Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 3, 2015

Súd: Špecializovaný trestný súd
Spisová značka: 3T/27/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9515100167
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šutka

ECLI: ECLI:SK:SSPK:2015:9515100167.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica JUDr. Jozef Šutka v trestnej

veci proti obžalovanému S. U. pre prečin podplácania podľa § 333 ods. 1 Trestného zákona na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 3. novembra 2015 v Banskej Bystrici, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: S. U., nar. XX.XX.XXXX v Bratislave, trvalým bydliskom
Bratislava K., X. XXXX/XX,

sa uznáva vinným, že

dňa 24.10.2014 v čase o 10.58 h v Bratislave, Studená 9, na prevádzke Stanice technickej a emisnej
kontroly - ROTOS STK, a.s. - Studená vlastníkom, ktorej je právnická osoba ROTOS - STK, a.s. so
sídlom v Bratislave, ul. Račianska 184/B, IČO: 44991347, v druhej miestnosti budovy po príchode cez
vchodovú bránu pre motorové vozidlá poskytol finančnú hotovosť vo výške 70,- Eur F. E. pôsobiacemu
ako technik Stanice technickej a emisnej kontroly Rotos - STK, a.s. - Studená, v súvislosti s vykonávaním
pravidelnej technickej kontroly a emisnej kontroly na osobnom motorovom vozidle zn. Volkswagen
Passat, s evidenčným číslom BL-XXXDM, VIN: WVWZZZ3CZ6E142159, z čoho suma vo výške 49,-

Eur bola určená na uhradenie poplatkov za vykonanie technickej kontroly a emisnej kontroly a suma
najmenej vo výške 20,- Eur bola určená ako úplatok F. E. za schválenie spôsobilosti vozidla na premávku
na pozemných komunikáciách,

teda

inému v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo poskytol úplatok,

čím spáchal

prečin podplácania podľa § 333 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 333 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j)
Trestného zákona, § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na peňažný trest vo výške 200,- (dvesto) Eur.

Podľa § 57 ods. 2 Trestného zákona zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený súd obžalovanému ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len
prokurátor) podal dňa 23.07.2015 na Špecializovaný trestný súd Pezinok obžalobu na S. U. pre prečin

podplácania podľa § 333 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe ako je to uvedené v
skutkovej časti tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 03.11.2015 v procese dokazovania súd skúmal či sa skutok
uvedený v obžalobe stal, či má znaky trestného činu, či skutok spáchal obžalovaný, a pokiaľ áno, z akých
pohnútok takto konal, aký je stupeň závažnosti činu, vrátane jeho príčin a podmienok jeho spáchania.

Súd zisťoval i osobné pomery obžalovaného.

Za tým účelom súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie, a to prečítaním
výpovede obžalovaného z prípravného konania, nakoľko súd vykonal hlavné pojednávanie v
neprítomnosti obžalovaného, výsluchom svedka F. E., prečítaním na vec sa vzťahujúcich listinných

dôkazov, vykonaním obrazovo-zvukového záznamu, čím náležite zistil skutkový stav veci tak ako je to
uvedené vo výroku tohto rozsudku. Takýto záver súdu je podložený niekoľkými priamymi i nepriamymi
dôkazmi,ktorévzájomnekorešpondujúadopĺňajúsa.Nadruhejstraneskutkovétvrdeniaobžalovaného,
či námietky voči subjektívnej stránke žalovaného trestného činu podľa názoru súdu nemajú oporu vo
vykonanom dokazovaní.

Dôkazná situácia

Obžalovaný vo svojej výpovedi z prípravného konania zo dňa 05.06.2015 uviedol, že si nie je vedomý,
že by dával nejaký úplatok, nakoľko svedkovi E. dal iba finančnú čiastku ktorá bola od neho žiadaná,

a to v sume 70,- €. Podľa obžalovaného sa toto udialo dňa 24.10.2014 na stanici technickej a emisnej
kontroly na ulici Studenej v Bratislave. Obžalovaný uviedol, že automobil na stanici technickej a emisnej
kontroly fyzicky bol prítomný a riadne prešiel cez emisnú a technickú kontrolu.

