 1. rade nemohlo vzniknúť
ani tvrdené bezdôvodné obohatenie, keď inak právne posúdenie nároku navrhovateľom nie je pre

určenie počiatku (počítania) premlčania právne významné (významný je okamih poznania skutkových
okolností). Pri úspechu odporcov v konaní bolo správne i rozhodnutie ohľadom trov odporcov, ktoré platí
pre trovy celého konania.

Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.