Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, February 29, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/241/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112228854
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7112228854.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu BL Telecom debt, s.r.o., Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 45 535
108, proti žalovanému U.B. C., v súčasnosti na neznámom mieste, o zaplatenie 248,95 € s prísl., za
účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného OZ právna pomoc spotrebiteľom, Košice, Sofijská
13, IČO: 42 247 268, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 24C/37/2013-60 z 3.11.2014 Okresného súdu
Košice I

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka tak, že nepriznáva vedľajšiemu
účastníkovi trovy právneho zast. 58,78 €.
Žalobcovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania a vedľajší účastník nemá právo na ich
náhradu.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom žalobu zamietol, žalovanému náhradu trov konania proti

žalobcovinepriznalapriznalvedľajšiemuúčastníkovináhradutrovkonaniaprotižalobcovi58,78€(trovy
právneho zast.) a ktorú je žalobca povinný zaplatiť „k rukám“ zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr.
Ladislava Mikluša, advokáta, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca, v zmysle § 201 v spojení s § 204 ods.1 O. s. p. v znení neskorších právnych predpisov,
podal v zákonnej 15 dňovej lehote odvolanie proti rozsudku v rozsahu priznaných trov právneho zast.
vedľajšiemu účastníkovi.

V odôvodnení rozsudku súd, o. i., uviedol. Citoval znenie § 142 ods.1 O. s. p. O náhrade trov konania
rozhodol v súlade s cit. zákonným ust. Žalovaný mal v konaní úspech, preto by mu patrilo právo
na náhradu trov konania proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovanému však žiadne trovy
nevznikli, resp. si ich náhradu ani neuplatňoval, preto vyslovil, že mu náhradu trov proti žalobcovi
nepriznáva. Vo vzťahu medzi vedľajším účastníkom a žalobcom podľa cit. zákonného ust. rozhodol tak,
že vedľajšiemu účastníkovi priznal plnú náhradu trov potrebných na účelné bránenie práva žalovaného

ako spotrebiteľa. Trovy vedľajšieho účastníka predstavujú trovy jeho zástupcu, keďže ho v tomto konaní
zastupoval advokát. Zástupca vedľajšieho účastníka si uplatnil trovy právneho zast. 58,78 €. Trovy
právneho zast. určil podľa § 10 ods.1,§ 14 ods.1 a § 16 ods.3 vyhl.č.655/04 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie „právnej pomoci“. Základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon
právnej služby, vychádzajúc z hodnoty sporu, činí 21,58 €. Tarifná odmena v tejto výške patrí za tieto
úkony: prevzatie a príprava zast. (2013), písomné podanie vo veci samej na súd - vyjadrenie k žalobe

(7.6.2013), spolu 43,16 €. Zástupcovi patrí aj tzv. režijný paušál vo výške jednej stotiny výpočtového
základu za každý úkon právnej služby. Režijný paušál v r.2013 predstavoval 7,81 € a patrí za 2 úkony
právnych služieb, spolu 15,62 €. Odmena spolu s režijným paušálom činia 58,78 €. V súlade s §
149 ods.1 O. s. p. uložil žalobcovi, aby priznanú náhradu trov zaplatil „k rukám“ zástupcu vedľajšieho
účastníka.
I. Odvolanie voči predmetnému rozhodnutiu žalobca odôvodnil v zmysle § 205 ods.2 písm. f) O. s. p.

(jeho znenie citoval), keďže - podľa jeho názoru - súd priznal náhradu trov právneho zast. vedľajšiemu
účastníkovi, vychádzajúc z nesprávneho právneho posúdenia veci. II. Neúčelne vynaložené trovyprávneho zast. vedľajšieho účastníka. Dovolil si poukázať na neúčelnosť uplatnených a priznaných trov
právneho zast. vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Citoval znenie § 142 ods.1 O. s. p. Jedným
z predpokladov potrebných na vznik nároku na náhradu trov konania je aj účelnosť trov vynaložených