Pri tomto výsluchu bol obžalovanému prehratý obrazovo-zvukový záznam zo dňa 24.10.2014 v čase od

10.52 hod. do 11.13 hod., pričom k nemu uviedol, že na ňom vidí seba a svedka E. v jeho kancelárii.
Platil viacerými bankovkami, pričom svedok E. si jednu bankovku hodil na stôl, avšak obžalovaný
nevedel uviesť o akú bankovku išlo, uviedol, že dohromady odovzdal svedkovi E. 70,- € za vykonanie
emisnej a technickej kontroly. Ďalej na otázky vyšetrovateľa obžalovaný uviedol, že na stanicu emisnej a
technickej kontroly sa dostavil s osobným motorovým vozidlom zn. Volkswagen Passat, ktoré patrilo jeho

kamarátovi K. O.. Tento mal podľa obžalovaného buď ochorieť alebo mal byť odcestovaný. Deň pred
kontroloumalobžalovanémuK.O.zatelefonovaťapožiadaťhooslužbuvtomsmere,abysautomobilom
absolvoval technickú a emisnú kontrolu. Na druhý deň, t.j. 24.10.2014 obžalovaný prevzal predmetné
vozidlo a na stanicu technickej a emisnej kontroly prišiel v čase asi okolo 10.45, pričom ho pri bráne už
čakal svedok E.. Na stanici technickej kontroly sa zdržal asi 30 až 45 minút, a v ten istý deň vo večerných

hodinách automobil odovzdal K. O.. Obžalovaný uviedol, že K. O. ho požiadal, aby zabezpečil technickú
a emisnú kontrolu na predmetnom motorovom vozidle preto lebo mu sám uviedol, že má známeho na
stanici emisnej a technickej kontroly, pričom tým myslel svedka E.. Obžalovaný taktiež uviedol, že na
stanicu technickej a emisnej kontroly na Studenej ulici v Bratislave už v minulosti bral osobné motorové
vozidlá, a to svoje a vozidlo svojej priateľky. Kontrolu týchto vozidiel taktiež riešil aj v minulosti so

svedkom E.. Ďalej obžalovaný uviedol, že nemá vedomosť o poplatku za emisnú a technickú kontrolu,
neskúmal výšku poplatku a nemal dôvod neveriť svedkovi E.. Vo všetkých prípadoch platil v hotovosti
svedkovi E., pričom žiadnu pokladňu neregistroval. Čo sa týka príjmového pokladničného dokladu, tento
nežiadal. Svedok E. vedel, že predmetný deň sa obžalovaný dostaví na kontrolu s motorovým vozidlom,
pretože mu obžalovaný predtým telefonoval.

Na otázky obhajcu vo svojej výpovedi v prípravnom konaní obžalovaný uviedol, že svedok E. v každom
jednotlivom prípade od neho pýtal celú sumu 70 €. Sumu 70 € vyplácal tak, že táto suma mu už bola
známa a mal o nej vedomosť. Žiadne výhody pri vykonávaní technickej a emisnej kontroly na predmetnej
stanici nepociťoval. Aj v predchádzajúcich prípadoch sa objednával telefonicky u svedka E.. Nikdy munebola sľúbená žiadna, výhoda žiadnym zamestnancom predmetnej technickej stanice, v súvislosti s
vykonávaním technickej a emisnej kontroly.

Svedok F. E. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v roku 2014 pracoval ako technik na stanici technickej
kontroly na Studenej ulici v Bratislave a s obžalovaným U. sa pozná niekoľko rokov. V rozhodnom období
za ním obžalovaný prišiel so žiadosťou, aby vykonal prehliadku emisnej a technickej kontroly vozidla
ktoré priviezol, pričom svedok potvrdil, že aj v minulosti vykonával kontrolu emisnej a technickej kontroly
vozidiel priateľky obžalovaného a s najväčšou pravdepodobnosťou aj vozidla otca obžalovaného. Aj v

týchto prípadoch mu obžalovaný vždy zatelefonoval či by mal čas vykonať kontrolu týchto vozidiel.

Po tom čo boli svedkovi predložené listinné dôkazy, a to protokoly o emisnej a technickej kontrole a
záznam z merania emisií, svedok uviedol, že tieto protokoly spoznáva a je na nich odtlačok jeho pečiatky
a jeho podpis. Ďalej uviedol, že na uvedenom vozidle boli zistené iba ľahké chyby, ktoré neovplyvňujú
technický stav vozidla. Tieto chyby má podľa svedka 99 % automobilov. Ide napríklad o koróziu alebo

o vôľu v riadení. Podľa v protokole uvedených štyroch čísiel išlo pri predmetnom automobile o štyri
ľahké chyby. Kontrola podľa svedka bola ukončená kamerovým systémom, čo znamená, že na začiatku
kontroly sa auto odfotografovalo, priebeh kontroly priebežne zaznamenávala kamera a na konci kontroly
je výstupná kamera, ktorou sa kontroluje zadná časť vozidla. Po tomto svedok v kancelárii vypísal
protokoly. Po vypísaní protokolov mu obžalovaný odovzdal peniaze v hotovosti, a to 70 €. Po tomto