na uplatnenie alebo bránenie práva. Účelnosť sa stotožňuje s pojmom nevyhnutnosť. Nevyhnutné sú
tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony, ako napr. na zaplatenie súdnych poplatkov či
hotových výdavkov. Mal za to, že trovy právneho zast., ktoré sú súčasťou trov konania, a ktoré si
uplatňuje vedľajší účastník neboli nevyhnutne potrebné na účelné bránenie práva. V nadväznosti na
uvedené si dovolil poukázať na uznesenie Krajského súdu (ďalej len KS) Banská Bystrica 17Co/91/2012

z 25.4.2012 (citoval z neho). Dovolil si poukázať aj na uznesenie KS v Bratislave 5Co/375/13 z
19.6.2013 (aj z neho citoval). Citoval tiež, čo sa uvádza v uznesení 9Co/375/2013 z 25.6.2013 KS
v Bratislave. III. Vedľajší účastník a jeho odbornosť pri poskytovaní ochrany spotrebiteľovi. Vedľajší
účastník je v tomto prípade združenie založené za účelom ochrany spotrebiteľov. Združenie, ktorého
hlavnou náplňou jeho činnosti je ochrana spotrebiteľov, má zák. priznané zvýhodnené postavenie voči
ostatným občianskym združeniam, už tým, že v konaní nemusí preukazovať právny záujem na výsledku

sporu (§ 93 ods.2 O. s. p.). Uvedené procesné právo zák. viaže iba na občianske združenie, ktorého
hlavnou činnosťou je ochrana práv spotrebiteľa, z dôvodu ich odbornej pripravenosti a zákonného
splnomocnenia na zastupovanie spotrebiteľov v správnom a súdnom konaní (§ 25 zák.č.250/07 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa). Výkonom ochrany spotrebiteľských práv združenie napĺňa svoje vlastné poslanie,
za účelom ktorého bolo založené, či už v súdnom alebo správnom konaní. Zámerom zákonodarcu

pre zvýhodnenie takejto skupiny občianskych združení pred ostatnými, bolo umožnenie, aby mohli
vzhľadom na ich odbornú pripravenosť bez potreby právneho zast. zastupovať spotrebiteľov a chrániť
ich práva a záujmy v konaní. Z hlavnej úlohy a cieľu spotrebiteľského združenia vyplýva, že dané
združenie by malo disponovať takým personálnym substrátom, ktorý je schopný poskytnúť právne
služby a s prehľadom sa orientovať v oblasti spotrebiteľského práva. Ak by nebola potrebná odborná

pripravenosť spotrebiteľského združenia, mohlo by poskytnúť predmetnú ochranu aj iné občianske
združenie zastúpené zástupcom rovnako ako spotrebiteľské združenie. Z § 93 ods.2 O. s. p., ako aj z
§ 25 zák.č.250/07 Z. z. je však zrejmé, že zák. uprednostňuje združenia na ochranu spotrebiteľa práve
pre ich odbornú pripravenosť po právnej aj personálnej stránke. Úmyslom zákonodarcu bolo poskytnúť
spotrebiteľom kvalifikovanú pomoc práve prostredníctvom združení na ochranu spotrebiteľa. Ak bolo

potrebné právne zast. spotrebiteľského združenia, nebol dôvod na jeho pribratie do konania, nakoľko
by nevedelo naplniť svoj hlavný predmet činnosti. Dovolil si v tejto súvislosti poukázať na uznesenie
KS v Bratislave 5Co/375/13 z 19.6.2013 (citoval, čo je v ňom, o. i., aj uvedené). Nepopiera ústavne
zaručené právo vedľajšieho účastníka na právnu pomoc, avšak spochybňuje účelnosť vynaložených
trov na právne zast., ako subjektu odborne spôsobilého, znalého danej problematiky, a z toho dôvodu

aj zák. privilegovaného subjektu (čo sa týka vstupu do konania). IV. Účel vstupu vedľajšieho účastníka
do konania. Tým, že vedľajší účastník žiada priznať trovy právneho zast., priznáva, že žalovanému
neposkytol pomoc pri ochrane jeho práv ako spotrebiteľa, čo je jeho základným poslaním. V uvedenom
prípade poskytol žalovanému právnu pomoc advokát, za služby ktorého žiada vedľajší účastník priznať
trovy právneho zast. Z uvedeného vznikajú pochybnosti o účelnosti a dôvodoch vstupu vedľajšieho

účastníka do konania, ktorý už pri vstupe do konania bol zastúpený advokátom, hoci ešte nevedel o
akú právnu vec ide. Sám vedľajší účastník neposkytoval ochranu práv žalovanému ako spotrebiteľovi,
na základe čoho mal pri vstupe do konania zák. priznané favorizované postavenie medzi ostatnými
združeniami. Taktiež poukázal na skutočnosť, že v súčasnosti existuje veľký počet rozhodnutí, ktoré sa
týkajú obdobných konaní a nič nebráni vedľajšiemu účastníkovi, aby vstúpil do konania bez zástupcu

a jednoducho by poukázal na súvisiace rozhodnutia. Nie je potrebné právne zast. a trovy, ktoré vznikli
sú len účelové. Podľa jeho názoru ide len o hromadný vstup združení na ochranu spotrebiteľa ako
vedľajšieho účastníka do súdnych konaní, pričom vstupujú do sporov automaticky zastúpené zástupcom
bez toho, aby vopred vedeli o konkrétnych okolnostiach sporu. Je potom otázne, či je účelom vstupu
do konaní ochrana spotrebiteľa alebo zisk, ktorý vznikne z priznaných trov konania. V tejto súvislosti

si dovolil poukázať na uznesenie KS v Bratislave 5Co/375/13 z 19.6.2013 (citoval ďalšiu časť z jeho
odôvodnenia). V. Prínos vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Taktiež si dovolil poznamenať, že
vedľajší účastník, odborne spôsobilý subjekt, vo svojej argumentácii poukázal iba na ust. a rozhodnutia
týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, na ktoré je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti, nezávisle
od účasti spotrebiteľského združenia ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Na uvedenú

skutočnosť poukázal Okresný súd Banská Bystrica vo svojom rozhodnutí 13C/54/2012 z 26.6.2012
(citoval z neho). Vedľajší účastník, teda do konania nepriniesol žiaden prínos, vo svojom vyjadrení, ako
aj v mnohých iných konaniach žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu neprijateľnosti zmluvných podmienok
a premlčania nároku, bez vzťahu ku konkrétnemu prípadu a nepoukázal na inú skutočnosť, na ktorúsúdy nemajú povinnosť prihliadať z úradnej povinnosti. VI. Súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka
do konania. V zmysle § 93 ods.2 O. s. p. nie je potrebné, aby vedľajší účastník musel mať záujem na
výsledku konania, ale zák. ustanovuje podmienku, aby predmetom činnosti tohto vedľajšieho účastníka

bola ochrana práv o ktoré v konaní ide. Podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka (na
ktorého sa vzťahujú § 93 ods.1 a 2 O. s. p.) je súhlas hlavného účastníka na strane ktorého chce
vystupovať. Potreba súhlasu vyplýva zo samotnej podstaty a účelu vedľajšieho účastníctva. Dovolil
si v tejto súvislosti poukázať na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len NS SR)
3Cdo188/212 z 5.2.2013 (citoval z jeho odôvodnenia). Účel procesnej pomoci vedľajšieho účastníka

hlavnému účastníkovi v sporovom konaní môže byť naplnený, len ak hlavný účastník konania s takýmto
vstupom súhlasí. Účastník konania má právo svojím nesúhlasom zabrániť tomu, aby sa na jeho strane
zúčastnil konania vedľajší účastník. V zmysle uvedeného musí súd vždy účastníkov konania právne
relevantným spôsobom upovedomiť o procesnom úkone vedľajšieho účastníka, ktorým prejavil vôľu
vstúpiť do konania a zároveň musí mať súd vždy jasno či účastník, ktorého chce vedľajší účastník
podporovať,sjehopodporousúhlasí,resp.činevyjadrilnesúhlas.Súdmusítaktiežzák.zodpovedajúcim