svedok išiel na čelné sklo predmetného vozidla nalepiť nálepky o vykonaní technickej a emisnej kontroly
a protokoly odovzdal obžalovanému buď v kancelárii alebo pri vozidle. Podľa svedka bol v tom čase
poplatok za technickú a emisnú kontrolu 49 €. Obžalovanému doklad o zaplatení pravdepodobne
nevydal, pretože si ho tento zrejme nepýtal. Svedok uviedol, že si 21 € ponechal ako všimné. Taktiež
uviedol, že ľudia mu nechávali rôzne sumy od 50 do 80 €, pričom svedok vždy 49 € odviedol do pokladne

a zvyšok si ponechal. Svedok uviedol, že si nepamätá či niekedy zákazníkom hovoril koľko stojí kontrola,
resp. koľko mu majú za ňu zaplatiť. Taktiež uviedol, že od obžalovaného sumu 70 € nežiadal. Podľa
svedka je cenník kontroly v objekte stanice technickej kontroly vyvesený na niekoľkých miestach. V
kancelárii je aj pokladníčka s pokladňou, avšak táto chodí aj na iné prevádzky a v čase jej neprítomnosti
pokladňu obsluhujú technici. Do kancelárie technikov sa dostal podľa svedka iba ten koho tam chceli

pustiťtechnici,toznamenárodina,známi,kamaráti.Cenníkkontrolyjevyvesenýnavchodovýchdverách
a aj v čakárni pre zákazníkov. Svedok nevylúčil možnosť, že obžalovanému povedal, že za kontrolu sa
platí 70 €, avšak tento to mohol vedieť aj od niekoho iného. Čo sa týka výsledkov technickej a emisnej
kontroly, tieto boli podľa svedka vždy korektné, čo znamená, že nijakým spôsobom nezvýhodňovali
svojich známych a uvádzali do protokolov skutočný stav vozidla. Od obžalovaného dostal 70 € a nijakým

spôsobom neriešil či tento vie koľko stojí kontrola. Podľa svedka obžalovaný v čase keď mu dával
peniaze od neho nepožadoval, aby mu poskytol akúkoľvek výhodu v súvislosti s predmetným vozidlom.
Svedok obžalovanému mohol poskytnúť iba časovú výhodu, t.j. že by vozidlo obžalovaného vybavil
prednostne, v prípade ak by v ten deň a v tú hodine bolo objednaných viacero áut, avšak na konkrétnu
situáciu v predmetný deň sa nepamätal.

Po tom čo na hlavnom pojednávaní bol vykonaný postupom podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku
obrazovo-zvukový záznam zo dňa 24.10.2014 za prítomnosti svedka, tento k nemu uviedol, že zo
záznamu je zrejmé, že do kancelárie technikov prišiel obžalovaný, svedok sedel za stolom na mieste
kde je pokladňa, obžalovaný mu dal do ruky hotovosť, z ktorej si svedok odobral 20 €, ktoré hodil na

klávesnicu svojho počítača. Ostatné peniaze vložil do priečinku s hotovosťou pri pokladni. Bankovku,
ktorú si odložil na klávesnicu počítača, vzal a vložil si ju k sebe do priehradky stola. Následne
svedok odišiel z kancelárie, vrátil sa a opäť odišiel, zrejme za účelom ukončenia kontroly automobilu
obžalovaného. Po tom čo sa vrátil do kancelárie mal vytlačené doklady buď o technickej alebo emisnej
kontrole, následne odišiel spolu s obžalovaným z kancelárie na ukončenie emisnej kontroly. Opätovne

sa s obžalovaným vrátili do kancelárie a svedok ukončoval technickú a emisnú kontrolu tým, že vystavil
protokoly. Následne s obžalovaným odišli z kancelárie nalepiť nálepky o kontrole na čelné sklo vozidla.

Postupom podľa § 269 Trestného poriadku súd hlavnom pojednávaní prečítal listinné dôkazy:
- z protokolov o technickej a emisnej kontroly motorového vozidla a zo záznamu z merania emisií mal súd

preukázané, že dňa 24.10.2014 bola stanicou technickej a emisnej kontroly v Bratislave na Studenej ulici
vykonaná kontrola vozidla Volkswagen Passat, ev. č. G pričom na vozidle boli zistené štyri ľahké závady,
- z evidenčnej karty vozidla vyplynulo, že vlastníkom a držiteľom osobného motorového vozidla
Volkswagen Passat ev. č. G je firma Automobil EÚ s.r.o.,- zo správy o vyhotovení DVD nosiča s obrazovo-zvukovým záznamom mal súd preukázané, že tento bol
vyhotovený oprávneným výkonným pracoviskom odboru zvláštnych policajných činností Západ, Úradu
zvláštnych policajných činností Prezídia Policajného zboru v období od 29.09.2014 do 06.11.2014, na

základe príkazu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko
Banská Bystrica,
- z prepisu obrazovo-zvukového záznamu zo dňa 24.10.2014 v čase od 10.58 hod. do 11.00 hod. mal
súd preukázanú komunikáciu medzi osobami nachádzajúcimi sa v rozhodnom čase v kancelárii stanice
technickej a emisnej kontroly na Studenej ulici v Bratislave.