spôsobom reagovať na prípadný nesúhlasný procesný úkon účastníka. Na uvedenú skutočnosť
poukázal NS SR vo svojom rozhodnutí 3Cdo188/212 z 5.2.2013. VII. Vstup vedľajšieho účastníka
do občianskoprávnych konaní upravuje i vládny návrh novely O. s. p. (ďalej len návrh; poznámka
žalobcu). Uvedený návrh reaguje na doterajšiu rozhodovaciu činnosť súdov SR v občianskoprávnych
veciach. Návrh vychádza zo záverov judikatúry a zjednocovacej činnosti NS SR a taktiež zohľadňuje

aj závery rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len SD EÚ) zo zámerom odstrániť sporné
otázky, ktoré aktuálne a vo veľkom rozsahu komplikujú priebeh občianskeho súdneho konania. Ďalšou
významnou úlohou, ktorú legislatíva sleduje touto novelou je vytvoriť NS SR širší priestor na plnenie
jeho základnej úlohy - zjednocovať rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov SR. Návrh zák. reaguje
na požiadavky aplikačnej praxe, najmä: - rieši otázku, či a za akých podmienok môže do občianskeho

súdneho konania ako vedľajší účastník vstúpiť právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana
práv podľa zák.č.250/07 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady
č.372/90 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, - či a v akých prípadoch, resp. medziach
je vedľajší účastník oprávnený podať opravný prostriedok, - prípustnosť dovolania v tzv. exekučných
veciach, - možnosť skrátenia odôvodnenia rozhodnutia dovolacieho súdu formou odkazu na skoršie

rozhodnutie. Návrh je v súlade s Ústavou SR, ústavnými zák., medzinárodnými zmluvami, ktorými je SR
viazaná, zák. a súčasne aj s právom EÚ. Návrh dopĺňa doterajší § 93 O. s. p. a odstraňuje interpretačné
problémy praxe súdov v otázke, či a za akých podmienok môže do občianskeho súdneho konania ako
vedľajší účastník vstúpiť právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa zák.č.250/07
Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.372/90 Zb. o priestupkoch v

znení neskorších predpisov. V § 93 ods.3 O. s. p. sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta (citoval, ako
znie). Návrh vychádza zo záveru judikatúry NS SR, že ani takýto vedľajší účastník nemôže vstúpiť do
konania proti vôli toho, popri komu chce v konaní vystupovať, resp. že ani účasť takéhoto vedľajšieho
účastníka nesmie byť žalobcovi alebo žalovanému nanútená, ak si ju sám neželá. (viď R 62/2014). SD
EÚ v rozsudku C 470/12 z 27.2.2014 dospel k názoru, že vnútroštátna úprava neumožňujúca niektorej

z takýchto právnických osôb vstup do konania, nie je v rozpore s právom EÚ. Citoval, čo v bodoch 45.
a 46 uvedeného rozsudku SD konštatoval a, čo v bodoch 53.-56. sa (medziiným) konštatuje. Podľa
predmetnej vnútroštátnej právnej úpravy môže združenie priamo zastupovať spotrebiteľa vo všetkých
konaniach na základe plnomocenstva udeleného spotrebiteľom. V § 93 O. s. p. sa dopĺňa ods.5 a 6
(citoval, ako znejú). Návrh rieši v praxi súdov spornú otázku, či a v akých prípadoch, resp. medziach

je vedľajší účastník oprávnený podať opravný prostriedok (odpor, odvolanie alebo dovolanie) vtedy,
keď samotný účastník konania túto možnosť nevyužil. Návrh vychádza z postavenia účastníka ako
osoby, o právach a povinnostiach, ktorej v občianskom súdnom konaní bezprostredne ide, a doterajšiu
úpravu tohto jeho postavenia spresňuje tým, že ak nejde o prípad uvedený v § 201 druhá veta (z
právneho predpisu vyplýva určitý vzťah vyrovnania medzi účastníkom a vedľajším účastníkom) vedľajší

účastník (tretia osoba) nemôže podať odpor proti platobnému rozkazu a odvolanie a dovolanie môže
podať len ak s tým súhlasil ten účastník, na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje. Návrh taktiež
zohľadňuje závery, ku ktorým dospela judikatúra NS SR (viď, napr. uznesenia tohto súdu 1Cdo 210/2012
z 28.10.2013, 7Cdo 135/2013 z 21.10.2013, 6Cdo 357/2012 z 30.10.2013, 4Cdo 209/2013 z 28.1.2014
a 3Cdo 314/2013 z 9.6.2014). Odlíšenie medzi odporom a odvolaním je odôvodnené najmä tým, že

odpor je špecifický opravný prostriedok uplatnený v rámci tzv. skráteného konania, ktoré nadobudne
atribúty sporového konania práve včasným podaním odporu zo strany žalovaného (ex lege dochádza
k zrušeniu platobného rozkazu). Až po takomto procesnom úkone (podaní odporu zo strany účastníka)
môže byť naplnený zmysel a obsah vedľajšieho účastníctva, t.j. pomáhať v konaní účastníkovi, nastrane ktorého vystupuje. Potrebu legislatívnych zmien v tejto oblasti vyvolala skutočnosť, že všeobecné
súdy nereflektujú zjednocovaciu, výkladovú a aplikačnú činnosť NS SR. Z tohto dôvodu sa predkladateľ
snaží v podanom návrhu reagovať na aktuálne problémy a odstránenie nejednotnej rozhodovacej

činnosti okresných a KS skonkretizovaním už dnes známych a zák. upravených skutočností. Doposiaľ
všeobecné súdy v praxi tieto závery neaplikovali, čím dochádzalo k škodám a porušovaniu práv na
strane účastníkov. NS SR v rámci svojej činnosti a vydaných rozhodnutí niekoľko krát rozhodol o
otázke vedľajšieho účastníctva, avšak okresné a KS na danú judikatúru nereflektovali čím dochádzalo
k sústavnému porušovaniu práv jednotlivých účastníkov konania a k nehospodárnosti v samotných

občianskoprávnych konaniach, kde boli pre vedľajších účastníkov vyhotovované podania spolu so
všetkými prílohami. Uvedeným postupom súdu bol zaťažovaný aj žalobca, napriek skutočnosti, že so
vstupom vedľajšieho účastníka žiadna zo strán sporu nesúhlasila. Ďalej dochádzalo k neúmernému
zaťažovaniu samotných účastníkov sporových konaní týkajúcich sa spotrebiteľa tým, že okresné a
KS priznávali trovy právneho zast. vedľajším účastníkom na strane žalovaného, nakoľko sa spravidla
nechávali zastupovať zástupcami, aj napriek skutočnosti, že žiadna zo sporových strán nesúhlasila z ich

vstupom do konania. Prínos vyjadrení týchto vedľajších účastníkov a ich zástupcov bol bezvýznamný a
zanedbateľný, vzhľadom na skutočnosť, že tieto vyjadrenia neboli a ani nie sú potrebné pre rozhodnutie
súdu v konaní. V konaní, kde vystupuje spotrebiteľ je jeho ochrana zabezpečená skutočnosťou, že súdy
sú povinné prihliadať na mnohé skutočností v prospech spotrebiteľa ex offo. VIII. Domnienka podľa
§ 101 ods.3 O. s. p. Citoval znenie § 101 ods.3 O. s. p. Mal za to, že uvedená výzva adresovaná