Vyhodnotenie skutkových zistení

Na základe vykonaného dokazovania súd v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku
vyhodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrnne, nezávisle od toho či ich

obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán, a dospel pritom k nasledovným
záverom.
Spáchanie skutku tak ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku je podľa názoru súdu
obžalovanému preukázané, z časti výpoveďou samotného obžalovaného v prípravnom konaní,
výpoveďou svedka E., obrazovo-zvukovým záznamom, a čiastočne listinnými dôkazmi.

Z listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, pričom tieto skutočnosti obžalovaný ani nepopiera, že v
predmetný deň doviezol vozidlo svojho známeho na stanicu technickej a emisnej kontroly na Studenej
ulici v Bratislave, a na tomto vozidle bola technická a emisná kontrola vykonaná. Záver kontroly spočíval
v konštatovaní štyroch ľahkých závad. Obžalovaný vo svojej výpovedi z prípravného konania uviedol, že
ako v tomto prípade tak aj v minulosti už niekoľkokrát po predchádzajúcej dohode so svedkom E. prišiel

na predmetnú stanicu technickej a emisnej kontroly s automobilmi, vždy zaplatil svedkovi E. rovnakú
sumu a tento na predmetných automobiloch vykonal technickú a emisnú kontrolu. Svedok E. potvrdil,
že o vykonanie technickej a emisnej kontroly ho vopred požiadal obžalovaný, ktorý mu v súvislosti s
touto kontrolou dal 70 €, z ktorých si svedok 20 € ponechal ako všimné. Svedok pripustil, že mohol
obžalovaného zvýhodniť časovo v prípade ak by na vykonanie kontroly čakalo viacero vozidiel. Svedok

taktiež potvrdil, že cenník, na ktorom sú uvedené všetky položky kontrol na stanici technickej kontroly,
bol zákazníkom dostupný na vstupných dverách a v miestnosti čakárne pre zákazníkov. Z obrazovo-
zvukového záznamu bolo zrejmé, že obžalovaný sa správal v miestnosti technikov stanice technickej
a emisnej kontroly „ako doma“. Z tohto vyplýva, že minimálne so svedkom E. udržiaval veľmi dobré
vzťahy, miestnosť technikov stanice technickej kontroly navštevoval často, dokonca ako je to zrejmé z

obrazovo-zvukového záznamu, v nej ostával aj sám. Z obrazovo-zvukového záznamu je taktiež zrejmé,
že obžalovaný potom čo svedkovi E. odovzdal bankovky v hodnote 70 € nedal žiadnym spôsobom
najavo, že čaká na vrátenie zvyšnej sumy, pričom je krajne nepravdepodobné, že pri takých častých
návštevách obžalovaného, na stanici technickej a emisnej kontroly, by tento nevedel o tom, že poplatok
za vykonanie technickej a emisnej kontroly osobného motorového vozidla je v sume 49 €. Naopak,

podľa názoru súdu z obrazovo-zvukového záznamu vyplýva, že medzi obžalovaným a svedkom E.
išlo o opakujúci sa „zabehnutý“ postup medzi dvoma kamarátmi bez potreby verbálneho vyjadrenia pri
poskytovaní či preberaní úplatku.
Právna kvalifikácia

Prečinu podplácania podľa § 333 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten kto inému v súvislosti s
obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo poskytne úplatok.
Objektom tohto trestného činu je ochrana spoločenského záujmu na čistote verejného života
prostredníctvom riadneho, nestranného a zákonného obstarávania veci všeobecného záujmu.

Na naplnenie skutkovej podstaty tohto prečinu je nevyhnutné preukázať súvislosť medzi úplatkom
a činnosťou ktorá patrí do oblasti obstarávania veci všeobecného záujmu. Prijatý úplatok teda musí
súvisieť s činnosťou osoby ktorá zabezpečuje obstaranie veci všeobecného záujmu, alebo s činnosťou
osoby ktorá sa inak na takomto obstarávaní veci všeobecného záujmu podieľa, alebo pri ňom
spolupôsobí.