účastníkom konania sa použije vtedy ak, súd bude vyzývať účastníkov, aby sa vyjadrili o určitom
návrhu, ktorý sa týka postupu a vedenia konania. V prípade, ak by súd chcel použiť uvedené ust. na
prípad vyjadrenia sa účastníka konania k vstupu vedľajšieho účastníka do konania, dovolil si uviesť,
že použitie § 101 ods.3 O. s. p. neprichádza v tomto prípade do úvahy, nakoľko by nešlo o vyjadrenie
sa k postupu a vedeniu konania. Na vyriešenie otázky procesného postavenia subjektov, „ktorý“ sa

zúčastňujú konania nie je možné uplatniť domnienku v zmysle § 101 ods.3 O. s. p. Na uvedenú
skutočnosťpoukázalNSSRvosvojomrozhodnutí3Cdo188/212z5.2.2013.IX.Prostriedkyposkytované
štátom na podporu ochrany spotrebiteľa. Ďalej je potrebné uviesť, že Ministerstvo hospodárstva SR
podporuje činnosť spotrebiteľských združení aj prostredníctvom dotácií na zastupovanie spotrebiteľov
v konaniach pred súdmi. Napr. Združeniu na ochranu spotrebiteľa HOOS bola 29.2.2012 udelená

dotácia MH SR vo výške 4 000 €, na základe zmluvy o poskytnutí dotácie na realizáciu projektu:
Zastupovanie spotrebiteľov v konaní pred súdmi, zverejnenej na webovom sídle Centrálneho registra
zmlúv pod registračným č.126/2012-4220-4330. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že MH SR
poskytnutými dotáciami jednak hradí výdavky spotrebiteľských združení a zároveň podporuje odbornosť
spotrebiteľských združení v oblasti ochrany práv spotrebiteľov. Prijatím dotácie zo štátneho rozpočtu a

priznanou náhradou trov konania by bola 2 x hradená účasť vedľajšieho účastníka v konaní. Ako vyplýva
z uvedeného, vedľajší účastník, ako subjekt zriadený za účelom pomoci a odborného zast. spotrebiteľov
v súdnom konaní, teda spôsobilý na zastupovanie spotrebiteľov si neúčelne uplatnil trovy vynaložené
na jeho právne zast., v rozpore so zámerom zákonodarcu. V predmetnom konaní vzniká pochybnosť či
cieľom vedľajšieho účastníka je ochrana spotrebiteľa alebo profit z náhrady trov právneho zast. X. Návrh

rozhodnutia odvolacieho súdu. Citoval znenie § 220 O. s. p. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol
v zmysle cit. § 220 O. s. p. rozsudok v napadnutej časti zmeniť tak, že vedľajšiemu účastníkovi konania
sa trovy konania nepriznávajú a vedľajší účastník sa zaväzuje nahradiť mu trovy odvolacieho konania
(v prílohe ich vyčíslil), všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol: V uvedenej veci súhlasí v plnom rozsahu

s rozhodnutím prvostupňového súdu a navrhuje napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Oznamuje, že súhlasí
s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania. K odvolaniu žalobcu uviedol: Žalobca
v čase podania žaloby disponoval rozsudkami odvolacích súdov, ktoré vyhlásili zmluvnú pokutu
za neprijateľnú zmluvnú podmienku, napriek tomu si v tisícoch prípadov uplatňoval cestou súdov
nedôvodnými žalobami plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by bol odbremenený od sankcie

náhrady trov konania, resp. mali by mu byt dokonca priznané trovy odvolacieho konania, nič mu nebude
brániť v budúcnosti žalovať spotrebiteľov z nárokov vychádzajúcich z neprijateľnej zmluvnej podmienky
- zmluvnej pokuty. K účelnosti svojich trov uviedol: Má principiálne právo na náhradu trov konania, v
tomto smere poukazuje na najnovšie komentáre k Občianskemu súdnemu poriadku: Števček/Ficová a
kol. Občiansky súdny poriadok, Komentár - I. diel, 2. vydanie, Praha: C. H. Beck, 2012, str.331, príp.