Vecou všeobecného záujmu sa na účely Trestného zákona rozumie záujem presahujúci rámec
individuálnych práv a záujmov jednotlivca, ktorý je dôležitý z hľadiska záujmov spoločnosti (§ 131 ods.
1 Trestného zákona). Vec všeobecného záujmu možno charakterizovať ako záujem, ktorý súvisí splnením verejných úloh, prípadne s uspokojovaním záujmov fyzických a právnických osôb v oblastiach
materiálnych, sociálnych, kultúrnych, zdravotných a iných potrieb, ktorý je podstatný z hľadiska záujmov
spoločnosti alebo väčšej skupiny osôb. Podľa názoru súdu činnosť technikov na stanici technickej

a emisnej kontroly pri posudzovaní technickej spôsobilosti vozidiel na premávku na pozemných
komunikáciách je vecou všeobecného záujmu v rozsahu § 131 ods. 1 Trestného zákona, pričom táto
činnosť je kontrolovaná štátom v súlade so zákonom č. 725/2004 Z.z. o podmienkach prevádzky vozidiel
v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov .

Finančná hotovosť poskytnutá obžalovaným svedkovi E. vo výške najmenej 20 € po vykonaní technickej
a emisnej kontroly je podľa názoru súdu úplatkom v zmysle § 131 ods. 3 Trestného zákona, nakoľko
ide o vec alebo iné plnenie majetkovej, či nemajetkovej povahy na ktoré nie je právny nárok. Ide teda
o neoprávnenú výhodu, ktorú dostáva podplácaný alebo s jeho súhlasom iná osoba. Spravidla spočíva
v priamom majetkovom prospechu, či už finančnom alebo materiálnom, ale môže ísť aj o výhodu iného
druhu, napr. protislužbu. Pojem úplatok je zákonným znakom u všetkých trestných činov korupcie podľa

Tretieho dielu ôsmej hlavy osobitnej časti Trestného zákona.

Vyššie popísaným konaním preto obžalovaný naplnil všetky zákonné znaky prečinu podplácania podľa
§ 333 ods. 1 Trestného zákona.

K námietkam obžalovaného, že v súvislosti s odovzdávaním finančnej čiastky svedkovi E. ani v
prejednávanom prípade, ani v minulosti nežiadal, aby bol akýmkoľvek spôsobom zvýhodnený, súd
udáva nasledovné.

Ustanovenie § 333 ods. 1 Trestného zákona na rozdiel od ustanovenia § 332 ods. 1 Trestného

zákona v súvislosti s objektívnou stránkou konania páchateľa nevyžaduje, aby tento priamo či cez
sprostredkovateľa inému, v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu, poskytol, ponúkol,
či sľúbil úplatok, aby ten kto úplatok prevezme konal alebo sa zdržal konania tak, že poruší svoje
povinnosti vyplývajúce zo zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie. Z uvedeného vyplýva, že v
prípade ustanovenia § 333 ods. 1 Trestného zákona je úmysel zákonodarcu postihovať konanie toho kto

priamo alebo cez sprostredkovateľa poskytne úplatok bez ohľadu na to či poskytovateľ získa akékoľvek
zvýhodnenie.

Obžalovaný vyššie uvedený prečin z hľadiska zavinenia spáchal úmyselne, nakoľko chcel spôsobom
uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem týmto zákonom (§ 15 písm. a) Trestného

zákona). Pri úmyselnom zavinení obžalovaného bola zastúpená vedomostná aj vôľová zložka.

Uložený trest

Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho

zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného
činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je
jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých
smeroch v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu

voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie
(výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom
voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov
spoločnosti). Trest musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).
Z vyššie uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že uložený peňažný trest vo výmere blízkej dolnej

hranici zákonnej sadzby pre ukladanie peňažného trestu spolu s uložením náhradného trestu odňatia
slobody vo výmere 2 mesiacov pre prípad, že by výkon trestu mohol byť úmyselne zmarený, dostatočne
a spravodlivo zohľadňuje účel trestu z hľadiska jeho individuálnej i generálnej prevencie a možno
dôvodneočakávať,žehosporozumenímpríjmeajspoločnosťakotrestprimeranevyjadrujúciajmorálne
odsúdenie páchateľa.

Z týchto dôvodov súd ohľadne viny a trestu rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku, pokiaľ sa ho
oprávnená osoba výslovne nevzdala. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu

treba rozsudok doručiť. Odvolanie je potrebné podať na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku,
pracovisko Banská Bystrica. O odvolaní rozhodne Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.