Drápal/Bureš a kol. Občanský soudní řád I, Velké komentáře, 1. vydání: C. H. Beck, 2009, str.607.
Účelnosť úkonov právnej služby je možné posudzovať iba cez objektívne kritéria, teda či v konečnom
dôsledku úkon právnej služby bol spôsobilý pozitívne v prospech účastníka ovplyvniť rozhodnutie
súdu. Takáto náhrada by mohla byľ nepriznaná len v prípade, ak by niektoré úkony právnej pomocispočívajúcej v zastúpení advokátom boli zbytočné, napr. námietka premlčania po späťvzatí žaloby,
resp. neúčelné dvakrát zopakované vyjadrenie, ale táto náhrada nemôže by nepriznaná len na základe
toho, že združenie spotrebiteľov sa dalo v konaní pred súdmi zastúpiť advokátom. V opačnom prípade

by vo veciach, ktoré sa prelínajú s predmetom činnosti účastníka nebolo zabezpečené ústavné právo
každého na právnu pomoc, pretože potom by sa účastník konania odmietol dať zastúpiť advokátom z
dôvodu, že jeho náklady aj keď bude úspešný, nebudú nahradené, hoci mu právne zástupcu. v každom
konaní Ústava SR umožňuje a garantuje, v konečnom dôsledku by mu takýto postup súdov v tom
bránil. Ak by jeho trovy neboli účelne vynaložené, potom sú neúčelne vynaložené aj trovy právneho zast.

všetkých bánk, poisťovní, vymáhateľských spoločností, prepravných spoločností, mobilných operátorov,
dodávateľovenergiíainýchžalobcovprektorýchjecharakteristické,žesadajúzastúpiťadvokátom,čoje
v rozpore s dennodennou realitou nielen na tomto súde ale na všetkých súdoch v SR. Čl.47 ods.2 Ústavy
SR zaručuje každému právo na právnu pomoc v konaní (akomkoľvek náročnom, menej náročnom) pred
súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok
ustanovenýchzák.Jenepochybne,žejeriadnymúčastníkom,tedavsúladescit.čl.ÚstavySRajO.s.p.

má právo vždy si zvoliť na zastupovanie advokáta od začiatku konania, nie iba podľa náročnosti prípadu.
Okrem už uvedeného poukázal na právny názor NS v uznesení NS SR 3MCdo 30/2012 zo 17.10.2013,
uverejnené na www.najpravo.sk , ktorý uviedol, že aj advokátska kancelária
je oprávnená sa dať zastúpiť iným advokátom a takto vzniknuté trovy konania nemôžu byť len z toho
dôvodu neúčelne vynaložené. Ak sa môže advokátska kancelária vo vzťahu k účelnosti trov konania

legitímne dať zastúpiť advokátom, prečo toto právo nemajú spotrebitelia (laici), ktorí sú organizovaní
v spotrebiteľskom združení? Z uvedeného rozhodnutia NS SR 3MCdo 30/2012 zo 17.10.2013 vybral
časť, ktorú citoval. Ak by mal súd prijať argumentáciu žalobcu, tak potom vzhľadom na jeho nepochybne
profesionálne vymáhanie pohľadávok, by sa malo to isté pravidlo aplikovať na neho samotného a aj
úkony jeho zástupcu, keďže sú podávané hromadne, rutinne a označiť ich za neúčelné a náhradu trov

konania mu nepriznať. Poukázal aj na najnovšie rozhodnutia KS v Banskej Bystrici 16Co/669/2014,
13Co338/2014, 17Co/1411/2014, 14Co550/2013, resp. KS v Prešove 6Co/222/2014.
Rozsudok, okrem výroku o trovách vedľajšieho účastníka, nebol odvolaním napadnutý, nadobudol
právoplatnosť (§ 206 ods.1,3 O. s. p.), preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní
preskúmavaný.

Odvolacísúdbeznariadeniapojednávania(§214ods.2O.s.p.-vostatnýchprípadoch,t.j.neuvedených
v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a zistil, že neboli splnené podmienky na potvrdenie (§
219) rozsudku, ani na jeho zrušenie (§ 221 ods.1), čo sa týka výroku o trovách vedľajšieho účastníka,
preto rozsudok podľa § 220 O. s. p. zmenil tak, že nepriznal vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho

zast. 58,78 €.
V prejednávanej veci trovy vynaložené vedľajším účastníkom, pozostávajúce z trov právneho zast., nie
sú v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania, preto ich nemožno považovať
za účelne vynaložené. Je potrebné poukázať i na skutočnosť, že vedľajší účastník - vzhľadom na svoj
cieľ - bol vytvorený na ochranu spotrebiteľa, že samotný vedľajší účastník je spôsobilý a schopný chrániť

záujmy spotrebiteľa. Vedľajší účastník má právo zvoliť si pri účasti v konaní zástupcu, avšak takto
vynaložené trovy nemožno považovať za účelné bránenie práva samotného účastníka v konaní. Právo
na právnu pomoc sa priznáva každému, tak fyzickej, ako aj právnickej osobe, ak vystupuje v spore
ako žalovaná strana a hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v
Čl. 47 ods.2 Ústavy SR majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom, aby v konaní pred nimi

využívali právnu pomoc, že súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na úhradu účelne
vynaložených trov konania a v tejto súvislosti má vedľajší účastník rovnaké možnosti ako ktorýkoľvek
iný účastník v konaní v súvislosti so svojim zastúpením v rámci zák. upravených možností, t. j. nie je
vopred vylúčený z možnosti zvoliť si na svoje zastupovanie advokáta, avšak tým, že sa mu neprizná
náhrada trov konania - trov právneho zast., pretože sa nepovažujú za účelne vynaložené, lebo neboli

v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania (nález II.ÚS78/03 z 9.9.2004
Ústavného súdu SR), nie je porušené jeho základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v
konaní podľa Čl. 47 ods.2 a 3 Ústavy SR. V prejednávanej veci nemožno urobiť záver, že zástupca
vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t. j. že poskytol právne služby,
ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu. Znenie § 137 O. s. p. (účinné od 1.1.2012)

síce medzi trovy konania zahŕňa i náhradu výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať
v konaní podľa osobitného predpisu, avšak ide o náhradu výdavkov právnickej osoby, nie o odmenu
za zastupovanie, ak je zástupcom advokát tejto právnickej osoby. Napokon treba dodať, že paušálny
vstup vedľajšieho účastníka do všetkých konaní, bez zreteľa na stav konkrétneho súdneho konania,vôľu spotrebiteľa a účelnosť jeho úkonov, nemožno považovať za dôkaz o jeho vôli naplniť cieľ svojej
činnosti. S prihliadnutím na cieľ vedľajšieho účastníka, ktorým je ochrana a presadzovanie oprávnených
záujmov spotrebiteľa, a na konkrétne okolnosti prípadu a to najmä skutočnosť, že vstúpil do konania ako

profesná organizácia na ochranu spotrebiteľa z vlastného podnetu, a splnomocnil na svoje zastupovanie
advokáta, hoci zo samotnej jeho podstaty vyplýva, že musí byť schopný pomáhať tomu účastníkovi
konania, na strane ktorého vstupuje do konania, nemožno - ako už bolo uvedené - považovať jeho trovy
za účelne vynaložené a tiež nemožno opomenúť skutočnosť známu odvolaciemu súdu z iných vecí, že
aj iné subjekty s rovnakým predmetom činnosti (cieľom) ako vedľajší účastník, vstupujú do toho istého

konania na strane žalovaného ako vedľajší účastník a na svoje zastupovanie splnomocňujú advokáta,
čo nutne vedie k úvahe, že primárnou pohnútkou pre vstup do konania nie je ochrana práv konkrétneho
spotrebiteľa.
Podľa§224ods.1O.s.p.ustanoveniaotrováchkonaniapredsúdomprvéhostupňaplatiaipreodvolacie
konanie.
Podľa § 142 ods.1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech
nemal.
Podľa§151ods.1prvávetaO.s.p.opovinnostinahradiťtrovykonaniarozhodujesúdnanávrhspravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Vedľajší účastník nemal v odvolacím konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov a žalobcovi

náhrada trov odvolacieho konania nebola, podľa § 150 ods.1 O. s. p., priznaná so zreteľom na dôvody
hodné osobitného zreteľa, spočívajúce v povahe uplatneného nároku.
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.